30.9.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 328/59
Žaloba podaná 8. júla 2019 — Landesbank Baden-Württemberg/SRB
(Vec T-480/19)
(2019/C 328/69)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Landesbank Baden-Württemberg (Stuttgart, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a K. Rübsamen, Rechtsanwälte)
Žalovaný: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 16. apríla 2019 o výpočte príspevkov ex-ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2019 (SRB/ES/SRF/2019/10), vrátane prílohy k nemu, v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie a príloha k nemu týka príspevku žalobkyne, a
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na údajnom porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), pretože napadnuté rozhodnutie neuvádza dostatočné odôvodnenie.
—
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila svoje povinnosti odôvodnenia, pretože napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a jeho príloha sa skladá len z jednotlivých číselných údajov, z ktorých nie je možné určiť ani čiastočne, do akej miery, ako a na akom základe žalovaná vypočítala príspevok žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie nezodpovedá zvýšeným požiadavkám na odôvodnenie. Porušenie povinnosti odôvodnenia je tiež zásadné v tom, že ovplyvňuje obsah napadnutého rozhodnutia.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na vypočutie podľa článku 41 ods. 1 a 2 písm. a) charty, pretože žalobkyňa nebola vypočutá.
—
Žalovaná porušila procesné právo žalobkyne na vypočutie, pretože prijala právny akt, ktorý žalobkyni spôsobuje ujmu bez toho, aby k tomu žalobkyňu vopred vypočula. Porušenie práva na vypočutie je zásadné, vzhľadom na to, že keby žalobkyňa mohla pred prijatím napadnutého rozhodnutia predložiť pripomienky, výpočet v rozhodnutí mohol byť iný.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základného práva na účinný prostriedok nápravy podľa prvého odseku článku 47 charty z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať.
—
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila základné právo žalobkyne na účinný prostriedok nápravy, pretože je prakticky nemožné napadnuté rozhodnutie súdne preskúmať. Okrem toho, žalovaná nezaručila do najvyššej možnej miery súlad so zásadou kontradiktórnosti, aby umožnila žalobkyni napadnúť dôvody, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, a tým sa účinne brániť.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59/EU (1), článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (2), prvej vety článku 6 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (3), článkov 16 a 20 charty a zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia ukazovateľa koeficientu pre IPS (Schéma inštitucionálneho zabezpečenia).
—
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná v rozpore s článkom 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59/EÚ, článkom 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, prvou vetou článku 6 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, článkami 16 a 20 charty a zásadou proporcionality neuplatnila v plnom rozsahu ukazovateľ IPS na žalobkyňu. Ochrana poskytovaná schémou inštitucionálneho zabezpečenia sa vzťahuje na všetky členské inštitúcie v plnom rozsahu a rovnako. Diskriminácia medzi inštitúciami v súvislosti s ukazovateľmi IPS je v rozpore s touto schémou a je svojvoľná.
5.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 16 charty a zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko.
—
Žalobkyňa sa tiež odvoláva na skutočnosť, že žalovaná porušila jej slobodu podnikania a zásadu proporcionality, pretože vypočítala koeficienty úpravy zohľadňujúcej riziko, ktoré nie sú v súlade s rizikovým profilom žalobkyne, ktorý je v porovnaní s ostatnými inštitúciami — prispievateľmi, lepší ako priemer. Riziko, že žalobkyňa by sa mohla ocitnúť v situácii banky v krízovej situácii a použiť prostriedky Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) je veľmi nízke, pričom úlohou koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko, ktorý má adekvátne odrážať individuálne riziko, je vziať túto pravdepodobnosť do úvahy.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na protiprávnosti článkov 4 až 7 a článku 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 a prílohy.
—
Napadnuté rozhodnutie treba napokon zrušiť aj z toho dôvodu, že články 4 až 7 a článok 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 a príloha I k tomuto delegovanému nariadeniu porušujú zásadu účinného prostriedku nápravy a zásadu právnej istoty. Žalobkyňa môže nepriamo podľa článku 277 ZFEÚ namietať, že právny základe napadnutého rozhodnutia porušuje nadradené právo EÚ. Článok 277 ZFEÚ vyjadruje všeobecnú zásadu, podľa ktorej protiprávnosť právneho základu má vplyv na individuálne rozhodnutie prijaté na tomto právnom základe.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).
(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
Full & Egal Universal Law Academy