5.11.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 399/26
Odvolanie podané 19. septembra 2018: CSTP Azienda della Mobilità SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 11. júla 2018 vo veci T-186/15, CSTP Azienda della Mobilità/Komisia
(Vec C-587/18 P)
(2018/C 399/35)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: CSTP Azienda della Mobilità SpA (v zastúpení: G. Capo, L. Visone, avvocati)
Ďalší účastník konania: Európska komisia, Asstra Associazione Trasporti
Návrhy odvolateľky
—
Zrušiť napadnutý rozsudok,
—
rozhodnúť a vyhlásiť v súlade s článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Európskej komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci SA.35842 (2014/C) (ex 2012/NN) (vo výške 4 951 838,25 eura) je úplne neplatné v rozsahu, v akom sa ním určuje, že poskytnutie sumy ako náhrady za záväzky vo verejnom záujme v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69 (priznanie náhrady na základe článku 11 za tarifný záväzok v oblasti miestnej verejnej dopravy) (1) sa musí považovať za neoznámené opatrenie predstavujúce štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom,
—
rozhodnúť a vyhlásiť v súlade s článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Európskej komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci SA.35842 (2014/C) (ex 2012/NN) (vo výške 4 951 838,25 eura) je úplne neplatné v rozsahu v rozsahu, v akom ktorá stanovuje vykonávacie opatrenia na vymáhanie pomoci, ktoré má uskutočniť Talianska republika,
—
uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania CSTP Azienda della Mobilità S.p.A, v mimoriadnej správe.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie je založené na piatich odvolacích dôvodoch, ktorými sa má opodstatniť zrušenie napadnutého rozsudku.
I. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa dotknutá náhrada považuje za „novú pomoc“
Náhrada poskytnutá žalobkyni vychádza z rozhodnutia Consiglio di Stato z roku 2009, ktorým sa uznáva toto právo v súlade nariadením č. 1191/1969 na základe tarifnej povahy záväzkov vo verejnom záujme. Toto rozhodnutie samo osebe sa v žiadnom prípade nemohlo vykladať ako rozhodnutie zavádzajúce kompenzačné opatrenie, keďže iba uznalo jeho existenciu.
II. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa uviedlo, že neboli splnené podmienky Altmark
Kvalifikácia hospodárskej záťaže pre orgány verejnej moci jednoznačne vylučuje uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci. Vzhľadom na povahu záväzkov vo verejnom záujme ako protiplnenia z toho nemôže vyplývať žiadna výhoda pre spoločnosť, ktorá ich prevzala. Analýzou rozsudku Altmark bod po bode sa preukázalo, že boli dodržané všetky zásady, ktoré sú v ňom uvedené.
III. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa uviedlo, že hospodárske opatrenie je nezlučiteľné s právnou úpravou EÚ v oblasti štátnej pomoci: nemožnosť „narušenia hospodárskej súťaže“ opatrením pomoci
Všeobecný súd nevzal do úvahy skutočnosť, že trh miestnej verejnej dopravy v Kampánii dotknutom období (1996 – 2002), ako aj dodnes, bol uzavretý pre hospodársku súťaž a že koncesie viedli k výlučnému oprávneniu. V dôsledku toho nemohla existovať hospodárska súťaž „pri zákazke“ ani „na trhu“.
IV. Nesprávnosť napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa uviedlo, že rozhodnutie Komisie muselo malo mať prednosť pred vnútroštátnou judikatúrou; nesprávne uplatnenie procesných záruk stanovených v nariadení č. 659/99 (2) (nariadenie č. 1589/2015 (3) ); nesprávne uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery
Všeobecný súd nezohľadnil vnútroštátnu judikatúru, ktorá vznikla vyše päť rokov pred vydaním rozhodnutia Komisie. Z tohto dôvodu sú rozsudky, ktoré cituje, irelevantné a nepredstavujú osobitné precedensy. Consiglio di Stato (Štátna rada) uplatnením nariadenia č. 1191/69 uplatnila právomoc vyhradenú tomuto súdu. Komisia v prejednávanej veci nemôže namietať výlučnú rozhodovaciu právomoc. Dlhé trvanie obdobia od vzniku judikatúry, ktorou sa uplatňovalo právo Únie, do vydania rozhodnutia Komisie, má za následok vznik legitímnych očakávaní. Nemožno sa dovolávať toho, že Consiglio di Stato nepoznala uplatňujúce sa pravidlá, ale sa možno dovolávať iba iného výkladu zo strany Komisie.
V. Nesprávnosť napadnutého rozsudku pre nesprávne uplatnenie nariadenia (ES) č. 1370/2007 (4) na posúdenie zlučiteľnosti pomoci s právnou úpravou Únie; nedostatočnosť odôvodnenia
Komisia pri prijatí rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho základu, keďže nariadenie č. 1370/2007 sa neuplatňovalo, lebo nadobudlo účinnosť po vyhlásení deklaratórneho rozsudku uznávajúceho právo na náhradu, ktorý vydala Consiglio di Stato na základe nariadenia č. 1191/69.
(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, 1969, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19).
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).
(3) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy