NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GERARD HOGAN
prednesené 7. marca 2019 ( 1 )
Vec C‑32/18
Tiroler Gebietskrankenkasse
proti
Michaelovi Moserovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 5 – Nariadenie (ES) č. 987/2009 – Článok 60 – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Rodinné dávky – Právo na rozdiel medzi rodičovským príspevkom vyplateným v členskom štáte, ktorý je prednostne príslušný, a príspevkom na starostlivosť o dieťa v členskom štáte, ktorý je subsidiárne príslušný“
I. Úvod
1.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa v podstate týka výkladu článku 60 ods. 1 druhej vety nariadenia (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. ( 2 ) Vnútroštátny súd tiež vyzval Súdny dvor, aby spresnil, aký „príjem“ sa má vziať do úvahy pri výpočte výšky požadovanej rodinnej dávky.
2.
Návrh bol podaný v rámci konania medzi Michaelom Moserom a Tiroler Gebietskrankenkasse (Nemocenská poisťovňa spolkovej krajiny Tirolsko, Rakúsko), ktoré sa týka jeho žiadosti o vyplatenie rozdielu medzi tzv. „Elterngeld“ (nemecký rodičovský príspevok) a „Kinderbetreuungsgeld“ (rakúsky príspevok na starostlivosť o dieťa). Pred posúdením skutkových okolností prejednávanej veci je však potrebné vymedziť príslušnú právnu úpravu.
II. Právny rámec
A. Právo EÚ
1. Nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( 3 )
3.
Odôvodnenia 9, 10, 11 a 12 nariadenia č. 883/2004 uvádzajú:
„(9)
Súdny dvor viackrát poskytol stanovisko o možnosti rovnakého zaobchádzania pri dávkach, príjme a faktoch; táto zásada by sa mala výslovne prijať a rozvíjať pri dodržaní podstaty a ducha právnych pravidiel;
(10)
zásada zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na území členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, by však nemala prekážať zásade spočítania dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska ukončených podľa vnútroštátnych právnych predpisov iného členského štátu k takýmto dobám ukončeným podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu. Doby ukončené podľa právnych predpisov iného členského štátu by sa preto mali vziať do úvahy iba pri uplatňovaní zásady spočítania dôb;
(11)
prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými;
(12)
vzhľadom na proporcionalitu by sa mala venovať pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo, že zásada prispôsobenia faktov alebo udalostí nevedie k objektívne neopodstatneným výsledkom alebo k prekrývaniu dávok rovnakého druhu za tú istú dobu.“
4.
Článok 4 nariadenia č. 883/2004, nazvaný „Rovnosť zaobchádzania“, stanovuje: „Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu“.
5.
Článok 5 nariadenia č. 883/2004 sa nazýva „Rovnocennosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach“ a uvádza:
„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak a vzhľadom na osobitné vykonávacie ustanovenia, platí toto:
a)
ak podľa právnych predpisov príslušného členského štátu má poskytnutie dávok sociálneho zabezpečenia a iného príjmu určité právne účinky, príslušné ustanovenia takýchto právnych predpisov sa uplatňujú tiež na poskytnutie rovnocenných dávok získaných podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo na príjem získaný v inom členskom štáte;
b)
ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území.“
6.
Článok 6 nariadenia č. 883/2004 jasne uvádza, že „pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky, pokrytie právnymi predpismi, alebo prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje“.
7.
Hlava III kapitola 8 nariadenia č. 883/2004 sa týka rodinných dávok. Podľa článku 67 (nazvaného „Rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte“):
„Osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte. Avšak dôchodca má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu príslušného pre jeho dôchodok.“
8.
V rovnakej kapitole stanovuje článok 68 nariadenia č. 883/2004 pravidlá prednosti v prípade súbehu nárokov:
„1. Ak sa počas rovnakého obdobia a pre tých istých rodinných príslušníkov dávky poskytujú podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto pravidlá prednosti:
a)
v prípade dávok splatných viacerými ako jedným členským štátom na rozličných základoch, je poradie prednosti takéto: po prvé, nároky vznikajúce na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba; po druhé, nároky vznikajúce na základe poberania dôchodku, a napokon nároky vznikajúce na základe bydliska;
b)
v prípade dávok splatných viac ako jedným členským štátom na rovnakom základe, poradie prednosti sa stanoví s odkazom na tieto pomocné kritériá:
i)
v prípade nárokov, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba: miesto bydliska detí, za podmienky, že existuje takáto činnosť, a prípadne navyše najvyššia čiastka dávok poskytovaných podľa protichodných právnych predpisov. V takomto prípade sa náklady na dávky delia v súlade s kritériami ustanovenými vo vykonávacom nariadení;
…
2. V prípade súbehu nárokov, rodinné dávky sa poskytujú v súlade s právnymi predpismi určenými za prednostné právne predpisy v súlade s odsekom 1. Nároky na rodinné dávky na základe iného protichodného právneho predpisu alebo právnych predpisov sa pozastavia až do výšky poskytovanej podľa prvých právnych predpisov a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku. …
…“
2. Nariadenie (ES) č. 987/2009
9.
Článok 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 stanovuje:
„Žiadosť o poskytovanie rodinných dávok sa predkladá príslušnej inštitúcii. Na účely uplatňovania článkov 67 a 68 základného nariadenia [č. 883/2004] sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy dotknutého členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte, najmä pokiaľ ide o nárok osoby na takéto dávky. …“
B. Rakúske právo
1. Zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa
10.
Podľa vnútroštátneho súdu rakúsky Kinderbetreuungsgeldgesetz (zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa, ďalej len „KBGG“) ( 4 ) pôvodne zaviedol príspevok na starostlivosť o dieťa („Kinderbetreuungsgeld“) ako rodinnú dávku. Potom sa však tento príspevok vyplácal na paušálnom základe bez ohľadu na predchádzajúcu zárobkovú činnosť. Dotknutý zákon najprv poskytoval tri alternatívne rozmedzia vo forme troch paušálnych súm za obdobie do dovŕšenia 30 alebo 36 mesiacov dieťaťa, 20 alebo 24 mesiacov dieťaťa a 15 alebo 18 mesiacov dieťaťa, pričom výška paušálnej sumy závisela od zvolenej alternatívy (doby poberania). Zákon uverejnený v BGBl I 116/2009 jednak doplnil štvrté paušálne rozmedzie (12 + 2 mesiace) a jednak vytvoril nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa ako náhradu príjmu, pričom jeho výška závisí od predchádzajúceho príjmu.
11.
§ 6 ods. 3 (v znení uverejnenom v BGBl I 116/2009) stanovuje:
„Nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa sa v prípade, že dotknutá osoba má nárok na porovnateľné rodinné dávky v zahraničí, pozastavuje do výšky týchto zahraničných dávok. Rozdiel medzi porovnateľnými zahraničnými rodinnými dávkami a príspevkom na starostlivosť o dieťa sa po skončení poberania zahraničných rodinných dávok zaúčtuje na účely príspevku na starostlivosť o dieťa.“
12.
§ 24 (v znení uverejnenom v BGBl I 117/2013) znie:
„1. Rodič má nárok na ‚Kinderbetreuungsgeld‘ podľa tohto oddielu na svoje dieťa, pokiaľ:
(1)
sú splnené podmienky na vznik tohto nároku podľa § 2 ods. 1 bodov 1, 2, 4 a 5;
(2)
tento rodič bol v posledných šiestich mesiacoch bezprostredne pred narodením dieťaťa, na ktoré sa má uplatniť ‚Kinderbetreuungsgeld‘, neprerušovane zárobkovo činný podľa odseku 2 a zároveň v tomto období nedostával žiadne dávky z poistenia v nezamestnanosti, pričom prerušenia v celkovej dĺžke nepresahujúcej 14 kalendárnych dní nemajú negatívny vplyv na tento nárok.
2. Zárobkovou činnosťou v zmysle tohto spolkového zákona sa rozumie skutočný výkon zárobkovej činnosti povinne podliehajúcej sociálnemu poisteniu na území Rakúska.
…“
13.
§24a (v znení uverejnenom v BGBl I 139/2011) stanovuje:
„1. ‚Kinderbetreuungsgeld‘ predstavuje denne:
(1)
pre poberateľku materskej dávky 80 % materskej dávky podľa rakúskych právnych predpisov pripadajúcej na kalendárny deň, ktorá prináleží z titulu narodenia dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje ‚Kinderbetreuungsgeld‘,
…
(3)
pre otca 80 % fiktívne vypočítanej materskej dávky pripadajúcej na jeden kalendárny deň, ktorá by prináležala na jeho mieste žene z titulu narodenia dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje ‚Kinderbetreuungsgeld‘.
