7.1.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 4/31
Žaloba podaná 15. októbra 2018 – Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A./Európska komisia
(Vec T-616/18)
(2019/C 4/42)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: E. Buczkowska a M. Trepka, radcy prawni)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie z 24. mája 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54 Dohody o EHP vo veci AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe (1), ktorým bolo uvedené konanie v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (2) ukončené prijatím záväzku akciovej spoločnosti Gazprom a Gazprom Export LLC (ďalej len „Gazprom“) z 15. marca 2018 za záväzný,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov:
1.
Komisia prijatím uvedeného rozhodnutia zjavne porušila článok 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásadu proporcionality tým, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zozbieraných dôkazov a dospela k záveru, že výhrady Komisie vznesené v priebehu konania AT.39816 a súvisiace s tým, že Gazprom podmieňoval dodávky zemného plynu do Poľska získaním kontroly nad plynárenskou infraštruktúrou v Poľsku, nie sú podložené, pričom v dôsledku tohto nesprávneho posúdenia prijala záväzok Gazpromu bez ohľadu na výhrady v tomto smere.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia zjavne porušila článok 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásadu proporcionality tým, že prijala záväzok Gazpromu týkajúci sa účtovania nekalých, extrémne neprimeraných cien, ktoré náležite nezohľadňujú výhrady Komisie ani ich podstatu, a to účtovania extrémne neprimeraných cien dominantným subjektom.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia zjavne porušila článok 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásadu proporcionality tým, že prijala záväzok Gazpromu týkajúci sa zavedenia územných obmedzení, ktorý náležite nezohľadňuje výhrady Komisie, má selektívnu povahu a duplikuje záväzky už prevzaté dominantným subjektom v iných konaniach, ktoré však neviedli k zmene chovania tejto spoločnosti.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia zjavne porušila článok 7 ZFEÚ v spojení s článkom 194 ods. 1 ZFEÚ tým, že prijala rozhodnutie v rozpore s cieľmi energetickej politiky Európskej únie a bez ohľadu na jeho negatívny dopad na európsky trh dodávok zemného plynu, spočívajúci najmä v ďalšom predlžovaní izolácie a zachovaní nesúťažných podmienok na trhu so zemným plynom v štátoch strednej a východnej Európy v porovnaní so západnou Európou, a to napriek tomu, že cieľom tejto politiky je integrácie týchto trhov a zabezpečenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na všetkých trhoch Únie.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia zjavne porušila článok 18 ods. 1 ZFEÚ a zásadu rovnosti tým, že vytvorila diskrimináciu medzi zmluvnými partnermi Gazpromu pôsobiacimi na trhoch štátov strednej a východnej Európy, vrátane žalobkyne, a zmluvnými partnermi Gazpromu pôsobiacimi na trhoch štátov západnej Európy, a to napriek tomu, že obidve spomenuté skupiny zmluvných partnerov pôsobia na tom istom trhu dodávok zemného plynu v Únii a v tom istom rozsahu sa na ne vzťahuje právna úprava článku 102 a článku 194 ods. 1 ZFEÚ, ako aj predpisy sekundárneho práva vydané na základe týchto článkov.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci a porušení podstatných formálnych náležitosti spočívajúcich v tom, že Komisia prijala rozhodnutie, ktoré je objektívne v rozpore s cieľom článku 9 nariadenia č. 1/2003, a konanie AT.39816 viedla v zjavnom rozpore s oprávneniami, ktoré jej boli zverené.
(1) Ú. v. EÚ C 258, 2018, s. 6.
(2) Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.