NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 13. júna 2019 ( 1 )
Spojené veci C‑364/18 a C‑365/18
Eni SpA
proti
Ministero dello Sviluppo Economico,
Ministero dell’Economia e delle Finanze,
za účasti:
Autorità di Regolazione per l’Energia, Reti e Ambiente,
Regione Basilicata,
Comune di Viggiano,
Regione Calabria,
Comune di Ravenna,
a i.,
Assomineraria
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre región Lombardsko, Taliansko)]
a
Shell Italia E & P SpA
proti
Ministero dello Sviluppo Economico,
Ministero dell’Economia e delle Finanze,
Autorità di Regolazione per l’Energia, Reti e Ambiente,
za účasti:
Regione Basilicata,
Comune di Viggiano,
Comune di Montemurro,
Comune di Grumento Nova,
Comune di Marisco Nuovo,
Comune di Marsicovetere,
Comune di Calvello,
Assomineraria
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre región Lombardsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 94/22/ES – Energetika – Podmienky udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov – Poplatky za koncesie na ťažbu zemného plynu – Výpočet poplatkov – Indexy QE a Pfor – Diskriminačná povaha“
1.
Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k uplatňovaniu smernice 94/22/ES ( 2 ) na poplatky (royalties), ktoré môžu členské štáty vyžadovať od podnikov, ktoré sú držiteľmi povolení ( 3 ) na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu zemného plynu. Tieto poplatky sú v skutočnosti protiplnením, ktoré podniky platia štátu za prístup a využívanie štátnych zdrojov, akými sú vo všeobecnosti uhľovodíky a konkrétne zemný plyn.
2.
V tomto prípade je konkrétne potrebné určiť, či smernica 94/22 dovoľuje členským štátom, aby pri výpočte výšky poplatku použili určitý referenčný index (takzvaný index QE) namiesto iného indexu, ktorý zodpovedá trhovej cene zemného plynu.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 94/22
3.
Podľa štvrtého, šiesteho, siedmeho a ôsmeho odôvodnenia:
„keďže členské štáty majú zvrchovanosť a zvrchované práva na zásoby uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú na ich území;
…
keďže sa musia urobiť opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k činnostiam týkajúci[m] sa vyhľadávania, prieskumu a ťažby uhľovodíkov a ich vykonávanie za podmienok, ktoré stimulujú intenzívnejšiu hospodársku súťaž v tejto oblasti a tým podporujú zdokonalenie vo vyhľadávaní, prieskume a ťažbe zásob v členských štátoch a spevňujú integráciu vnútorného energetického trhu;
keďže na tento účel je potrebné vytvoriť spoločné predpisy, aby sa zabezpečilo, že do konania v rámci udeľovania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov budú môcť vstúpiť všetky subjekty, ktoré majú potrebnú spôsobilosť; keďže povolenia sa musia udeľovať na základe objektívnych uverejnených kritérií; keďže podmienky udeľovania povolení musia takisto vopred poznať všetky subjekty, ktoré sa na konaní zúčastňujú;
keďže členské štáty si musia ponechať možnosť obmedziť prístup k týmto činnostiam a ich vykonávaniu z dôvodu verejného záujmu a podmieniť ho finančným plnením alebo plnením v uhľovodíkoch, pričom presná podoba spomínaného plnenia sa musí určiť tak, aby to neprekážalo v riadení subjektov; keďže táto možnosť sa musí využívať nediskriminačne; keďže s výnimkou povinností, ktoré sa viažu na využívanie tejto možnosti, sa musia urobiť opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa subjektom ukladali podmienky a povinnosti, ktoré nezdôvodňuje potreba riadne vykonávať túto činnosť; keďže činnosť subjektov sa musí kontrolovať len v potrebnom rozsahu, aby sa zabezpečilo dodržiavanie týchto povinností a podmienok“.
4.
V článku 2 ods. 1 a 2 sa uvádza:
„1. Členské štáty si ponechávajú právo určiť na svojom území oblasti, v ktorých možno vykonávať vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.
2. Vždy, keď sa v určitej oblasti umožní vykonávanie činností uvedených v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby medzi subjekt[m]i nedochádzalo k diskriminácii v prístupe k týmto činnostiam a pri ich vykonávaní.“
5.
Článok 6 ods. 1 a 2 a článok 6 ods. 3 prvý pododsek stanovujú:
„1. Členské štáty dbajú na to, aby podmienky a požiadavky, ktoré sa uvádzajú v článku 5 ods. 2 a presné povinnosti v súvislosti s používaním určitého povolenia vychádzali iba z potreby zabezpečiť riadne vykonávanie činností v oblasti, na ktorú sa požaduje povolenie[,] podľa odseku 2 alebo na základe finančného plnenia alebo plnenia v uhľovodíkoch.
2. V rozsahu, v akom si to vyžaduje bezpečnosť štátu, bezpečnosť obyvateľstva, zdravie obyvateľstva, bezpečnosť prepravy, ochrana životného prostredia, ochrana biologických zdrojov a národného bohatstva s umeleckou, historickou a archeologickou hodnotou, bezpečnosť zariadení a pracujúcich, plánované hospodárenie so zásobami uhľovodíkov (napríklad tempo spotrebúvania uhľovodíkov alebo optimalizácia ich využívania) alebo potreba zabezpečenia daňových príjmov[,] v súvislosti s vykonávaním činností uvedených v článku 2 ods. 1, členské štáty môžu ukladať podmienky a požiadavky.
3. Členské štáty určia pravidlá plnenia, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, vrátane požiadaviek na účasť štátu tak, aby sa zabezpečilo, že sa zachová nezávislé riadenie subjektov.“
B. Talianske právo
1. Legislatívny dekrét č. 625/96
6.
Podľa článku 19 ods. 1, 5 a 5a legislatívneho dekrétu č. 625/96 ( 4 )
„1. V súvislosti s produkciou vykonávanou od 1. januára 1997 je držiteľ každej koncesie povinný ročne uhrádzať štátu hodnotu alikvotnej časti produktu ťažby vo výške 7 % z objemu kvapalných a plynných uhľovodíkov vyťažených na pevnine a 7 %[ ( 5 )] z objemu plynných uhľovodíkov a 4 % z objemu kvapalných uhľovodíkov vyťažených v mori.
…
5. Jednotné hodnoty alikvotnej časti za každú ťažobnú koncesiu sa vo vzťahu ku každému príslušnému koncesionárovi určujú ako vážený priemer predajných cien vyfakturovaných daným koncesionárom v referenčnom roku.
5a Pokiaľ ide o produkciu vykonávanú od 1. januára 2002, jednotné hodnoty alikvotnej časti z ťažby sa určujú:
…
b)
pokiaľ ide o plyn, pre všetky koncesie a všetkých ich držiteľov, na základe aritmetického priemeru indexu QE v referenčnom roku, t. j. energetického podielu týkajúceho sa nákladov za plynnú surovinu vyjadrených v eurách za MJ, ktorý určuje Autorità per l’energia elettrica e il gas [Úrad pre elektrickú energiu a plyn, Taliansko)] v zmysle svojho rozhodnutia č. 52/99 z 22. apríla 1999, uverejneného v Gazzetta Ufficiale (Zbierka zákonov) č. 100 z 30. apríla 1999 v znení neskorších predpisov, pričom za pevný sa prijal pomer 1 štandardný kubický meter = 38,52 MJ. Od 1. januára 2003 je uvedený index aktualizovaný výlučne na účely tohto článku Úradom pre elektrickú energiu a plyn, a to na základe parametrov uvedených v tom istom rozhodnutí.“
2. Zákonný dekrét č. 7 z 31. januára 2007, zmenený na zákon č. 40 z 2. apríla 2007
7.
Na základe článku 11 ods. 1 tohto zákonného dekrétu ( 6 ) sa rozhodlo o prevode alikvotných častí produktu, ktoré sa majú odviesť štátu, držiteľmi ťažobných koncesií na regulovanom trhu s kapacitami, v súlade s podmienkami stanovenými dekrétom ministra pre hospodársky rozvoj po získaní stanoviska Autorità di Regolazione per l’Energia, Reti e Ambiente (Regulačný úrad pre energetiku, siete a životné prostredie, Taliansko; ďalej len „regulačný úrad“).
8.
Na základe uvedeného predpisu bol schválený ministerský dekrét zo 6. augusta 2010 ( 7 ), v ktorom bolo – v rozsahu relevantnom pre toto konanie – uvedené, že „obchody s alikvotnými časťami sa uskutočňujú prostredníctvom aukcie“ (článok 4 ods. 1), „neprijímajú sa ponuky na nákup nižšie než index QE…“ (článok 4 ods. 3) a „v prípade, že sa predaj neuskutoční, zostáva množstvo ponúkaného plynu v dispozícii držiteľa koncesie, ktorý je povinný uhradiť štátu ekvivalentnú hodnotu vo výške indexu QE podľa odseku 3“ (článok 4 ods. 4).
3. Zákonný dekrét č. 1/2012 z 24. januára, zmenený v upravenom znení na zákon č. 27 z 24. marca 2012
9.
Článok 13 zákonného dekrétu č. 1/2012 ( 8 ) („Opatrenia na zníženie ceny zemného plynu pre zraniteľných odberateľov“) stanovuje:
„Od prvého štvrťroku po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu Úrad pre elektrickú energiu a plyn, v rámci určovania variabilných plnení na pokrytie nákladov za dodávku zemného plynu a s cieľom prispôsobiť referenčné ceny zemného plynu pre zraniteľných odberateľov, uvedených v článku 22 legislatívneho dekrétu č. 164 z 23. mája 2000 v znení neskorších predpisov, európskym hodnotám, zavedie postupne medzi parametre, na základe ktorých sa rozhoduje o aktualizácii, aj odkaz, pokiaľ ide o postupne narastajúci podiel, na trhové ceny plynu. Až do otvorenia trhu so zemným plynom v súlade s článkom 30 ods. 1 zákona č. 99 z 23. júla 2009 sú referenčné trhy, ktoré treba zohľadniť, európske trhy identifikované v zmysle článku 9 ods. 6 legislatívneho dekrétu č. 130 z 13. augusta 2010.“
4. Neskoršie predpisy
10.
Regulačný úrad rozhodnutím 196/2013/R/gas ( 9 ) prestal od 1. októbra 2013 s konečnou platnosťou používať index QE ako parameter na určenie nákladov za plyn, pokiaľ ide o podmienky dodávok pre zraniteľných odberateľov na chránenom trhu.
11.
Na pokrytie nákladov na dodávku zemného plynu na veľkoobchodných trhoch sa v súčasnosti používa index Cmem, ktorý sa podľa bodu 1 písm. c) výroku citovaného rozhodnutia vymedzuje výhradne prostredníctvom odkazu na krátkodobý trh so zemným plynom.
12.
Cmem je súčtom rôznych prvkov, medzi ktorými sa nachádza index Pfor.
13.
Podľa článku 6 ods. 2 písm. d) „Pravidiel týkajúcich sa maloobchodného predaja zemného plynu a iného plynu, než je zemný plyn, distribuovaného prostredníctvom mestských sietí“ (TIVG), v znení zmenenom rozhodnutím 196/2013/R/gas, index Pfor, „vyjadrený v eurách/GJ, na pokrytie nákladov za dodávku zemného plynu, sa rovná aritmetickému priemeru štvrťročných ‚forwardových‘ cien plynu na trhu OTC (over the counter) týkajúcich sa štvrťroku š na ‚hube TTF‘ ( 10 ) zaznamenaných agentúrou Platts ( 11 ) s odkazom na druhý kalendárny mesiac pred štvrťrokom š“.
II. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
14.
Eni SpA (ďalej len „Eni“) a Shell Italia E&P Spa (ďalej len „Shell“) sú dve spoločnosti, ktoré sú držiteľkami koncesií na ťažbu zemného plynu v Taliansku ( 12 ) a ktoré tiež pôsobia na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu distribúcie a predaja plynu v tomto členskom štáte.
15.
Obe spoločnosti podali proti talianskym orgánom ( 13 ) žaloby, ktorými napádajú výšku poplatkov za rok 2015, ktoré musia zaplatiť štátu za svoje koncesie. Konkrétne sa domáhajú zrušenia rozhodnutia z 24. marca 2016, ktoré vydalo Direzione generale per la sicurezza dell’approvvigionamento e le infrastrutture energetiche (Generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť dodávok a energetickú infraštruktúru, Taliansko) a ktorého predmetom bol „legislatívny dekrét č. 625/1996 – článok 19 ods. 5a, index QE [energetický podiel] na rok 2015 – energetický podiel týkajúci sa nákladov za surovinu zemného plynu na rok 2015“ ( 14 ), ako aj predpisov a rozhodnutí, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie vydané.
16.
Podľa žalobkýň je zachovanie indexu QE v roku 2015 ako parametra na výpočet poplatkov protiprávne. Podľa ich názoru sa uvedený výpočet má uskutočňovať na základe indexu Pfor (týkajúceho sa ceny plynu na krátkodobom trhu), a nie indexu QE (týkajúceho sa dlhodobejších cien ropy a iných palív).
17.