2. ‚Kinderbetreuungsgeld‘ podľa odseku 1 predstavuje v každom prípade prinajmenšom dennú sadzbu podľa odseku 1 bodu 5, najviac však 66 eur denne.“
14.
V zmysle § 24b (v znení uverejnenom v BGBl I 116/2009) „ak si ‚Kinderbetreuungsgeld‘ uplatní len jeden rodič, prináleží mu najdlhšie do skončenia 12. mesiaca života dieťaťa. Ak si túto dávku uplatní aj druhý rodič, predlžuje sa doba trvania nároku o obdobie, ktoré si uplatňuje druhý rodič, najdlhšie však do skončenia 14. mesiaca života dieťaťa. Za nárokované obdobia sa považujú výlučne časové obdobia skutočného poberania dávky.“
2. Nemecké právo sociálneho zabezpečenia
15.
§ 162 ods. 3 rakúskeho Allgemeines Sozialversicherungsgesetz (Všeobecný zákon o sociálnom poistení) znie:
„Materská dávka prináleží vo výške priemernej pracovnej mzdy pripadajúcej na kalendárny deň za posledných 13 týždňov (posledných troch kalendárnych mesiacov) pred vznikom poistnej udalosti materstva, pričom je znížená o zákonné odvody…
…“
III. Skutkové okolnosti konania vo veci samej
16.
Manželský pár Moserovcov žije so svojimi dvoma dcérami v Nemecku. Pani Moserová dochádza od 1. júla 1996 za prácou do Rakúska ako cezhraničná pracovníčka. Pán Moser je od roku 1992 zamestnaný v Nemecku.
17.
Po narodení druhej dcéry 29. augusta 2013 sa pani Moserová dohodla so svojím rakúskym zamestnávateľom na „Karenz“ (rakúska rodičovská dovolenka) trvajúcej do 28. mája 2015. Žalovaná Tirolská oblastná zdravotná poisťovňa vyplatila pani Moserovej doplatky k rakúskemu „Kinderbetreuungsgeld“, ktorý je závislý od príjmu, za druhú dcéru. Uvedené platby dosahovali výšku 785,84 eura za 188‑dňové časové obdobie od 25. októbra 2013 do 30. apríla 2014 a 129,58 eura za 31‑dňové obdobie od 1. mája 2014 do 31. mája 2014.
18.
Pán Moser bol na účely opatrovania druhej dcéry od 29. júna do 28. augusta 2014 na „Elternzeit“ (nemecká rodičovská dovolenka) a v Nemecku dostal dávku „Elterngeld“ vo výške 3600 eur.
19.
Pani Moserová úspešne požadovala v prvom konaní na Landesgericht Innsbruck (Krajinský súd Innsbruck, Rakúsko) ako súde v pracovnoprávnych a sociálnoprávnych veciach dodatočný doplatok ku „Kinderbetreuungsgeld“ za obdobie od 25. októbra 2013 do 28. júna 2014, ako aj za obdobie od 29. augusta do 28. októbra 2014. Pán Moser žiadal v druhom konaní na rovnakom súde o dodatočný doplatok ku „Kinderbetreuungsgeld“, ktorý je závislý od príjmu, vo výške 66 eur denne za obdobie jeho rodičovskej dovolenky od 29. júna do 28. augusta 2014.
20.
Obe právne veci boli spojené na účely jedného spoločného konania a vyhlásenia rozsudku. Konanie na návrh pani Moserovej sa ukončilo rozhodnutím z 20. decembra 2017. Súd napokon vyhovel jej žiadosti o doplatok. Naopak, Landesgericht Innsbruck (Krajinský súd Innsbruck) ako súd v pracovnoprávnych a sociálnoprávnych veciach zamietol návrh pána Mosera.
21.
Súd druhého stupňa Oberlandesgericht Innsbruck (Vyšší krajinský súd Innsbruck, Rakúsko) zmenil na základe odvolania rozhodnutie súdu prvého stupňa. Zaviazal Tirolskú oblastnú zdravotnú poisťovňu uhradiť pánovi Moserovi doplatok ku „Kinderbetreuungsgeld“, ktorý je závislý na príjme, vo výške 29,86 eura denne za obdobie od 29. júna do 28. augusta 2014 v celkovej sume 1821,46 eura. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
22.
