Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942 (Text s významom pre EHP)

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L

2024/1787

15.7.2024

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1787

z 13. júna 2024

o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Celkový vplyv metánu na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2), pričom metán k súčasnému otepľovaniu prispieva približne jednou tretinou. Celosvetovo množstvo metánu v atmosfére v uplynulom desaťročí prudko vzrástlo.

(2)

Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), zriadený v rámci Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), uverejnil vo svojej šiestej hodnotiacej správe zistenie, že do roku 2030 je potrebné výrazne znížiť antropogénne emisie metánu, aby sme globálne oteplenie obmedzili na 1,5 oC. Táto správa poukazuje na to, že hoci má metán kratší priemerný čas zotrvania v atmosfére (10 až 12 rokov) v porovnaní s CO2, (stovky rokov), jeho skleníkový efekt je počas 20-ročného obdobia viac ako 80-krát výraznejší ako efekt CO2. Podľa IPCC má metán v 100-ročnom časovom horizonte 29,8-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako CO2, ale v 20-ročnom časovom horizonte je jeho potenciál až 82,5-krát vyšší.

(3)

Zo správy o kvalite ovzdušia v Európe z roku 2020 Európskej environmentálnej agentúry sa javí, že metán je prekurzorový plyn pre prízemný ozón a prispieva k znečisteniu ovzdušia. Riešením problému emisií metánu by sa zlepšilo nielen životné prostredie a klíma, ale aj ochrana ľudského zdravia.

(4)

Podľa nedávnych odhadov Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) a Koalície pre klímu a čisté ovzdušie (ďalej len „CCAC“) by sa znížením emisií metánu do roku 2030 o 45 % na základe dostupných cielených opatrení a dodatočných opatrení v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja mohlo do roku 2045 predísť globálnemu otepleniu o 0,3 oC.

(5)

Podľa online dátovej služby Medzinárodnej agentúry pre energiu World Energy Balances je Únia najväčším svetovým dovozcom energie z fosílnych zdrojov, a teda výrazne prispieva ku globálnym emisiám metánu.

(6)

V Európskej zelenej dohode sa spája komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050. Komisia vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode z 11. decembra 2019 uviedla, že sa podporí dekarbonizácia plynárenstva, a to aj riešením problému emisií metánu v energetike. V októbri 2020 prijala Komisia stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu (ďalej len „stratégia pre metán“), v ktorej stanovila opatrenia na znižovanie emisií metánu, a to aj v odvetví energetiky, v Únii aj na globálnej úrovni. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4) sa stanovuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050, ako aj záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Z posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu tohto nariadenia vyplýva, že na základe predpokladov uprednostňovanej možnosti politiky v súvislosti s legislatívnym návrhom o metáne v kombinácii s predpokladmi legislatívneho balíka Fit for 55 možno 77 % všetkých emisií metánu spojených s ropou, plynom a uhlím predpokladaných na rok 2030 znížiť nákladovo účinne zo sociálneho a environmentálneho hľadiska. To by pozitívne prispelo k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 oC a umožnilo Únii účinne prevziať vedúcu úlohu v boji proti emisiám metánu a posilniť energetickú bezpečnosť.

(7)

Emisie metánu sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1119, a záväzných vnútroštátnych cieľov v oblasti znižovania emisií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (5). V súčasnosti však Únia nemá žiadny právny rámec, ktorým by sa stanovovali osobitné opatrenia na znižovanie antropogénnych emisií metánu v odvetví energetiky. Okrem toho sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (6) síce vzťahuje na emisie metánu z rafinácie minerálnych olejov a plynu, no nie na emisie metánu z iných činností v odvetví energetiky.

(8)

V tejto súvislosti by sa toto nariadenie malo uplatňovať na znižovanie emisií metánu pri prieskume a ťažbe ropy a fosílneho plynu v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, v neaktívnych vrtoch, dočasne zatvorených vrtoch a zlikvidovaných vrtoch, pri získavaní a spracúvaní fosílneho plynu, preprave, distribúcii, podzemnom skladovaní fosílneho plynu a v zariadeniach pre skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“). Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na aktívne hlbinné uhoľné bane a povrchové uhoľné bane a zatvorené alebo opustené hlbinné uhoľné bane.

(9)

Pravidlá pre presné meranie, monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií metánu v odvetviach ropy, plynu a uhlia, ako aj pre znižovanie týchto emisií, a to aj prostredníctvom kontrol tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov (LDAR) a obmedzení týkajúcich sa odfukovania a flérovania pri súčasnom zabezpečení ochrany pracovníkov pred emisiami metánu, by sa mali riešiť primeraným právnym rámcom Únie. Pravidlá stanovené v tomto nariadení by mali posilniť transparentnosť, pokiaľ ide o dovoz energie z fosílnych zdrojov do Únie, a prispievať k širšiemu využívaniu riešení na zmierňovanie emisií metánu na celom svete. V súvislosti s potenciálom globálneho otepľovania by sa mal využívať časový horizont 20 a 100 rokov.