Tvrdia, že index QE sa v skutočnosti s konečnou platnosťou prestal používať pri regulácii sadzieb na chránenom trhu, a preto by sa už nemal uplatňovať ani pri výpočte poplatkov. Navrhujú teda použiť nový index Pfor, ktorý regulačný úrad zaviedol práve preto, aby zohľadnil trhovú cenu plynu.
18.
Vnútroštátny súd vysvetľuje, že súčasný výpočtový mechanizmus vedie predovšetkým k tomu, že na regulovanom trhu s kapacitami a plynom sa alikvotné časti produktu patriace štátu ponúkajú za cenu zodpovedajúcu indexu QE. Ak sa tieto alikvotné časti tak ako vo väčšine prípadov nepredajú, uvedené množstvo zemného plynu zostane podniku, ktorý je držiteľom koncesie, ale tento podnik zaplatí štátu sumu zodpovedajúcu jeho cene vypočítanej pomocou indexu QE, ktorá je vyššia než trhová cena. Vnútroštátny súd z toho vyvodzuje, že koncesionári sú povinní nakupovať alikvotné časti zemného plynu za podstatne vyššiu cenu, než je trhová cena, a preto sú znevýhodnení v porovnaní s inými hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi v danom odvetví, ktoré sú ich konkurentmi a ktorých sa takáto povinnosť netýka.
19.
Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) v rozsudku č. 290/2018 z 18. januára 2018 zmenila viaceré rozhodnutia vnútroštátneho súdu vydané v júni 2016, pričom potvrdila zákonnosť rozhodnutí talianskych orgánov, v ktorých bol použitý index QE.
20.
Vnútroštátny súd sa však naďalej domnieva, že môže dôjsť k diskriminácii držiteľov koncesií na ťažbu zemného plynu, a pýta sa, či výklad vnútroštátnej právnej úpravy, založený na rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada) z 18. januára 2018, môže odporovať zásadám stanoveným v smernici 94/22.
21.
Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre región Lombardsko, Taliansko) kladie Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Bránia ustanovenia článku 6 ods. 1 a šieste odôvodnenie [smernice 94/22] vnútroštátnej právnej úprave, akou je najmä článok 19 ods. 5a legislatívneho dekrétu č. 625/1996, ktorý na základe výkladu, ktorý podala Consiglio di Stato [Štátna rada] v rozsudku č. 290/2018, umožňuje uložiť na účely zaplatenia poplatkov povinnosť uplatniť index QE, ktorý sa zakladá na cenách ropy a iných palív, namiesto indexu Pfor, ktorý súvisí s cenou plynu na krátkodobom trhu?“
22.
Písomné pripomienky predložili Eni, Shell, Assomineraria, Comune di Viggiano (obec Viggiano, Taliansko), talianska vláda a Komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. apríla 2019, sa zúčastnili všetky uvedené subjekty s výnimkou obce Viggiano.
III. Odpoveď na prejudiciálnu otázku
23.
Účastníci prejudiciálneho konania navrhujú odlišné odpovede na prejudiciálnu otázku:
–
Eni, Shell a Assomineraria zastávajú názor, že spôsob výpočtu poplatkov založený na indexe QE spôsobuje diskrimináciu a znevýhodňuje subjekty, ktoré sú držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu, oproti subjektom, ktoré vykonávajú len distribúciu a predaj tohto produktu. Index QE zohľadňuje cenu ropy a iných uhľovodíkov, ktorá je vyššia než cena zemného plynu, takže suma poplatkov za koncesie na ťažbu plynu je vyššia než trhová predajná cena množstiev plynu, za predaj ktorých sa majú zaplatiť uvedené poplatky,
–
talianska vláda, obec Viggiano a Komisia sa domnievajú, že smernica 94/22 oprávňuje členské štáty, aby stanovili výšku poplatkov pomocou indexu, akým je index QE. Podľa ich názoru smernica 94/22 neukladá členským štátom povinnosť počítať tieto poplatky v závislosti od trhovej ceny zemného plynu.
24.
Domnievam sa, že na vyriešenie tohto sporu treba najprv posúdiť metódu výpočtu poplatkov za ťažbu zemného plynu, ktorá sa uplatňuje v Taliansku.
A. Výpočet poplatkov za ťažbu zemného plynu v Taliansku
25.
Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 6/1957 ( 15 ) Taliansko vyžadovalo od ťažobných podnikov, aby platili poplatky za ťažbu zemného plynu na jeho území. Uvedené poplatky sa najprv mohli uhrádzať v naturáliách (ako alikvotná časť vyťaženého zemného plynu) alebo v peniazoch. Konečná suma bola v oboch prípadoch totožná, keďže peňažné plnenie sa určovalo na základe priemernej predajnej ceny zemného plynu, ktorú podnik, ktorý bol držiteľom koncesie, uplatňoval počas určitého roka.
26.
Po prebratí smernice 94/22 do talianskeho práva legislatívnym dekrétom 625/96 zostal zachovaný dovtedajší stav. Podniky, ktoré boli držiteľmi koncesií, naďalej odvádzali poplatok v naturáliách (zodpovedajúci alikvotnej časti vyťaženého zemného plynu) alebo formou peňažného plnenia (vo výške trhovej hodnoty uvedeného množstva zemného plynu).
27.
Novelizáciou článku 19 legislatívneho dekrétu 625/96 na základe zákona č. 239 z 23. apríla 2004 sa zmenili pravidlá týkajúce sa poplatkov.
28.
Podľa nového znenia článku 19 legislatívneho dekrétu 625/96 sa totiž vyžadovalo, aby sa poplatky od 1. januára 2002 uhrádzali výlučne formou peňažného plnenia. Poplatok sa od 1. januára 2003 rovnal alikvotnej časti vyťaženého produktu ( 16 ), na ktorú sa uplatnila cena zemného plynu podľa indexu QE. Tento index bol vymedzený ako energetický podiel týkajúci sa nákladov za surovinu zemného plynu, vyjadrený v eurách na MJ (megajoule), a mal ho určovať regulačný úrad podľa kritérií stanovených v jeho rozhodnutí č. 52/99.
29.
Podľa informácií, ktoré poskytli účastníci konania, regulačný úrad vypočítaval index QE každé dva mesiace na základe koša energetických produktov ( 17 ), konkrétne v závislosti od priemerných cien ropy a iných palív, založených na viacročných zmluvách o veľkoobchodnom predaji. Ako uznávajú účastníci konania, index QE v tom čase vyjadroval skutočnú trhovú hodnotu zemného plynu. ( 18 )
30.
Reforma z roku 2007, ktorá bola vykonaná dekrétom ministerstva pre hospodársky rozvoj zo 6. augusta 2010, následne umožnila podnikom, ktoré boli držiteľmi koncesií, predávať na „regulovanom trhu s kapacitami a plynom“ (PSV) ( 19 ) formou dražby alikvotné časti zemného plynu, ktoré mali odviesť štátu, pričom štátu odviedli poplatok formou prevodu súm získaných týmto predajom. Tento virtuálny hub PSV je veľkoobchodným trhom, na ktorom sa uskutočňujú všetky transakcie so zemným plynom v Taliansku.
31.
Podľa právnych predpisov sa ponuky s cenami nižšími než index QE mali odmietnuť. V tomto prípade ponúknuté množstvá zemného plynu zostali v dispozícii podniku, ktorý bol držiteľom koncesie, ktorý musel odviesť štátu poplatok zodpovedajúci uvedeným množstvám ohodnotený sumou, ktorá sa rovnala indexu QE.
32.
Index QE podľa všetkého prestal vyjadrovať cenu zemného plynu na trhoch, takže podnikom, ktoré boli držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu v Taliansku, sa nedarilo predávať alikvotné časti zemného plynu na regulovanom trhu.
33.
Rozdiel medzi indexom QE a trhovou cenou zemného plynu sa potvrdil, keď regulačný úrad prijal rozhodnutie 196/2013/R/gas, na základe ktorého sa od 1. októbra 2013 index QE s konečnou platnosťou prestal používať ako parameter na určenie nákladov za plyn, pokiaľ ide o podmienky dodávok pre odberateľov na chránenom trhu. ( 20 )
34.
V rozhodnutí 196/2013/R/gas bol na určenie nákladov za plyn použitý index Pfor, ktorý vyjadruje štvrťročné ceny zemného plynu na holandskej plynovej burze (hub TTF), zaznamenané agentúrou Platts.
35.
Talianske orgány však naďalej uplatňovali index QE pri určovaní ceny zemného plynu na účely poplatkov. Keďže podniky, ktoré boli držiteľmi koncesií, v roku 2015 nemohli predať na dražbách na trhu PSV alikvotné časti plynu zodpovedajúce týmto poplatkom, tvrdia, že museli odviesť štátu z tohto titulu sumy, ktoré boli vyššie než sumy, ktoré by museli zaplatiť, ak by sa uplatnila cena zemného plynu na krátkodobom trhu (teda cena vyplývajúca z indexu Pfor).
36.
Listiny založené v spise poukazujú na to, že
–
hodnoty indexu QE, vyjadrené v eurách/GJ ( 21 ), za štyri štvrťroky roka 2015 predstavovali 7,976985; 6,940217; 6,194914 a 5,573671. Priemer indexu QE na výpočet poplatkov v roku 2015 bol preto 6,671447, ( 22 )
–
hodnoty indexu Pfor v eurách/GJ za štyri štvrťroky roka 2015 predstavovali 6,553299; 5,984375; 5,665388 a 5,564236. Priemer indexu Pfor bol 5,9418245. ( 23 )
37.
Z týchto údajov vyplýva, že v roku 2015 sa na základe indexu QE dospelo k vyšším hodnotám, než boli hodnoty indexu Pfor. Podniky, ktoré boli držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu, teda zaplatili poplatky vo vyššej sume ( 24 ), než aká by vyplynula z uplatnenia trhovej hodnoty na príslušné množstvá zemného plynu.
B. Výklad smernice 94/22
38.
Smernicou 94/22 sa v Únii nevyčerpávajúcim spôsobom harmonizuje vyhľadávanie, prieskum a ťažba uhľovodíkov. ( 25 )
39.
Táto minimálna harmonizácia vychádza z predpokladu, že členské štáty majú zvrchovanosť vo vzťahu k uhľovodíkom nachádzajúcim sa na ich území ( 26 ), ktoré sú prírodnými zdrojmi, ktorými disponujú členské štáty. Smernica 94/22 upravuje len postup na zabezpečenie prístupu a vykonávanie uvedených činností s cieľom stimulovať intenzívnejšiu hospodársku súťaž v tejto oblasti, podporovať zdokonalenie vo vyhľadávaní, prieskume a ťažbe týchto zdrojov, ako aj spevňovať integráciu vnútorného energetického trhu. ( 27 )
40.
Citovaná smernica konkrétne stanovuje, že konania o udelení príslušných povolení musia byť prístupné pre všetky subjekty so sídlom v Únii, ktoré majú potrebnú spôsobilosť, na základe „objektívnych… kritérií“ a podľa podmienok, ktoré musia vopred poznať všetky subjekty, ktoré sa na týchto konaniach zúčastňujú. ( 28 )
41.
Smernica 94/22 oprávňuje členské štáty, aby obmedzili prístup k týmto činnostiam a ich vykonávanie „z dôvodu verejného záujmu“ a podmienili ich zaplatením protiplnenia (poplatku). ( 29 )
42.
Ôsme odôvodnenie a článok 6 ods. 1 smernice 94/22 dovoľujú členským štátom vybrať si medzi poplatkom spočívajúcim vo finančnom plnení (peňažné plnenie) alebo v uhľovodíkoch (nepeňažné plnenie). Vnútroštátne právne predpisy, aké sú predmetom sporu v prejednávanej veci, v ktorých bola zvolená možnosť vyžadovať zaplatenie poplatku v podobe finančného plnenia, sú preto zlučiteľné so smernicou 94/22.
43.
Kľúčovou otázkou pre tento spor je, či smernica 94/22 obsahuje podmienky týkajúce sa výšky poplatkov a postupu, ktorý sa má použiť pri ich výpočte. Už teraz uvádzam, že podľa môjho názoru táto smernica necháva členským štátom veľmi široký manévrovací priestor na účely stanovenia metódy výpočtu poplatkov.
44.
Je však nesporné, že členské štáty musia vykonávať svoju právomoc stanovovať poplatky nediskriminačným spôsobom (ôsme odôvodnenie smernice 94/22), takže – pokiaľ ide o prístup a vykonávanie činností týkajúcich sa vyhľadávania, prieskumu a ťažby uhľovodíkov – podniky majú rovnaké postavenie (článok 2 ods. 2). ( 30 )
45.
Napriek tomu smernica neukladá členským štátom obmedzenia v súvislosti s metódou určenia ani s výškou poplatku. Podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu, ktoré predložili pripomienky (Eni, Shell a združenie Assomineraria), uznávajú, že členský štát môže zvýšiť poplatok zo 7 na 10 % vyťažených množstiev zemného plynu, ako to v roku 1999 urobilo Taliansko.
46.
