EUR-Lex -  62018CC0328 - SK

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 14. novembra 2019 (1)

Vec C‑328/18 P

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

proti

Equivalenza Manufactory SL

„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Prihláška obrazovej ochrannej známky BLACK LABEL BY EQUIVALENZA – Námietkové konanie – Staršia obrazová ochranná známka LABELL – Článok 8 ods. 1 písm. b) – Pravdepodobnosť zámeny – Podobnosť označení – Metóda porovnávania označení – Konštatovanie priemernej fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami – Povinnosť vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny“

I.      Úvod

1.        Prejednávané odvolanie podal Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. marca 2018, Equivalenza Manufactory/EUIPO – ITM Entreprises (BLACK LABEL BY EQUIVALENZA) (T‑6/17, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:119), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 11. októbra 2016 o námietkovom konaní medzi ITM Entreprises SAS a Equivalenza Manufactory SL (ďalej len „Equivalenza“) (vec č. R 690/2016‑2, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2.        Toto odvolanie nastoľuje niekoľko právnych otázok týkajúcich sa preskúmania dôvodu zamietnutia zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009(2), ktorý je založený na existencii pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti. EUIPO Súdny dvor vyzýva, aby spresnil metódu porovnávania označení a okolnosti, za akých sa Všeobecný súd môže opodstatnene domnievať, že obe označenia nespĺňajú podmienku podobnosti stanovenú v tomto ustanovení.

3.        Ako vysvetlím ďalej v týchto návrhoch, v mnohých rozhodnutiach, ktoré vydal Všeobecný súd v tejto oblasti, nebol v súvislosti s rôznymi otázkami vždy použitý rovnaký prístup. V skutočnosti sa tieto rozhodnutia rozchádzali do takej miery, že vytvorili dve odlišné línie judikatúry, ktoré v súčasnosti existujú súbežne, pričom Súdny dvor neprijal stanovisko v prospech jednej alebo druhej. Prejednávaná vec je pre Súdny dvor príležitosťou, aby tak urobil.

II.    Právny rámec

4.        Nariadenie č. 207/2009 bolo zrušené a nahradené, s účinnosťou od 1. októbra 2017, nariadením (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie(3). Tento spor sa však vzhľadom na dátum prihlášky, o ktorú ide v prejednávanej veci, t. j. 16. december 2014, ktorý je rozhodujúcim dňom na určenie uplatniteľného hmotného práva, riadi hmotnoprávnymi ustanoveniami prvého nariadenia.

5.        V odôvodnení 8 nariadenia č. 207/2009 sa uvádza:

„Ochrana poskytovaná ochrannou známkou [Európskej únie], ktorej funkciou je najmä zaručiť, aby ochranná známka predstavovala označenie pôvodu, by mala byť absolútna v prípade zhodnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Ochrana by sa mala uplatňovať aj v prípadoch podobnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Je potrebné stanoviť interpretáciu koncepcie podobnosti vzhľadom na pravdepodobnosť zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej určenie závisí od mnohých prvkov, a najmä od uznania ochrannej známky na trhu, asociácie, ku ktorej môže dôjsť v prípade používania používaného alebo zapísaného označenia, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými tovarmi alebo službami, by mala predstavovať osobitnú podmienku ochrany.“

6.        V článku 8 tohto nariadenia, nazvanom „Relatívne dôvody zamietnutia“, sa stanovuje:

„1.      Na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše::

…

b)      ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

…

5.      Okrem toho na základe námietok majiteľa staršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade staršej ochrannej známky [Európskej únie] má táto ochranná známka v [Únii] dobré meno a v prípade staršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno staršej ochrannej známky.“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu

7.        Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 10 napadnutého rozsudku. Na účely tohto konania o odvolaní môžu byť zhrnuté takto.

8.        Spoločnosť Equivalenza 16. decembra 2014 podala na EUIPO prihlášku na zápis ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia č. 207/2009 pre toto obrazové označenie:

9.        Tovary, pre ktoré sa o zápis požiadalo, patria najmä do triedy 3 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú opisu „Parfumy“.

10.      Dňa 18. marca 2015 podala spoločnosť ITM Entreprises podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary uvedené v predchádzajúcom odseku z dôvodu pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

11.      Námietka je založená najmä na nižšie zobrazenej staršej obrazovej ochrannej známke, ktorá je predmetom medzinárodného zápisu č. 1079410, v ktorom sú označené Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, ktorá bola zapísaná 1. apríla 2011 a vzťahuje sa na „kolínske vody, dezodoranty na osobné použitie (parfum), parfumy“:

12.      Rozhodnutím z 2. marca 2016 námietkové oddelenie vyhovelo námietke pre všetky sporné tovary z dôvodu existencie pravdepodobnosti zámeny zo strany príslušnej skupiny verejnosti v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku.

13.      Sporným rozhodnutím druhý odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie, ktoré podala Equivalenza proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Tento odvolací senát konštatoval, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť v štyroch dotknutých členských štátoch, ktorá preukazuje priemernú úroveň pozornosti, a že dotknuté tovary sú zhodné. Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, usúdil, že sa vyznačujú priemerným stupňom vizuálnej a fonetickej podobnosti, ako aj koncepčnými rozdielmi. Z toho vyvodil, že sú celkovo podobné. Predmetný odvolací senát dospel k záveru, že existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zo strany príslušnej skupiny verejnosti.

IV.    Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

14.      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. januára 2017 Equivalenza podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby uviedla jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

15.      Pri skúmaní tohto žalobného dôvodu sa Všeobecný súd opieral o nesporné zistenia odvolacieho senátu EUIPO, podľa ktorých je po prvé príslušná skupina verejnosti zložená zo širokej verejnosti v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku, ktorá preukazuje priemernú úroveň pozornosti, a po druhé sú tovary označené kolidujúcimi označeniami zhodné (body 17 a 18 napadnutého rozsudku).

16.      Pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich označení, Všeobecný súd v prvom kroku porovnal ich vizuálny, fonetický a koncepčný aspekt. V tejto súvislosti usúdil, že dotknuté označenia vyvolávajú celkový vizuálne odlišný dojem (body 29 až 33 napadnutého rozsudku), vyznačujú sa priemerným stupňom fonetickej podobnosti (body 34 až 39 tohto rozsudku) a sú koncepčne odlišné (body 40 až 45 uvedeného rozsudku).

17.      V druhom kroku Všeobecný súd vykonal celkové posúdenie podobnosti kolidujúcich označení. V tejto súvislosti upozornil, že vzhľadom na to, že sa dotknuté tovary, t. j. parfumy, vo všeobecnosti predávajú buď v samoobsluhách, alebo v parfumériách, vizuálny aspekt týchto označení je pre celkový dojem dôležitejší než ich fonetický a koncepčný aspekt. Všeobecný súd v tejto súvislosti opakovane konštatoval, že uvedené označenia sú vizuálne odlišné. Ďalej uviedol, že tieto isté označenia sú koncepčne odlišné. Všeobecný súd dospel k záveru, že kolidujúce označenia nie sú vzhľadom na celkový dojem, ktorý vytvárajú, podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (body 48 a 51 až 55 napadnutého rozsudku).

18.      Keďže nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia, Všeobecný súd rozhodol, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval existenciu pravdepodobnosti zámeny v zmysle uvedeného ustanovenia (bod 56 napadnutého rozsudku). Jedinému žalobnému dôvodu, ktorý uviedla Equivalenza, preto vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.

V.      Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

19.      Toto odvolanie bolo podané 17. mája 2018.

20.      EUIPO vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok a

–        uložil spoločnosti Equivalenza povinnosť nahradiť trovy konania.

21.      Equivalenza vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

VI.    O odvolaní

22.      EUIPO uvádza na podporu svojho odvolania jediný odvolací dôvod zložený zo štyroch častí, založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa obmedzím v mojich návrhoch na analýzu tretej a štvrtej časti tohto jediného odvolacieho dôvodu.

A.      Tvrdenia účastníkov konania

23.      V tretej časti jediného odvolacieho dôvodu EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 z dôvodu metodologickej chyby, keď vo fáze porovnávania označení skúmal podmienky uvedenia dotknutých tovarov na trh a nákupné zvyklosti príslušnej skupiny verejnosti. V súlade s rozsudkom Lloyd Schuhfabrik Meyer(4) by sa však toto porovnanie malo vykonať objektívne, bez zohľadnenia takýchto okolností, ktoré sa týkajú používania ochranných známok. Tieto okolnosti by sa mali skúmať až po zistení existencie určitého stupňa vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti, a to v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny, aby sa posúdilo, aký význam je potrebné pripísať tomuto stupňu podobnosti pri uvedenom celkovom posúdení.(5)

24.      Equivalenza súhlasí s vysvetleniami EUIPO, pokiaľ ide o metódu analýzy vyplývajúci z rozsudku Lloyd Schuhfabrik Meyer. Domnieva sa však, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku túto metódu dodržal. Všeobecný súd totiž najprv jednotlivo posúdil stupeň vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení a až potom pristúpil k celkovému posúdeniu ich podobnosti, resp. k analýze pravdepodobnosti zámeny, pričom iba v tejto fáze zohľadnil nákupné zvyklosti príslušnej skupiny verejnosti. Ak by napadnutý rozsudok nebol rozdelený na časti oddeľujúce každú fázu analýzy vykonanú Všeobecným súdom, mal by stanovenú a zrozumiteľnú štruktúru a táto analýza by bola v súlade s požiadavkami článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

25.      V štvrtej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu EUIPO namieta, že Všeobecný súd porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 tým, že sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ktoré mali vplyv na posúdenie podobnosti kolidujúcich označení.

26.      Po prvé EUIPO spochybňuje metódu použitú Všeobecným súdom, pri ktorej Všeobecný súd nezohľadnil všetky prvky podobnosti a odlišnosti medzi kolidujúcimi označeniami v rámci celkového posúdenia. V bode 28 napadnutého rozsudku(6) Všeobecný súd takto údajne predčasne „neutralizoval“ všetky ich prvky vizuálnej podobnosti z dôvodu vizuálnych rozdielov zistených pri prvom celkovom posúdení uvedených označení. Potom použil tie isté vizuálne rozdiely pri druhom celkovom posúdení sporných označení v bode 55 tohto rozsudku, aby „neutralizoval“ ich priemernú fonetickú podobnosť. Táto dvojitá „neutralizácia“ založená na rovnakých prvkoch odlišnosti a celkovom dojme predstavuje podľa EUIPO nesprávne právne posúdenie a skresľuje zásady stanovené judikatúrou v oblasti porovnávania označení.