Proti tomuto rozhodnutiu podala Tirolská oblastná zdravotná poisťovňa na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) opravný prostriedok „Revision“. Požadovala zamietnutie žaloby v plnom rozsahu. Otázkou teda je, či pán Moser má za obdobie jeho rodičovskej dovolenky od 29. júna do 28. augusta 2014 nárok na vyplatenie rozdielu medzi nemeckou dávkou „Elterngeld“ a rakúskou dávkou „Kinderbetreuungsgeld“, ktorá je závislá od príjmu.
23.
Pán Moser tvrdí, že postavenie Rakúska ako štátu, ktorý je v poradí prednosti príslušný druhý vyplýva, z pretrvávajúceho zamestnaneckého vzťahu jeho manželky a jej rakúskeho zamestnávateľa. Ak by § 24 ods. 2 KBGG vyžadoval reálny výkon zárobkovej činnosti povinne podliehajúcej sociálnemu poisteniu v Rakúsku, bolo by to v rozpore s právom EÚ.
24.
Tirolská oblastná zdravotná poisťovňa, spochybňuje svoju povinnosť vyplatiť doplatok. Podľa nej otec nespĺňa vnútroštátne podmienky na vznik nároku, pretože nevykonával neprerušovane zárobkovú činnosť povinne podliehajúcu sociálnemu poisteniu alebo rovnocennú činnosť počas šiestich mesiacov pred narodením jeho druhej dcéry. Nariadenie č. 883/2004 sa obmedzuje na koordináciu situácií, v ktorých ide o nárok vo viac ako jednom štáte. Žalovaná preto tvrdí, že v tomto prípade chýba cezhraničný prvok, s ktorým počíta nariadenie č. 883/2004.
25.
Vnútroštátny súd spresňuje, že sám konštatoval, že skutočnosť, že § 24 ods. 1 bod 2 v spojení s § 24 ods. 2 KBGG obmedzuje význam zárobkovej činnosti na činnosť povinne podliehajúcu sociálnemu poisteniu vykonávanú len v Rakúsku, je v rozpore s právom EÚ.
26.
Okrem toho vnútroštátny súd vychádza z toho, že pán Moser spĺňa vnútroštátnym právom stanovené časové podmienky podania žiadosti, teda najmenej dva mesiace poberania dávky (§ 5 ods. 4 KBGG) a najmenej šesť mesiacov neprerušovanej zárobkovej činnosti v čase pred narodením dieťaťa (§ 24 ods. 1 bod 1 a § 24 ods. 2 KBGG).
27.
V tomto kontexte má Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) pochybnosti pri výklade príslušných ustanovení nariadení č. 883/2004 a 987/2009. Konkrétne v prípade rodiny Moserovcov sú sporné dve otázky.
28.
Prvou otázkou je, či zo skutočnosti, že druhá veta článku 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vyžaduje, aby sa zohľadnila situácia celej rodiny, vyplýva, že otec má právo na získanie rozdielu založené na právnom poriadku EÚ vo vzťahu k rakúskej dávke „Kinderbetreuungsgeld“, ktorá závisí od príjmu, v prípade, že Rakúsko je subsidiárne príslušné, čo sa zakladá výlučne na tom, že je štátom, v ktorom je zamestnaná matka, a že tento štát jej už zaplatil doplatok k dávke „Kinderbetreuungsgeld“, ktorá závisí od príjmu a na ktorú má matka nárok. Druhou otázkou je, či rovnocennosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach stanovená v článku 5 nariadenia č. 883/2004 znamená, že príjem pána Mosera v Nemecku musí tvoriť základ výpočtu dávky „Kinderbetreuungsgeld“, ktorá je závislá od príjmu a rozdielového doplatku.
IV. Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore
29.
Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 60 ods. 1 druhá veta nariadenia… č. 987/2009… vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý je subsidiárne príslušný (Rakúsko), má vyplatiť rodičovi s bydliskom a zamestnaním v štáte prednostne príslušnom podľa článku 68 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004 (Nemecko) rozdielový doplatok medzi ‚Elterngeld‘ vyplateným v prednostne príslušnom členskom štáte a ‚Kinderbetreuungsgeld‘ vyplácaným v závislosti od príjmu druhým členským štátom ako rodinnú dávku, ak obaja rodičia so svojimi spoločnými deťmi bývajú v prednostne príslušnom členskom štáte a len druhý rodič je zamestnaný v subsidiárne príslušnom členskom štáte ako cezhraničný pracovník?
V prípade, že na túto otázku bude odpoveď kladná:
2.
Má sa výška ‚Kinderbetreuungsgeld‘, ktorý je závislý od výšky príjmu, určiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu v štáte zamestnania (Nemecko) alebo podľa príjmu z porovnateľnej zárobkovej činnosti hypoteticky dosiahnuteľného v subsidiárne príslušnom štáte (Rakúsko)?“
30.
Písomné pripomienky predložili žalobca i žalovaná v konaní vo veci samej, rovnako ako rakúska a česká vláda a Európska komisia.
31.
Žalobca, rakúska vláda a Európska komisia sa okrem toho zúčastnili na pojednávaní 30. januára 2019 a predniesli pred Súdnym dvorom ústne pripomienky.
V. Analýza
32.
Bez ohľadu na odpoveď, ktorú Súdny dvor môže formulovať na prvú otázku, navrhujem, aby som sa v týchto návrhoch, tak ako o to požiadal Súdny dvor, obmedzil na úvahy o druhej otázke, ktorú položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd).
33.
Podobný problém preskúmal Súdny dvor vo veci Bergström ( 5 ). Súdny dvor v tejto veci vypočítal výšku rodinnej dávky priznanej osobe, ktorá v celom rozsahu ukončila obdobia zamestnania nevyhnutné na dosiahnutie tohto práva v inom členskom štáte, a to hypotetickým zohľadnením príjmu osoby, ktorá má porovnateľné skúsenosti a odbornosť a vykonáva porovnateľnú činnosť v členskom štáte, v ktorom je podaná žiadosť o uvedenú dávku.
34.
Vnútroštátny súd však zastáva názor, že rovnocennosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach stanovená v článku 5 nariadenia č. 883/2004 môže znamenať, že príjem pána Mosera v Nemecku musí tvoriť základ výpočtu „Kinderbetreuungsgeld“, ktorý je závislý od príjmu, a rozdielového doplatku. Ja sám sa však k takémuto výkladu neprikláňam. Domnievam sa, že odôvodnenie v rozsudku z 15. decembra 2011, Bergström, je rozhodujúce aj v tejto veci. Akýkoľvek iný záver by bez akéhokoľvek právneho alebo skutkového základu poprel účinok uvedeného rozsudku. ( 6 )
A. Rozsudok z 15. decembra 2011, Bergström (C‑257/10, EU:C:2011:839)
35.
Ako som práve uviedol, v rozsudku z 15. decembra 2011, Bergström, Súdny dvor odmietol brať na rovnakú váhu príjem nadobudnutý v tretej krajine a príjem v tuzemsku, ktorý v zmysle príslušného vnútroštátneho práva slúži ako základ pre výpočet výšky požadovanej rodinnej dávky.
36.
V uvedenej veci sa žiadateľka, švédska štátna príslušníčka, v minulosti usadila v Švajčiarsku, kde bola aj zamestnaná až do narodenia jej dcéry v roku 2002. Následne sa spolu s manželom presťahovala do Švédska. Manžel sa zamestnal, žiadateľka však zostala v domácnosti, aby sa mohla starať o dcéru. Pani Bergströmová potom požiadala o rodinnú dávku vypočítanú na základe jej švajčiarskeho príjmu vyplývajúceho z jej zamestnania v tejto krajine.
37.
V zmysle platného vnútroštátneho práva bola hodnota dotknutej rodinnej dávky rovnaká ako denné dávky stanovené podľa pravidiel nemocenského poistenia. Predmetná rodinná dávka bola viazaná na ročný príjem osoby, na ktorú sa vzťahovalo sociálne poistenie.
38.
Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, že na účely výpočtu výšky rodinnej dávky tejto konkrétnej kategórie je potrebné zohľadniť relevantné pravidlá týkajúce sa „nemocenského“ segmentu sociálneho zabezpečenia, ktoré sú uvedené v nariadení platnom v tom čase, teda v nariadení č. 1408/71 ( 7 ).
