Vec T-371/18: Žaloba podaná 18. júna 2018 – Reiner Stemme Utility Air Systems/EASA
Žaloba podaná 18. júna 2018 – Reiner Stemme Utility Air Systems/EASA
(Vec T-371/18)
2018/C 276/90Jazyk konania: angličtinaÚčastníci konania
Žalobkyňa: Reiner Stemme Utility Air Systems GmbH (Wildau, Nemecko) (v zastúpení: O. Alexander a P. Stompfe, lawyers)
Žalovaná: Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil oznámenie o vyúčtovaní poplatkov – faktúra č. 90091554 z 28. apríla 2017, ktorú vydala žalovaná – v podobe rozhodnutia odvolacieho senátu EASA z 19. apríla 2018 za absolútne neplatné,
—
vyhlásil, že nariadenie Komisie (EÚ) č. 319/2014 ( 1 ) z 27. marca 2014 o poplatkoch a platbách vyberaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva sa v tomto prípade neuplatní,
—
odložil vykonateľnosť faktúry č. 90091554 z 28. apríla 2017 až do vynesenia rozsudku Všeobecného súdu,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia uložením daní v oblasti leteckej bezpečnosti prekročila svoju právomoc.
Žalobkyňa tvrdí, že „poplatky“ pre lietadlá v kategórii 2000 – 5700 kg sa v dôsledku „výrazného skoku“ pri „paušálnom poplatku“ o viac ako 1700 percent stávajú daňami. V tomto osobitnom prípade je služba žalovanej pre občana poskytnutá za „poplatok“ bola taká zanedbateľná (minimálna), že ju nemožno považovať za službu poskytnutú ako protihodnotu, ale predstavuje zdanenie.
Pritom však podľa nej Komisia nemá žiadnu právomoc ukladať dane v oblasti leteckej bezpečnosti. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 319/2014 stanovujúce paušálny poplatok vo výške 263800 eur za certifikačné činnosti pre lietadlá ako je lietadlo žalobkyne, ktorý v prevažnej miere nemá žiadny vzťah k skutočným úlohám vykonávaným žalovanou, teda podľa žalobkyne nepredstavuje protihodnotu za poskytnuté služby žalovanej a porušuje zásadu prenesenia právomocí.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že sporná faktúra potvrdená napadnutým rozhodnutím predstavuje porušenie článku 16 Charty základných práv Európskej únie.
Podľa žalobkyne sú poplatky, ktoré jej boli uložené na základe nariadenia (EÚ) č. 319/2014 za danú certifikačnú činnosť neprimerané voči sledovanému cieľu, a teda predstavujú porušenie jej práva na slobodu podnikania podľa článku 16 Charty základných práv Európskej únie.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že sporná faktúra potvrdená napadnutým rozhodnutím predstavuje diskriminačné zaobchádzanie, a teda je v rozpore s článkom 20 Charty základných práv Európskej únie.
Sporná faktúra, ktorú vydala žalovaná na základe nariadenia (EÚ) č. 319/2014 podľa žalobkyne nespĺňa požiadavky podľa článku 20 Charty základných práv Európskej únie, keďže so žalobkyňou bolo podľa jej názoru zaobchádzané odlišne v porovnaní s inými výrobcami lietadiel žiadajúcimi o typové osvedčenie, hoci si situácia vyžadovala rovnaké zaobchádzanie.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 13 ods. 2 ZEÚ.
Žalobkyňa napokon uvádza, že článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 319/2014 neponecháva žiadnu možnosť diskrečnej úvahy žalovanej, pokiaľ ide o platbu poplatkov za certifikačné úlohy. Podľa nej skôr určuje, či má ísť o paušálny poplatok alebo premenlivý poplatok. Komisia tým porušila svoje oprávnenie prijať nariadenie, a teda porušila inštitucionálnu rovnováhu Únie stanovenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ.
( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 319/2014 z 27. marca 2014 o poplatkoch a platbách vyberaných Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a zrušení nariadenia (ES) č. 593/2007 (Ú. v. EÚ L 93, 2014, s. 58).