Tie isté podniky však tvrdia, že poplatok sa má vypočítať pomocou vzorca, ktorý vyjadruje predajnú cenu plynu na trhu, čo v súčasnosti neplatí pre index QE. Dodávajú, že uplatnenie tohto indexu ich znevýhodňuje (diskriminácia), lebo sú povinné odkúpiť alikvotnú časť zemného plynu zodpovedajúcu poplatku za cenu, ktorá je vyššia než trhová cena (ktorá je v súčasnosti viazaná na index Pfor).
47.
S týmto názorom nesúhlasím a naopak sa domnievam, že uplatňovanie indexu QE nediskriminuje podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu, v rozpore so smernicou 94/22. Tento predpis zakazuje diskrimináciu, ktorú by členský štát mohol uskutočniť medzi podnikmi, ktoré sú držiteľmi povolení (napríklad z dôvodu štátnej príslušnosti, sídla ( 31 ) alebo pôvodu obchodného imania a ďalších dôvodov), v súvislosti s určovaním poplatkov. O taký prípad by išlo, ak by podniky, ktorých obchodné imanie pochádza z iných členských štátov, museli platiť vyšší poplatok než podniky s talianskym obchodným imaním.
48.
Prístup spoločností Eni a Shell kladie dôraz na diskrimináciu, ktorá podľa ich názoru existuje medzi podnikmi, ktoré sú držiteľmi koncesií, a podnikmi, ktoré pôsobia na trhu distribúcie a predaja zemného plynu, pričom vôbec neťažia zemný plyn. Uvedený prístup poukazuje na to, že
–
koncesionári sú nútení kupovať zemný plyn zodpovedajúci alikvotnej časti svojej produkcie, ktorú musia odviesť ako poplatok, za vyššiu cenu, než je trhová cena, na základe indexu QE, ktorý je referenčným indexom pri predaji týchto množstiev zemného plynu na dražbách na trhu PSV ( 32 ),
–
podniky, ktoré pôsobia na talianskom trhu so zemným plynom, no nie sú držiteľmi koncesií na ťažbu zemného plynu, nie sú povinné kupovať zemný plyn za uvedených podmienok a nemusia ani odvádzať poplatky Talianskej republike.
49.
Smernica 94/22 pritom bráni len diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sú držiteľmi koncesií (resp. držiteľmi povolení) na ťažbu zemného plynu, ale nezakazuje rozdiely v zaobchádzaní medzi týmito podnikmi a podnikmi, ktoré pôsobia len ako sprostredkovatelia a predajcovia zemného plynu na veľkoobchodnom regulovanom trhu PSV alebo na maloobchodnom trhu pre chránených odberateľov.
50.
Z hľadiska platenia poplatkov sa držitelia koncesií na ťažbu zemného plynu a spoločnosti, ktoré distribuujú a predávajú zemný plyn na talianskych trhoch, nenachádzajú v porovnateľnej situácii ( 33 ), keďže – pripomínam – tieto posledné uvedené spoločnosti nemusia odvádzať Talianskej republike nijaký poplatok za ťažbu. Domnievam sa, že z tohto dôvodu k údajnej diskriminácii nedochádza.
51.
K uvedenej diskriminácii, ktorú namietajú podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií, v porovnaní s podnikmi, ktoré v Taliansku len predávajú zemný plyn, môže dôjsť len vtedy, keď je trhová cena zemného plynu nízka. Ak sa uvedená cena zvýši v porovnaní s cenou ropy a ostatných uhľovodíkov zohľadňovaných v indexe QE, nastane opačná situácia: o dražby bude záujem a podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií, predajú zemný plyn za vyššiu cenu, než aká vyplýva z uplatnenia indexu QE. Podľa údajov, ktoré poskytla talianska vláda a ktoré koncesionári nespochybnili, táto situácia vznikla v rokoch 2016 a 2017, keď koncesionári predávali zemný plyn na dražbách za vyššiu cenu, než aká vyplývala z uplatnenia indexu QE (v roku 2016 to bolo 32 % a v roku 2017 36,7 %) a indexu Pfor (v roku 2016 to bolo 46,3 % a v roku 2017 52,1 %). V týchto prípadoch koncesionári nemuseli spätne odkúpiť vyťažený zemný plyn za vyššiu cenu, než aká vyplývala z uplatnenia indexu QE.
52.
Smernica 94/22 stanovuje ďalšie hranice, ktoré nie sú príliš presné, na obmedzenie širokej miery voľnej úvahy priznanej členským štátom v súvislosti s vyčíslením a metódou výpočtu takýchto poplatkov. Konkrétne:
–
článok 6 ods. 1 vyžaduje, aby poplatky „vychádzali iba z potreby zabezpečiť riadne vykonávanie činností v oblasti, na ktorú sa požaduje povolenie“,
–
článok 6 ods. 3 stanovuje, že „členské štáty určia pravidlá plnenia… tak, aby sa zabezpečilo, že sa zachová nezávislé riadenie subjektov“.
53.
Vnútroštátny súd ani podniky povinné platiť poplatky pritom neuviedli, že talianske právne predpisy prekračujú uvedené hranice.
54.
Tie isté podniky však tvrdia, že je nekonzistentné použiť index QE pri výpočte poplatkov, lebo tento index nezohľadňuje trhovú cenu zemného plynu, ale cenu ropy a iných uhľovodíkov stanovenú v dlhodobých zmluvách. Podľa nich smernica 94/22 bráni tejto možnosti a vyžaduje, aby sa uplatnil index viazaný na trhovú cenu zemného plynu (ako je index Pfor, ktorý sa od roku 2013 používa na talianskom trhu v prípade chránených odberateľov).
55.
Eni v tomto zmysle namieta, že použitie indexu QE by mohlo viesť k absurdnej situácii, keď by suma poplatku bola vyššia než cena zemného plynu vyťaženého podnikom, ktorý je držiteľom koncesie, ak by sa trhová cena ropy a iných uhľovodíkov v porovnaní s trhovou cenou plynu podstatne zvýšila.
56.
Toto tvrdenie, ktoré zrejme vnútroštátny súd považoval za presvedčivé, sa opiera o hypotézu (diferenciálny nárast jedného indexu oproti inému indexu), ktorá nie je založená na skutkových okolnostiach, ktoré nastali v roku 2015, ktorých sa týka rozhodnutie regulačného úradu, ktoré je predmetom sporu. Ako som už uviedol, rozdiel medzi indexom QE a indexom Pfor počas uvedeného roka nebol vysoký ( 34 ), a preto suma poplatkov nevzrástla do takej miery, že by mohla ohroziť rentabilnosť ťažby zemného plynu vykonávanej koncesionármi. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, v rokoch 2016 a 2017 nastala opačná situácia, keďže trhová cena zemného plynu bola vyššia než cena vyplývajúca z uplatnenia indexov QE a Pfor.