27.      Po druhé EUIPO zastáva názor, že Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru a dopustil sa metodologickej chyby, keď „neutralizoval“ priemernú fonetickú podobnosť kolidujúcich označení vo fáze porovnávania označení a keď v dôsledku toho predčasne upustil od akékoľvek celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Na jednej strane by sa totiž „neutralizácia“ vizuálnej alebo fonetickej podobnosti prostredníctvom koncepčných rozdielov mala uskutočniť vo fáze celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny,(7) vykonávaného na základe všetkých prvkov podobnosti a odlišnosti zistených na začiatku. „Neutralizácia“ nepredpokladá nezohľadnenie predbežne zistených podobností a neumožňuje dospieť k záveru, že neexistuje nejaká podobnosť označení. Na druhej strane pri zistení existencie, hoci len malej, určitej podobnosti medzi označeniami vo vzťahu k ich vizuálnemu, fonetickému alebo koncepčnému aspektu vzniká povinnosť vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(8)

28.      Equivalenza tvrdí po prvé v odpovedi na argumentáciu EUIPO zhrnutú v bode 26 vyššie, ktorá nie je podľa jej názoru dosť zrozumiteľná a je mätúca, že metóda použitá Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku sa nevyznačuje žiadnym nesprávnym právnym posúdením. Všeobecný súd totiž v skutočnosti vykonal dve samostatné posúdenia, pričom najprv usúdil, že kolidujúce označenia vytvárajú vizuálne odlišný celkový dojem vo vzťahu k svojim prvkom vizuálnej podobnosti a odlišnosti, a potom vo fáze celkového posúdenia podobnosti usúdil, že tieto označenia sú celkovo odlišné vzhľadom na dôležité vizuálne a koncepčné rozdiely medzi nimi a vzhľadom na nepatrný vplyv fonetického aspektu na kategóriu dotknutých tovarov. Prvky, ktoré boli zohľadnené s cieľom vylúčiť akúkoľvek vizuálnu podobnosť, a prvky, ktoré boli použité s cieľom určiť v rámci celkového posúdenia, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny, sú teda údajne rozdielne.

29.      V tejto súvislosti Equivalenza ďalej zdôrazňuje, že na posúdenie stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami môže byť vhodné posúdiť, aký význam treba prikladať ich vizuálnym, fonetickým a koncepčným aspektom, a pritom zohľadniť kategóriu dotknutých tovarov a podmienky ich uvádzania na trh.(9) Tovary dotknuté v prejednávanej veci, t. j. parfumy, však boli vždy videné ešte pred tým, než boli kúpené, ako správne uviedol Všeobecný súd v bode 51 napadnutého rozsudku. Pri celkovom posudzovaní podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami alebo pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny má teda väčší význam vizuálny aspekt označení.

30.      Po druhé Equivalenza v odpovedi na argumentáciu EUIPO zhrnutú v bode 27 vyššie zastáva názor, že zo znenia a z teleologického výkladu bodu 46 a nasl. napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. V každom prípade by podľa nej Všeobecný súd dospel k rovnakému záveru, ak by vo fáze celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zohľadnil zriedkavé podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami.

B.      Analýza

31.      Na úvod treba pripomenúť, že článok 8 ods. 1 písm. b) upravuje relatívny dôvod zamietnutia zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ktorý je založený na existencii potenciálnej kolízie medzi týmto označením a staršou ochrannou známkou alebo staršími ochrannými známkami.(10)

32.      Podľa tohto ustanovenia sa na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše „ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená“.

33.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora(11) pravdepodobnosť zámeny podľa uvedeného ustanovenia predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené.(12)

34.      Podľa tejto judikatúry existenciu pravdepodobnosti zámeny treba posudzovať komplexne pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich faktorov prejednávanej veci. Medzi tieto faktory patrí rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky, miera pozornosti príslušnej verejnosti, stupeň podobnosti medzi staršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou a stupeň podobnosti medzi tovarmi alebo službami označenými týmito ochrannými známkami.(13)

35.      Komplexný charakter posúdenia pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä podobnosť kolidujúcich označení a podobnosť dotknutých tovarov alebo služieb s tým, že napríklad nízky stupeň podobnosti medzi týmito tovarmi alebo službami môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti označení a naopak.(14)

36.      Táto logika, všeobecne nazývaná „zásada vzájomnej závislosti“, však nie je absolútna. Ako totiž vyplýva zo samotného znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, uvedeného v bode 32 vyššie, pravdepodobnosť zámeny predpokladá na jednej strane zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich označení, a na druhej strane zhodnosť alebo podobnosť dotknutých tovarov alebo služieb.(15) Podľa judikatúry Súdneho dvora teda tieto dva faktory predstavujú kumulatívne podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia.

37.      Z toho vyplýva, že tento článok 8 ods. 1 písm. b) je zjavne neuplatniteľný, najmä ak kolidujúce označenia nie sú podobné. Námietka založená na tomto ustanovení musí byť v takomto prípade zamietnutá hneď na začiatku: ostatné faktory rozhodujúce pre celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny nemôžu nijakým spôsobom vyvážiť a zmierniť túto odlišnosť, takže nie je potrebné ich skúmať.(16)

38.      V napadnutom rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že kolidujúce označenia nie sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b), a preto uplatnil judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode.(17) EUIPO však zastáva názor, že táto judikatúra nebola v danom prípade uplatniteľná. Podľa názoru EUIPO totiž Všeobecný súd nemohol oprávnene vyvodiť takýto záver po tom, ako tieto označenia porovnal. Tretia a štvrtá časť jediného odvolacieho dôvodu, ktoré je podľa môjho názoru potrebné preskúmať spoločne, tak spochybňujú metódu, ktorú Všeobecný súd použil pri tomto porovnávaní.

39.      V tomto ohľade spresňujem, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd najskôr pripomenul niektoré zásadné tvrdenia pochádzajúce z rozsudkov SABEL(18) a Lloyd Schuhfabrik Meyer, ktoré boli základom na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny: po prvé toto celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny „vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti sporných ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto známky vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov“(19): po druhé „na posúdenie stupňa podobnosti, ktorý existuje medzi dotknutými ochrannými známkami, treba stanoviť stupeň ich vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti a prípadne posúdiť, aký význam je potrebné pripísať týmto jednotlivým prvkom s ohľadom na druh dotknutých výrobkov alebo služieb a podmienky ich uvádzania na trh“(20).

40.      Ďalej na účely uplatnenia týchto tvrdení Všeobecný súd v prvom rade porovnal kolidujúce označenia vizuálne, foneticky a koncepčne. V tejto súvislosti najprv usúdil, že napriek prvkom podobnosti, ktoré nemohli viesť odvolací senát k záveru o neexistencii akejkoľvek podobnosti, tieto označenia vyvolávajú vizuálne odlišný celkový dojem z dôvodu mnohých a podstatných rozdielov medzi nimi. Všeobecný súd následne dospel k záveru, že predmetné označenia sa vyznačujú priemerným stupňom fonetickej podobnosti. Nakoniec konštatoval, že kolidujúce označenia sú koncepčne rozdielne.(21)

41.      Všeobecný súd v druhom rade usúdil, že je potrebné „preskúmať, či vizuálne a koncepčné rozdiely medzi predmetnými označeniami vylučujú akúkoľvek podobnosť medzi týmito označeniami, alebo sú skôr vyvážené priemerným stupňom fonetickej podobnosti medzi nimi“. Podľa Všeobecného súdu musia byť totiž „vizuálne, fonetické a koncepčné podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami predmetom celkového posúdenia, v rámci ktorého je posúdenie možnej fonetickej podobnosti iba jedným z rozhodujúcich faktorov“(22)

42.      V rámci tejto druhej fázy „celkového posúdenia podobnosti“ Všeobecný súd uviedol, že vizuálne, fonetické alebo koncepčné znaky kolidujúcich označení nemajú vždy rovnakú váhu a že v tomto ohľade treba brať do úvahy podmienky uvádzania dotknutých tovarov na trh. Pokiaľ ide o parfumy všeobecne predávané buď v samoobsluhách alebo parfumériách, v ktorých má spotrebiteľ obvykle možnosť vybrať si tovar, aký chce, alebo aspoň pred kúpou tovar vidieť, vizuálny aspekt týchto označení je dôležitejší pre celkový dojem z nich než ich fonetické a koncepčné aspekty. V tejto súvislosti Všeobecný súd zopakoval svoje zistenie, že kolidujúce označenia nie sú vizuálne podobné z dôvodu mnohých a podstatných rozdielov medzi nimi. Ďalej zopakoval, že medzi týmito označeniami existuje koncepčný rozdiel vyplývajúci z výskytu slovných prvkov „black“ a „by equivalenza“ v napadnutom označení. Toto odôvodnenie priviedlo Všeobecný súd k záveru, že „vzhľadom na rozdiely, ktoré existujú medzi kolidujúcimi označeniami, nie sú tieto označenia napriek ich priemernej fonetickej podobnosti, podľa celkového dojmu, ktorý vytvárajú, podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009“(23).

43.      Podľa EUIPO konštatovanie priemernej fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami vyžadovalo, aby Všeobecný súd vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. EUIPO vytýka Všeobecnému súdu, že túto podobnosť vo fáze porovnania označení „neutralizoval“, čím predčasne upustil od celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Podmienky uvádzania predmetného tovaru na trh a možná „neutralizácia“ fonetickej podobnosti vizuálnymi a koncepčnými rozdielmi sa mali preskúmať vo fáze tohto celkového posúdenia na základe týchto ďalších rozhodujúcich faktorov.(24)

44.      Argumentácia EUIPO tak vyvoláva celý rad právnych otázok.(25) Súdny dvor by mal v podstate spresniť, či konštatovanie určitého stupňa podobnosti medzi označeniami z jedného z troch aspektov – vizuálneho, fonetického alebo koncepčného – je potrebné a dostatočné na vyvodenie záveru, že označenia sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, alebo či sa tento stupeň podobnosti môže (alebo musí) vyvážiť rozdielmi, zistenými v iných aspektoch, v rámci fázy „celkového posúdenia podobnosti“. V priamej súvislosti s touto otázkou treba spresniť fázu (porovnanie označení alebo celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny), v ktorej sa musia zohľadniť podmienky uvádzania dotknutých tovarov na trh a musí sa preskúmať možná „neutralizácia“ podobností, ktoré existujú medzi označeniami, prostredníctvom rozdielov medzi nimi.

