4.3.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 82/65
Žaloba podaná 11. januára 2019 – Noguer Enricos a iní/Komisia
(Vec T-22/19)
(2019/C 82/77)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobcovia: Roser Noguer Enríquez (Andorra la Vella, Andora), Ramón Cierco Noguer (Andorra la Vella), Successors D’Higini Cierco García, SA (Andorra la Vella), Cierco Martínez 2 2003, SL (Andorra la Vella) (Andora la Vella, Andora) (v zastúpení: J. Álvarez González a S. San Felipe Menénde, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrh
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd prijal návrh na určenie mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie za škody spôsobené Európskou komisiou pri výkone svojich funkcií, ako stanovuje článok 268 a článok 340 ods. 2 ZFEÚ a po vykonaní príslušných právnych úkonov a začatí príslušného konania vydal rozsudok, ktorým sa určí mimozmluvná zodpovednosť Európskej únie z dôvodu nedbanlivého konania a uložil povinnosť vyplatiť žalobcom náhradu škody vo výške 50 220 800 eur, určenú na základe výpočtov a vyčíslení uvedených v znaleckom posudku priloženom k žalobe, alebo subsidiárne vo výške vyplývajúcej zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom určeným Všeobecným súdom, spolu s príslušnými zákonnými úrokmi, a v každom prípade, aby žalovanej výslovne uložil povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú nasledujúce žalobné dôvody.
1.
Nesplnenie povinností vyplývajúcich z Menovej dohody medzi Európskou úniou a Andorrským kniežactvom a nesprávne prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1). Komisia konkrétne:
—
nesplnila svoju povinnosť overiť „čiastočné“, predčasné, zaujaté a chybné prebratie smernice 2014/59/EÚ Andorrským kniežactvom, ktoré úmyselne nezahrnulo práva a zábezpeky akcionárov a vkladateľov, ktoré právo Únie stanovuje ako nevyhnutnú protiváhu pri zásahoch tohto druhu, a dokonca zaviedlo ďalšie opatrenia, ktoré sú diskriminačné vo vzťahu k ostatným akcionárom, a
—
nesplnila svoju povinnosť oznámiť zmiešanému výboru a prípadne Súdnemu dvoru Európskej únie nesplnenie povinností vyplývajúcich z dohody Andorrským kniežactvom, spočívajúce v protiprávnom prebratí smernice 2014/59/EÚ, v dôsledku ktorého boli žalobcovia zbavení vlastníckeho práva ku svojím akciám, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia existujúcim verejným záujmom, bez dodržania základných zásad, ako je zásada proporcionality, a bez súčasného stanovenia akéhokoľvek odškodnenia alebo náhrady vyžadovaných právom. Všetky vyššie uvedené konania predstavujú závažné porušenie najvyšších zásad právneho systému, resp. právneho štátu a základných práv. Komisia samozrejme nevytkla (a to ani k dnešnému dňu) Andorrskému kniežactvu nesplnenie jeho povinností ani na účely vypovedania dohody.
2.
Porušenie základných práv a záruk žalobcov zakotvených tak v Charte základných práv Európskej únie, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä práva na vlastníctvo, práva na riadnu správu vecí verejných, práva na účinnú súdnu ochranu, zásady legitímnej dôvery a zásady právnej istoty.
—
V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že v dôsledku skutočnosti, že Európska komisia nesplnila svoje povinnosti, mohlo dôjsť k tomu, že po riešení krízy inštitúcie Banca privada de Andorra (ďalej len „BPA“) boli všetci akcionári, medzi nimi žalobcovia, ktorí vlastnia 75,52 % akcií danej obchodnej spoločnosti, zbavení všetkého svojho kapitálu bez toho, aby im bola poskytnutá akákoľvek náhrada a aby mohli voči tomu čokoľvek namietať.
—
Žalobcovia tvrdia tiež, že nečinnosť hlavného garanta dohody viedla k tomu, že žalobcom nie je v andorrskej právnej úprave priznané právo získať po riešení krízy BPA rovnakú sumu, akú by získali v rámci riadneho konkurzného konania, pričom takéto právo je výslovne a taxatívne priznané právnou úpravou Európskej únie v oblasti reštrukturalizácie a riešenia krízy úverových inštitúcií a investičných podnikov, ktorú malo Andorrské kniežactvo v rámci dohody vykonať.
—
Napokon do andorrského právneho poriadku nebolo zavedené ani právo akcionárov na to, aby bola zhodnotená situácia, v ktorej sa ocitli po riešení krízy finančnej inštitúcie, na náhrady, ktoré by im prípadne mohli byť priznané, ani na vznesenie námietok a na obranu proti takémuto výsledku riešenia krízy inštitúcie.
3.
Nesplnenie najzákladnejšej povinnosti Európskej komisie, a to povinnosti zabezpečiť dodržiavanie a uplatňovanie práva Únie a Zmlúv Únie, v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únie, čím tretím štátom umožnila, aby ich zjavne porušovali, čo je zjavne v rozpore s právnou istotou, vierohodnosťou inštitúcií Únie a legitímnou dôverou, ktorú majú občania v tieto inštitúcie.
4.
Konanie Európskej únie, ktoré vedie k dostatočne závažnému porušeniu právnych noriem priznávajúcich práva alebo chrániacich jednotlivcov, ktoré nemožno odôvodniť stupňom posudzovania právomoci priznanej týmito normami ani ich komplexnosťou alebo nepresnosťou. Táto nedbanlivosť Komisie spôsobila žalobcom konkrétnu, skutočnú a majetkovú škodu, pričom medzi touto škodou a konaním Komisie existuje jasná príčinná súvislosť.
5.
Subsidiárne žalobcovia uplatňujú zodpovednosť Európskej komisie za jej nedbanlivosť pri dojednávaní a podpisovaní Menovej dohody s Andorrským kniežactvom, ktorá pre dotknutých jednotlivcov nestanovuje žiadny mechanizmus obrany alebo mechanizmus na podávanie sťažností.
(1) Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190.
Full & Egal Universal Law Academy