39.
Podľa článku 23 nariadenia č. 1408/71 sa príjem určí buď na základe zárobku počas obdobia dosiahnutého podľa právnej úpravy príslušnej inštitúcie, alebo podľa paušálneho zárobku za obdobia dosiahnuté podľa uvedenej právnej úpravy (teda v prípade pani Bergströmovej podľa švédskej právnej úpravy).
40.
Keďže pani Bergströmová nemala vo Švédsku počas referenčného obdobia nijaký príjem, Súdny dvor rozhodol, že „s cieľom zabezpečiť potrebný účinok… článku 72 nariadenia (EHS) č. 1408/71…, ako aj s cieľom splniť požiadavku rovnosti zaobchádzania stanovenú… v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa v takejto situácii musia referenčné príjmy E. Bergströmovej vypočítať pri zohľadnení príjmov osoby, ktorá vo Švédsku vykonáva porovnateľnú činnosť a má porovnateľné skúsenosti a odbornosť“ ( 8 ).
41.
Skutočný význam veci Bergström však spočíva v tom, že Súdny dvor zamietol tvrdenie, podľa ktorého bola účinkom nariadenia č. 1408/71 rovnocennosť švajčiarskeho príjmu pani Bergströmovej a tuzemského príjmu, ktorý vo Švédsku slúžil ako základ výpočtu výšky požadovanej rodinnej dávky. Keďže pani Bergströmová nemala na tento účel nijaký relevantný švédsky príjem, Súdny dvor rozhodol, že s cieľom zabezpečiť účinok všetkých ustanovení nariadenia (EHS) č. 1408/71, ako aj s cieľom splniť požiadavku rovnosti zaobchádzania v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia, sa referenčný príjem musí určiť s odkazom na fiktívny príjem hypotetického švédskeho zamestnanca, ktorý má porovnateľnú odbornosť a skúsenosti.
B. Uplatnenie na prejednávanú vec
42.
Pri posudzovaní významu rozhodnutia vo veci Bergström je potrebné pripomenúť, že pravidlá, z ktorých Súdny dvor vychádzal pri formulácii svojho záveru, konkrétne článok 3 ods. 1 a články 23 a 72 nariadenia č. 1408/71 sa v súvislosti s nariadením č. 883/2004 ( 9 ) stále uplatňujú.
43.
Skutočnosť, že pán Moser sa – na rozdiel od pani Bergströmovej, ktorá sa presťahovala zo Švajčiarska do Švédska, – nepresťahoval z Nemecka do Rakúska, nič nemení na tomto pohľade na vec. Rozhodujúcim faktorom vo veci Bergström nie je skutočnosť, že žiadateľka v tejto veci vykonávala svoje právo na voľný pohyb. Pre odôvodnenie Súdneho dvora bolo najpodstatnejšie to, že reálny švajčiarsky príjem pani Bergströmovej nemohol byť zohľadnený na účely výpočtu rodinnej dávky, na ktorú mala nárok vo Švédsku. Právny problém je teda v oboch situáciách podobný: dávka je stanovená podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na dávku v materstve (tak ako to je v konaní vo veci samej) alebo na nemocenské poistenie (tak ako to je vo veci Bergström), pričom oba prípady sú spojené s predchádzajúcim príjmom dotknutej osoby a upravujú ich rovnaké ustanovenie nariadenia č. 883/2004. ( 10 )
44.
Je pravda, že podľa vnútroštátneho súdu môže článok 5 nariadenia č. 883/2004 poukazovať na to, že príjem pána Mosera v Nemecku, teda jeho „skutočný“ príjem, musí tvoriť základ pre výpočet „Kinderbetreuungsgeld“, ktorý je závislý od príjmu, a tiež pre výpočet rozdielového doplatku.
45.
Podľa článku 5 písm. b) nariadenia č. 883/2004, „ak sú podľa právnych predpisov príslušného členského štátu právne účinky prisúdené výskytom určitých faktov alebo udalostí, takýto členský štát zohľadní podobné fakty alebo udalosti, ktoré sa vyskytli v ktoromkoľvek členskom štáte, ako keby sa stali na jeho vlastnom území“. Toto pravidlo naozaj nebolo zahrnuté do nariadenia č. 1408/71. Článok 5 nariadenia č. 883/2004 je však len objasnením zásady rovnakého zaobchádzania stanovenej v článku 4 tohto nariadenia.
