NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 26. marca 2019 ( 1 )
Vec C‑249/18
Staatssecretaris van Financiën
ďalší účastník konania:
CEVA Freight Holland BV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Spoločenstva – Článok 78 – Kontrola vyhlásení po prepustení tovaru – Clá vymerané pri dovoze tovaru po posúdení colnými orgánmi – Oprava hodnoty tovaru zapísanej v colnom vyhlásení vykonaná deklarantom – Určenie uplynutia premlčacej lehoty podľa článku 221“
1.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), sa týka výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( 2 ), ktorý stanovuje právny rámec pre colné predpisy a postupy na colnom území Únie. Vyplýva zo sporu medzi spoločnosťou CEVA Freight Holland BV (ďalej len „CEVA Freight“) a holandskými colnými orgánmi týkajúceho sa žiadostí o vrátenie cla po posúdení colných vyhlásení spoločnosti CEVA Freight.
2.
Prvou prejudiciálnou otázkou vnútroštátny súd žiada o usmernenie týkajúce sa výkladu článku 78 colného kódexu, ktorý sa týka kontrol colných vyhlásení po prepustení tovaru. Druhá prejudiciálna otázka sa týka výkladu článku 221 colného kódexu a toho, či určenie, kedy dochádza k uplynutiu v ňom stanovenej trojročnej lehoty, je záležitosťou práva Únie alebo vnútroštátneho práva.
Colný kódex
3.
V článku 4 boli definované nasledujúce pojmy:
„3)
‚colným orgánom‘ je orgán, ktorý je okrem iného zodpovedný za uplatňovanie colných predpisov.
…
9)
‚colným dlhom‘ je povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo vývozné clo (colný dlh pri vývoze), ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva.
…
12)
‚dlžníkom‘ je osoba, ktorá je zodpovedná za zaplatenie colného dlhu.
…
16)
‚Colným režimom‘ je:
a)
voľný obeh
…
17)
‚Colným vyhlásením‘ je úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu.
18)
‚Deklarantom‘ je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva.
…
20)
‚Prepustením tovaru‘ je úkon, ktorým colné orgány umožňujú nakladať s tovarom za podmienok stanovených pre colný režim, do ktorého bol tovar prepustený.
…“
4.
Hlava II sa týkala faktorov, na základe ktorých sa ukladali opatrenia stanovené v súvislosti s tovarom, ako napr. dovozné clá. V článku 20 sa stanovilo, že ak vznikne colný dlh, clo a platby dlžné na základe právnych predpisov mali byť založené na Colnom sadzobníku Európskych spoločenstiev. V článku 28 sa uvádzalo, že ustanovenia kapitoly 3 určujú colnú hodnotu na účely uplatňovania okrem iného Colného sadzobníka EÚ. V rámci tejto kapitoly článok 29 upravoval, že „colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota“, to znamená „cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie [Únie]“, s potrebnými úpravami. ( 3 )
5.
V súlade s bežným colným režimom sa v článku 62 uvádzalo, že vyhlásenia sa majú podávať na tlačive, písomne. Vyhlásenia museli byť podpísané a museli obsahovať všetky informácie nevyhnutné pre uplatňovanie colného režimu, do ktorého bol príslušný tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.
6.
Podľa článku 65 mohol deklarant zmeniť colné vyhlásenie po jeho prijatí colnými orgánmi za predpokladu, že nepožiadal o povolenie vykonať zmenu po tom, čo už colné orgány prijali opatrenia, napríklad že prepustili príslušný tovar. ( 4 )
7.
Článok 78 stanovoval:
„1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.
2. Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.
3. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly [kontroly po prepustení tovaru – neoficiálny preklad] nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“ ( 5 )
8.
Článok 79 ustanovoval, že prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom Únie, rovnaký štatút ako tovar Únie.
9.
Podľa článku 221:
„1. Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.
2. Ak je suma splatného cla zapísaná do colného vyhlásenia z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť, že nebude oznámená v súlade s odsekom 1, s výnimkou, ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej.
Bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie článku 218 ods. 1, druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v predchádzajúcom pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie sumy cla zapísanej v účtovnej evidencii dlžníkovi.
3. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Táto lehota prestáva plynúť od okamihu podania odvolania v zmysle článku 243 na dobu trvania odvolacieho konania.“ ( 6 )
Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93
10.
Článok 147 nariadenia č. 2454/93 ( 7 ) stanovoval:
„1) Na účely článku 29 kódexu, skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia spoločenstva. Toto označenie sa uplatňuje aj v prípade po sebe nasledujúcich predajov pred ohodnotením; v takomto prípade, každá cena vyplývajúca z týchto predajov sa môže považovať za základ pre ohodnotenie, pričom sa uplatňujú ustanovenia článkov 178 až 181.
…“ ( 8 )
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
11.
