12.8.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 270/48
Žaloba podaná 27. júna 2019 — Coppo Gavazzi/Parlament
(Vec T-389/19)
(2019/C 270/50)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Maria Teresa Coppo Gavazzi (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: M. Merola, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil za neplatný alebo v celom rozsahu zrušil akt, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom napadnutého oznámenia, v ktorom Európsky parlament znovu určil nárok na dôchodok v súvislosti s ukončením činnosti a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu penzie,
—
uložil Európskemu parlamentu povinnosť vrátiť všetky neoprávnene zrazené sumy, spolu so zákonnými úrokmi od dátumu zrazenia súm a uložil Európskemu parlamentu povinnosť vykonať rozsudok, ktorý bude vydaný, a podniknúť všetky kroky a prijať všetky akty alebo opatrenia potrebné na zabezpečenie okamžitej a celkovej obnovy pôvodnej výšky dôchodku,
—
uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba je podaná proti aktu, ktorým Európsky parlament znovu určil nárok na dôchodok v súvislosti s ukončením činnosti žalobkyne po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Ufficio di Presidenza della Camera dei Deputati (Predsedníctvo Poslaneckej snemovne, Taliansko) č. 14/2018 dňa 1. januára 2019 a nariadil vrátenie sumy zaplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, na porušení procesných požiadaviek a následného porušenia článku 41 Charty základných práv.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že oznámenie Európskeho parlamentu je protiprávne, keďže má vážne vady a zjavné nedostatky, najmä procesného charakteru, konkrétne, že rozhodnutie bolo prijaté Generálnym riaditeľstvom pre financie a nie Predsedníctvom Európskeho parlamentu, ako stanovuje článok 11a ods. 6 a článok 25 ods. 3 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu. Oznámenie neobsahuje žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré bolo prijaté a pre ktoré sa malo talianske rozhodnutie automaticky uplatňovať.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu napadnutého aktu a na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnutý akt nesprávne uvádza ako právny základ prílohu III Pravidiel týkajúcich sa výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu (pravidlá VPP) a článku 75 vykonávacích opatrení k Štatútu poslancov Európskeho parlamentu (VOŠ). Platnosť dôchodkového systému stanoveného v pravidlách VPP uplynula 14. júla 2009 nadobudnutím účinnosti Štatútu poslancov Európskeho parlamentu. Pokiaľ ide o článok 75 VOŠ, ktorý odkazuje na prílohu III pravidiel VOŠ, tento článok neoprávňuje Európsky parlament na prijatie opatrení, ako je napadnutý akt.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na skutočnosti, že oznámenie zjavne porušuje právnu výhradu stanovenú v článku 75 druhom odseku VOŠ, ktorý výslovne odkazuje na podmienky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, čo vylučuje relevantnosť interných rozhodnutí poslaneckej snemovne členského štátu.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že zmeny stanovené v rozhodnutí Ufficio di Presidenza della Camera dei deputati (Predsedníctvo Poslaneckej snemovne, Taliansko) č. 14/2018 neboli prijaté na základe štátneho zákona, ale prostredníctvom jednoduchého rozhodnutia Predsedníctva Poslaneckej snemovne.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavnom porušení všeobecných zásad práva Únie, ako je zásada právnej istoty, zásada legitímnej dôvery, zásada ochrany nadobudnutých nárokov a zásada rovnosti.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vážne narušuje dôveru bývalých poslancov v nedotknuteľnosť práv, ktoré už nadobudli, ako aj očakávania, ktoré vznikli na základe právneho rámca platného počas ich mandátu. Navyše sa zdá, že podstatné zníženie finančných súm, na ktoré mali bývalí poslanci nárok na základe predtým platnej právnej úpravy, neobsahovalo žiadne primerané zákonné odôvodnenie, ani žiadny naliehavý dôvod, ako vyžaduje judikatúra Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Full & Egal Universal Law Academy