12.8.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 270/52
Žaloba podaná 28. júna 2019 — Iccrea Banca/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
(Vec T-400/19)
(2019/C 270/54)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo (Rím, Taliansko) (v zastúpení: P. Messina, F. Isgrò a A. Dentoni Litta, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
A)
V prvom rade:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií č. SRB/ES/SRF/2019/10 zo 16. apríla 2019 a prípadne prílohy tohto rozhodnutia, ako aj akékoľvek iné rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, aj keď sú neznáme, na základe ktorých Banca d’Italia (Talianka centrálna banka) prijala rozhodnutia č. 0543938/19 z 24. apríla 2019 a č. 0733800/19 zo 7. júna 2019,
—
nahradil spoločnosti Iccrea Banka škodu spočívajúcu vo vyšších výdavkoch, ktorú jej spôsobila Jednotná rada pre riešenie krízových situácií pri výkone svojich funkcií určiť príspevky, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť,
B)
Subsidiárne, ak sa nevyhovelo hlavným návrhom:
—
vyhlásil neplatnosť článku 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (1), pre porušenie základných zásad rovnosti, zákazu diskriminácie a proporcionality, ako sú zakotvené v článku 2 ZEÚ a vyložené Súdnym dvorom Európskej únie.
C)
V každom prípade uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií č. SRB/ES/SRF/2019/10 zo 16. apríla 2019 a jej prílohám, ako aj akýmkoľvek iným rozhodnutiam tohto orgánu, aj keď sú neznáme, na základe ktorých bola žalobkyni uložená povinnosť platiť príspevky podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nedostatočnom vyšetrovaní, na nesprávnom posúdení skutkového stavu, na porušení a nesprávnom uplatnení článku 5 [ods. 1] písm. a) nariadenia 2015/63, ako aj na porušení zásad zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nesprávne uplatnila článok 5 [ods. 1] písm. a) nariadenia 2015/63 pri stanovení výšky príspevkov, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť, tým, že nezohľadnila pasíva v rámci skupiny.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na nedostatočnom vyšetrovaní, na nesprávnom posúdení skutkového stavu, na porušení a nesprávnom uplatnení článku 5 [ods. 1] písm. f) nariadenia 2015/63, ako aj na porušení zásad zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nesprávne uplatnila článok 5 [ods. 1] písm. f) nariadenia 2015/63 tým, že zaviedla dvojité započítanie.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na protiprávnom konaní orgánu Únie, čo zakladá mimozmluvnú zodpovednosť podľa článku 268 ZFEÚ.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Konanie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zahŕňa všetky predpoklady, ktoré európska judikatúra požaduje na podanie takéhoto návrhu, t. j. protiprávnosť konania vytýkaná inštitúciám, skutočná existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a tvrdenou škodou.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený, subsidiárne a ako vedľajší dôvod, na porušení zásad efektivity, ekvivalencie a rovnakého zaobchádzania, čo vedie k neuplatniteľnosti nariadenia 2015/63.
—
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že prípadný rozpor medzi uvedeným nariadením a situáciou žalobkyne porušuje uvedené zásady, pretože subjektom nachádzajúcim sa v rovnakej skutkovej situácii ako Iccrea by boli znížené príspevky, čo by viedlo k protiprávnemu zhoršovaniu postavenia žalobkyne a malo za následok, že s podobnými situáciami by sa zaobchádzalo rozdielne.
(1) Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44.
Full & Egal Universal Law Academy