CEVA Freight je colným zástupcom a ako taká podáva vo vlastnom mene a na vlastný účet vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu. V období od 1. marca 2010 do 31. októbra 2010 podala veľký počet vyhlásení na prepustenie rôznych modelov prehrávačov médií do voľného pohybu (ďalej len „predmetné vyhlásenia“). CEVA Freight zaradila tento tovar do dvoch colných položiek (84717050 a 85176200), na základe ktorých bola vo vzťahu k dotknutému tovaru vymeraná príslušná sadzba cla vo výške 0 %. Colné orgány preto prepustili prehrávače médií bez vymerania dovozného cla.
12.
V roku 2011 colné orgány posúdili predmetné vyhlásenia. V dôsledku týchto kontrol sa rozhodli, že prehrávače médií by mali byť zaradené do inej colnej podpoložky (85219000), na základe čoho by mala byť vymeraná príslušná sadzba cla vo výške 13,9 %.
13.
Listom z 22. februára 2013 colné orgány oznámili spoločnosti CEVA Freight svoj úmysel vymáhať nezaplatené clá. Na účely následného vymáhania ciel colné orgány stanovili hodnotu prehrávačov médií na úrovni cien, ktoré v minulosti uviedla CEVA Freight, čo boli ceny, za ktoré dotknuté podniky predávali prehrávače v rámci Európskej únie. Dňa 27. februára 2013 dostali orgány odpoveď od spoločnosti CEVA Freight, v ktorej CEVA Freight žiadala o zníženie hodnoty tovaru na colné účely. CEVA Freight tvrdila, že hodnota prehrávačov by mala byť určená na základe nižšej prevodovej ceny, ktorú použil ázijský výrobca. Táto žiadosť vychádzala z článku 78 colného kódexu.
14.
Listom z 28. februára 2013 colné orgány oznámili CEVA Freight, že keďže lehota na vrátenie colného dlhu (stanovená v súlade s listom z 22. februára 2013) by sa mohla premlčať, je potrebné vydať žiadosti o platbu vo vzťahu k predmetným vyhláseniam. List bol odoslaný v uvedený deň a CEVA Freight ho prevzala 4. marca 2013.
15.
CEVA Freight žiadosti o platbu napadla a opäť požiadala o zníženie colnej hodnoty predmetného tovaru na základe článku 78 colného kódexu. Colné orgány zamietli napadnutie spoločnosti CEVA Freight na základe toho, že: (i) CEVA Freight sa pri predkladaní vyhlásení vedome rozhodla medzi dvomi cenami, z ktorých obe mohli byť platne použité na určenie hodnoty tovaru na colné účely; (ii) ceny, ktoré CEVA Freight uviedla v colných vyhláseniach, boli správne, a (iii) článok 78 colného kódexu neposkytuje deklarantom možnosť prehodnotiť a následne zmeniť informácie uvedené v dovoznom vyhlásení, pokiaľ nie sú nesprávne alebo neúplné.
16.
Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko) usúdil, že cena, ktorú si CEVA Freight vybrala za cenu uvádzajúcu hodnotu prehrávačov médií, je neoddeliteľne spojená s chybou v colnom zaradení týchto tovarov. Táto voľba predstavuje „nesprávne údaje“ na účely článku 78 ods. 3 colného kódexu. Súd preto rozhodol, že colné orgány by mali posúdiť rozhodnutie, či CEVA Freight môže zmeniť predmetné colné vyhlásenia. Tento súd tiež rozhodol, že trojročná premlčacia lehota stanovená v článku 221 ods. 3 colného kódexu na oznámenie colného dlhu spoločnosti CEVA Freight neuplynula, pretože príslušným dátumom pri určovaní času, kedy sa oznámenie dlžníkovi uskutočnilo, bol dátum, v ktorý colné orgány zaslali žiadosti o platbu (28. február 2013), a nie dátum doručenia týchto žiadostí (4. marec 2013). ( 9 )
17.
Colné orgány sa domáhajú zrušenia podstaty tohto rozsudku v odvolacom konaní pred vnútroštátnym súdom, ktorý žiada o usmernenie k týmto prejudiciálnym otázkam:
„1.
Má sa článok 78 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že deklarant si v rámci dodatočného zápisu do účtovnej evidencie s odkazom na článok 147 ods. 1 druhý pododsek [vykonávacieho nariadenia č. 2454/93], môže zvoliť inú, nižšiu prevodovú cenu dovezeného tovaru, aby tak znížil colný dlh?
2.
a)
Je v kontexte uplatňovania [colného kódexu] určenie okamihu, ku ktorému došlo k oznámeniu dlžníkovi, otázkou práva Únie?
2.
b)
Ak je odpoveď na druhú otázku písm. a) kladná, musí sa článok 221 ods. 3 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že dlžníkovi muselo byť doručené oznámenie uvedené v citovanom ustanovení v lehote troch rokov po vzniku colného dlhu, alebo stačí, že toto oznámenie bolo v uvedenej lehote dlžníkovi zaslané?“
18.
Písomné pripomienky predložili CEVA Freight, holandská a španielska vláda a Európska komisia. Tí istí účastníci konania sa zúčastnili na pojednávaní 14. februára 2019 a predniesli ústne pripomienky.
Posúdenie
Úvodné poznámky
19.
Hlava III colného kódexu stanovuje tri faktory týkajúce sa tovaru (sadzobné zaradenie, pôvod a hodnota), ktoré tvoria základ opatrení, akými sú dovozné clá. V tejto súvislosti colné orgány na základe článku 78 ods. 1 colného kódexu preskúmali sadzobné zaradenie predmetného tovaru, pričom zmenili výšku splatného cla z nuly na príslušnú sadzbu cla vo výške 13,9 %. Toto rozhodnutie o zmene zaradenia nie je vo vnútroštátnom konaní spochybnené.
20.
Jediným predmetným faktorom je hodnota, ktorá sa má priradiť predmetným tovarom.
O prvej otázke
21.
Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či by sa mal článok 78 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že ak deklarant zadal do colného vyhlásenia cenu indikujúcu hodnotu tovaru dovážaného do Európskej únie, môže sa rozhodnúť toto zadanie zmeniť uvedením nižšej, rovnako zákonnej, prevodovej ceny príslušného tovaru.
22.
CEVA Freight tvrdí, že keď prvýkrát podávala colné vyhlásenia pre predmetné tovary, neprikladala tejto hodnote dôležitosť. Bolo to preto, že sa domnievala, že v rámci príslušného sadzobného zaradenia sa uplatňuje sadzba cla vo výške 0 %. Tvrdí, že prvá prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu by sa mala preformulovať, aby zohľadňovala tento faktor. Vzhľadom na vysvetlenie okolností prejednávanej veci vnútroštátnym súdom v jeho rozhodnutí sa mi zdá, že toto stanovisko je už veľmi jasné. Domnievam sa teda, že prvú prejudiciálnu otázku nie je potrebné preformulovať.
23.
CEVA Freight tvrdí, že na základe článku 78 colného kódexu by jej malo byť povolené zmeniť colné vyhlásenie.
24.
Holandsko a Komisia tvrdia opak. Po prepustení tovaru do obehu je možné colné vyhlásenie meniť a dopĺňať iba vtedy, ak platí článok 78 colného kódexu. Aby sa deklarant mohol dovolávať tohto ustanovenia, musí preukázať, že colné orgány postupovali na základe nesprávnych alebo neúplných údajov. To, či by bolo preskúmanie priaznivé pre deklaranta, nie je relevantné.
25.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že cieľom právnych predpisov Únie v oblasti stanovovania hodnoty na colné účely je zaviesť spravodlivý, jednotný a neutrálny systém vylučujúci používanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota teda musí odrážať skutočnú ekonomickú hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky jeho prvky, ktoré majú ekonomickú hodnotu. ( 10 )
26.
Článok 29 colného kódexu definoval „colnú hodnotu“ dovezeného tovaru ako „prevodovú hodnotu“ – to znamená cenu zaplatenú alebo splatnú za tovar pri jeho predaji na vývoz na colné územie Únie, v prípade potreby upravenú v súlade s príslušnými ustanoveniami colného kódexu. ( 11 ) Z článku 29 ods. 1 vyplýva, že colná hodnota sa týka iba tovaru, ktorý bol predaný na vývoz na colné územie Únie. V čase predaja sa preto musí dohodnúť, že príslušný tovar s pôvodom v tretej krajine sa bude prepravovať na colné územie Únie. ( 12 )
27.
V súlade s článkom 147 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa v prípade postupného predaja tovaru pred stanovením hodnoty na colné účely môžu ceny súvisiace s predajom uskutočneným po vývoze, ale pred prepustením do voľného obehu v Európskej únii, vziať do úvahy na účely určenia ‚prevodovej hodnoty‘ v zmysle článku 29 ods. 1 colného kódexu. ( 13 ) Dovozca si preto môže spomedzi cien dohodnutých pre každý z predajov zvoliť cenu, ktorá sa má brať ako základ na určenie colnej hodnoty príslušného tovaru, za predpokladu, že je colným orgánom možné predložiť všetky nevyhnutné doklady, ktoré sa týkajú zvolenej ceny. ( 14 )
28.
V prejednávanej veci nie je sporné, že hodnota, ktorú CEVA Freight zapísala do svojich colných vyhlásení tvoriacich základ zmeneného posúdenia zo strany colných orgánov, spadá pod definíciu prevodnej hodnoty tovaru na účely článku 29 colného kódexu a článku 147 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Je rovnako pravda, že zmenená nižšia hodnota, ktorú by podľa spoločnosti CEVA Freight mali colné orgány zohľadňovať pri výpočte splatných ciel, tiež spadá do definície uvedenej v týchto ustanoveniach. Tiež nie je sporné, že CEVA Freight nepochybovala o výklade článku 29 colného kódexu a článku 147 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v tom zmysle, že si uvedomovala, že podľa týchto ustanovení mohla v colných vyhláseniach použiť cenu prehrávačov médií na trhu Únie alebo nižšiu, ázijskú cenu.
29.
Podľa článkov 62 a 76 colného kódexu musia colné vyhlásenia obsahovať všetky náležitosti nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení. ( 15 ) Všeobecné stanovisko [uvedené v článku 65 písm. c) colného kódexu] bolo, že po prepustení tovaru do voľného obehu deklaranti nemôžu zmeniť údaje uvedené v colnom vyhlásení. Toto stanovisko sa zmenilo, keď 1. januára 1994 nadobudol účinnosť colný kódex z roku 1992. ( 16 ) Článok 78 následne umožňoval colným orgánom, aby po prepustení tovaru z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opravovali colné vyhlásenia. Pri vykonávaní preskúmania podľa článku 78 môžu colné orgány používať iba údaje, ktoré boli predložené v colnom vyhlásení alebo spolu s ním. ( 17 )
30.
Článok 78 colného kódexu nehovorí o tom, či deklarant môže zmeniť hodnotu tovaru zapísanú vo svojich colných vyhláseniach na nižšiu prevodovú cenu za okolností, aké existujú vo vnútroštátnom konaní. Nová právna otázka, ktorú priniesla vec CEVA Freight, sa týka rozsahu voľnej úvahy colných orgánov pri skúmaní colných vyhlásení. Podľa článku 78 ods. 3 sa toto právo uváženia má vykonať, ak sa na základe opätovného preskúmania (alebo kontroly) zdá, že ustanovenia upravujúce predmetný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, to znamená, že došlo k závažným chybám alebo opomenutiam alebo chybám vo výklade platných právnych predpisov. V takom prípade sú colné orgány povinné v súlade s článkom 78 ods. 3 colného kódexu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom berú do úvahy nové údaje, ktoré majú k dispozícii. ( 18 ) Cieľom je vyberať riadne splatné clá, nie maximalizovať príjmy.
31.
Je preskúmanie požadované spoločnosťou CEVA Freight zlučiteľné s cieľmi colných právnych predpisov Únie o určovaní hodnoty?
32.
Podľa môjho názoru je.
33.
Po prvé vnútroštátne konanie sa týka odvolania colných orgánov proti rozhodnutiu Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam). V rozsudku napadnutom odvolaním v tomto konaní súd rozhodol, že voľbu ceny prehrávačov médií zapísaných do colných vyhlásení na účely určenia colnej hodnoty spoločnosťou CEVA Freight nie je možné oddeliť od chyby, ktorá sa týkala colného sadzobného zaradenia týchto tovarov. ( 19 ) To mi napovedá, že pôvodná chyba týkajúca sa sadzobného zaradenia predmetných tovarov je neoddeliteľne spojená s hodnotou, ktorú CEVA Freight priradila prehrávačom médií. Na pojednávaní bolo pripustené, že v prípade, ak bola výsledná colná sadzba na základe sadzobného zaradenia vo výške 0 %, colná hodnota dovážaného tovaru bola nepodstatná. Ak však sadzobné zaradenie vytvára povinnosť zaplatiť clo vo výške 13,9 %, tieto faktory (cena a colná hodnota) nadobudli zásadný význam. Nezohľadnenie zmeny okolností vyplývajúcej zo zmeneného sadzobného zaradenia vykonaného colnými orgánmi by znemožnilo spoločnosti CEVA Freight, aby pre predmetné tovary zadala zváženú, a nie arbitrárnu hodnotu. Domnievam sa preto, že pôvodná chyba sadzobného zaradenia a určenia hodnoty predmetného tovaru tvoria nedeliteľný celok. Posudzovanie každého z týchto krokov samostatne by bolo umelé a bolo by v rozpore s cieľom odrážať skutočnú situáciu, ktorú sa colný kódex snaží zistiť, pokiaľ ide o oceňovanie. ( 20 )
34.
Po druhé podľa môjho názoru je umožnenie navrhovanej zmeny spravodlivé, keďže zohľadňuje skutočnosť, a to, že príslušné sadzobné zaradenie je neoddeliteľne spojené s cenou vybranou spoločnosťou CEVA Freight a zapísanou do jej colného vyhlásenia pre predmetné tovary. Po tretie zmena nie je v rozpore s jednotnosťou a neutralitou systému, keďže clá sú aj naďalej splatné (akurát z nižšej hodnoty).
35.
Po štvrté vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania zdôrazňuje, že nižšia cena, ktorou CEVA Freight zamýšľala nahradiť deklarovanú cenu, je overiteľná odkazom na príslušné dokumenty, a preto ju nemožno považovať za fiktívnu colnú hodnotu.
36.
