EUR-Lex -  62019TN0099 - SK

17.6.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/42

Žaloba podaná 18. februára 2019 — Magnan/Komisia

(Vec T-99/19)

(2019/C 206/47)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Nathaniel Magnan (Aix-en-Provence, Francúzsko) (v zastúpení: J. Fayolle, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil za prípustnú prejednávanú žalobu na nečinnosť Európskej komisie a založil mimozmluvnú zodpovednosť Komisie na základe článku 340 ZFEÚ,

—

vyhlásil za prípustnú prejednávanú žalobu o neplatnosť implicitného rozhodnutia Európskej komisie o odmietnutí konať, a to v liste z 20. decembra 2018,

—

vo veci samej po prvé

—

rozhodol, že článok 55 písm. a) Loi sur l’Assurance-maladie (zákon o zdravotnom poistení, tzv. LAMal) porušuje:

—

článok 2 (zákaz diskriminácie), článok 7 (právo na rovnosť zaobchádzania) a článok 13 (povinnosť „stand still“) dohody o voľnom pohybe osôb medzi Švajčiarskom a Európskou úniou (ďalej len „DVPO“),

—

článok 55 smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií,

—

konštatoval, že horizontálna smernica kantónu Ženeva o „Postupe prijímania pracovníkov v rámci verejnoprávnych orgánov a dotovaných subjektov“ je v rozpore s DVPO a že všetky ostatné švajčiarske federálne právne predpisy o uprednostňovaní švajčiarskych občanov sú v rozpore s DVPO,

—

konštatoval, že členské štáty Európskej únie nediskriminujú lekárov, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi,

—

konštatoval protiprávnu nečinnosť Európskej komisie, ktorá musí dbať na uplatňovanie Zmlúv, čím porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu istoty nadobudnutých práv doktora Magnana Nathaniela,

—

konštatoval príčinnú súvislosť medzi protiprávnou nečinnosťou Európskej komisie a ujmou spôsobenou doktorovi Magnanovi Nathanielovi,

—

určil, že sa Európska komisia dopustila nečinnosti,

—

uložil Európskej komisii, aby sumu 1 141 198,10 eura (jeden milión stoštyridsaťjedentisíc stodeväťdesiatosem eur a desať centov vo výmennom kurze ku 7. januáru 2019 o 11:39 UTC), ktorá zodpovedá sume 1 281 444 CHF (jeden milión dvestoosemdesiatjeden tisíc štyristoštyridsaťštyri švajčiarskych frankov), zaplatila doktorovi Magnanovi Nathanielovi ako náhradu ujmy už vzniknutej od roku 2013 z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti Komisie na základe článku 340 ZFEÚ,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť doktorovi Magnanovi Nathanielovi penále 500 eur (päťsto eur) za pracovné dni z dôvodu pokračujúcej, trvalej a skutočnej ekonomickej ujmy, ktorá zodpovedá dennej ekonomickej ujme, pokiaľ Švajčiarska konfederácia nebude dodržiavať DVPO alebo jedna zo strán neodstúpi od dohody na základe článku 340 ZFEÚ pre nečinnosť,

—

po druhé

—

konštatoval, že list s odpoveďou Európskej komisie z 20. decembra 2018 je zamietajúcim rozhodnutím,

—

zrušil toto implicitné rozhodnutie Európskej komisie, že nezačne postup proti Švajčiarskej konfederácii pre porušenie Zmlúv a nenahradí spôsobenú ujmu,

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Švajčiarsko porušilo dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22). Žalobca sa totiž domnieva, že Švajčiarska konfederácia prijala v júli 2013 ustanovenia obmedzujúce usadenie lekárov v oblastiach s nadbytočným počtom pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje švajčiarsky systém povinného zdravotného poistenia, a že toto ustanovenie je nepriamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, keďže toto obmedzenie sa netýka lekárov, ktorí majú 3 roky praxe vo švajčiarskych univerzitných nemocniciach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii diskriminačných opatrení zo strany Európskej únie voči lekárom, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi, v súlade so zásadou vzájomnosti v medzinárodnom práve, ktorá má byť podľa žalobcu konštatovaná Všeobecným súdom.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na protiprávnej nečinnosti Komisie v rozsahu, v akom Komisia mala povinnosť konať, pretože je strážkyňou Zmlúv na základe článku 17 ods. 1 ZEÚ a základných práv občanov Európskej únie. V tomto ohľade sa žalobca odvoláva na zásadu ochrany legitímnej dôvery voči orgánom a zásadu právnej istoty nadobudnutých práv.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že nezareagovanie Komisie na výzvu žalobcu, aby použila naliehavý postup, v skutočnosti predstavuje implicitné odmietnutie, a teda rozhodnutie nepriaznivo zasahujúce do právneho postavenia.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na mimozmluvnej zodpovednosti Európskej komisie na základe článku 340 ZFEÚ pre nečinnosť.

Full & Egal Universal Law Academy