45.      Ako som uviedol v úvode vyššie, v judikatúre Všeobecného súdu existujú rozdielne línie riešenia týchto jednotlivých otázok (časť 1). Rozdiely v riešení si vyžadujú, aby k nim Súdny dvor zaujal stanovisko (časť 2), ktoré sú potrebné na zodpovedania tretej a štvrtej časti jediného odvolacieho dôvodu EUIPO (časť 3).

1.      Zoznam judikatúry týkajúcej sa porovnávania označení

46.      Podľa prvej línie judikatúry Všeobecného súdu, ktorú označím ako „prísnu“ a ktorej sa dovoláva EUIPO vo svojom odvolaní(26), sa vo fáze porovnávania označení treba obmedziť na ich postupné porovnanie z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska. Keďže sa zistila podobnosť, hoci len nízka, (aspoň) z jedného z týchto hľadísk, treba vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(27) Inými slovami, v takomto prípade sa označenia musia považovať za podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.(28) V rozsudkoch zapadajúcich do tejto línie judikatúry, ktorých je podľa môjho prieskumu väčšina(29), teda neexistuje žiadna ďalšia analýza „celkového posúdenia podobnosti“, ako je posúdenie vykonané Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku.

47.      Na druhej strane podľa druhej línie judikatúry, ktorú označím ako „pružnú“, by sa po oddelenom preskúmaní vizuálnych, fonetických a koncepčných aspektov kolidujúcich označení a konštatovaní (aspoň) určitého stupňa podobnosti v jednom z týchto aspektov, mala vykonať táto ďalšia analýza, aby sa určilo, aký „celkový dojem“ vytvárajú tieto označenia. Ak Všeobecný súd usúdi, že tieto označenia vyvolávajú odlišný celkový dojem, rovnako ako v napadnutom rozsudku, prijme záver, že označenia nie sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a to napriek konštatovanému stupňu podobnosti z jedného alebo viacerých hľadísk.

48.      V tejto línii judikatúry však existuje určitá netransparentnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým Všeobecný súd vykonáva toto „celkové posúdenie podobnosti“. V niektorých rozsudkoch Všeobecný súd uviedol len svoje zistenia o existencii, resp. neexistencii určitého stupňa podobnosti v každom aspekte označení a bez osobitného odôvodnenia prijal záver, že sú „celkovo podobné“ alebo naopak, „celkovo odlišné“(30). V iných rozsudkoch Všeobecný súd odôvodnil svoj záver z hľadiska podmienok uvádzania dotknutých tovarov na trh alebo prípadnej „neutralizácie“ predbežne konštatovaných podobností.(31)

49.      Judikatúra Súdneho dvora je tiež nejednoznačná, pokiaľ ide o posúdenie podobnosti označení. Na jednej strane niektoré z jeho rozsudkov obsahujú náznaky „prísnej“ línie judikatúry Súdneho dvora. V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane prijal záver, že nemožno vylúčiť, že samotná fonetická podobnosť kolidujúcich označení alebo iba ich koncepčná podobnosť môže spôsobiť pravdepodobnosť zámeny, pričom existencia takejto pravdepodobnosti musí byť skonštatovaná v rámci celkového posúdenia tejto pravdepodobnosti, ak je táto podobnosť v jeho rámci iba jedným z príslušných faktorov.(32) Celkový dojem, akým pôsobia označenia, pokiaľ ide o ich prípadnú vizuálnu, fonetickú a koncepčnú podobnosť, sa teda musí posudzovať v rámci tohto celkového posúdenia.(33) Z tohto odôvodnenia implicitne, nie však nevyhnutne, vyplýva, že existencia určitého stupňa podobnosti označení v jednom aspekte postačuje na to, aby sa považovali za podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a znamená to, že treba vykonať celkové posúdenie.

50.      Okrem toho z rozsudku Ferrero/ÚHVT(34) vyplýva, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny treba vykonať v prípade, že je medzi kolidujúcimi označeniami „hoci len malá, určitá podobnosť“. Aj keď toto tvrdenie, samozrejme, neumožňuje bez akejkoľvek pochybnosti rozhodnúť otázku položenú v prejednávanej veci, prinajmenšom naznačuje vôľu vytvoriť prísny rámec na uplatňovanie judikatúry uvedenej v bode 37 vyššie.

51.      Na druhej strane judikatúra Súdneho dvora takisto obsahuje určité indikácie, ktoré sú v súlade s „pružnou“ líniou judikatúry Všeobecného súdu. Súdny dvor v tom istom rozsudku Ferrero/ÚHVT(35) konkrétne konštatoval, že „vizuálne, fonetické a koncepčné podobnosti medzi predmetnými označeniami musia byť predmetom celkového posúdenia, v rámci ktorého je posúdenie prípadnej fonetickej podobnosti len jednou z relevantných okolností“. Okrem toho v rozsudku Wolf Oil/EUIPO(36) Súdny dvor rozhodol, že je potrebné „rozlišovať medzi posúdením koncepčných rozdielov medzi spornými označeniami a celkovým posúdením ich podobností, ktoré tvoria dva samostatné kroky analýzy celkovej pravdepodobnosti zámeny, pričom prvý krok je nevyhnutným predpokladom druhého kroku“(37), čím, ako sa zdá, uznal existenciu tohto ďalšieho kroku analýzy.

52.      Podobné odchýlky existujú v judikatúre Všeobecného súdu v súvislosti s fázou, v ktorej sa musia zohľadniť podmienky uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh a musí sa preskúmať možná „neutralizácia“ podobností, ktoré existujú medzi označeniami.

53.      Pokiaľ ide po prvé o podmienky uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh, poznamenávam, že v rozsudkoch vydaných v súlade s „prísnou“ líniou judikatúry ide o relevantnú okolnosť na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(38) Z tejto okolnosti vyplýva, že ak sa dotknuté tovary alebo služby zvyčajne predávajú napríklad v samoobsluhách, takže spotrebiteľ pravdepodobne vníma kolidujúce označenia predovšetkým vizuálne, Všeobecný súd pripisuje väčšiu váhu podobnostiam, alebo naopak odlišnostiam konštatovaným z vizuálneho hľadiska, pričom však neupúšťa od zohľadnenia ostatných hľadísk a všetkých okolností relevantných na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(39)

54.      Na druhej strane v ďalších rozsudkoch vrátane napadnutého rozsudku, ktoré zapadajú do rámca „pružnej“ línie judikatúry, sa podmienky uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh skúmajú vo fáze porovnávania označení. Hoci sa tieto tovary alebo služby uvádzajú na trh takým spôsobom, že ich vizuálny aspekt je pre spotrebiteľa dôležitejší a Všeobecný súd nekonštatoval žiadnu vizuálnu podobnosť, domnieva sa, že označenia nie sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 bez ohľadu na možný stupeň podobnosti, pokiaľ ide o ostatné aspekty označení, a bez preskúmania ďalších faktorov rozhodujúcich na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

55.      Aj v tomto prípade Súdny dvor jednoznačne nerozhodol v prospech jedného alebo druhého prístupu. Určité rozhodnutia Súdneho dvora totiž naznačujú, že podmienky uvádzania predmetných tovarov alebo služieb na trh sú rozhodujúcim faktorom na posúdenie podobnosti označení.(40) Z rozsudku Il Ponte Finanziaria/ÚHVT(41), naopak vyplýva, že ide o rozhodujúci faktor na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(42)

56.      Pokiaľ ide po druhé o otázku „neutralizácie“ existujúcich podobností medzi kolidujúcimi označeniami, z judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu je zrejmé, že koncepčné rozdiely medzi označeniami môžu za určitých podmienok „neutralizovať“ ich vizuálne a fonetické podobnosti. Takáto „neutralizácia“ si vyžaduje, aby najmenej jedna z dotknutých ochranných známok mala vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti jasný a určitý význam, aby táto verejnosť mohla tento význam bezprostredne pochopiť.(43)

57.      Vzhľadom na uvedené skutočnosti judikatúra Všeobecného súdu opäť neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, v ktorej fáze by sa takáto „neutralizácia“ mala skúmať. V niektorých rozsudkoch sa existencia možného „neutralizačného účinku“ skúmala vo fáze celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny.(44) V iných rozsudkoch Všeobecný súd skúmal túto možnosť v rámci analýzy koncepčnej podobnosti(45) alebo bezprostredne po porovnaní označení z jednotlivých hľadísk v rámci „celkového posúdenia podobnosti“(46).

58.      Okrem toho, keď sa konštatoval „neutralizačný účinok“, následky sa líšili. V niektorých prípadoch však Všeobecný súd predsa len vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny a preskúmal ďalšie relevantné faktory.(47) V iných prípadoch Všeobecný súd dospel k záveru, že označenia nie sú podobné a hneď na začiatku zamietol tvrdenia týkajúce sa týchto ďalších faktorov.(48)

59.      Judikatúra Súdneho dvora je v tomto smere opäť nejednoznačná. Viaceré rozsudky totiž naznačujú, že k „potlačeniu“ [neutralizácii] podobností musí dôjsť v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny a že Všeobecný súd tým nie je zbavený povinnosti preskúmať ostatné okolnosti rozhodujúce na toto celkové posúdenie.(49) Súdny dvor ďalej v rozsudku Mülhens/ÚHVT(50) vysvetlil, že „teória neutralizácie“ má svoje opodstatnenie konkrétne v komplexnej povahe posúdenia pravdepodobnosti zámeny a v zásade vzájomnej závislosti, z ktorej „vyplýva, že koncepčné a vizuálne rozdiely medzi dvoma označeniami môžu neutralizovať auditívnu podobnosť medzi nimi“.

60.      Naopak, z rozsudku ÚHVT/riha WeserGold Getränke(51) vyplýva opačný prístup. V rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie v prejednávanej veci, Všeobecný súd na jednej strane vo fáze porovnávania označení neutralizoval vizuálnu a fonetickú podobnosť medzi predmetnými označeniami z dôvodu koncepčného rozdielu medzi nimi a dospel k záveru, že označenia sú „celkovo odlišné“(52). Všeobecný súd však napriek tomu rozhodol, že sa odvolací senát dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky, teda faktor, ktorý je, pripomínam, rozhodujúci na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, a nie pre podobnosť označení. Súdny dvor však predmetný rozsudok zrušil. Domnieva sa, keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že kolidujúce označenia sú „celkovo odlišné“, že nie je už potrebné skúmať rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky.(53) Z toho vyplýva, že Všeobecný súd je oprávnený „neutralizovať“ vizuálne a fonetické podobnosti označení vo fáze ich porovnávania a že „neutralizačný účinok“ núti prijať záver, že kolidujúce označenia nie sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, na základe ktorého nie je potrebné skúmať námietku v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 37 vyššie.

61.      Súdny dvor ešte explicitnejšie uviedol vo veci Wolf Oil/EUIPO(54), že „neutralizácia vizuálnych a fonetických podobností medzi kolidujúcimi označeniami koncepčnými rozdielmi medzi nimi sa skúma pri celkovom posudzovaní podobnosti týchto označení“(55). V tomto rozsudku Súdny dvor navyše potvrdil prístup Všeobecného súdu, keď prijal záver, že označenia nie sú podobné vzhľadom na konštatovaný „neutralizačný účinok“(56).

2.      Zhrnutie a stanovisko

62.      Stručne povedané, v judikatúre Všeobecného súdu a Súdneho dvora súbežne existujú dve metódy týkajúce sa podobnosti označení. Na jednej strane existuje „prísna“ metóda, podľa ktorej sa Všeobecný súd vo fáze porovnávania označení musí obmedziť na ich porovnanie z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska. Keď konštatuje určitý stupeň podobnosti týkajúci sa (aspoň) jedného z týchto hľadísk, musí prijať záver, že označenia sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Pokiaľ sú dotknuté tovary alebo služby tiež podobné, Všeobecný súd musí vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Podmienky uvádzania týchto tovarov alebo služieb na trh a možná „neutralizácia“ konštatovaných podobností medzi označeniami z dôvodu koncepčného rozdielu medzi nimi  sa musia skúmať v rámci tohto celkového posúdenia, na základe všetkých rozhodujúcich faktorov.

63.      Na druhej strane existuje „pružná“ metóda, podľa ktorej Všeobecný súd musí nielen porovnať označenia vizuálne, foneticky a koncepčne, ale musí tiež vyvážiť konštatované stupne podobnosti a rozdiely týkajúce sa všetkých hľadísk v rámci fázy „celkového posúdenia podobnosti“, prípadne s prihliadnutím na podmienky uvedenia na trh a možný „neutralizačný účinok. Pokiaľ Všeobecný súd usúdi, že rozdiely prevažujú nad podobnosťami, musí dospieť k záveru, že označenia nie sú (celkovo) podobné v zmysle uvedeného článku 8 ods. 1 písm. b) a že nemusí vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

64.      Po prvé sa domnievam, že Súdny dvor sa v prejednávanej veci bude musieť vyjadriť v prospech jednej alebo druhej metódy. Prináleží mu zosúladiť judikatúru v oblasti práva ochranných známok a v tejto oblasti stanoviť jasnú a koherentnú líniu.

65.      V tomto ohľade v prejednávanej veci nejde na rozdiel od toho, čo tvrdí Equivalenza(57), o to, aby sa rozhodlo o otázke samotného vzhľadu. V prejednávanej veci treba určiť rozsah preskúmania, ktoré má vykonať Všeobecný súd, keď preskúmava žalobu týkajúcu sa námietkového konania na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Ide o to, aby sa vymedzili hranice, v rámci ktorých môže Všeobecný súd uplatniť judikatúru uvedenú v bode 37 vyššie, ktorá ho oslobodzuje od povinnosti vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Schválenie „pružnej“ metódy by uľahčilo uplatňovanie tejto judikatúry, zatiaľ čo „prísna“ metóda by naopak viedla k obmedzeniu možnosti jej použitia.

66.      Hoci pripúšťam, že voľba medzi jednou alebo druhou metódou nie je ľahká, pri zvážení všetkých vecí zastávam názor, že Všeobecný súd a Súdny dvor by sa mali pridržiavať „prísnej“ metódy opísanej v bode 62 vyššie.

67.      „Prísna“ metóda mi totiž pripadá po prvé viac v súlade so systémom stanoveným v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

68.      V tejto súvislosti poznamenávam, že zo znenia tohto ustanovenia vyplývajú dve navzájom súvisiace, ale napriek tomu samostatné otázky, pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich označení: po prvé či takáto podobnosť existuje a po druhé či je táto podobnosť dostatočná na vytvorenie pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti. Celkom logicky by sa podmienka podobnosti označení, uvedená v tomto ustanovení, mala považovať za splnenú v prípade, že je odpoveď na prvú otázku kladná, a to bez ohľadu na to, aká je odpoveď na druhú otázku.

69.      Rovnako ako EUIPO(58) sa domnievam, že odpoveď na prvú otázku si vyžaduje výhradne porovnať kolidujúce označenia a preukázať existenciu prvkov vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti(59) medzi nimi. Táto prvá analýza označení má obmedzený účel. Má iba určiť formálny vzťah medzi nimi. Práve v rámci druhej analýzy(60), analýzy celkového posúdenia zameraného na zodpovedanie druhej – zásadnej otázky pravdepodobnosti zámeny, treba určiť, či tieto prvky podobnosti postačujú vzhľadom na všetky rozhodujúce faktory na to, aby spôsobili pravdepodobnosť zámeny.(61)

70.      Porovnanie označení nemôže byť, samozrejme, čisto abstraktným úkonom. Vždy sa musí uskutočniť cez prizmu (predpokladaného) vnímania kategórie predmetných tovarov alebo služieb zo strany priemerného spotrebiteľa.(62) Toto porovnanie musí teda vychádzať z „celkového dojmu“ zanechaného týmito označeniami v pamäti spotrebiteľa podľa zásady nedokonalého obrazu.(63) V tomto kontexte Všeobecný súd pri porovnávaní kolidujúcich označení z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska a pri posudzovaní podobnosti existujúcej z každého hľadiska musí nevyhnutne vyvážiť prvky podobnosti a odlišnosti (pričom prvky podobnosti môžu v tomto celkovom dojme prevládať nad prvkami odlišnosti, alebo naopak) a možný (nízky, priemerný alebo vysoký) stupeň podobnosti priradený každému aspektu označení je v podstate len zjednodušením jemných rozdielov vyplývajúcich z tohto istého porovnania.(64)

71.      Pri porovnávaní vizuálneho, fonetického alebo koncepčného aspektu kolidujúcich označení je však podľa môjho názoru jedna vec vyvážiť prvky podobnosti a odlišnosti a posúdiť stupeň podobnosti dotknutého aspektu. Ďalšia vec je vyvážiť konštatované stupne podobnosti a rozdiely v týchto rôznych aspektoch.

72.      Ako v podstate tvrdí EUIPO(65), vykonanie dvoch vyvážení po sebe (prvé medzi prvkami podobnosti a odlišnosti konštatovanými v jednom aspekte označení, s cieľom rozhodnúť o existencii určitého stupňa podobnosti v tomto aspekte; druhé medzi podobnosťami a rozdielmi konštatovanými v rôznych aspektoch označení s cieľom rozhodnúť o ich „celkovej podobnosti“) so sebou prináša riziko nadmerného zjednodušenia ich podobnosti, pri ktorom môže dôjsť k zastretiu prvkov, ktoré by boli spôsobilé preukázať pravdepodobnosť zámeny, ak by sa zohľadnili všetky okolnosti prípadu. V tomto ohľade pripomínam, že nemožno vylúčiť, že toto riziko môže za určitých okolností priniesť aj samotná fonetická podobnosť medzi dvoma označeniami, resp. samotná koncepčná podobnosť medzi nimi.(66)

73.      V rámci „pružnej“ metódy porovnávania označení a fázy „celkového posúdenia podobnosti“ sa tak podľa môjho názoru čiastočne prelínajú dve analýzy opísané v bode 69 vyššie a prekračuje sa rámec cieľa stanoveného pri porovnávaní označení. Uplatnenie tejto metódy vo fáze uvedeného porovnania so sebou nesie prípadné prejudikovanie otázky možnej existencie pravdepodobnosti zámeny.

74.      Tu musím zdôrazniť skutočnosť, že otázka, či podobnosť medzi kolidujúcimi označenia postačuje na to, aby spôsobila pravdepodobnosť zámeny, by sa mala posúdiť nezávisle od ostatných rozhodujúcich faktorov na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny a od zásady vzájomnej závislosti, ktorej cieľom je čo najviac priblížiť toto posudzovanie pravdepodobnosti zámeny skutočnému vnímaniu označení príslušnou skupinou verejnosti.(67) Kľúčový význam majú z tohto hľadiska najmä také faktory, ako je miera pozornosti verejnosti a rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky. Veľmi pozorný spotrebiteľ bude vnímať rozdiely, ktoré si málo pozorný spotrebiteľ nevšimne. Rovnako vo vzťahu k staršej ochrannej známke, ktorá má vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, pretože je zložená z prvkov označujúcich pôvod, nebude verejnosť prikladať rozdielom medzi kolidujúcimi označeniami takmer žiadnu váhu, zatiaľ čo vo vzťahu k ochrannej známke s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, pretože pozostáva z opisných evokujúcich alebo spoločných prvkov, bude pripisovať väčšiu váhu rozdielom medzi nimi.(68)

75.      Okrem toho sa rovnako ako EUIPO(69) domnievam, že ani zohľadnenie podmienok uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh, ani možného „neutralizačného účinku“ by Všeobecnému súdu nemali umožňovať, aby hneď na začiatku – vo fáze porovnávania označení – „potlačil“ konštatovaný stupeň podobnosti týkajúci sa niektorého z ich aspektov (tým skôr, keď ide rovnako ako v tomto prípade o priemerný stupeň fonetickej podobnosti).

76.      Po prvé zohľadnenie podmienok uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh je totiž vzhľadom na svoju povahu zahrnuté v perspektívnej analýze potenciálneho používania kolidujúcich označení na trhu, ktorá je súčasťou celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny.(70) Už nejde len o porovnanie označení s cieľom zistiť podobnosti a odlišnosti, ale o určenie rozsahu, v akom zistené podobnosti prispievajú k vzniku pravdepodobnosti zámeny. Ak sa napríklad tovary predávajú takým spôsobom, že spotrebiteľ pravdepodobne vníma kolidujúce označenia predovšetkým vizuálne, podľa môjho názoru z toho vyplýva iba to, že je menej pravdepodobné, že fonetická podobnosť medzi nimi vyvolá pravdepodobnosť zámeny. Túto možnosť však nemožno vylúčiť, lebo závisí od všetkých faktorov tohto celkového posúdenia. Všeobecný súd preto nemôže vo fáze porovnávania označení takúto podobnosť jednoducho nevziať do úvahy.

