4.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 82/57
Žaloba podaná 20. decembra 2018 – Covestro Deutschland/Komisia
(Vec T-745/18)
(2019/C 82/69)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Covestro Deutschland AG (Leverkusen, Nemecko) (v zastúpení: M. Küper, J. Otter, C. Anger a M. Goldberg, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie z 28. mája 2018 o schéme pomoci SA.34045 (2013/c) (ex 2012/NN) uplatnenej Nemeckom pre odberateľov základného zaťaženia podľa paragrafu 19 predpisu StromNEV [oznámené pod číslom C(2018) 3166] a najmä kvalifikáciu úplného oslobodenia odberateľov základného zaťaženia od sieťových poplatkov v rokoch 2012 a 2013 ako štátnej pomoci, konštatovanie jeho nezlučiteľnosti s vnútorným trhom a nariadenie okamžitého vymáhania od príjemcov na základe úpravy minimálneho príspevku v súlade s § 19 ods. 2 druhou vetou StromNEV v znení z 3. septembra 2010 a
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba je založená na týchto žalobných dôvodoch.
1.
Neprimeraná dĺžka konania
—
V rámci prvého žalobného dôvodu sa vytýka, že dĺžka konania 62 mesiacov viac ako dvojnásobne prekročila lehotu stanovenú v článku 9 ods. 6 nariadenia týkajúceho sa konania o štátnej pomoci. (1)
2.
Oslobodenie od sieťových poplatkov nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ
—
V rámci druhého žalobného dôvodu sa uvádza, že neexistuje zvýhodnenie, pretože z dôvodu stabilizačného vplyvu odberateľov základného zaťaženia na sústavu existuje primeraná kompenzácia. Navyše oslobodenie nie je financované zo štátnych prostriedkov.
3.
Zlučiteľnosť s vnútorným trhom (odôvodnenie, článok 107 ods. 3 ZFEÚ)
—
V rámci tretieho žalobného dôvodu sa uvádza, že úplné oslobodenie odberateľov základného zaťaženia odstraňuje závažné narušenie hospodárstva v Nemecku. Predovšetkým energeticky náročný priemysel musí zostať konkurencieschopný a musí sa zabrániť tomu, aby sa presunul do zahraničia.
4.
Protiprávnosť nariadenia vymáhania
—
V rámci štvrtého žalobného dôvodu sa vytýka, že vymáhanie minimálneho príspevku vo výške 20 % uverejneného sieťového poplatku s odkazom na znenie § 19 ods. 2 StromNEV, ktoré bolo platné do 3. augusta 2011, je svojvoľné a v rozpore so zákazom diskriminácie.
—
Ďalej sa uvádza, že len určovanie sieťových poplatkov na základe metodiky fyzickej stopy zaručuje dodržanie zásady príčinnej súvislosti nákladov, ako aj platenie primeraných a nediskriminačných sieťových poplatkov.
—
Nariadenie vymáhania je v rozpore so zákazom diskriminácie aj preto, že Komisia nezohľadnila prechodnú úpravu v § 32 ods. 3 StromNEV.
—
Napokon sa uvádza, že odberatelia základného zaťaženia a netypickí používatelia sústav v zmysle § 19 ods. 2 prvej vety StromNEV sa navzájom podstatne líšia. Skutočnosť, že obe skupiny používateľov sústav musia napriek rozdielom platiť minimálny príspevok vo výške 20 %, nie je objektívne odôvodnená.
(1) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).
Full & Egal Universal Law Academy