EUR-Lex -  62019TN0285 - SK

24.6.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/76

Žaloba podaná 2. mája 2019 — SGI Studio Galli Ingegneria/Komisia

(Vec T-285/19)

(2019/C 213/73)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: SGI Studio Galli Ingegneria (Rím, Taliansko) (v zastúpení: F. Marini, V. Catenacci a R. Viglietta, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

rozhodol, že žalovaná nemá povinnosť zaplatiť Európskej komisii sumy, ktoré požaduje prostredníctvom oznámenia o dlhu č. 3241902288 doručeného 22. februára 2019 a naposledy prostredníctvom oznámenia doručeného 29. apríla 2019 — ref. č. Ares (2019) 2858540, ako vrátenia príspevku a náhrady škody z dôvodu, že Studio Galli Ingegneria údajne porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z grantovej dohody č. 619120, ktorá sa týka projektu nazvaného „MARSOL“;

—

rozhodol, že nedošlo k nesplneniu povinností, na ktoré sa odvoláva Komisia;

—

rozhodol, že predbežný informačný list z 19. decembra 2018, správa OLAF o inšpekcii, oznámenie o dlhu z 22. februára 2019, neskoršia upomienka z 2. apríla 2019 a konečné oznámenie, opätovné stanovenie požadovanej sumy a zamietnutie neskorších žiadostí SGI z 29. apríla 2019 — ref. č. Ares (2019) 2858540, sú protiprávne, neplatné a nedôvodné;

—

rozhodol, že neexistuje pohľadávka Komisie;

—

rozhodol, že žalobkyňa má nárok na príspevok, ktorý Komisia skutočne vyplatila na základe grantovej dohody č. 619120 na projekt „MARSOL“;

—

subsidiárne rozhodol, že suma, ktorá je predmetom žiadosti Komisie o vrátenie, nemôže byť vyššia ako 100 044,99 eura;

—

subsidiárne v druhom rade uložil Komisii povinnosť, aby uhradila SGI náklady vynaložené na vykonávanie projektu MARSOL ako bezdôvodné obohatenie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady dobrej viery v zmluvných vzťahoch, porušení práva na obhajobu vo fáze po skončení inšpekcie, poručení práva na účinnú súdnu ochranu v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), porušení práva na riadnu správu vecí verejných v zmysle článku 41 Charty, porušení práva na prístup k dokumentom v zmysle článku 42 Charty, ako aj porušení článku II.22 grantovej dohody a článku belgického občianskeho zákonníka.

—

V tejto súvislosti tvrdíme, že Komisia nezohľadnila návrh na prerušenie konania a žiadosť o prístup k dokumentom v inšpekčnom spise OLAF podanú žalobkyňou, ale vydala oznámenie o dlhu a neskoršiu upomienku, aj keď spoločnosť nemala skutočnú možnosť odpovedať na záverečnú správu OLAF z dôvodu vnútorných problémov. Komisia preto porušila zásadu dobrej viery v zmluvných vzťahoch a právo na účinnú súdnu ochranu tak v správnom konaní, ako aj v konaní pred Všeobecným súdom.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii uplatňovaného nesplnenia povinností, neexistencie pohľadávky Európskej komisie, protiprávnosti a nedôvodnosti správy OLAF o inšpekcii, a preto predbežného informačného listu a oznámení Komisii o dlhu, porušení zásad prezumpcie neviny, dôkazného bremena a spravodlivosti stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013, ako aj na nesprávnom posúdení dôkazov a porušení článku belgického občianskeho zákonníka.

—

V tejto súvislosti tvrdíme, že žiadne nesplnenie povinností, na základe ktorého Komisia formulovala svoju žiadosť o vrátenie, nie je opodstatnené, ako vyplýva z dokumentácie priloženej k spisu. Odpracovaný čas a náklady na zamestnanca boli správne uvedené pri všetkých prostriedkoch vyčlenených na projekt a zodpovedajú tomu, čo požadovala Komisia. Nedošlo k žiadnemu prekrývaniu medzi finančnými prostriedkami a inými financovanými projektmi. Nedošlo k žiadnemu uplatnenému nesplneniu povinností. Výhrady OLAF, na ktorých Komisia založila svoju žiadosť o vrátenie, sa týkajú všetkých ďalších projektov. Dôkazné bremeno nebolo obrátené.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, spravodlivosti a dobrej viery v zmluvných vzťahoch a na porušení článku II.22 grantovej dohody.

—

V tejto súvislosti tvrdíme, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že žiadala vrátenie celého príspevku vyplateného žalobkyni, aj keď sa zistili nezrovnalosti v priebehu inšpekcie vo vzťahu k dvom odborníkom, ktorí sa zúčastnili projektu. Požadovali sa aj všetky priame náklady odlišné od nákladov na zamestnancov, ako aj nepriame náklady.

4.

Štvrtý žalobný dôvod, uplatnený subsidiárne, založený na práve na náhradu škody z dôvodu bezdôvodného obohatenia Komisie.

—

Podľa názoru žalobkyne boli splnené podmienky na podanie žaloby, a to obohatenie jednej zmluvnej strany a ochudobnenie druhej zmluvnej strany, ako aj príčinná súvislosť medzi obohatením a ochudobnením.

Full & Egal Universal Law Academy