25.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/32
Odvolanie podané 25. januára 2019: Banco Santander, S.A. a Santusa Holding, S.L. proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 15. novembra 2018 vo veci T-399/11 RENV, Banco Santander a Santusa/Komisia
(Vec C-53/19 P)
(2019/C 112/38)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Banco Santander, S.A. a Santusa Holding, S.L. (v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, R. Calvo Salinero a A. Lamadrid de Pablo, abogados)
Vedľajší účastníci, ktorí v prvostupňovom konaní podporovali žalobkyne: Španielske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko a Írsko
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 15. novembra 2018,
—
vyhovieť žalobe o neplatnosť a definitívne zrušiť napadnuté rozhodnutie a
—
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Dňa 15. novembra 2018 Všeobecný súd vydal rozsudok vo veci T-399/11 RENV, Banco Santander, S.A. a Santusa Holding, S.L./Európska Komisia (1), proti ktorému bolo podané toto odvolanie. Uvedeným rozsudkom bola zamietnutá žaloba žalobkyne proti rozhodnutiu Komisie z 12. januára 2011 (2) o „finančnom goodwille“ upravenom v článku 12 ods. 5 španielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb.
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza jediný odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mal Všeobecný súd vykonať v napadnutom rozsudku pri výklade článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo vzťahu k pojmu „selektivita“.
V odvolaní sa predovšetkým uvádza, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia
—
pri vymedzení referenčného systému v prvej etape posudzovania selektivity,
—
pri určovaní cieľa, na ktorého základe porovnával viaceré skutkové a právne prípady v druhej etape posudzovania selektivity,
—
v dôsledku toho aj pri rozhodovaní, komu prináleží dôkazné bremeno a pri uplatňovaní zásady proporcionality,
—
subsidiárne, pri svojej analýze vzťahujúcej sa k údajnej neexistencii dôkazov príčinnej súvislosti medzi nemožnosťou podniku vykonávať fúzie v zahraničí a nadobudnutím podielov v zahraničných podnikoch a
—
subsidiárne tým, že nepripustil oddeliteľnosť opatrenia v závislosti od kontrolného podielu.
—
Napadnutý rozsudok nielenže obsahuje právne nesprávne odôvodnenie, ale v niektorých z uvedených bodov nahrádza odôvodnenie rozhodnutia vlastným a odlišným odôvodnením, čiže sa vyznačuje nesprávnym právnym posúdením aj v ďalších aspektoch.
(1) Rozsudok z 15. novembra 2018, Banco Santander a Santusa/Komisia (T-399/11 RENV, EU:T:2018:787).
(2) Rozhodnutie Komisie 2011/282/EÚ z 12. januára 2011 o odpisovaní finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podielu v zahraničných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Španielskom (Ú. v. EÚ L 135, 2011, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy