5.8.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 263/51
Žaloba podaná 10. júna 2019 — Santini/Parlament
(Vec T-345/19)
(2019/C 263/59)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Giacomo Santini (Trento, Taliansko) (v zastúpení: M. Paniz, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil oznámenie Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre financie, ktorým sa vykonalo rozhodnutie Predsedníctva Poslaneckej snemovne č. 14/2018 z 12. júla 2018 a/alebo rozhodnutie Rady predsedníctva Senátu republiky č. 6/2018 a v každom prípade,
—
zrušil nový výmer a nový výpočet doživotného príspevku vyplácaného Európskym parlamentom,
—
v dôsledku toho rozhodol, že žalobca má právo na zachovanie dotknutého doživotného príspevku vo výške podľa právnej úpravy platnej pred rozhodnutím Predsedníctva Poslaneckej snemovne č. 14/2018 a/alebo rozhodnutím Rady predsedníctva Senátu republiky č. 6/2018, a že Európsky parlament má povinnosť vyplatiť žalobcovi všetky neoprávnene zrazené sumy spolu s menovou infláciou a zákonnými úrokmi odo dňa zrážky až do zaplatenia, ako aj
—
uložil Európskemu parlamentu povinnosť vyhovieť rozsudku a bezodkladne obnoviť doživotný príspevok v pôvodnej výške, ako aj nahradiť všetku škodu, pokiaľ a v rozsahu, v akom prináleží žalobcovi,
—
v každom prípade: uložil povinnosť nahradiť trovy konania, odmenu advokáta, vrátane DPH, príspevkov na sociálne zabezpečenie pre advokátov a paušálne náhrady.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení právomoci vyhradenej Predsedníctvu poslaneckej snemovne.
Žalobca uplatňuje protiprávnosť nového výpočtu európskeho doživotného príspevku, keďže bol vypočítaný jednostranne a retroaktívne a permanentne na základe údajného (neexistujúceho) automatického uplatnenia rozhodnutia Poslaneckej snemovne č. 14/2018 bez toho, aby Predsedníctvo Európskeho parlamentu, ktorému prináležia všetky právomoci v takýchto veciach, predtým vydalo rozhodnutie v tejto veci (pozri článok 25 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu).
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení vnútorných predpisov Európskeho parlamentu.
Žalobca uplatňuje protiprávnosť nového výpočtu európskeho doživotného príspevku, keďže je v rozpore s článkom 1 prílohy III Pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu účinných pred rokom 2009. Keď poslanec Európskeho parlamentu ukončil svoj mandát, jeho postavenie bolo v rámci sociálneho zabezpečenia s konečnou platnosťou upravené podmienkami platnými v tom čase pre talianskych poslancov. Prípadné zmeny týchto podmienok, ku ktorým došlo o desať rokov neskôr, nemôžu mať retroaktívny účinok na jeho situáciu, ktorá už bola upravená a vyriešená Európskym parlamentom v súlade s podmienkami účinnými v čase nadobudnutia nárokov, keďže Poslanecká snemovňa už nemala žiadnu právomoc po tomto dátume v danej veci.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 28 štatútu poslancov.
Žalobca uplatňuje protiprávnosť nového výpočtu európskeho doživotného príspevku, keďže je v rozpore s článkom 28 Štatútu poslancov Európskeho parlamentu a s článkami 75 a 76 rozhodnutia, ktorým sa uplatňujú vykonávacie pravidlá k tomuto štatútu, ktoré stanovujú, že nároky, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto nového štatútu zostanú zachované a platné za podmienok stanovených v tom čase. Podľa žalobcu sa nemožno odkloniť od týchto ochranných ustanovení a už vôbec nie jednoduchým rozhodnutím Predsedníctva Poslaneckej snemovne (Taliansko) s retroaktívnym účinnou a permanentnou povahou bez toho, aby boli porušené tieto ustanovenia a legitímna dôvera dotknutých osôb, že ich doživotný príspevok a jeho výška zostanú nezmenené, najmä ak je táto zmena retroaktívna a vyplýva z uplatnenia iného systému výpočtu zavedeného svojvoľne s retroaktívnym účinkom.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že opatrenie na zníženie príspevku má sankčnú povahu a na porušení zásad zákonnosti, zákazu retroaktivity a zákazu diskriminácie.
