EUR-Lex -  62019TN0335 - SK

22.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/45

Žaloba podaná 3. júna 2019 — Cantieri del Mediterraneo/Komisia

(Vec T-335/19)

(2019/C 246/47)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cantieri del Mediterraneo SpA (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: F. Munari a L. Calzolari, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

—

Žalobkyňa navrhuje zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia na základe článkov 263 a nasl. ZFEÚ

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Komisie z 20. septembra 2018 C(2018) 6037 final o štátnej pomoci SA.36112 (2016/C) (ex 2015/NN), ktorú poskytlo Taliansko prístavnému orgánu mesta Neapol a spoločnosti Cantieri del Mediterraneo, S.p.A. (ďalej len „rozhodnutie Komisie“).

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 41, 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a zásady riadnej správy vecí verejných, zásady rovnosti zaobchádzania, zásady zákazu diskriminácie, ako aj zásady kontradiktórnosti, na nedostatku odôvodnenia a porušení článku 296 ZFEÚ.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie Komisie bolo prijaté v rámci konania, v ktorom neboli zaručené práva CAMED na obhajobu, ktorá na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa, nebola na pojednávaní vypočutá, a že

—

rozhodnutie Komisie bolo prijaté po ukončení konania, v ktorom nebola zaručená rovnosť medzi sťažovateľom a príjemcom údajnej pomoci („rovnosť zbraní“).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, zásad právnej istoty a účinnej súdnej ochrany v dôsledku neoprávneného zrušenia rozhodnutia prijatého v roku 2006 ukončiť konanie týkajúce sa toho istého opatrenia, ktoré sa v rozhodnutí Komisie po viac ako desiatich rokoch považuje za pomoc.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie Komisie malo vyhlásiť protiprávnosť zrušenia rozhodnutia prijatého v roku 2006 ukončiť konanie týkajúce toho istého štátneho opatrenia a malo určiť, že takéto ukončenie konania bráni tomu, aby sa preskúmala povaha pomoci a jej nezlučiteľnosť s vnútorným trhom, a že

—

rozhodnutie Komisie malo určiť, že rozhodnutie o ukončení konania vyžaduje, aby Komisia určila, že predmetné opatrenie je zákonné a v dôsledku toho bráni Komisii prijať druhé rozhodnutie, ktoré kvalifikuje odlišným spôsobom tú istú oblasť po uplynutí viac ako desiatich rokov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu štátna pomoc tým, že v rozhodnutí Komisie bol Autorità Portuale di Napoli (Prístavný orgán v Neapoli; ďalej len „APN“) považovaný za podnik.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie Komisie malo určiť, že APN nie je „podnikom“ vzhľadom na skutočnosť, že podľa zákona č. 84/1994 sú všetky prístavné orgány verejné subjekty, ktoré zastupujú štát v oblasti talianskych prístavov, ktorým sú zverené úlohy riadenia a spravovania všetkého verejného majetku vo výlučnom vlastníctve štátu, a to výlučne vo verejnom záujme, že

—

rozhodnutie Komisie malo vylúčiť, aby APN vykonávalo „hospodársku činnosť“, keďže zákon č. 84/1994 zakazuje ponúkať tovary a služby na trhu, ktorý v skutočnosti neexistuje, a

—

rozhodnutie Komisie malo uznať daňovú povahu poplatku za užívanie verejného majetku v talianskom právnom poriadku a jeho predbežné určenie podľa zákona.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 345 ZFEÚ, článkov 3, 7 a 121 ZFEÚ, viacerých zásad práva EÚ (rovnosť zaobchádzania) a na zneužití právomoci.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie Komisie malo uviesť, že možnosť vykonať údržbu predstavuje výsadu práva vlastniť majetok a že Zmluva zaručuje právo členským štátom zachovať verejné vlastníctvo k majetku a infraštruktúram (aj) prístavu a zabezpečiť, všetky oprávnené osoby budú mať prístup k tomuto majetku a infraštruktúram, že

—

rozhodnutie Komisie nemôže horizontálne a neprimerane uplatniť tie isté pravidlá v súvislosti s údržbou infraštruktúry prístavov na situácie, ktoré nie sú porovnateľné: zjavné rozdiely, ktoré charakterizujú spôsoby správy prístavov v Únii bránia tomu, aby sa zaobchádzalo rovnakým spôsobom s výstavbou nových infraštruktúr vo výlučnom súkromnom majetku a s údržbu nescudziteľného verejného majetku členského štátu, ktorý spravuje orgány verejnej moci. Takýto prístup je nezlučiteľný so zásadou rovnosti zaobchádzania, a že