77.      Rozdielny výklad podľa môjho názoru nevyplýva ani z rozsudku Lloyd Schuhfabrik Meyer(71). Tento rozsudok totiž chápem rovnako ako EUIPO(72) tak, že na preukázanie existencie pravdepodobnosti zámeny je predovšetkým potrebné porovnať kolidujúce označenia z ich rôznych hľadísk, a ak sa pritom skonštatuje určitý stupeň podobnosti z nejakého hľadiska, bude potrebné „posúdiť význam“ tohto konštatovania na preukázanie pravdepodobnosti zámeny, pričom sa musia zohľadniť najmä podmienky uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh. Inými slovami, Súdny dvor chcel iba spresniť, v akom rozsahu konštatovanie určitého stupňa podobnosti medzi označeniami z daného hľadiska (v danom prípade išlo o fonetickú podobnosť) preukazuje existenciu pravdepodobnosti zámeny bez toho, aby boli dotknuté ostatné rozhodujúce faktory.(73)

78.      Na druhej strane je „teória neutralizácie“ vzhľadom na svoju povahu takisto súčasťou celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Táto teória jednoducho naznačuje, že koncepčné rozdiely medzi dvoma kolidujúcimi označeniami môžu znížiť pravdepodobnosť, že si spotrebiteľ bude napriek vizuálnym a/alebo fonetickým podobnostiam týchto označení zamieňať pôvod dotknutých tovarov alebo služieb. Za tohto predpokladu je účinok týchto podobností na vnímanie označení spotrebiteľom „do značnej miery oslabený“(74). Nedá sa však vylúčiť, že napriek tomu uvedené podobnosti v určitých prípadoch vyvolajú pravdepodobnosť zámeny.(75) Konštatovanie možnej „neutralizácie“ preto podľa môjho názoru nemôže Všeobecnému súdu dávať možnosť, aby tie isté podobnosti potlačil vo fáze porovnania označení, a oslobodiť ho od povinnosti preskúmania ďalších rozhodujúcich faktorov pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny.(76)

79.      Po druhé sa tiež domnievam, že „prísna“ metóda je viac v súlade s cieľom článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V tejto súvislosti pripomínam, že cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým chrániť konkurenčné záujmy hospodárskych subjektov, aby označenia, ktoré by mohli ohroziť funkciu ochranných známok ako označení pôvodu, ktorých sú tieto subjekty majiteľmi, ani neboli zapísané.(77)

80.      Vzhľadom na tento cieľ sa domnievam, že majiteľ ochrannej známky, ktorý namieta proti zápisu určitého označenia, by mal mať spravodlivú príležitosť preukázať pravdepodobnosť zámeny a potrebu ochrany. Predovšetkým by mal mať možnosť preukázať, že samotná koncepčná alebo fonetická podobnosť medzi označeniami postačuje, po zvážení všetkých okolností, na to, aby vyvolávala pravdepodobnosť zámeny.(78) V tejto súvislosti by podmienka podobnosti označení mala zostať minimálnym predpokladom na prístup k tejto ochrane a táto podmienka by nemala slúžiť, s výnimkou prípadov jej skutočne zjavného nedodržania, na znemožnenie akejkoľvek diskusie o uvedenej pravdepodobnosti.(79) Judikatúra uvedená v bode 37 vyššie by sa preto mala uplatňovať striedmo.

81.      Takisto si nemyslím, že „prísna“ metóda nejde nad rámec toho, čo si vyžaduje cieľ ochrany sledovaný článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

82.      Konkrétne povinnosť vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny v prípade, že sa zistí určitý stupeň podobnosti v jednom z aspektov kolidujúcich označení, neznamená, že existencia pravdepodobnosti zámeny sa musí automaticky (a preto prehnane často) pripustiť, a to ani vtedy, keď sú príslušné tovary alebo služby zhodné.(80)

83.      Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny musí v každom prípade umožniť určiť, či si staršia ochranná známka, na ktorej je založená námietka, zaslúži ochranu v súlade s cieľom, ktorý sleduje článok 8 ods. b) nariadenia č. 207/2009. Podobnosť kolidujúcich označení a podobnosť dotknutých tovarov alebo služieb teda sama osebe nemôže rozhodnúť o výsledku tohto posúdenia. V tejto súvislosti je potrebné pripísať rozhodujúci význam najmä rozlišovacej spôsobilosti tejto staršej ochrannej známky. Ak je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pravdepodobnosť zámeny tým vyššia, čím má staršia ochranná známka vyššiu rozlišovaciu schopnosť,(81) platí aj opačné konštatovanie. Pokiaľ ide o ochrannú známku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktorá má obmedzenú spôsobilosť identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, ako pochádzajúce od daného podniku, stupeň podobnosti medzi označeniami by musel byť vysoký na to, aby odôvodnil nebezpečenstvo zámeny, inak by hrozilo poskytnutie nadmernej ochrany tejto ochrannej známke, resp. jej majiteľovi.(82)

84.      Niektoré rozsudky sa, samozrejme, od tejto línie v danej oblasti odkláňajú. Všeobecný súd niekedy usúdil, že samotné konštatovania zhodnosti výrobkov a určitá podobnosť označení, dokonca aj nízka, v každom prípade postačujú na vyvolanie pravdepodobnosti zámeny bez ohľadu na nízku rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky.(83) Tieto rozsudky sa podľa môjho názoru vzďaľujú od cieľa, ktorý sleduje článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a zapríčiňujú problém „nadmernej ochrany“ ochranných známok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, ktorá je vo veľkej miere kritizovaná.(84)

85.      Hoci je tento problém reálny, nemyslím si, že riešením má byť „pružná“ metóda porovnávania označení. Riešenie v skutočnosti spočíva v opakovanom posúdení váhy, ktorú treba pripísať rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky pri celkovom posudzovaní pravdepodobnosti zámeny.

86.      Podľa môjho názoru úvahy o právnej istote svedčia po tretie proti prijatiu tejto „pružnej“ metódy. Zastávam totiž názor, že zásada právnej istoty predovšetkým vyžaduje, aby odôvodnenia boli podľa možnosti transparentné a rozhodnutia predvídateľné. Pre fázu „celkového posúdenia podobnosti“ je však v rozsudkoch Všeobecného súdu často príznačná určitá netransparentnosť(85) a dvojité vyváženie podobností a rozdielov medzi označeniami, ktoré zahŕňa, ovplyvňuje predvídateľnosť výsledku ich porovnania.(86) Domnievam sa, že naopak „prísna“ metóda v tomto ohľade poskytuje možnosť jasného odôvodnenia.

87.      Nakoniec  uprednostnenie „pružnej“ metódy by nevyhnutne vyvolalo napätie okolo judikatúry týkajúcej sa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.(87) V tejto súvislosti pripomínam, že v súvislosti s týmto posledným ustanovením Súdny dvor uprednostnil „prísny“ prístup: ak Všeobecný súd určí, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje určitá podobnosť, hoci nízka, v jednom z aspektov – vizuálnom, fonetickom alebo koncepčnom – musí vykonať celkové posúdenie relevantných faktorov s cieľom určiť pravdepodobnosť, či si príslušná skupina verejnosti vytvorí spojenie medzi týmito označeniami.(88) Napätie by bolo o to väčšie, že v zásade musí byť podmienka podobnosti označení spoločná pre článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 tohto nariadenia posudzovaná rovnako z hľadiska jedného alebo druhého ustanovenia.(89)

3.      Odpoveď na tretiu a štvrtú časť jediného odvolacieho dôvodu EUIPO

88.      Vzhľadom na uvedené úvahy sa domnievam, že tretia a štvrtá časť jediného odvolacieho dôvodu, ktorý uvádza EUIPO vo svojom odvolaní, sú dôvodné. Všeobecný súd tým, že v bodoch 46 až 54 napadnutého rozsudku uskutočnil fázu „celkového posúdenia podobnosti“ a pritom v bodoch 48, 51 a 53 tohto rozsudku zohľadnil podmienky uvádzania dotknutých tovarov na trh, ako aj v bode 54 predmetného rozsudku existenciu koncepčného rozdielu medzi označeniami a nakoniec tým, že v bode 55 toho istého rozsudku prijal záver, že „napriek ich priemernej podobnosti z fonetického hľadiska nie sú kolidujúce označenia podľa celkového dojmu podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009“, podľa môjho názoru porušil toto ustanovenie.

89.      Z môjho pohľadu tieto nesprávne právne posúdenia spochybňujú zákonnosť výroku napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž nemohol v bode 1 uvedeného výroku vyhlásiť zrušenie sporného rozhodnutia na základe konštatovania existencie pravdepodobnosti zámeny bez toho, aby najprv v súlade s metódou opísanou v bode 62 tohto rozsudku vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zrušil tento rozsudok bez toho, aby bola dotknutá odpoveď na prvú a druhú časť jediného odvolacieho dôvodu.

VII. Návrh

90.      So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. marca 2018, Equivalenza Manufactory/EUIPO – ITM Entreprises (BLACK LABEL BY EQUIVALENZA) (T ‑ 6/17, neuverejnený, EU:T:2018:119).

1      Jazyk prednesu: francúzština.

2      Nariadenie Rady z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

3      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2017 (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Pozri články 211 a 212 tohto nariadenia.

4      Rozsudok z 22. júna 1999 (C‑342/97, ďalej „rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer“, EU:C:1999:323, bod 27).

5      Pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 36).

6      Ako uvádza Equivalenza, bod, na ktorý sa tu odvoláva EUIPO, je podľa všetkého v skutočnosti bodom 32 napadnutého rozsudku.

7      Pozri rozsudky z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, body 20, 21 a 25), ako aj z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT (C‑206/04 P, EU:C:2006:194, body 21 a 36).

8      Pozri rozsudky z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 66), ako aj z 2. decembra 2009, Volvo Trademark/ÚHVT – Grebenshikova (SOLVO) (T‑434/07, EU:T:2009:480, bod 50).

9      Pozri rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer (bod 27).

10      Pozri odôvodnenia 7 a 8 nariadenia č. 207/2009.

11      Zdôrazňujem, že článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa zhoduje s článkom 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25). Judikatúru týkajúcu sa prvého ustanovenia je preto možné preniesť na druhé ustanovenie a naopak. Týmito dvoma ustanoveniami sa v uvedenom poradí navyše preberajú a nahrádzajú zhodné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) a smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92). Judikatúru týkajúcu sa týchto starých článkov je tak možné preniesť na nové články [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 2003, LTJ Diffusion (C‑291/00, EU:C:2003:169, body 41 a 43), a z 10. decembra 2015, El Corte Inglés/ÚHVT (C‑603/14 P, EU:C:2015:807, bod 37)]. V týchto návrhoch budem preto rovnako odkazovať na rozsudky týkajúce sa pravdepodobnosti zámeny, vydané na základe jedného z týchto ustanovení.

12      Pozri najmä rozsudky Canon z 29. septembra 1998 (C‑39/97, EU:C:1998:442, body 26, 27 a 29); z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 33), ako aj z 24. júna 2010, Becker/Harman International Industries (C‑51/09 P, EU:C:2010:368, bod 31).

13      Pozri najmä odôvodnenie 8 nariadenia č. 207/2009 a rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 22); z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, bod 18), a z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019: 481, bod 41).

14      Pozri najmä rozsudky z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 17); Lloyd Schuhfabrik Meyer (bod 19), a z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 43).

15      Pozri najmä rozsudky z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 22); z 11. decembra 2008, Gateway/ÚHVT (C‑57/08 P, neuverejnený, EU:C:2008:718, body 45 a 52), ako aj z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO (C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702, bod 47).

16      Pozri najmä rozsudky z 12. októbra 2004, Vedial/ÚHVT (C‑106/03 P, EU:C:2004:611, bod 54); z 11. decembra 2008, Gateway/ÚHVT (C‑57/08 P, neuverejnený, EU:C:2008:718, body 56 a 57), a z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, body 65, 66 a 68).

17      Pozri body 55 až 56 napadnutého rozsudku.

18      Rozsudok z 11. novembra 1997 (C‑251/95, EU:C:1997:528).

19      Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23), ako aj z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, bod 19). Pozri bod 19 napadnutého rozsudku.

20      Pozri najmä rozsudky Lloyd Schuhfabrik Meyer, bod 27; z 12. júna 2007, ÚHVT/ Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 36), ako aj z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 85). Pozri bod 20 napadnutého rozsudku.

21      Pozri body 26 až 45 napadnutého rozsudku.

22      Body 46 a 47 napadnutého rozsudku.

23      Pozri body 48 a 51 až 55 napadnutého rozsudku.

24      Pozri body 23, 26 a 27 vyššie.

25      V tomto ohľade hoci posúdenie podobnosti a rozdielnosti označení ochranných známok je analýzou skutkových otázok, ktorá s výnimkou skreslenia skutkových okolností nespadá pod preskúmanie Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania [pozri najmä rozsudok z 2. septembra 2010, Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488, bod 50)], to, či Všeobecný súd porušil právne zásady vzťahujúce sa na posúdenie ich podobnosti alebo sa dopustil metodologickej chyby, je právna otázka [pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2019, FTI Touristik/EUIPO (C‑99/18 P, EU:C:2019:565, bod 25)].

26      Okrem toho EUIPO sa takisto zaviazal riadiť touto líniou judikatúry vo svojej rozhodovacej praxi. Pozri usmernenia EUIPO pre prieskum ochranných známok Európskej únie, časť C oddiel 2 kapitolu 4 bod 1.4 „Možné výsledky porovnania“.

27      Pozri najmä rozsudok z 2. decembra 2009, SOLVO (T‑434/07, EU:T:2009:480, bod 50).

28      Pozri v tom istom zmysle tvrdenie potvrdené v judikatúre Všeobecného súdu, podľa ktorého „dve ochranné známky sú si podobné, ak medzi nimi existuje z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo viacerých príslušných hľadísk, t. j. vizuálneho, fonetického a koncepčného“ [pozri najmä rozsudky z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN) (T‑6/01, EU:T:2002:261, bod 30); z 20. apríla 2005, Faber Chimica/ÚHVT – Industrias Quimicas Naber (Faber) (T‑211/03, EU:T:2005:135, bod 26), a z 15. decembra 2010, Novartis/ÚHVT – Sanochemia Pharmazeutika (TOLPOSAN) (T‑331/09, EU:T:2010:520, bod 43)].

29      Pozri najmä rozsudky z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDMEN) (T‑129/01, EU:T:2003:184, bod 54 a nasl.); z 3. marca 2004, Mülhens/ÚHVT – Zirh International (ZIRH) (T‑355/02, EU:T:2004:62, bod 47 a nasl.); zo 6. októbra 2004, New Look/ÚHVT – Naulover (NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection) (T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, EU:T:2004:293, bod 40 a nasl.); z 12. januára 2006, Devinlec/ÚHVT – TIME ART (QUANTUM) (T‑147/03, EU:T:2006:10, bod 92 a nasl.); zo 16. septembra 2013, Golden Balls/ÚHVT – Intra‑Presse (GOLDEN BALLS) (T‑448/11, neuverejnený, EU:T:2013:456, body 51 a 52); zo 16. októbra 2013, Zoo Sport/ÚHTV – K‑2 (ZOOSPORT) (T‑453/12, neuverejnený, EU:T:2013:532, bod 87 a nasl.); z 13. mája 2015, Harper Hygienics/ÚHVT – Clinic Laboratories (CLEANIC Kindii) (T‑364/12, neuverejnený, EU:T:2015: 277, bod 63 a nasl.); z 13. mája 2015, Ferring/ÚHVT – Kora (Koragel) (T‑169/14, neuverejnený, EU:T:2015:280, bod 69 a nasl.); z 3. júna 2015, Giovanni Cosmetics/ÚHVT – Vasconcelos & Gonçalves (GIOVANNI GALLI) (T‑559/13, EU:T:2015:353, bod 99 a nasl.), ako aj z 13. marca 2018, Hotelbeds Spain/EUIPO – Guidigo Europe (Guidego what to do next) (T‑346/17, neuverejnený, EU:T:2018:134, bod 59 a nasl.). V niektorých prípadoch Všeobecný súd formálne prijal záver o podobnosti označení po tom, ako konštatoval podobnosť (aspoň) v jednom aspekte (pozri najmä rozsudok zo 16. septembra 2009, Dominio de la Vega/ÚHVT – Ambrosio Velasco (DOMINIO DE LA VEGA) (T‑458/07, neuverejnený, EU:T:2009:337, bod 44)]. V iných prípadoch Všeobecný súd pristúpil priamo k celkovému posúdeniu pravdepodobnosti zámeny [pozri najmä rozsudky z 24. marca 2011, XXXLutz Marken/ÚHVT – Natura Selection (Linea Natura Natur hat immer Stil) (T‑54/09, neuverejnený, EU:T:2011:118, bod 67 a nasl.), a z 29. januára 2013, Fon Wireless/ÚHVT – nfon (nfon) (T‑283/11, neuverejnený, EU:T:2013:41, bod 62 a nasl.).

30      Pozri najmä rozsudky z 15. januára 2008, Hoya/ÚHVT – Indo (AMPLITUDE) (T‑9/05, neuverejnený, EU:T:2008:8, bod 59); z 23. septembra 2009, Arcandor/ÚHVT – dm drogerie markt (S‑HE) (T‑391/06, neuverejnený, EU:T:2009:348, bod 54); z 15. decembra 2010, TOLPOSAN (T‑331/09, EU:T:2010:520, body 54 až 56); z 10. mája 2011, Emram/ÚHVT – Guccio Gucci (G) (T‑187/10, neuverejnený, EU:T:2011:202, bod 68); z 15. marca 2012, Cadila Healthcare/ÚHVT – Novartis (ZYDUS) (T‑288/08, neuverejnený, EU:T:2012:124, bod 57); z 15. októbra 2014, El Corte Inglés/ÚHVT – English Cut (The English Cut) (T‑515/12, neuverejnený, EU:T:2014:882, bod 33), ako aj z 26. apríla 2018, Messi Cuccittini/EUIPO – J‑M.‑E.V. e hijos (MESSI) (T‑554/14, neuverejnený, EU:T:2018:230, bod 64). Z týchto rozsudkov vyplýva, ako sa zdá, že označenia sú „celkovo podobné“, keď napriek svojej koncepčnej rozdielnosti majú určitý stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti. Naopak, jednotlivé označenia, ktoré sú z vizuálneho a fonetického hľadiska rozdielne, sa napriek určitej koncepčnej podobnosti považujú za „celkovo odlišné“. Táto ďalšia fáza viedla Všeobecný súd k tomu, že za „celkovo podobné“ prekvapivo považoval označenia, pri ktorých usúdil, že sú rozdielne zo všetkých hľadísk [pozri najmä rozsudok z 31. januára 2012, Spar/ÚHVT – Spa Group Europe (SPA GROUP) (T‑378/09, neuverejnený, EU:T:2012:34, body 38, 47, 53 a 54)].

31      Pozri najmä rozsudky z 2. decembra 2008, Ebro Puleva/ÚHVT – Berenguel (BRILLO'S), (T‑275/07, neuverejnený, EU:T:2008:545, body 24 a 28); z 15. februára 2011, Yorma’s /ÚHVT – Norma Lebensmittelfialbetrieb (YORMA’S) (T‑213/09, neuverejnený, EU:T:2011:37, bod 86); z 21. februára 2013, Esge/ÚHVT – De’Longhi Benelux (KMIX) (T‑444/10, neuverejnený, EU:T:2013:89, body 35 až 42), ako aj z 11. decembra 2014, Coca‑Cola/ÚHVT – Mitico (Master) (T‑480/12, EU:T:2014:1062, body 66 až 71).

32      Pozri, pokiaľ ide o fonetickú podobnosť, rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer (bod 28), a rozsudok z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT (C‑206/04 P, EU:C:2006:194, bod 21). Pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, pozri rozsudok z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24).

33      Pozri rozsudky z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT (C‑206/04 P, EU:C:2006:194, body 21 a 23); z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT (C‑234/06 P), EU:C:2007:514, bod 35), ako aj v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, Loutfi Management Propriété intellectuelle (C‑147/14, EU:C:2015:420, body 24 a 25).

34      Rozsudok z 24. marca 2011 (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 66).

35      Rozsudok z 24. marca 2011 (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 86). Nejednoznačnosť spočíva najmä v skutočnosti, že Súdny dvor sa tu na podporu svojho výkladu odvolával na bod 21 rozsudku z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT (C‑206/04 P, EU:C:2006:194), ktorý poukazuje na potrebu vyvážiť konštatované vizuálne, fonetické a koncepčné podobnosti a rozdiely medzi označeniami v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny (a nie v rámci celkového posúdenia podobnosti).