Po piate Súdny dvor rozhodol, že článok 78 colného kódexu neobmedzuje colné orgány v ich možnosti zmeniť alebo vykonať kontrolu po prepustení tovaru v zmysle článku 78 ods. 1 (alebo článku 78 ods. 2), ani im nebráni v tom, aby mohli prijať opatrenia potrebné na nápravu v zmysle článku 78 ods. 3. ( 21 ) Tak samotný cieľ colného kódexu, „ktorým je podľa piateho odôvodnenia tohto kódexu najmä zabezpečenie riadneho uplatňovania sadzieb, ktoré sú v ňom upravené… ako aj osobitnú logiku článku 78 tohto kódexu spočívajúcu v prispôsobení colného konania skutočnej situácii pomocou opravy vecných chýb alebo opomenutí, ako aj chýb vo výklade uplatniteľného práva… svedčia v neprospech výkladu tohto článku, ktorý všeobecne vylučuje, aby colné orgány uskutočnili preskúmanie a iné kontroly colných vyhlásení po prepustení tovaru s cieľom prípadnej nápravy situácie“ ( 22 ). Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že uvedené orgány na dosiahnutie takýchto cieľov disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonávanie zmien alebo kontrol po prepustení tovaru. ( 23 ) Článok 78 ods. 3 colného kódexu by sa preto mal vykladať v tom zmysle, že v rámci povinností, ktoré ukladá colným orgánom, spravidla umožňuje týmto orgánom vykonať zmenu alebo kontrolu colného vyhlásenia po prepustení tovaru a napraviť situáciu stanovením nového colného dlhu. ( 24 )
37.
Podľa môjho názoru z tejto judikatúry vyplýva, že colné orgány disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skúmanie vyhlásení po prepustení dotknutých tovarov. Keďže pôvodná chyba sadzobného zaradenia a hodnota, ktorú CEVA Freight priradila prehrávačom médií, sú neoddeliteľne spojené, domnievam sa, že identifikovaná chyba spadá pod výraz ‚nesprávne alebo neúplné údaje‘ uvedený v článku 78 ods. 3 colného kódexu. Tieto slová sa vykladajú tak, že zahŕňajú technické chyby alebo opomenutia a chyby vo výklade platných právnych predpisov. ( 25 ) Počiatočnú chybu v sadzobnom zaradení možno prirovnať k technickej chybe.
38.
Nakoniec Komisia vyjadrila obavy, že cieľom článku 78 colného kódexu nie je poskytnúť deklarantom možnosť žiadať o preskúmanie s cieľom rozhodnúť sa predložiť údaje, ktoré by im poskytovali výhodnejšie postavenie. Súhlasím, že takéto obavy by mohli byť oprávnené, ak by sa deklaranti považovali za osoby, ktoré požívajú takúto všeobecnú a širokú možnosť voľby.
39.
Okolnosti prípadu CEVA Freight sú však omnoho diferencovanejšie než iba snaha o voľbu priaznivejšej hodnoty pre colné vyhlásenie.
40.
V tejto súvislosti vnútroštátny súd žiada o vysvetlenie rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Overland Footwear ( 26 ). Z uvedeného rozsudku na jednej strane vyplýva, že žiadne preskúmanie podľa článku 78 colného kódexu nie je možné, pokiaľ nedošlo k technickým chybám alebo opomenutiam a chybám vo výklade platných právnych predpisov. Na druhej strane Súdny dvor uviedol, že chyby spočívajúce v nedobrovoľnom opomenutí nemožno považovať za uplatnenie práva výberu, ktoré je vo svojej podstate dobrovoľné. Vnútroštátny súd sa domnieva, že výraz „nedobrovoľné opomenutia“ by sa mal vykladať extenzívne a mohol by sa teda chápať tak, že sa vzťahuje aj na situáciu spoločnosti CEVA Freight vo vnútroštátnom konaní.
41.
V uvedenej veci podnik (Overland) kúpil výrobky (najmä obuv) vyrobené mimo Európskej únie a následne ich doviezol a distribuoval na území členských štátov. V rámci svojej činnosti spoločnosť Overland využila služby nákupného agenta na Ďalekom východe, ktorému zaplatila nákupnú províziu. Táto provízia bola vyplatená výrobcovi, ktorý ju postúpil agentovi. Overland pôvodne zahŕňala províziu nákupného agenta (ktorá nebola uvádzaná samostatne) do dovozných vyhlásení. Z provízie sa preto počítali a platili dovozné clá. Následne so súhlasom colných orgánov Overland vykazovala v colných vyhláseniach nákupnú províziu a predajnú cenu tovaru samostatne. Od tohto momentu colné orgány nevymeriavali dovozné clá zo sumy vykázanej ako nákupná provízia. Overland následne požiadala o zmenu skorších colných vyhlásení a primerané vrátenie zaplatených ciel z dôvodu, že časť hodnoty vykázanej v každom dovoznom vyhlásení zodpovedala nákupnej provízii, z ktorej neboli splatné žiadne clá.
42.
Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zamietol argumenty v zmysle, že článok 78 ods. 3 sa uplatňuje iba za obmedzených okolností, ako napríklad v prípade nesprávneho zaradenia predmetných tovarov. Súdny dvor tiež neprijal podania v zmysle, že neuvedením nákupnej provízie vo svojom vyhlásení vykonala spoločnosť Overland právo výberu, a teda nie chybu. Súdny dvor pritom uviedol, že „… vzhľadom na možnosť následného preskúmania colného vyhlásenia na žiadosť deklaranta, [to] nemôže mať za následok, že clo vybraté v súlade s právnymi predpismi na základe jednoduchých pravidiel dokazovania sa bude a posteriori považovať za clo dlžné… napriek predloženiu dostatočných dôkazov. Napokon treba konštatovať, že v každom prípade omyl zapríčinený neúmyselným opomenutím nemožno považovať za uskutočnenie výberu, ktoré je per definitionem úmyselné“ ( 27 ).
43.
Napriek tomu, že rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Overland Footwear ( 28 ) je určite poučné, zdá sa mi, že prejednávaná vec nie je rovnaká. V tejto veci došlo k počiatočnej chybe v súvislosti so sadzobným zaradením príslušných tovarov. V dôsledku tejto počiatočnej chyby bola v príslušných colných vyhláseniach uvedená určitá hodnota. Chyba sadzobného zaradenia bola následne posúdená a opravená. To sa veľmi líši od okolností vo veci Overland Footwear. Prejednávaná vec sa tiež líši od situácie, keď deklarant slobodne vykoná výber z viacerých rôznych hodnôt a následne požiada o posúdenie iba preto, že si to rozmyslel. V tejto veci sú počiatočná chyba sadzobného zaradenia a hodnota, ktorá ju sprevádza, dve strany tej istej mince.
44.
Z toho teda vyvodzujem, že v prípade, ak je tovar nesprávne zaradený na colné účely do podpoložky colného sadzobníka, ktorú vytvára nulovú sadzbu cla, a na základe tejto chyby si deklarant vyberie cenu (v prípade následného predaja) na účely uvedenia hodnoty tohto tovaru, colné orgány môžu v súlade s článkom 29 colného kódexu a článkom 147 ods. 1 vykonávacieho nariadenia na žiadosť deklaranta zmeniť colné vyhlásenie po prepustení príslušného tovaru, čo umožňuje deklarantovi uviesť zváženú hodnotu, za predpokladu, že táto hodnota spĺňa aj požiadavky colného kódexu.
O druhej otázke
45.
V súlade s článkom 221 ods. 1 colného kódexu sú colné orgány povinné oznámiť výšku cla, ktorú má dlžník zaplatiť, hneď po jeho zápise do účtovnej evidencie. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je určenie času, kedy sa toto oznámenie uskutočňuje, záležitosťou práva Únie alebo záležitosťou vnútroštátneho práva. Pokiaľ je určenie času oznámenia záležitosťou práva Únie, snaží sa tiež zistiť, či oznámenie musí byť prijaté do troch rokov od vzniku colného dlhu, alebo či je na účely článku 221 ods. 3 dostatočné preukázať, že oznámenie bolo zaslané dlžníkovi v uvedenej lehote.
46.
Na úvod je potrebné pripomenúť, že colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia (článok 201 ods. 2 colného kódexu). V tejto veci boli predmetné vyhlásenia podané v rôznych časoch medzi 1. marcom 2010 a 31. októbrom 2010. Vnútroštátny súd uvádza, že otázka, či sú určité colné dlhy premlčané, sa týka iba tých dlhov, ktoré vznikli pred 4. marcom 2010.
47.
CEVA Freight a španielska vláda zastávajú názor, že určenie uplynutia lehoty je záležitosťou práva Únie. Holandsko a Komisia tvrdia, že podľa colného kódexu sa toto určenie riadi vnútroštátnymi procesnými pravidlami.
48.
Súhlasím s Holandskom a Komisiou.
49.
Prvá veta článku 221 ods. 3 stanovuje pravidlo plynutia lehoty: „Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh“ ( 29 ). Nič v jednoduchom znení textu neznamená, že určenie času, kedy sa oznámenie dlžníkovi uskutoční, je záležitosťou práva Únie.
50.
Z legislatívnej histórie tohto ustanovenia vyplýva, že normotvorca mal v úmysle zaviesť obmedzený stupeň konzistentnosti a jednotnosti v oblasti vymáhania sumy colného dlhu. Pred nadobudnutím účinnosti colného kódexu sa tieto záležitosti riadili nariadením č. 1697/79 ( 30 ) spolu s nariadením č. 1854/89. ( 31 ) Nariadenie č. 1697/79 bolo zavedené s cieľom nahradiť existujúce vnútroštátne predpisy novým právnym predpisom pre celé Spoločenstvo. ( 32 ) V druhom odôvodnení tohto nariadenia sa uvádza, že vymáhanie cla po prepustení tovaru zahŕňa určitý stupeň ujmy na istote, ktorú majú povinné osoby právo očakávať od úradných aktov, ktoré majú finančné dôsledky. Považovalo sa teda za vhodné stanoviť lehotu v trvaní troch rokov, po uplynutí ktorej by sa určenie cla stalo konečným, aby sa tak obmedzila pôsobnosť budúcich opatrení zo strany colných orgánov. Nie sú zaznamenané žiadne ďalšie ciele týkajúce sa pôsobenia tejto lehoty. Normotvorca najmä nestanovil žiadne ustanovenia, pokiaľ ide o čas a spôsob, akým sa má oznámenie uskutočniť. Znenie článku 221 colného kódexu z roku 1992 je podobné zneniu článku 2 nariadenia č. 1697/79.
51.
Zdá sa mi preto, že členské štáty by mali na vykonanie článku 221 colného kódexu konať v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi normami vnútroštátneho práva, keďže právo Únie v tom čase neobsahovalo spoločné pravidlá, ktoré by upravovali určenie času, kedy na účely tohto ustanovenia bolo oznámenie vykonané. ( 33 )
52.
CEVA Freight a španielska vláda tvrdia, že je však potrebné zohľadniť širší kontext, v ktorom colné orgány a hospodárske subjekty pôsobia. Upozorňujú na súčasnú verziu colného kódexu ( 34 ), ktorá aktuálne stanovuje, že všetky výmeny informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi, ako sú vyhlásenia, žiadosti alebo rozhodnutia, sa musia vykonávať pomocou techník elektronického spracovania údajov (článok 6 ods. 1). CEVA Freight aj španielska vláda tvrdia, že colný kódex z roku 2013 by sa mal použiť ako pomôcka na výklad jeho predchodcu, colného kódexu z roku 1992.
53.
Toto tvrdenie prehliada jednoduchú skutočnosť, že legislatívne kontexty colného kódexu z roku 2013 a colného kódexu z roku 1992 nie sú rovnaké. V roku 2008 bol colný kódex radikálne prepracovaný, aby sa prispôsobil novému elektronickému prostrediu pre clá a obchod; a pravidlá boli na tento účel revidované. ( 35 ) Preto nie je možné na účely výkladu článku 221 ods. 3 colného kódexu z roku 1992 vyvodzovať závery zo súčasného obsahu colného kódexu z roku 2013.
54.
Domnievam sa teda, že podľa tohto ustanovenia je na vnútroštátnom procesnom práve, aby určilo, kedy dochádza k oznámeniu dlžníkovi. To podlieha klasickým obmedzeniam, ktoré stanovuje právo Únie, konkrétne že pravidlá a postupy stanovené vo vnútroštátnom práve by nemali prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať vymáhanie sumy colného dlhu a že takéto vnútroštátne pravidlá sa nesmú uplatňovať diskriminačne v porovnaní s rovnocennými postupmi pre rozhodovanie o podobných sporoch podľa vnútroštátneho práva. ( 36 )
55.
Vzhľadom na moju odpoveď na prvú časť druhej prejudiciálnej otázky nie je potrebné zaoberať sa druhou časťou tejto prejudiciálnej otázky. Pre úplnosť dodávam, že ak by Súdny dvor nesúhlasil s mojím názorom na prvú časť druhej prejudiciálnej otázky a rozhodol sa pre jednotný výklad platný pre celú Úniu, zdá sa mi, že znenie článku 221 ods. 3 naznačuje, že colné orgány majú zaslať oznámenie dlžníkovi pred uplynutím trojročnej lehoty, keďže toto ustanovenie sa zameriava skôr na úkony colných orgánov ako na dátum prijatia dlžníkom.
Návrh
56.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) takto:
1.
Ak je tovar nesprávne zaradený na colné účely do podpoložky colného sadzobníka, ktorá vytvára nulovú sadzbu cla, a na základe tejto chyby si deklarant vyberie cenu (v prípade následného predaja) na účely uvedenia hodnoty tohto tovaru, colné orgány môžu v súlade s článkom 29 nariadenia nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a článku 147 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, na žiadosť deklaranta zmeniť colné vyhlásenie po prepustení príslušného tovaru, čo umožňuje deklarantovi uviesť zváženú hodnotu, za predpokladu, že táto hodnota spĺňa aj požiadavky nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92.
2.
Je na vnútroštátnom procesnom práve, aby určilo, kedy dochádza na účely článku 221 ods. 3 nariadenia č. 2913/92 k oznámeniu dlžníkovi. To podlieha obmedzeniam, ktoré stanovuje právo Únie, konkrétne že pravidlá a postupy stanovené vo vnútroštátnom práve pre takéto oznamovanie by nemali mať účinok praktického znemožnenia alebo nadmerného sťažovania vymáhania sumy colného dlhu a že takéto vnútroštátne pravidlá sa nesmú uplatňovať diskriminačne v porovnaní s rovnocennými postupmi pre rozhodovanie o podobných sporoch podľa vnútroštátneho práva.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Nariadenie Rady z 12. októbra 1992 (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307). Toto nariadenie bolo niekoľkokrát zmenené: v rozhodnom čase bola platná verzia zmenená nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 2006, s. 1). V týchto návrhoch budem tento nástroj označovať ako „colný kódex“ alebo „colný kódex z roku 1992“. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1), nadobudlo účinnosť 4. júna 2008. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „colný kódex z roku 2013“), však zrušilo a nahradilo nariadenie č. 450/2008 predtým, ako sa toto nariadenie začalo uplatňovať.
