24.6.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 213/65
Žaloba podaná 22. apríla 2019 — Imagina Media Audiovisual/Komisia
(Vec T-269/19)
(2019/C 213/63)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Imagina Media Audiovisual, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: P. Kuypers, N. Groot, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie Ares(2019)856949, ktorým Komisia uložila žalobkyni dvojročné obdobie vylúčenia a zaznamenala žalobkyňu v databáze včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (1),
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť žalobkyni škodu, ktorú jej spôsobilo napadnuté rozhodnutie,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že sa Komisia dopúšťa nesprávneho právneho posúdenia tým, že nevykonala svoje vlastné preskúmanie či analýzu, ale spolieha sa úplne na zistenia US Department of Justice (Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických) bez riadneho vlastného preskúmania a zistenia Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických nesprávna vykladá. V dôsledku toho sa Komisia dopúšťa nesprávneho skutkového posúdenia, čím porušuje povinnosť náležitej starostlivosti.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nesprávne vylučuje žalobkyňu, čím porušuje článok 136 ods. 1 písm. c) nariadenia 2018/1046 a právo žalobkyne na obhajobu, keď jasne nekonštatuje, v čom presne spočíva závažné odborné pochybenie. Komisia sa ďalej dopúšťa pochybenia, keď tvrdí, že žalobkyňa je vylúčená aj z prebiehajúcich obstarávaní, keďže toto nevyplýva z rozsudku napadnutého rozhodnutia, keď žalobkyňu vylučuje za konanie týkajúce sa mediálnych a marketingových práv v oblasti športu z obstarávania na audiovizuálne pokrytie aktuálneho diania EÚ, keďže sa jedná o rozdielne trhy, ktoré sa navzájom neovplyvňujú, takže spoľahlivosť žalobkyne pri zmluvách pre Európsku úniu je možné preukázať, a keď rozhoduje, že žalobkyňa by mala byť vylúčená, keďže nemala dôkazy, ktoré by odôvodňovali napadnuté rozhodnutie a dohoda o nestíhaní uzavretá medzi žalobkyňou a Ministerstvom spravodlivosti Spojených štátov amerických neuvádza, že by žalobkyňa alebo jej výkonný riaditeľ boli vinní.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že sa Komisia dopúšťa nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím, že vylúčenie je primerané v zmysle článku 136 ods. 3 nariadenia 2018/1046, čím nezohľadňuje nedostatok vplyvu na finančné záujmy a obraz Únie a čas, ktorý od konania uplynul.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia pochybila, keď rozhodla, že nápravné opatrenia, ktoré žalobkyňa prijala sú dočasné a nedostatočné v zmysle článku 136 ods. 6 písm. a) v spojení s článkom 136 ods. 7 nariadenia 2018/1046.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušuje základnú zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že so žalobkyňou zaobchádza inak ako s inými kandidátmi, ktorí uzavreli s Ministerstvom spravodlivosti Spojených štátov amerických dohodu o nestíhaní.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia spôsobila žalobkyni škodu, keď v rozpore s právom rozhodla, že žalobkyňa má byť vylúčená z obstarávaní resp. udeľovania grantov podľa nariadenia 2018/164.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Ú. v. EÚ L 193, 2018, s.1.
Full & Egal Universal Law Academy