—

rozhodnutie Komisie nemôže viesť k harmonizácii rôznych organizačných modelov prístavov Únie prostredníctvom nerozlišujúceho a neprimeraného uplatnenia článku 107 ZFEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu výhoda.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že, rozhodnutie Komisie malo určiť, že opatrenie neznižuje náklady APN alebo CAMED, keďže žiadny podnik vo všeobecnosti neznáša náklady (a vôbec nie v celom rozsahu) za rekonštrukciu majetku, ktorý nevlastní (nemôže vlastniť) vzhľadom na to, že v Taliansku je majetok vo vlastníctve štátu (vo všetkých talianskych prístavoch) výlučne vlastnený štátom.

—

rozhodnutie Komisie malo určiť, že infraštruktúry vo vlastníctve štátu boli zadané spoločnosti CAMED po transparentnom a súťaživom verejnom obstarávaní po tom, ako sa APN zaviazal, že zrekonštruuje predmetný majetok v štátnom vlastníctve. Pri verejnom obstarávaní na účely uzavretia zmluvy o správe majetku so spoločnosťou CAMED mali všetci potenciálni uchádzači možnosť získať majetok; vykonanie verejného obstarávania zabezpečuje dodržanie kritéria subjektu pôsobiaceho na trhu bez toho, aby bol úspešný uchádzač zvýhodnený.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ, zásady riadnej správy vecí verejných, práva CAMED na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia z dôvodu nesprávneho výkladu selektívnosti.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie Komisie nemôže kvalifikovať opatrenie za pomoc „ad hoc“ a musí uplatniť tzv. „test selektívnosti“ pre opatrenia širokého rozsahu, že

—

rozhodnutie Komisie malo vylúčiť selektívnosť opatrenia z hľadiska APN, keďže všetky ostatné prístavné orgány boli rovnako zvýhodnené verejným financovaním na údržbu všetkých infraštruktúr vo vlastníctve štátu v rámci svojej územnej pôsobnosti, a že

—

rozhodnutie malo vylúčiť selektívnosť opatrenia, pokiaľ ide o CAMED, keďže všetky podniky pôsobiace na talianskom prístave (nie len v Neapole a nie len v oblasti stavby lodí) podliehajú tým istým pravidlám a platia teda ten istý poplatok ako CAMED pre infraštruktúry postavené alebo rekonštruované za verejné zdroje.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ZEÚ a článku 7 ZFEÚ. Porušenie článkov 116 a 117 ZFEÚ. Zneužitie právomoci. Nedostatok právomoci Komisie spochybniť daňovú povahu a výšku poplatkov za užívanie verejného majetku.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie nemôže na základe článku 107 ZFEÚ spochybňovať výšku poplatku za užívanie verejného majetku uplatnenú Talianskom na podniky, ktoré boli držiteľmi koncesií a ich údajný nesúlad s trhovými hodnotami, keďže v talianskom právnom poriadku je poplatok za užívanie verejného majetku poplatkom, ktorého výška je zákonom stanovená, nie je individuálne dohodnutá s jednotlivými držiteľmi koncesií na užívanie verejného majetku a daňové režimy sú vo výlučnej právomoci členských štátov.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ z dôvodu neexistencie narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu. Nedostatok odôvodnenia.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie nemôže predpokladať existenciu dvoch požiadaviek, ktoré sa od seba odlišujú a sú kumulatívne, a že

—

rozhodnutie malo vylúčiť existenciu požiadaviek, keďže APN nepôsobí na žiadnom trhu a nemá konkurentov a CAMED nebola zvýhodnená opatrením, ktoré je len jedným z nespočetných opatrení na vykonanie všeobecného plánu, ktorý mal vplyv na všetky podniky, ktoré pôsobia v každom talianskom prístave (vrátane Neapola), nie len v oblasti stavby lodí.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie malo uplatniť článok 107 ods. 2 ZFEÚ, keďže údržbou boli odstránené škody spôsobené bombardovaním počas druhej svetovej vojny a zemetrasením z roku 1980, a že

—

rozhodnutie malo uplatniť článok 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ, keďže (i) prístav v Neapole sa nachádza v znevýhodnenom regióne a (ii) verejné financovanie infraštruktúr prístavov sleduje verejný záujem, najmä preto, že suma financovania je nižšia ako stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť podľa GBER (General Block Exemption Regulation).

Full & Egal Universal Law Academy