36      Rozsudok z 5. októbra 2017 (C‑437/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:737).

37      Rozsudok z 5. októbra 2017, Wolf Oil/ÚHVT (C‑437/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:737, bod 45). Podobne v uznesení z 15. januára 2010, Messer Group/Air Products and Chemicals (C‑579/08 P, neuverejnené, EU:C:2010:18, bod 50), Súdny dvor potvrdil prístup Všeobecného súdu, ktorý je založený na porovnaní dotknutých označení s cieľom určiť, či sú podobné, „z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska, ako aj celkovo“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

38      Pozri najmä rozsudky zo 6. októbra 2004, NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection (T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, EU:T:2004:293, bod 49); z 23. februára 2006, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT – Marine Enterprise Projects (BAINBRIDGE) (T‑194/03, EU:T:2006:65, bod 116); z 12. septembra 2007, Koipe/ÚHVT – Aceites del Sur (La Española) (T‑363/04, EU:T:2007:264, body 109 až 111); z 15. marca 2012, ZYDUS (T‑288/08, neuverejnený, EU:T:2012:124, body 63 až 66); z 15. decembra 2010, TOLPOSAN (T‑331/09, EU:T:2010:520, body 61 a 62); z 27. februára 2014, Pêra‑Grave/ÚHVT – Fundação Eugénio de Almeida (QTA S. JOSÉ DE PERAMANCA) (T‑602/11, neuverejnený, EU:T:2014:97, body 57 až 59); z 28. apríla 2014, Longevity Health Products/ÚHVT – Weleda Trademark (MENOCHRON) (T‑473/11, neuverejnený, EU:T:2014:229, body 48 a 49); z 13. mája 2015, Koragel (T‑169/14, neuverejnený, EU:T:2015:280, body 79 až 83); z 3. júna 2015, GIOVANNI GALLI (T‑559/13, EU:T:2015:353, body 128 až 130); z 24. novembra 2016, CG/EUIPO – Perry Ellis International Group (P PRO PLAYER) (T‑349/15, neuverejnený, EU:T:2016:677, body 74 a 75), ako aj z 10. októbra 2017, Cofra/EUIPO – Armand Thiery (1841) (T‑233/15, neuverejnený, EU:T:2017:714, bod 119).

39      Konkrétne podľa týchto rozsudkov podobnosť kolidujúcich označení z „dôležitejšieho“ hľadiska zvyšuje pravdepodobnosť, že si spotrebiteľ bude zamieňať pôvod dotknutých tovarov alebo služieb, zatiaľ čo rozdielnosť z tohto hľadiska túto pravdepodobnosť znižuje. EUIPO sa zaviazal tento prístup uplatňovať vo svojej rozhodovacej praxi (pozri usmernenia EUIPO pre prieskum ochranných známok Európskej únie, časť C oddiel 2 kapitolu 7 bod 4 „Vplyv spôsobu nákupu tovarov a služieb“).

40      Pozri najmä rozsudok zo 17. októbra 2013, Isdin/Bial‑Portela (C‑597/12 P, EU:C:2013:672, body 20 a 22), a uznesenie zo 14. novembra 2013, TeamBank Nürnberg/ÚHVT (C‑524/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:874, bod 61).

41      Rozsudok z 13. septembra 2007 (234/06, EU:C:2007:514).

42      Pozri rozsudok z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT (C‑234/06 P, EU:C:2007:514, body 36 a 37). Pozri tiež uznesenia, ktoré možno chápať v rovnakom zmysle, Longevity Health Products/ÚHVT (C‑311/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:23, body 41 až 45), a zo 7. apríla 2016, Harper Hygienics/EUIPO (C‑475/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:264, body 70 až 73).

43      Pozri najmä rozsudky z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, bod 20); z 9. júla 2015, Pêra‑Grave/ÚHVT (C‑249/14 P, neuverejnený, EU:C:2015:459, body 40 až 44); zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS) (T‑292/01, EU:T:2003:264, bod 54), ako aj z 22. júna 2004, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT – DaimlerChrysler (PICARO) (T‑185/02, EU:T:2004:189, body 54 až 58). Pojem „teória neutralizácie“, uznaný právnou vedou a vyskytujúci sa v judikatúre, teda v užšom zmysle slova zahŕňa len neutralizáciu vizuálnej a/alebo fonetickej podobnosti výraznými koncepčnými rozdielmi.

44      Pozri najmä rozsudky z 3. marca 2004, ZIHR (T‑355/02, EU:T:2004:62, body 49 a 50); z 12. januára 2006, QUANTUM (T‑147/03, EU:T:2006:10, body 98 až 100); z 13. marca 2018, Guidego what to do next (T‑346/17, neuverejnený, EU:T:2018:134, body 64 a 65), a z 26. apríla 2018, MESSI (T‑554/14, neuverejnený, EU:T:2018:230, body 73 až 76). EUIPO sa zaviazal tento prístup uplatňovať vo svojej rozhodovacej praxi (pozri Usmernenia EUIPO pre prieskum ochranných známok Európskej únie, časť C oddiel 2 kapitolu 7 bod 5 „Vplyv koncepčnej podobnosti označení na pravdepodobnosť zámeny“).

45      Pozri najmä rozsudky zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – González Cabello a Iberia Líneas Aéreas de España (MUNDICOR) (T‑183/02 a T‑184/02, EU:T:2004:79, bod 93); z 31. januára 2012, SPA GROUP (T‑378/09, neuverejnený, EU:T:2012:34, body 48 až 53), a z 13. mája 2015, Koragel (T‑169/14, neuverejnený, EU:T:2015:280, body 67 až 69).

46      Pozri najmä rozsudky z 22. júna 2004, PICARO (T‑185/02, EU:T:2004:189, body 56 a 58); z 22. marca 2007, Brinkmann/ÚHVT – Terra Networks (Terranus) (T‑322/05, neuverejnený, EU:T:2007:94, bod 40); z 3. júna 2015, GIOVANNI GALLI (T‑559/13, EU:T:2015:353, body 94 až 98); z 1. júna 2016, Wolf Oil/EUIPO – SCT Lubricants (CHEMPIOIL) (T‑34/15, neuverejnený, EU:T:2016:330, body 46 až 48), ako aj z 10. októbra 2017, 1841 (T‑233/15, neuverejnený, EU:T:2017:714, body 110 až 112).

47      Pozri najmä rozsudky zo 14. októbra 2003, BASS (T‑292/01, EU:T:2003:264, body 54 až 57), a z 22. júna 2004, PICARO (T‑185/02, EU:T:2004:189, bod 56).

48      Pozri najmä rozsudky z 27. októbra 2005, Éditions Albert René/ÚHVT – Orange (MOBILIX) (T‑336/03, EU:T:2005:379, body 81, 83 a 84), ako aj z 1. júna 2016, CHEMPIOIL (T‑34/15, neuverejnený, EU:T:2016:330, body 53 a 54).

49      Osobitne v rozsudku z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, body 21 až 25), Súdny dvor potvrdil odôvodnenie Všeobecného súdu, v ktorom tento súd na jednej strane zdôraznil „potlačenie“ vizuálnych a fonetických podobností medzi predmetnými označeniami z dôvodu osobitne výrazných koncepčných rozdielov medzi nimi, a na druhej strane zohľadnil stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti a rozlišovaciu spôsobilosť staršej ochrannej známky. V tomto ohľade sa Súdny dvor odklonil od návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2005:531, bod 38). Usúdil totiž, že vzhľadom na potlačenie nie sú kolidujúce označenia podobné, takže nie je potrebné skúmať ďalšie rozhodujúce okolnosti pre celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

50      Rozsudok z 23. marca 2006 (C‑206/04 P, EU:C:2006:194, body 35 a 36), vydaný v konaní o odvolaní proti rozsudku z 3. marca 2004, ZIRH (T‑355/02, EU:T:2004:62). Pozri tiež rozsudky z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/ÚHVT (C‑171/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:171, bod 48), a z 9. júla 2015, Pêra‑Grave/ÚHVT (C‑249/14 P, neuverejnený, EU:C:2015:459, bod 39).

51      Rozsudok z 23. januára 2014 (C‑558/12, EU:C:2014:22).

52      Pozri rozsudok z 21. septembra 2012, Wesergold Getränkeindustrie/ÚHVT – Lidl Stiftung (WESTERN GOLD) (T‑278/10, EU:T:2012:459, bod 58).

53      Pozri rozsudok z 23. januára 2014, ÚHVT/riha WeserGold Getränke (C‑558/12 P, EU:C:2014:22, body 47 a 48). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT (C‑16/06 P, EU:C:2008:739, bod 97).

54      Rozsudok z 5. októbra 2017 (C‑437/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:737).

55      Rozsudok z 5. októbra 2017, Wolf Oil/ÚHVT (C‑437/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:737, bod 44).

56      Rozsudok z 5. októbra 2017, Wolf Oil/ÚHVT (C‑437/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:737, body 54 a 55).

57      Pozri bod 24 vyššie.

58      Pozri bod 23 vyššie.

59      Pozri rozsudky z 23. októbra 2003, Adidas‑Salomon a Adidas Benelux (C‑408/01, EU:C:2003:582, bod 28), ako aj z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 52).

60      Odlišný charakter týchto dvoch analýz je dôvodom na to, aby sa v záujme zrozumiteľnosti odôvodnenia vykonali v rámci dvoch samostatných fáz. Uznávam však, že takéto rozdelenie na dve fázy bude vždy do určitej miery neprirodzené, pričom prvky podobnosti a rozdielnosti medzi označeniami sa budú pravdepodobne prejednávať dvakrát (prvýkrát pri konštatovaní ich existencie a druhýkrát pri určovaní, či vyvolávajú pravdepodobnosť zámeny). Mnohé rozsudky Všeobecného súdu majú preto iba jednu fázu analýzy pravdepodobnosti zámeny [pozri najmä rozsudky zo 14. októbra 2003, BASS (T‑292/01, EU:T:2003:264, bod 45 a nasl.); z 3. marca 2004, ZIRH (T‑355/02, EU:T:2004:62, bod 43 a nasl.), ako aj z 22. júna 2004 PICARO (T‑185/02, EU:T:2004:189, bod 53 a nasl.)].

61      Pozri analogicky judikatúru týkajúcu sa podobnosti predmetných tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa musí preukázať určitá podobnosť medzi predmetnými tovarmi alebo službami. Pritom treba zohľadniť faktory, „ktoré charakterizujú vzťah medzi tovarmi alebo službami“ vrátane „ich povahy, účelu, použitia a konkurenčnej alebo doplnkovej povahy“. Po preukázaní existencie určitej podobnosti medzi predmetnými tovarmi alebo službami sa musia v rámci celkového posúdenia tejto pravdepodobnosti preskúmať všetky faktory s cieľom posúdiť, či táto podobnosť postačuje na to, aby spôsobila pravdepodobnosť zámeny. Pozri najmä rozsudky z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, body 22 až 24), a zo 7. mája 2009, Waterford Wedgwood/Assembled Investments (Proprietary) (C‑398/07 P, neuverejnený, EU:C:2009:288, body 34 a 35).

62      Aj v tomto prípade je možná analógia s podobnosťou predmetných tovarov alebo služieb. Rozhodujúce faktory na stanovenie tejto podobnosti sa musia posúdiť so zreteľom na to, ako predmetné tovary alebo služby vnímajú spotrebitelia. Tovary alebo služby sú podobné vtedy, keď si spotrebitelia môžu myslieť, že zodpovednosť za ich výrobu alebo dodávku nesie tá istá alebo hospodársky prepojená spoločnosť. Pozri najmä rozsudok z 15. februára 2011, YORMA’S (T‑213/09, neuverejnený, EU:T:2011:37, bod 36).

63      Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23); Lloyd Schuhfabrik Meyer (bod 26), ako aj z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, bod 19).

64      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Continental Reifen Deutschland/Compagnie générale des établissements Michelin (C‑84/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:596, bod 70), a uznesenie z 22. októbra 2014, Repsol YPF/ÚHVT (C‑466/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:2331, body 48 až 51). Takéto vyváženie v podstate zahŕňa skutkové posúdenie, ktoré Súdnemu dvoru neprináleží preveriť v odvolacom konaní. Všeobecný súd má teda určitú mieru voľnej úvahy pri posudzovaní stupňa vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami.

65      Pozri bod 27 vyššie.

66      Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod čiarou 32 vyššie.

67      Pozri rozsudok z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 47).

68      Pozri DAVIS, R., St QUINTIN, T., TRITTON, G.: Tritton on Intellectual Property in Europe. London:  Sweet and Maxwell., 5. vydanie, 2018, s. 378.

69      Pozri body 23 a 27 vyššie.

70      Pozri DAVIS, R., St QUINTIN, T., TRITTON, G.: c. d., s. 365 – 366). Z perspektívnosti celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny vyplýva, že by sa pri ňom mali zohľadniť obvyklé podmienky uvádzania dotknutých tovarov alebo služieb na trh, teda podmienky, ktoré sa obvykle očakávajú pre túto kategóriu tovarov alebo služieb, a nie osobitné podmienky uvádzania tovarov označených skoršou ochrannou známkou na trh, ktoré sa môžu meniť v čase a podľa vôle majiteľa tejto ochrannej známky. Pozri tiež rozsudky z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/ÚHVT (C‑171/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:171, bod 59), a z 12. januára 2006, QUANTUM (T‑147/03, EU:T:2006:10, body 103 až 107).

71      Pozri bod 39 vyššie.

72      Pozri bod 23 vyššie.

73      Takýto výklad potvrdzujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Lloyd Schuhfabrik Meyer (C‑342/97, EU:C:1998:522, bod 18: „Pravdepodobnosť zámeny sa musí posudzovať celkovo so zreteľom na všetky rozhodujúce faktory… Podľa okolností môže byť totiž užitočné preskúmať nielen stupeň fonetickej podobnosti ochrannej známky a označenia, ale aj stupeň (alebo neexistenciu) vizuálnej a koncepčnej podobnosti. Pri neexistencii vizuálnej alebo koncepčnej podobnosti bude potrebné preskúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti vrátane povahy tovarov a podmienok, za akých boli tovary uvedené na trh, môže akýkoľvek stupeň fonetickej podobnosti sám osebe spôsobiť zámenu.“)

74      Pozri rozsudky z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, bod 27); z 23. marca 2006, Mülhens/ÚHVT (C‑206/04 P, EU:C:2006:194, bod 50); z 15 marca 2007, T.I.M.E.). ART/ÚHVT(C‑171/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:171, bod 49); zo 14. októbra 2003, BASS (T‑292/01, EU:T:2003:264, bod 54), ako aj z 12. januára 2006, QUANTUM (T‑147/03, EU:T:2006:10, body 98 a 100). To podľa môjho názoru znamená, že táto „teória“ nie je uplatniteľná, ak sú vizuálne a fonetické podobnosti označení veľmi výrazné, takže koncepčný rozdiel medzi nimi môže uniknúť pozornosti príslušnej verejnosti. Pozri uznesenie z 27. októbra 2010, REWE‑Zentral/ÚHVT (C‑22/10 P, neuverejnené, EU:C:2010:640, body 46 a 47).

75      Napríklad, ak má staršia ochranná známka vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a úroveň pozornosti verejnosti je obzvlášť nízka, na vytvorenie pravdepodobnosti zámeny môžu postačovať dokonca aj vizuálne a fonetické podobnosti „neutralizované“ výrazným koncepčným rozdielom.

76      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2006, Ruiz‑Picasso a i./ÚHVT (C‑361/04 P, EU:C:2006:25, body 23 až 25), a JAEGER‑LENZ, A.: Relative grounds for refusal. In: HASSELBLATT, G. N. (ed.): European Union Trade Mark Regulation – Article‑by‑Article Commentary. Beck, Hart, Nomos, 2. vydanie, 2018, s. 246. V každom prípade pripomínam, že na to, aby sa mohla uplatniť teória neutralizácie, je potrebné, aby Všeobecný súd skonštatoval, že aspoň jedno z dotknutých označení má vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti jasný a určitý význam (pozri bod 56 vyššie). Upozorňujem však aj napriek tomu, že EUIPO túto skutočnosť vo svojom odvolaní neuvádza, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neoveril splnenie tejto podmienky.

77      Pozri rozsudky z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, body 27 a 28), a z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 35), ako aj DAVIS, R., St QUINTIN, T., TRITTON, G.: c. d., s. 362 a 365. Pozri tiež FOLLIARD‑MONGUIRAL, A.: TPICE, affaire Quantum: le faible caractère distinctif peut‑il jouer contre le risque de confusion? In: Propriété industrielle, č. 4, apríl 2006, comm. 30., podľa ktorého je pravdepodobnosť zámeny „fikciou s ľudskou tvárou určenou na ochranu konkurenčných záujmov hospodárskeho subjektu“.

78      Samozrejme je napríklad nepravdepodobné, že samotná koncepčná podobnosť medzi označeniami bude v praxi vyvolávať pravdepodobnosť zámeny [pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:221, body 61 a 62)]. Podľa môjho názoru by však namietateľ nemal byť zbavený možnosti preukázať ju.

79      Pozri HUMBLOT, B.: Droit des marques: de l’influence ou non du risque de confusion sur la similitude et vice‑versa – Motifs relatifs de refus: regard sur un arrêt éclairant de la CJUE (Ferrero proti ÚHVT, 24. marec 2011). In: LAMY: Droit de l’immatérie, č. 72, jún 2011, s. 85 – 90).

80      Pozri pre nedávne pripomenutie tejto zjavnej skutočnosti rozsudok z 27. júna 2019, Sandrone/EUIPO – J. García Carrión (Luciano Sandrone) (T‑268/18, EU:T:2019:452, bod 96).

81      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24); z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 18), ako aj z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 42).

82      Okrem toho je vo fáze porovnávania kolidujúcich označení potrebné určiť ich rozlišovacie a dominantné prvky. V tejto súvislosti má opisný prvok predmetných tovarov alebo služieb nižšiu spôsobilosť pritiahnuť pozornosť spotrebiteľov, a preto musí mať nižšiu váhu v rámci celkového dojmu vytváraného označeniami. Z toho vyplýva, že napríklad vizuálne podobnosti na úrovni takého prvku by nemali viesť ku konštatovaniu vizuálnej podobnosti medzi označeniami, resp. by mohli viesť nanajvýš ku konštatovaniu nízkej podobnosti. Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 2019, Hansson (C‑705/17, EU:C:2019:481, bod 53); z 5. apríla 2006, Saiwa/ÚHVT – Barilla Alimentare (SELEZIONE ORO Barilla) (T‑344/03, EU:T:2006:105, body 32 až 38), ako aj z 13. mája 2015, easyGroup IP Licensing/ÚHVT – Tui (easyAir‑tours) (T‑608/13, neuverejnený, EU:T:2015:282, body 35 až 42).

83      Pozri najmä rozsudky z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH) (T‑29/04, EU:T:2005:438, bod 29); z 22. marca 2007, Terranus (T‑322/05, neuverejnený, EU:T:2007:94, bod 41); z 27. februára 2014, QTA S. JOSÉ DE PERAMANCA (T‑602/11, neuverejnený, EU:T:2014:97, bod 61), ako aj zo 4. decembra 2014, BSH/ÚHVT – LG Electronics (compressor technology) (T‑595/13, neuverejnený, EU:T:2014:1023, bod 28). Pozri tiež rozsudok z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO (C‑43/15 P, EU:C:2016:837, body 63 a 64), v ktorom sa zdôrazňuje analogický trend v judikatúre Súdneho dvora.

84      Pozri najmä vyššie citovaný FOLLIARD‑MONGUIRAL A.; MONTEIRO, J.: Marque communautaire – La surprotection des marques faibles dans la jurisprudence communautaire, Propriété industrielle, č. 6, jún 2009, štúdia 12; PASSA, J.: Le risque de confusion déduit d’éléments dépourvus de caractère distinctif dans la jurisprudence européenne: l’angle mort du droit des marques, In: Propriétés Intellectuelles, október 2017, č. 65, s. 32 – 40, ako aj KUR, A., SENFTLEBEN, M.: European Trade Mark Law – A Commentary, Oxford University Press, Spojené kráľovstvo, 2017, s. 229 – 231).

85      Pozri bod 48 vyššie.

86      Pozri bod 72 vyššie.

87      Toto ustanovenie je prevzaté v bode 6 vyššie.

88      Pozri rozsudky z 20. novembra 2014, Intra‑Presse/Golden Balls (C‑581/13 P a C‑582/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2387, body 74 až 76), a z 10. decembra 2015, El Corte Inglés/ÚHVT (C‑603/14 P, EU:C:2015:807, body 47 a 48).

89      Pozri rozsudky z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 53), a z 10. decembra 2015, El Corte Inglés/ÚHVT (C‑603/14 P, EU:C:2015:807, bod 39). V rozsudku napadnutom odvolaním v poslednej veci Všeobecný súd v rámci svojej analýzy z hľadiska článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 konštatoval existenciu určitej nízkej koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami a v podstate dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu vizuálnej alebo fonetickej podobnosti sú tieto označenia „celkovo odlišné“ [pozri rozsudok z 15. októbra 2014, The English Cut (T‑515/12, neuverejnený, EU:T:2014:882, bod 33)]. Skutočnosť, že Súdny dvor toto odôvodnenie nepotvrdil, však možno vysvetliť tým, že odvolateľ nespochybnil uplatnenie tohto ustanovenia Všeobecným súdom.

Full & Egal Universal Law Academy