8.4.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 131/30
Odvolanie podané 14. februára 2019: Hamas proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) zo 14. decembra 2018 vo veci T-400/10 RENV, Hamas/Rada
(Vec C-122/19 P)
(2019/C 131/36)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Hamas (v zastúpení: L. Glock, advokát)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Francúzska republika, Európska komisia
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť rozsudok zo 14. decembra 2018, Hamas/Rada, T-400/10 RENV, v rozsahu, v akom sa v ňom zrušuje návrh na zrušenie týchto právnych aktov:
—
rozhodnutie Rady 2011/430/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 47); rozhodnutie Rady 2011/872/SZBP z 22. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 54), rozhodnutie Rady 2012/333/SZBP z 25. júna 2012 (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 72), rozhodnutie Rady 2012/765/SZBP z 10. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 50), rozhodnutie Rady 2013/395/SZBP z 25. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 57), rozhodnutie Rady 2014/72/SZBP z 10. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 56), a rozhodnutia Rady 2014/483/SZBP z 22. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 35), v ktorých sa aktualizujú a prípadne menia zoznamy osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa uplatňujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP týkajúcej sa uplatňovania špecifických opatrení na boj proti terorizmu a zrušujú sa rozhodnutia 2011/430, 2011/872, 2012/333, 2012/765, 2013/395 a 2014/72,
ako aj
—
vykonávacích nariadení Rady (EÚ) č. 687/2011 z 18. júla 2011 (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 2), č. 1375/2011 z 22. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 10), č. 542/2012 z 25. júna 2012 (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 12), č. 1169/2012 z 10. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 2), č. 714/2013 z 25. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 10), č. 125/2014 z 10. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 9), a č. 790/2014 z 22. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 1), ktorými sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú sa vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 83/2011, 687/2011, 1375/2011, 542/2012, 1169/2012, 714/2013 a 125/2014,
v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú Hamasu vrátane Hamas-Izz al-Din al-Qassem.
—
s konečnou platnosťou rozhodnúť o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania,
—
uložiť Rade povinnosť nahradiť trovy konania vo veciach T-400/10, T-400/10 RENV, C-79/15 P a v prejednávanej veci.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý odvolací dôvod sa týka porušenia zásad, ktorými sa riadi prenesenie dôkazného bremena v súvislosti s vecnou správnosťou skutkových okolností:
—
Všeobecný súd porušil zásady, ktorými sa riadi prenesenie dôkazného bremena stanovené v rozsudku Rada/Hamas, C-79/15 P, a na hnutie Hamas preniesol dôkazné bremeno, ktoré uniesť je veľmi zložité, prípadne až nemožné,
—
subsidiárne, Všeobecný súd porušil zásady, ktorými sa riadi prenesenie dôkazného bremena, tým, že rozhodol, že hnutie Hamas nespochybnilo konkrétne a podrobne skutkové okolnosti, ktoré vymedzila Rada,
—
Všeobecný súd nesplnil svoju povinnosť, aby z právneho hľadiska dostatočným spôsobom odpovedal na všetky tvrdenia žalobcu v súvislosti s možnosťou pripísať mu teroristické akty.
2.
Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porušení práva na účinné súdne preskúmanie:
—
Všeobecný súd pripravil žalobcu o účinné súdne preskúmanie, keď nekonštatoval, že Rada nepreukázala vecnú správnosť skutkových zistení uvedených v jej odôvodnení,
—
Všeobecný súd pokračoval v porušovaní práva na účinné súdne preskúmanie, hoci sa opatrením na zabezpečenie priebehu konania potvrdilo, že sporné akty nemajú dostatočne pevný skutkový základ,
—
Všeobecný súd odmietol žalobný dôvod založený na pochybení Rady v súvislosti s vecnou správnosťou faktických okolností, čo bolo výsledkom nevyváženého konania na škodu žalobcu.
3.
Tretí odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd porušil článok 1 ods. 4 spoločnej pozície, keď rozhodol, že britské rozhodnutie, na ktoré sa odvolávala Rada, predstavovalo odsúdenie.
—
kvalifikácia odsúdenia navrhnutá Všeobecným súdom je v rozpore s kritériami uvedenými v spoločnej pozícii 2001/931 a zbavuje povinnosť uviesť odôvodnenie v právnych aktov všetkej podstaty
—
keďže Všeobecný súd vychádzal z tejto nesprávnej kvalifikácie, znemožnil súdne preskúmanie kvalifikácie skutkových okolností vyplývajúcich z vnútroštátnych rozhodnutí.
4.
Štvrtý odvolací dôvod: Všeobecný súd nemohol zamietnuť žalobný dôvod, podľa ktorého Rada nezohľadnila dostatočne zmenenú situáciu v dôsledku uplynutia doby, a tým sa dopustil porušenia článku 61 druhého pododseku Štatútu Súdneho dvora, protiprávneho nahradenia odôvodnenia, a teda chybného predpokladu.
5.
Piaty odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 296 ZFEÚ, keď rozhodol, že Radou samostatne posúdené skutočnosti a ich kvalifikácia sú v odôvodnení uvedené natoľko presne a konkrétne, že ich žalobca mohol spochybniť a súd preskúmať.
Full & Egal Universal Law Academy