7.10.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 337/11
Žaloba podaná 5. augusta 2019 – FV/Rada
(Vec T-542/19)
(2019/C 337/12)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: FV (v zastúpení: É. Boigelot, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil jeho žalobu za prípustnú a dôvodnú, a v dôsledku toho:
—
zrušil rozhodnutie z 3. mája 2019, ktoré žalobcovi oznámil nasledujúceho 6. mája pán X „Senior Legal Counsellor“ pri Rade a ktoré prijal pán Y ako zástupca menovacieho orgánu (MO), podľa ktorého „1. Žalobca, narodený 25. marca 1956 [dôverné], úradník zaradený do platovej triedy AST 7, nastúpi na pracovné voľno zo služobných dôvodov v súlade s článkom 42c služobného poriadku a má nárok na finančnú výhodu stanovenú v uvedenom článku. 2. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť 31. decembra 2015.“
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 151 101,72 eura ako náhradu majetkovej ujmy a za narušenie kariérneho postupu žalobcu, s výhradou zvýšenia alebo zníženia počas konania,
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a za poškodenie povesti žalobcu, s výhradou zvýšenia, alebo zníženia počas konania,
—
v každom prípade uložil žalovanej povinnosť nahradiť dve tretiny trov konania v súlade s článkom 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 266 ZFEÚ a základných a všeobecných zásad práva Únie, a to najmä dodržanie legitímneho očakávania a legitímnej dôvery, zásad riadnej správe vecí verejných, dobrej viery a právnej istoty a dodržiavanie zásady proporcionality.
Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že menovací orgán (ďalej len „MO“) zjavne nesprávne uplatnil a vyložil uvedené ustanovenia a zásady, keď nezohľadnil opatrenia, ktoré zahŕňa vykonanie zrušujúceho rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. decembra 2018, FV/Rada (T-750/16, EU:T:2018:972). Domnieva sa tiež, že tento orgán porušil zásadu, ktorá ukladá úradu povinnosť prijať rozhodnutie, ktoré nebude neprimerané, teda rozhodnutie, ktoré je potrebné na dosiahnutie cieľov, čo znamená, že obsah a forma rozhodnutia sú v súlade so sledovaným účelom. Žalobca napokon poukazuje na porušenie jeho legitímnej dôvery a domáha sa, aby MO správne a starostlivo vykonal citovaný rozsudok T-750/16 nielen tak, že správne uplatní článok 266 ZFEÚ, ale že ho aj vykoná bez retroaktívneho účinku.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá jednak na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s podmienkami článku 42c služobného poriadku a oznámenia zamestnancom 71/15 z 23. októbra 2015, čo viedlo k porušeniu zásady, ktorá ukladá úradu povinnosť prijať rozhodnutie iba na základe legálne prípustných dôvodov, teda relevantných a neobsahujúcich zjavne nesprávne posúdenie tak zo skutkového ako aj z právneho hľadiska, a jednak na zneužití konania.
Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že MO prijatím napadnutého rozhodnutia za týchto podmienok zjavne nesprávne uplatnil a vyložil uvedené regulačné ustanovenia a oznámenie zamestnancom tým, že opieral svoje rozhodnutie na nesprávnom odôvodnení tak zo skutkového, ako aj právneho hľadiska. Usudzuje, že Rada neodôvodnila záujem služby, ktorý uviedla žalobcovi na účely uplatnenia článku 42c, ani neuviedla skutočné organizačné potreby, ktoré si vyžadovali údajné nadobudnutie nových kompetencií, ktoré žalobca nemá možnosť nadobudnúť, ako aj, že MO článkom 42c zjavne nahradil disciplinárne konanie.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti starostlivosti. Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že MO prijatím napadnutého rozhodnutia za týchto podmienok nedodržal rovnováhu, ktorá ukladá inštitúcií povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie a zohľadniť tak záujem služby, ako aj záujem dotknutého úradníka.
Full & Egal Universal Law Academy