( 3 ) Články 32 a 33 stanovujú určité možné úpravy ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť na účely určenia hodnoty tovaru podľa colného kódexu.
( 4 ) Predtým boli ustanovenia obsiahnuté v pôvodnom článku 65 colného kódexu zohľadnené v článku 6 smernice Rady 79/695/EHS z 24. júla 1979 o harmonizácii postupov prepustenia tovaru do voľného obehu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 205, 1979, s. 19).
( 5 ) Pred zmenou colných predpisov, ktoré boli začlenené do colného kódexu z roku 1992, neexistovali žiadne právne predpisy, ktoré by odrážali obsah článku 78 colného kódexu.
( 6 ) Článok 243 uvádzal, že každá osoba má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov, ktoré sa týka uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýkajú.
( 7 ) Nariadenie z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Uvedené nariadenie bolo s účinnosťou od 30. apríla 2016 zrušené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/481 z 1. apríla 2016, ktorým sa [zrušuje] nariadenie č. 2454/93 (Ú. v. EÚ L 87, 2016, s. 24).
( 8 ) Články 178 až 181 sa týkali vyhlásení o údajoch a dokumentoch, ktoré sa mali predložiť.
( 9 ) Pozri bod 46 nižšie.
( 10 ) Rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i. (C‑116/12, EU:C:2013:825, body 34 až 36 a citovaná judikatúra).
( 11 ) Pozri poznámku pod čiarou 3 vyššie.
( 12 ) Rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati (C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 28 a citovaná judikatúra).
( 13 ) Rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati (C‑263/06, EU:C:2008:128, body 29 a 30 a citovaná judikatúra). Táto judikatúra zahŕňa rozsudok zo 6. júna 1990, Unifert (C‑11/89, EU:C:1990:237), ktorý sa však týkal zákonných ustanovení upravujúcich určovanie colnej hodnoty dovezeného tovaru [článok 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1224/80 z 28. mája 1980 o oceňovaní tovaru na colné účely (Ú. v. ES L 134, 1980, s. 1), platného pred zavedením článku 78 colného kódexu].
( 14 ) Rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati (C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 31 a citovaná judikatúra).
( 15 ) K colnému vyhláseniu musia byť pripojené všetky potrebné podklady (článok 62 ods. 2 colného kódexu).
( 16 ) Pozri poznámku pod čiarou 5 vyššie a rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear (C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 62).
( 17 ) Rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss (C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 22 a citovaná judikatúra).
( 18 ) Rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss (C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 24 a citovaná judikatúra).
( 19 ) Pozri bod 3.1 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
( 20 ) Pozri bod 25 vyššie.
( 21 ) Rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss (C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 25).
( 22 ) Rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss (C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 26 a citovaná judikatúra).
( 23 ) Rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss (C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 27 a citovaná judikatúra).
( 24 ) Rozsudok z 12. októbra 2017, Tigers (C‑156/16, EU:C:2017:754, body 29 až 31).
( 25 ) Rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear (C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 63).
( 26 ) Rozsudok z 20. októbra 2005 (C‑468/03, EU:C:2005:624).
( 27 ) Rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear (C‑468/03, EU:C:2005:624, body 68 a 69) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
( 28 ) Rozsudok z 20. októbra 2005 (C‑468/03, EU:C:2005:624).
( 29 ) Pozri tiež rozsudok zo 17. júna 2010, Agra (C‑75/09, EU:C:2010:352, bod 30) a bod 9 vyššie.
( 30 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 1697/79 z 24. júla 1979 o vyberaní dovozného alebo vývozného cla po vykonaní kontroly po prepustení tovaru, ktoré nebolo požadované od osoby zodpovednej za zaplatenie cla za tovar, navrhnutého v colnom vyhlásení na prepustenie do colného režimu s povinnosťou zaplatiť takéto clo (Ú. v. ES L 197, 1979, s. 1).
( 31 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 1854/89 zo 14. júna 1989 o zapisovaní do účtovnej evidencie a lehotách platby sumy dovozného cla alebo vývozného cla vyplývajúcej z colného dlhu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 186, 1989, s. 1).
( 32 ) Rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie (C‑201/04, EU:C:2006:136, bod 32).
( 33 ) Pozri analogicky rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie (C‑201/04, EU:C:2006:136, body 52 a 53).
( 34 ) Pozri poznámku pod čiarou 2 vyššie.
( 35 ) Pozri dôvodovú správu k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie COM(2012) 64, s. 2.
( 36 ) Rozsudok z 21. júna 2007, ROM‑projecten (C‑158/06, EU:C:2007:370, bod 23 a citovaná judikatúra).