57.
V každom prípade pri výbere jedného alebo druhého indexu sa môžu zohľadniť faktory voľnej úvahy a politickej vhodnosti podľa toho, či sa majú stanoviť poplatky, ktoré sú viac alebo menej zaťažujúce pre podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií (a zároveň viac alebo menej priaznivé pre verejné financie).
58.
Môže byť totiž logické použiť index, ktorý vyjadruje cenu zemného plynu na krátkodobom trhu (index Pfor). Nie je však nerozumné použiť iný index, ktorý závisí od strednodobej alebo dlhodobej ceny ropy a iných uhľovodíkov, ako je index QE. Výber ukazovateľa, ktorý vykazuje menšie výkyvy, v skutočnosti môže byť faktorom, ktorý normotvorca oprávnene zohľadní s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru stability a predvídateľnosti verejných príjmov pochádzajúcich z ťažby uhľovodíkov.
59.
Napokon je nesporné, že Talianska republika by mohla rovnako oprávnene zvýšiť sumu poplatkov zvýšením alikvotnej časti zemného plynu, z ktorej sa majú platiť tieto poplatky (napríklad poplatok vo výške 15 % vyťaženého zemného plynu namiesto 10 %), čo by viedlo k podobnému výsledku.
60.
Pre zodpovedanie prejudiciálnej otázky je rozhodujúce, aby použitie indexu, ako je index QE, neporušovalo žiadne z obmedzení stanovených v článku 6 smernice 94/22, ktoré som spomenul vyššie. Podľa môjho názoru je to tak, lebo
–
po prvé „potreba zabezpečenia daňových príjmov“ (článok 6 ods. 2) odôvodňuje použitie indexu QE, keďže prostredníctvom jeho uplatnenia na alikvotnú časť zemného plynu, z ktorej podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií, musia odvádzať poplatky (v súčasnosti 10 %), môže Talianska republika získať vyššie daňové príjmy,
–
po druhé potreba zabezpečiť riadne vykonávanie činností v oblasti, na ktorú sa požaduje povolenie (článok 6 ods. 1), alebo zachovanie nezávislého riadenia subjektov (článok 6 ods. 3) nie sú ohrozené použitím indexu QE, aspoň pri alikvotných častiach uplatnených v roku 2015.
61.
V každom prípade prináleží vnútroštátnym súdom, ktoré sú oboznámené so všetkými skutkovými okolnosťami, posúdiť, či použitie indexu, ako je index QE, ktorý nie je viazaný na trhovú cenu zemného plynu, pri výpočte poplatkov za koncesie na ťažbu zemného plynu vyvolalo v danom roku účinky, ktoré sú nezlučiteľné s obmedzeniami, ktoré článok 6 smernice 94/22 stanovuje pre výpočet uvedených poplatkov.
62.
Hoci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nepoložil túto otázku, chcel by som dodať, že je tiež úlohou vnútroštátnych súdov overiť pri celkovom posúdení všetkých relevantných skutkových a právnych okolností, či vnútroštátna právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa požiadavky zásady proporcionality ( 35 ), pričom Súdny dvor musí poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré mu umožnia rozhodnúť. ( 36 )
63.
Uvedené konkrétne posúdenie už vykonala Consiglio di Stato (Štátna rada) v rozsudku č. 290/2018, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd. Ak by sa tento súd chcel odkloniť od stanoviska, ktoré zaujal taliansky najvyšší správny súd, ktorý má posledné slovo v otázkach týkajúcich sa uplatňovania talianskeho vnútroštátneho práva, podľa môjho názoru by musel mať veľmi presvedčivé dôvody, ktoré by jednoznačne vyvrátili uvedené posúdenie.
64.
Napriek uvedeným výhradám sa domnievam, že existujú aspoň dva ďalšie faktory, ktoré svedčia v prospech zlučiteľnosti metódy určovania poplatkov, ktorú použili talianske orgány, s právom Únie.
65.
Prvým faktorom je, že tak článok 6 ods. 1, ako aj ôsme odôvodnenie smernice 94/22 dovoľujú členským štátom vybrať si poplatok vo forme plnenia v naturáliách alebo peňažného plnenia. Členské štáty si teda môžu vybrať z týchto dvoch alternatív, ktoré nie sú vzájomne prepojené. Z uvedenej smernice teda nevyplýva, že poplatok, či už v podobe peňažného alebo nepeňažného plnenia, sa musí zhodovať s trhovou hodnotou vyťaženého množstva zemného plynu alebo byť viazaný na túto hodnotu.
66.
Druhým faktorom je, že členský štát nevyhnutne neporuší zásadu proporcionality, ak stanoví výšku poplatku v podobe peňažného plnenia pomocou indexu, akým je index QE, ktorý nezaručuje rovnocennosť medzi trhovou hodnotou alikvotnej časti zemného plynu zodpovedajúcej poplatku a finančnou sumou uvedeného poplatku. Pripomínam, že táto rovnocennosť nie je cieľom smernice 94/22. Zásada proporcionality preto nevyžaduje, aby členské štáty používali referenčné indexy, ako je index Pfor.
67.
O nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa vykonáva smernica 94/22, so zásadou proporcionality by sa dalo uvažovať, ak by postup na určenie výšky poplatkov viedol k ukladaniu takých vysokých poplatkov, ktoré by prakticky spôsobovali nerentabilnosť činností týkajúcich sa vyhľadávania, prieskumu a ťažby zemného plynu. Na základe informácií obsiahnutých v spise sa nezdá, že by talianska právna úprava, ktorá vyžaduje použitie indexu QE, vyvolávala takú situáciu.
68.
Odlišnou otázkou je, či by uplatnenie indexu QE mohlo vo väčšej či menšej miere narušiť finančnú rovnováhu pôvodne stanovenú v príslušných rozhodnutiach o udelení koncesie. Ak by vznikol tento problém (ktorý by mohol byť spôsobený tak zmenou indexov, ako aj zvýšením percentuálnej sadzby poplatku), bolo by potrebné vyriešiť ho podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré upravujú rovnováhu v rámci koncesií, a nie podľa smernice 94/22. ( 37 )
69.
Napokon možno – bez toho, aby bolo potrebné podrobnejšie odôvodnenie – zamietnuť tvrdenie, že uplatňovanie indexu QE predstavuje neodôvodnené obmedzenie vlastníckeho práva chráneného článkom 17 Charty základných práv Európskej únie. Pôvodným vlastníkom uhľovodíkov je Talianska republika, a ak sa Talianska republika rozhodne udeliť určitému podniku koncesiu na ich ťažbu, tento prevod verejných zdrojov môže podmieniť povinnosťou subjektu, ktorí ich ťaží, odviesť poplatok do štátnej pokladnice.
