11.2.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 54/22
Žaloba podaná 29. novembra 2018 – Tilly-Sabco/Rada a Komisia
(Vec T-707/18)
(2019/C 54/37)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Tilly-Sabco (Guerlesquin, Francúzsko) (v zastúpení: R. Milchior a S. Charbonnel, avocats)
Žalované: Európska komisia a Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu o neplatnosť nariadenia Rady (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ l 239, 2018, s. 1) na nulu, za prípustnú,
v dôsledku toho:
—
zrušil nariadenie Rady (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ l 239, 2018, s. 1) na nulu,
—
subsidiárne rozhodol o tom, že Komisia nesie zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté,
—
subsidiárne rozhodol o tom, že Komisia nesie zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté, ak a len ak zodpovednosť Komisie nebola vyhlásená v rámci konania, ktoré bolo predmetom veci T-437/18,
—
subsidiárne rozhodol o tom, že Rada a Komisia nesú zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté, ak a len ak zodpovednosť Komisie nebola vyhlásená v rámci konania, ktoré bolo predmetom veci T-437/18,
—
rozhodol, že pochybenie, ktorého sa dopustila Rada a/alebo Komisia, spôsobilo spoločnosti Tilly-Sabco ujmu,
v dôsledku toho:
—
v prvom rade,
—
rozhodol, že Rada je povinná zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vo výške 3 238 000 eur, z čoho:
—
2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013,
—
390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období,
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000,
—
ohodnotenú kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo,
—
navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body,
—
subsidiárne,
—
rozhodol, že Komisia musí žalobkyni zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000 eur, z čoho:
—
2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013,
—
390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období,
—
uložil Komisii povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000,
—
ohodnotenú kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo,
—
navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body,
—
rozhodol, že výšku dlžnej sumy, ktorú má Komisia zaplatiť v tejto veci spolu s úrokmi, možno znížiť na sumu, na ktorej zaplatenie by jej mohla byť uložená povinnosť vo veci T-437/18,
—
uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu jej dvojitého pochybenia, ktorého sa dopustila a to na sumu ex aequo et bono vo výške 20 000 eur,
—
nakoniec subsidiárne,
—
rozhodol, že Rada a Komisia sú povinné zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 238 000 eur s tým, že Všeobecný súd rozdelí sumu medzi oba subjekty, z čoho:
—
2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013,
—
390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období,
—
uložil Rade a Komisii povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3 238 000 eur s tým, že Všeobecný súd rozdelí sumu medzi oba subjekty,
—
stanovená dlžná suma pre Radu na jednej strane a pre Komisiu na druhej strane bude ohodnotená kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo,
—
navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body,
—
uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania o tejto žalobe, pričom Všeobecný súd rozhodne o prípadnom rozdelení trov konania medzi ne.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na zneužití konania alebo porušení konania, pretože sa domnieva, že konanie, ktoré sa týkalo nahradenia zrušeného aktu, nebolo v prejednávanej veci dodržané, lebo Komisia bola autorom zrušeného aktu, a to vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 689/2013 z 18. júla 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 196, 2013, s. 13) a nové nariadenie z 18. Septembra 2018 prijala Rada na základe odlišných textov.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení pravidla paralelnosti foriem jednak preto, lebo nové nariadenie nebolo prijaté Komisiou, ale Radou, a jednak preto, lebo Komisii mal asistovať Riadiaci výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na chýbajúcom právnom základe napadnutého nariadenia, pretože článok 43 ods. 3 ZFEÚ, ktorý bol uplatnený ako jediný možný právny základ na prijatie napadnutého rozhodnutia, neoprávňuje Radu na prijatie takéhoto nariadenia. Neexistuje teda právny základ, ktorý by Rade dovoľoval prijať stanovenie vývozných náhrad pre hydinové mäso.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na zneužití konania, pretože samotná Komisia, aby konala v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 20. septembra 2017, Tilly-Sabco/Komisia (C-183/16 P, EU:C:2017:704), mala prijať akt, ktorým by sa nahradilo zrušené nariadenie a nežiadať Radu, aby prijala akt „namiesto nej“.
5.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na nedostatočnom alebo nesprávnom odôvodnení tak formy v rozsahu, v akom napadnuté nariadenie nevysvetľuje, prečo bolo potrebné požiadať Radu o prijatie tohto aktu, ani prečo a ako článok 43 ods. 3 ZFEÚ je jediným právnym základom dovoľujúcim ho prijať, ako aj dôvodnosti stanovenia sadzby náhrad, pretože Rada, ako predtým Komisia, zovšeobecnila akúkoľvek hospodársku analýzu.
6.
Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na nekoherentnosti napadnutého nariadenia, pretože Rada automaticky a bez analýzy prijala úplne rovnaké nariadenie, pričom sa opierala o nesprávny a neplatný právny základ a teda nezohľadnila citovaný rozsudok Súdneho dvora.
Podľa žalobkyne zrušenie tohto nového nariadenia (EÚ) 2018/1277 zakladá právo žiadať od Rady náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená najmä z dôvodu jeho prijatia. Subsidiárne žalobkyňa uplatňuje žalobu o zodpovednosť podanú voči Komisii, ktorá stojí za prijatím tohto nového nariadenia, ktorý treba zrušiť. Napokon úplne subsidiárne žalobkyňa navrhuje Všeobecnému súdu, aby rozhodol o zodpovednosti spoločne a nerozdielne Rady a Komisie, keďže sa možno domnievať, že oba subjekty sa dopustili odlišných pochybení.