5.11.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 399/48
Žaloba podaná 14. septembra 2018 – Dickmanns/EUIPO
(Vec T-538/18)
(2018/C 399/63)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Sigrid Dickmanns (Gran Alacant, Španielsko) (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)
Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie EUIPO uvedené v liste zo 14. decembra 2017, ktorým sa ukončuje pracovná zmluva žalobkyne na dobu určitú k 30. júnu 2018 a v rozsahu, v akom je to potrebné pre zrušenie uvedeného rozhodnutia, zrušil aj rozhodnutia uvedené v listoch EUIPO z 23. novembra 2013 a 4. júna 2014,
—
uložil EUIPO povinnosť nahradiť žalobkyni primeranú sumu – podľa uváženia Všeobecného súdu – v dôsledku nepeňažnej a nehmotnej ujmy, ktorú jej EUIPO spôsobil rozhodnutím uvedeným v predchádzajúcom bode, a
—
uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody
1.
Zjavne nesprávne posúdenie, neuplatnenie voľnej úvahy úradu, porušenie zásady zákazu diskriminácie a rovného zaobchádzania, porušenie zásady zákazu svojvoľného rozhodovania
Žalobkyňa uvádza, že EUIPO protiprávne nevyužil svoju voľnú úvahu, aby druhýkrát predĺžil pracovnú zmluvu žalobkyne v súlade s článkom 2 písm. f) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie („PZOZ“) alebo alternatívne, nekonal v primeranej lehote pred skončením platnosti pracovnej zmluvy.
2.
Porušenie usmernení pre predlžovanie zmlúv dočasných zamestnancov („usmernenia“), zásady riadnej správy vecí verejných, zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania a zásady, podľa ktorej si ukončenie zmluvy dočasného zamestnanca podľa článku 2 písm. a) alebo 2 písm. f) PZOZ vyžaduje náležitý dôvod („iusta causa“) a porušenie článku 30 Charty základných práv Európskej únie („charta“), smernice Rady 1999/70/ES, (1) rámcovej dohody [konkrétne článkov 1 b) a 5 ods. 1] a článku 4 Dohovoru MOP č. 158
Žalobkyňa tvrdí, že už nebolo povolené uplatniť „výpovednú doložku“ v jej zmluve po prijatí usmernení, pretože po ich prijatí tieto usmernenia predstavujú platnú procesnú metódu EUIPO, pokiaľ ide o predĺženie zmlúv dočasných zamestnancov, a preto bránia uplatneniu „výpovednej doložky“.
Žalobkyňa ďalej tvrdí, že náležitý dôvod pre ukončenie dôvod musí zodpovedať rozpočtovej povahe relevantnej pozície.
3.
Porušenie usmernení, čo predstavuje aj závažné procesné porušenie, porušenie zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, zásady riadnej správy a riadnej rozpočtovej správy, porušenie práva každého na vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať [článok 41 ods. 2 písm. a) charty], porušenie povinnosti úradu prihliadnuť na sociálny blahobyt jeho zamestnancov a povinnosti prihliadnuť na legitímne záujmy žalobkyne, zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s vyvážením záujmov žalobkyne a záujmov služby, porušenie zásady zákazu svojvoľného rozhodovania
4.
Porušenie druhej a tretej vety prvého odseku článku 8 PZOZ a porušenie zákazu opakovaných zmlúv na dobu určitú
V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že EUIPO v zjavnej snahe vyhnúť sa právnym dôsledkom tretej vety prvého odseku článku 8 PZOZ opakovane uzavrel pracovné zmluvy na dobu určitú podľa článkov 2 písm. b) a 2 písm. a) PZOZ, napriek tomu, že pracovné činnosti žalobkyne zostali počas uvedenej doby nezmenené. V dôsledku toho prvá pracovná zmluva žalobkyne zostala v platnosti na dobu neurčitú bez výpovednej doložky.
5.
Protiprávne zachovanie výpovednej doložky v rámci protokolu o opätovnom ustanovení a porušenie legitímnych očakávaní, legitímnych záujmov žalobkyne a povinnosti prihliadnuť na sociálny blahobyt jeho zamestnancov pri uplatňovaní tejto doložky
Vo svojom piatom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že EUIPO už nemal uplatniť výpovednú doložku, keďže uplynula dlhá doba od podpísania zmluvy v roku 2005.
6.
Porušenie legitímnych očakávaní, porušenie povinnosti úradu prihliadnuť na sociálny blahobyt žalobkyne a povinnosti prihliadnuť na legitímne záujmy žalobkyne, zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s posúdením záujmov služby
Vo svojom šiestom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie EUIPO nepredĺžiť jej pracovnú zmluvu porušuje jej legitímne očakávania, povinnosť úradu prihliadnuť na sociálny blahobyt žalobkyne a jej legitímne záujmy. Súčasne, vzhľadom na jej veľmi dobrý pracovný výkon, predstavuje zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s posúdením záujmov služby.
7.
Porušenie ustanovení výpovednej doložky v článku 5 pracovnej zmluvy žalobkyne
Vo svojom siedmom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že keď EUIPO uplatnil výpovednú doložku, nesprávne uplatnil článok 47 písm. b) bod (ii) PZOZ namiesto článku 47 písm. c) bodu (i), ako sa uvádza vo výpovednej doložke, a že výpovedná doba mala byť 10 mesiacov a nie 6 mesiacov, ako rozhodol EUIPO.
(1) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).
Full & Egal Universal Law Academy