IV. Návrh
70.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre región Lombardsko, Taliansko), takto:
Článku 6 ods. 1, 2 a 3 a ôsmemu odôvodneniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje výšku poplatkov, ktoré musia platiť podniky, ktoré sú držiteľmi povolení na ťažbu zemného plynu, v závislosti od indexu (akým je index QE) založeného na strednodobých a dlhodobých cenách ropy a iných palív namiesto použitia iného indexu (akým je index Pfor) viazaného na cenu zemného plynu na krátkodobom trhu.
( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164, 1994, s. 3; Mim. vyd. 06/002, s. 262).
( 3 ) V článku 1 bode 3 smernice 94/22 sa pojem „povolenie“ používa vo všeobecnom zmysle („zákon, iný právny predpis, alebo ustanovenie zmluvy alebo doklad vydaný na ich základe, ktorým príslušné orgány určitého členského štátu oprávňujú určitý subjekt na vykonávanie výhradného práva na vyhľadávanie, prieskum alebo ťažbu uhľovodíkov v určitej zemepisnej oblasti vo vlastnom mene a na vlastné riziko“). Podľa informácií obsiahnutých v spise majú tieto povolenia v Taliansku právnu formu „koncesií“ (presnejšie koncesií na verejný majetok) a ich držitelia sa označujú ako „koncesionári“. V týchto návrhoch budem používať oba pojmy.
( 4 ) Decreto Legislativo 25 novembre 1996, n. 625 – Attuazione della direttiva 94/22/CEE relativa alle condizioni di rilascio e di esercizio delle autorizzazioni alla prospezione, ricerca e coltivazione di idrocarburi [legislatívny dekrét č. 625 z 25. novembra 1996 – vykonanie smernice 94/22/EHS o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (GURI č. 293 zo 14. decembra 1996; ďalej len „legislatívny dekrét č. 625/96“)].
( 5 ) Táto alikvotná časť sa neskôr na základe článku 45 ods. 1 zákona č. 99 z 23. júla 2009 zvýšila na 10 %.
( 6 ) Legge 2 aprile 2007, n. 40, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto‑legge 31 gennaio 2007, n. 7, recante misure urgenti per la tutela dei consumatori, la promozione della concorrenza, lo sviluppo di attività economiche e la nascita di nuove imprese [zákon č. 40 z 2. apríla 2007, ktorým sa v upravenom znení potvrdzuje zákonný dekrét č. 7 z 31. januára 2007 o naliehavých opatreniach na ochranu spotrebiteľov, podporu hospodárskej súťaže, rozvoj hospodárskych činností a vznik nových podnikov (GURI č. 77 z 2. apríla 2007)].
( 7 ) Decreto ministeriale 6 agosto 2010 – Decreto per la vendita delle aliquote di prodotto della produzione di gas nel territorio nazionale, royalties, destinate allo stato [ministerský dekrét zo 6. augusta 2010 – dekrét o predaji alikvotných častí produktu v súvislosti s ťažbou plynu na území Talianska, poplatkov určených štátu (GURI č. 200 z 27. augusta 2010)].
( 8 ) Legge 24 marzo 2012, n. 27 – Disposizioni urgenti per la concorrenza, lo sviluppo delle infrastrutture e la competitività [zákon č. 27 z 24. marca 2012 – naliehavé opatrenia týkajúce sa hospodárskej súťaže, rozvoja infraštruktúry a konkurencieschopnosti (GURI č. 71 z 24. marca 2012)].
( 9 ) Deliberazione 9 maggio 2013 196/2013/R/gas, seconda fase della riforma delle condizioni economiche applicate ai clienti finali del servizio di tutela nel mercato del gas naturale a partire dall’ 1 ottobre 2013. Modifiche al TIVG. Pozri ‑13.pdf.
( 10 ) Hub TTF (Title Transfer Facility) je holandská plynová burza. Pozri ‑and‑services/ttf.
( 11 ) Platts bola divízia nadnárodnej spoločnosti McGraw‑Hill, ktorá pôsobila ako riadiaca spoločnosť na finančnom trhu s termínovanými obchodmi a opciami týkajúcimi sa derivátov, s ktorými sa obchodovalo na domácich trhoch energetických produktov z celého sveta. V roku 2016 sa McGraw Hill Financial premenovala na S&P Global a Platts sa premenovala na S&P Global Platts, pričom je naďalej nezávislou spoločnosťou, ktorá poskytuje informácie, referenčné ceny a analýzy týkajúce sa cien surovín a energetických produktov. Pozri .
( 12 ) Eni ťaží zemný plyn tak na pevnine, ako aj na morskom dne. Shell ťaží zemný plyn len na pevnine, a to v regióne Basilicata.
( 13 ) Konkrétne proti Ministero dello Sviluppo Economico (ministerstvo pre hospodársky rozvoj, Taliansko), Ministero dell’Economia e delle Finanze (ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) a regulačnému úradu.
( 14 ) Comunicato del 24 marzo 2016 – Indice QE 2015. Quota energetica costo materia prima del gas naturale per l’anno 2015, dostupné na ‑normativa/altri‑atti‑amministrativi/2034303‑comunicato‑del‑24‑marzo‑2016‑indice‑qe‑2015‑quota‑energetica‑costo‑materia‑prima‑del‑gas‑naturale‑per‑l‑anno‑2015.
( 15 ) Legge 11 gennaio 1957, n. 6, Ricerca e coltivazione degli idrocarburi liquidi e gassosi (GURI č. 25 z 29. januára 1957).
( 16 ) Táto alikvotná časť predstavovala 7 % množstva kvapalných a plynných uhľovodíkov vyťažených na pevnine, 7 % množstva plynných uhľovodíkov vyťažených v mori (hoci toto číslo sa zvýšilo na 10 % na základe článku 45 ods. 1 zákona č. 99 z 23. júla 2009) a 4 % množstva kvapalných uhľovodíkov vyťažených v mori.
( 17 ) Deliberazione 28 maggio 2009 – ARG/gas 64/09 Approvazione del Testo integrato delle attività di vendita al dettaglio di gas naturale e gas diversi da gas naturale distribuiti a mezzo di reti urbane (TIVG), dostupné na ‑09arg.htm. Podľa článku 6 ods. 2 tohto rozhodnutia regulačného úradu sa index QE stanovuje na základe cien ropy Brent, nafty a vykurovacieho oleja s nízkym obsahom síry.
( 18 ) Treba mať na zreteli, že pre činnosti týkajúce sa vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu platia podobné podmienky a treba ich upraviť v spoločnom rámci, ktorý je odlišný od rámca následných činností. Uvádza sa to v dôvodovej správe k návrhu smernice o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov z 11. mája 1992, KOM (92) 110 v konečnom znení (Ú. v. ES C 139, 1992, s. 12).
( 19 ) Snam Rete Gas spravuje virtuálny hub PSV („Punto di Scambio Virtuale“), kde sa uskutočňujú prevody a denné dvojstranné výmeny plynu načerpaného do národnej sústavy talianskych plynovodov. Regulačný úrad priznal PSV postavenie „regulovaného trhu s kapacitami a plynom“. Pozri .
( 20 ) O tomto trhu sa Súdny dvor vyjadril v rozsudku z 20. apríla 2010, Federutility a i. (C‑265/08, EU:C:2010:205). Ako stanovuje článok 2 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 2017, s. 1), „chránený odberateľ“ je odberateľ v domácnosti, ktorý je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti a ktorému sa musí zaručiť dodávka plynu.
( 21 ) Gigajoule (GJ) sa rovná 109 joulov (J), pričom joule je jednotka odvodená od medzinárodnej sústavy jednotiek, ktorá sa používa na meranie energie, práce a tepla. Joule sa ako jednotka energie a práce definuje ako množstvo práce vykonanej konštantnou silou jedného newtonu na jednom metri dĺžky v tom istom smere pôsobenia sily.
( 22 ) Comunicato del 24 marzo 2016 – Indice QE 2015. Quota energetica costo materia prima del gas naturale per l’anno 2015, dostupné na ‑normativa/altri‑atti‑amministrativi/2034303‑comunicato‑del‑24‑marzo‑2016‑indice‑qe‑2015‑quota‑energetica‑costo‑materia‑prima‑del‑gas‑naturale‑per‑l‑anno‑2015.
( 23 ) Tieto údaje sa nachádzajú na portáli regulačného úradu: .
( 24 ) Na pojednávaní Shell uviedla, že v roku 2015 jej vznikla škoda vo výške 1237538 eur a spoločnosti Eni vznikla škoda vo výške 8114895 eur.
( 25 ) Smernica 94/22 vyvolala veľmi málo sporov: bola podaná len jedna žaloba o nesplnení povinnosti z dôvodu jej nesprávneho prebratia proti Poľsku, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 27. júna 2013, Komisia/Poľsko (C‑569/10, EU:C:2013:425).
( 26 ) Štvrté odôvodnenie: „členské štáty majú zvrchovanosť a zvrchované práva na zásoby uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú na ich území“.
( 27 ) Pozri najmä šieste odôvodnenie a článok 3 smernice 94/22.
( 28 ) Pozri najmä siedme odôvodnenie a článok 5 smernice 94/22.
( 29 ) Pozri najmä ôsme odôvodnenie a článok 6 smernice 94/22.
( 30 ) „Podľa článku 2 ods. 2 smernice 94/22 členské štáty zabezpečia, aby medzi subjektmi nedochádzalo k diskriminácii v prístupe k činnostiam spočívajúcim vo vyhľadávaní, prieskume a ťažbe uhľovodíkov a pri ich vykonávaní v oblastiach určených na výkon týchto činností“ (rozsudok z 27. júna 2013, Komisia/Poľsko, C‑569/10, EU:C:2013:425, bod 50).
( 31 ) Podľa Súdneho dvora článok 18 ods. 1 bod 2 písm. b) poľského zákona o geologickom a banskom práve vyžadoval od hospodárskeho subjektu usadeného v inom členskom štáte, ktorý chcel získať koncesiu na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov v Poľsku, aby mal sídlo alebo prevádzku na poľskom území ešte predtým, než mu vôbec bude udelená koncesia. Toto ustanovenie bolo vyhlásené za nezlučiteľné s článkom 2 ods. 2 smernice 94/22 (rozsudok z 27. júna 2013, Komisia/Poľsko, C‑569/10, EU:C:2013:425, body 51 a 52), lebo sťažovalo zahraničným hospodárskym subjektom prístup k ťažbe uhľovodíkov v porovnaní s hospodárskymi subjektmi, ktoré mali hlavné sídlo v Poľsku.
( 32 ) Podniky, ktoré sú držiteľmi koncesií, musia kupovať svoje množstvá zemného plynu na dražbách na veľkoobchodnom trhu PSV za cenu vyplývajúcu z indexu QE, ktorú musia platiť štátu ako poplatok. Potom musia predať tento plyn za nižšiu cenu, ktorá sa uplatňuje na veľkoobchodnom trhu PSV a na chránenom maloobchodnom trhu pre zraniteľných odberateľov, na ktorom sa na určenie predajnej ceny zemného plynu používa index Pfor, ktorý je nižší než index QE.
( 33 ) Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 28. novembra 2018, Solvay Chimica Italia a i., C‑262/17, C‑263/17 a C‑273/18, EU:C:2018:961, bod 66, a zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23).
( 34 ) Pozri bod 36 vyššie.
( 35 ) „Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby s prihliadnutím na usmernenia poskytnuté Súdnym dvorom pri celkovom posúdení okolností súvisiacich s udeľovaním nových koncesií overil, či dotknuté obmedzenie vo veci samej spĺňa podmienky, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o ich primeranosť“ (rozsudky z 12. júna 2014, Digibet a Albers, C‑156/13, EU:C:2014:1756, bod 40, a z 28. januára 2016, Laezza, C‑375/14, EU:C:2016:60, bod 37).
( 36 ) Zásada proporcionality sa uplatní na členské štáty, keď vykonávajú a uplatňujú právo Únie, pričom vyžaduje, aby ich konanie bolo vhodné na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje, a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie. Pozri najmä rozsudky z 12. júla 2018, Spika a i. (C‑540/16, EU:C:2018:565, body 45 a 46); z 20. decembra 2017, Global Starnet (C‑322/16, EU:C:2017:985, bod 52), a z 26. marca 2015, Macikowski (C‑499/13, EU:C:2015:201, body 47 a 48).
( 37 ) Aj touto otázkou sa zaoberala Consiglio di Stato (Štátna rada) v rozsudku č. 290/2018, konkrétne v bode 66 in fine. Pri rozhodovaní o tom, či „následne vznikla nerovnováha v podmienkach stanovených v samotných koncesiách [na ťažbu zemného plynu]“, by bolo potrebné vykonať „úplné preskúmanie všetkých podmienok [týchto koncesií] a povinností a výhod…, ktoré z nich vyplývajú“, čo prekračovalo rámec sporu, ktorý prejednával uvedený súd.