46.
Z tohto uhla pohľadu sa mi zdá, že toto ustanovenie nemôže ovplyvniť výpočet výšky rodinných dávok, prinajmenšom nie v prejednávanej veci. Na tomto mieste je nutné poukázať na to, že odôvodnenie 10 nariadenia č. 883/2004 výslovne stanovuje, že „zásada zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území iného členského štátu, ako keby sa udiali na území členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, by však nemala prekážať zásade spočítania dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska ukončených podľa vnútroštátnych právnych predpisov iného členského štátu k takýmto dobám ukončeným podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného členského štátu“ ( 11 ). Práve to je zásada stanovená v článku 72 nariadenia č. 1408/71, ktorú Súdny dvor uplatnil v rozsudku z 15. decembra 2011, Bergström (C‑257/10, EU:C:2011:839, bod 52), a ktorú v súčasnosti obsahuje článok 6 nariadenia č. 883/2004.
47.
Článok 67 nariadenia č. 883/2004 okrem toho v súvislosti s rodinnou dávkou stanovuje, že „osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte“ ( 12 ).
48.
Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v prípade, ako je tento, keď je potrebné uplatniť článok 67 nariadenia č. 883/2004, stanovuje článok 60 nariadenia č. 987/2009, že „sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy dotknutého členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte, najmä pokiaľ ide o nárok osoby na takéto dávky“ ( 13 ).
49.
Použitie slovného spojenia „najmä“ v tomto kontexte jasne poukazuje na to, že okolnosti vymenované v tomto ustanovení nemajú mať taxatívnu povahu.
50.
Okrem toho takýto výklad článku 5 nariadenia č. 883/2004 a článku 60 nariadenia č. 987/2004 chráni vyrovnané financovanie systému sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, keďže najvyššie príjmy z iných členských štátov nie sú relevantné. ( 14 ) Tento výklad je tiež v súlade s odôvodnením 12 nariadenia č. 883/2004, ktoré stanovuje, že zásada prispôsobenia faktov alebo udalostí nemôže viesť k objektívne neopodstatneným výsledkom.
51.
Uvedené úvahy smerujú k záveru, že na základe priamej analógie s odôvodnením vo veci Bergström by referenčný príjem pána Mosera na účely výpočtu platby rakúskej rodinnej dávky nemal byť posudzovaný podľa jeho reálneho zárobku v Nemecku, ale podľa hypotetického príjmu zamestnanca, ktorý má porovnateľné skúsenosti a odbornosť v členskom štáte, ktorý je subsidiárne príslušný (v tomto prípade Rakúsko).
VI. Návrh
52.
Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku, ktorú mu položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd), takto:
„Kinderbetreuungsgeld“, ktorý závisí od príjmu, sa má vypočítať podľa príjmu, ktorý možno hypoteticky nadobudnúť na základe vykonávania porovnateľnej zárobkovej činnosti v subsidiárne príslušnom členskom štáte.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd.05/005, s. 72.
( 4 ) Bundesgesetzblatt (ďalej len „BGBl“) I 103/2001.
( 5 ) Rozsudok z 15. decembra 2011, Bergström (C‑257/10, EU:C:2011:839).
( 6 ) Rovnako chcem poukázať na to, že ani jeden z účastníkov konania, ktorí predložili pred Súdnym dvorom pripomienky, nevznáša nijaký nárok v súvislosti s prípadnými ťažkosťami pri výpočte takýchto súm.
( 7 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001 (Ú. v. ES L 187, 2001, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 129).
( 8 ) Rozsudok z 15. decembra 2011, Bergström (C‑257/10, EU:C:2011:839, bod 52).
( 9 ) Pozri v uvedenom poradí články 4, 21 a 6 nariadenia č. 883/2004.
( 10 ) Pozri nariadenie č. 883/2004, hlavu III, kapitolu 1 „Nemocenské dávky, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve“.
( 11 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 12 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 13 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 14 ) Možno tiež poukázať na to, že riziko závažného narušenia vyrovnaného financovania rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia neexistuje, pretože výška „Kinderbetreuungsgeld“ je obmedzená zákonným stropom.