11.11.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 383/16
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 11. septembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato – Taliansko) – Caseificio Sociale San Rocco Soc. coop. arl a i./Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Regione Veneto
(Vec C-46/18) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Odvetvie mlieka a mliečnych výrobkov - Kvóty - Dodatočný poplatok - Nariadenie (EHS) č. 3950/92 - Článok 2 - Vyberanie poplatku kupujúcim - Dodávky presahujúce referenčné množstvo, ktoré má výrobca k dispozícii - Cena mlieka - Povinné uplatnenie zrážky - Vrátenie sumy prebytku - Nariadenie (ES) č. 1392/2001 - Článok 9 - Nákupca - Nedodržanie povinnosti vykonať dodatočné poplatky - Výrobcovia - Nedodržanie povinnosti zaplatiť mesačnú platbu - Ochrana legitímnej dôvery)
(2019/C 383/15)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Caseificio Sociale San Rocco Soc. coop. Arl, S.s. Franco e Maurizio Artuso, Claudio Matteazzi, Roberto Tellatin, Sebastiano Bolzon
Žalované: Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Regione Veneto
Výrok rozsudku
1.
Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa stanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad], zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1256/1999 zo 17. mája 1999, sa má vykladať v tom zmysle, že konštatovanie nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej podmienky vyberania dodatočného poplatku nákupcom od výrobcov s týmto ustanovením neznamená, že výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje táto právna úprava, už nie sú dlžníkmi tohto poplatku.
2.
Článok 2 ods. 4 nariadenia č. 3950/92, zmeneného nariadením č. 1256/1999 v spojení s článkom 9 nariadenia Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia č. 3950/92 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje, že vrátenie prebytku na dodatočnom poplatku musí prioritne smerovať k výrobcom, ktorí na základe uplatnenia ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré je nezlučiteľné s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 3950/92, zmeneného nariadením č. 1256/1999, splnili svoju povinnosť zaplatiť mesačnú platbu.
3.
Zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v situácii, o akú ide vo veci samej, výška dodatočného poplatku dlhovaného výrobcami, ktorí si nesplnili povinnosť platby na mesačnom základe, ktorá je stanovená uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou, bola prepočítaná.
(1) Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.