Žalobca uplatňuje protiprávnosť nového výpočtu doživotného príspevku, keďže má povahu sankcie a je diskriminačný voči jednej kategórii osôb (bývalí talianski poslanci) a predstavuje čisto symbolické opatrenie politickej povahy, ktorého objektívnym cieľom nie je šetrenie, a výpočet doživotného príspevku použitím rôznych metód a s permanentnými účinkami vedie k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s bývalými poslancami Európskeho parlamentu iných členských štátov a v porovnaní s poslancami Európskeho parlamentu zvolenými po roku 2009, ako aj v porovnaní s inými občanmi vo všeobecnosti, na ktorých sa nevzťahuje žiadne takéto obmedzujúce opatrenie.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 1 prvého dodatočného protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach.
Podľa žalobcu je doživotný príspevok hospodárskym plnením, ktorý sa stal časťou individuálneho majetku poslancov, ktorým je vyplácaný a ktorí spĺňajú podmienky na to, aby im bol v budúcnosti vyplácaný. Jeho náhle zníženie, najmä ak vyplýva z nového výpočtu príspevku s retroaktívnym účinkom na základe odlišných zúčtovacích kritérií stanovených jednostranne a svojvoľne Poslaneckou snemovňou (Taliansko), je v skutočnosti rovnocenné dani z individuálneho majetku poslancov, ktorá, ako taká, musí byť odôvodnená osobitným verejným záujmom, ktorý nebol v tejto veci uplatnený a v každom prípade neexistuje, keďže toto nové určenie doživotných príspevkov nevedie k žiadnemu konkrétnemu šetreniu.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na porušení zásad legitímnej dôvery, právnej istoty a ochrany nadobudnutých nárokov.
Žalobca uplatňuje protiprávnosť z dôvodu zjavného porušenia zásad istoty právnych noriem a právnych vzťahov, ako aj legitímnej dôvery a ochrany nadobudnutých nárokov. Podľa jeho názoru, nový výpočet doživotného príspevku má retroaktívny účinok, keďže stanovuje odlišnú metodológiu na určenie príspevku, t. j. výpočet, ktorý vedie k značenému definitívnemu a permanentnému zníženiu (v tejto veci 50 %), pričom príjemca nadobudol nárok pred prijatím uvedeného rozhodnutia. Dochádza tak k značnému narušeniu prirodzenej a legitímnej dôvery príjemcov týkajúcej sa stabilného uplatňovania doživotného príspevku z časového hľadiska bez poskytnutia akéhokoľvek odôvodnenia takého značného a permanentného vplyvu na situácie, ktoré už nastali a uplynuli počas dlhšieho obdobia.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na porušení zásad logiky, rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a solidarity.
Žalobca tvrdí, že opatrenie je protiprávne, keďže bolo prijaté bez uvedenia dôvodov alebo účelov a nad rámec hraníc výnimočných prípadov a zlučiteľnosti, a je v značnom rozpore so zásadou rovnosti a logiky.
8.
Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení zásad logiky, proporcionality, rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a solidarity.
Žalobca tvrdí, že predmetné opatrenie je protiprávne, keďže je v rozpore so zásadami logiky, proporcionality, solidarity, rovnosti zaobchádzania, vzhľadom na to, že: 1. retroaktívne ukladá povinnosť prispievania osobám, ktorým bol príspevok priznaný pred rozhodnutím Poslaneckej snemovne č. 14/2018 (Taliansko), ak nie dokonca pred nadobudnutím platnosti systému prispievania v dôsledku tzv. reformy Dini (1996); 2. upravuje právnu povahu príspevkov vybraných od bývalého poslanca, pričom sa však nevyjadruje k poplatkom priamo odpočítaným snemovňou ako náhradnou daňou; 3. zavádza retroaktívne uplatnenie systému prispievania, ktorý však v žiadnom prípade nemá povahu príspevku ani z hľadiska jeho spôsobov, ani z hľadiska jeho účelov; 4. nelogicky a nesprávne uplatňuje koeficienty spracovania a kritériá pravdepodobnostných výpočtov, pričom odkazuje na už známu minulosť a nie na budúcnosť; 5. uvádza jasnú vôľu zaobchádzať z doživotnými príspevkami rovnako ako s dôchodcovskými nárokmi zamestnancov verejného sektora, kým v skutočnosti ide o dávky inej povahy.
Full & Egal Universal Law Academy