(10)

Dodržiavanie povinností podľa tohto nariadenia si pravdepodobne vyžiada investície zo strany regulovaných subjektov a pri určovaní taríf by sa pod podmienkou dodržania zásad efektívnosti mali zohľadniť náklady spojené s takýmito investíciami. Nevyhnutné náklady by nemali viesť k neprimeranému finančnému zaťaženiu koncových používateľov a spotrebiteľov.

(11)

Každý členský štát by mal určiť aspoň jeden príslušný orgán, ktorý bude dohliadať, aby podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia skutočne dodržiavali povinnosti stanovené v tomto nariadení, a mal by o určení príslušného orgánu a akýchkoľvek jeho zmenách informovať Komisiu. Týmto príslušným orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné finančné a ľudské zdroje a tieto príslušné orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto nariadením v súlade s úlohami, ktoré im boli osobitne pridelené. Príslušné orgány by mal zriadiť kontaktné miesto. Vzhľadom na cezhraničný charakter činností odvetvia energetiky a emisií metánu by príslušné orgány mali spolupracovať medzi sebou a s Komisiou. V tejto súvislosti by Komisia a príslušné orgány mali spoločne vytvoriť sieť verejných orgánov uplatňujúcich toto nariadenie s cieľom podporiť úzku spoluprácu pomocou potrebných opatrení na výmenu informácií a najlepších postupov a s cieľom umožniť konzultácie.

(12)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové a účinné vykonávanie tohto nariadenia by Komisia mala podporovať členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (7), ktorý poskytuje prispôsobené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane reforiem zameraných na podporu znižovania emisií metánu v odvetví energetiky. Táto technická podpora by mohla zahŕňať napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

(13)

S cieľom zabezpečiť plnenie úloh príslušných orgánov by prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia mali týmto orgánom poskytovať všetku potrebnú pomoc. Prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia by okrem toho mali v rámci obdobia určeného príslušnými orgánmi alebo akéhokoľvek iného obdobia, na ktorom sa s príslušnými orgánmi dohodli, prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré príslušné orgány identifikovali.

(14)

Jedným z hlavných mechanizmov, ktorý majú príslušné orgány k dispozícii, by mali byť kontroly vrátane preskúmania dokumentácie a záznamov, merania emisií a kontrol na mieste. Kontroly by sa mali uskutočňovať pravidelne na základe posúdenia rizík, ako sú environmentálne riziká, ktoré sú spojené s jednotlivými lokalitami, ktoré vykonávajú príslušné orgány. Príslušné orgány by mali zohľadniť zavedené kontrolné mechanizmy a najlepšie postupy, ktoré majú k dispozícii. Kontroly by sa okrem toho mali vykonávať s cieľom vyšetriť opodstatnené sťažnosti a prípady nedodržiavania predpisov a s cieľom zabezpečiť, aby sa opravy alebo výmeny komponentov a zmierňujúce opatrenia vykonávali v súlade s týmto nariadením, ako aj s cieľom pravidelne kontrolovať dodržiavanie tohto nariadenia zo strany dovozcov. Ak príslušné orgány zistia závažné porušenie tohto nariadenia, mali by vydať oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré má prijať prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca. Príslušné orgány by mali mať alternatívne možnosť rozhodnúť, že prevádzkovateľovi, podniku, prevádzkovateľovi bane alebo dovozcovi sa vydá pokyn, aby im na schválenie predložili súbor nápravných opatrení na účely riešenia daného porušenia. Príslušné orgány by mali viesť záznamy o kontrolách a príslušné informácie by sa mali zverejniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (8).

(15)

S cieľom určiť závažnosť porušenia tohto nariadenia by príslušné orgány mali zvážiť environmentálnu škodu a vplyv na bezpečnosť a zdravie ľudí, ako aj pravdepodobnosť, že dané porušenie vo významnej miere ovplyvní spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov v rámci povinností monitorovania a vykazovania podľa tohto nariadenia.

(16)

Vzhľadom na to, že niektoré zdroje emisií metánu sa nachádzajú v blízkosti mestských alebo obytných oblastí a majú vplyv na zdravie, životné prostredie a klímu, fyzické alebo právnické osoby by mali mať možnosť predložiť príslušným orgánom náležite opodstatnené sťažnosti v súvislosti s možným porušovaním tohto nariadenia. V tejto súvislosti by malo byť možné využívať Európsky portál elektronickej justície na uchovávanie relevantných informácií, ktoré poskytli členské štáty, najmä kontaktné údaje príslušných orgánov, najdôležitejšie kroky postupu podávania sťažností, ako aj práva a základné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Príslušné orgány by mali informovať sťažovateľov o postupoch a prijatých rozhodnutiach a konečné rozhodnutie by sa sťažovateľom malo doručiť v primeranom čase po podaní sťažnosti.

(17)

Spoľahlivým rámcom overovania sa zlepšuje dôveryhodnosť vykazovaných údajov. Úroveň podrobnosti a technická zložitosť meraní emisií metánu si okrem toho vyžaduje riadne overovanie údajov o emisiách metánu, ktoré vykazujú prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia. Aj keď je možné aj vlastné overovanie, overovanie treťou stranou zabezpečuje väčšiu nezávislosť a transparentnosť. Okrem toho poskytuje harmonizovaný súbor kompetencií a úroveň odborných znalostí, ktoré nemusia mať všetky verejné subjekty k dispozícii. Overovatelia by mali byť akreditovaní akreditačnými orgánmi v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (9) alebo inak autorizovaní spôsobom porovnateľným s nariadením (ES) č. 765/2008. Nezávislí overovatelia by teda mali zabezpečiť, aby boli správy o emisiách, ktoré vypracovali prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia, presné a v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Overovacie činnosti by sa mali zosúladiť s príslušnými európskymi alebo inými medzinárodnými normami a metodikami pre overovateľov a ich činnosti a v ich rámci by sa mala náležite zohľadňovať povaha overovaných činností. Overovatelia by mali preskúmať údaje v správach o emisiách s cieľom posúdiť spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť týchto údajov. S cieľom zabezpečiť presnosť údajov by overovatelia mali v relevantných prípadoch vykonávať ohlásené a neohlásené kontroly na mieste. Overovatelia by mali byť oddelení od príslušných orgánov a mali by byť nezávislí od prevádzkovateľov, podnikov, prevádzkovateľov baní a dovozcov, ktorí by im mali poskytovať všetku pomoc potrebnú na umožnenie alebo uľahčenie činností overovania, najmä pokiaľ ide o prístup do lokalít a predkladanie dokumentácie alebo záznamov.

(18)

Pri plnení svojich povinností a vykonávaní svojich právomocí podľa tohto nariadenia by Komisia, príslušné orgány a overovatelia mali zvážiť informácie sprístupnené na medzinárodnej úrovni, napríklad Medzinárodným strediskom pre monitorovanie emisií metánu (ďalej len „IMEO“), najmä pokiaľ ide o metodiky agregácie údajov, ako aj analýzu a overovanie metodík a štatistických postupov, ktoré prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia používajú pri kvantifikácii údajov vo svojich správach o emisiách. Referenčné kritériá v tomto smere môžu zahŕňať rámec pre vykazovanie, technické usmerňovacie dokumenty a vzory pre vykazovanie Partnerstva pre emisie metánu z ropy a zemného plynu (ďalej len „OGMP“).

(19)

Stredisko IMEO zriadila Únia v októbri 2020 v partnerstve UNEP, CCAC a Medzinárodnou agentúrou pre energiu a predstavené bolo na samite G20 v októbri 2021. Úlohou IMEO je získavať, zosúlaďovať, overovať a uverejňovať údaje o antropogénnych emisiách metánu na globálnej úrovni. IMEO by mohlo zohrávať úlohu pri identifikácii najväčších producentov emisií prostredníctvom systému včasného odhaľovania a varovania.

(20)

Od Únie sa ako od zmluvnej strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (10) a Parížskej dohody prijatej v rámci UNFCCC (11) (ďalej len „Parížska dohoda“) vyžaduje, aby každoročne predkladala inventarizačnú správu o antropogénnych emisiách skleníkových plynov, ktorá predstavuje súhrn národných inventúr skleníkových plynov členských štátov a je vypracovaná na základe osvedčených metodík, ktoré prijal IPCC.

(21)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (12) sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii vykazovali údaje z inventúry skleníkových plynov a svoje národné projekcie. Podľa uvedeného nariadenia má vykazovanie prebiehať podľa usmernení UNFCCC k vykazovaniu a často vychádza skôr zo štandardných emisných faktorov než z priamych meraní na úrovni zdroja, z čoho vyplýva neistota, pokiaľ ide o pôvod, frekvenciu a rozsah emisií.

(22)

Údaje za jednotlivé krajiny vykázané podľa ustanovení UNFCCC o vykazovaní sa predkladajú sekretariátu UNFCCC podľa rôznych úrovní vykazovania v súlade s usmerneniami IPCC. V tejto súvislosti IPCC vo všeobecnosti navrhuje používať v prípade zdrojov emisií, ktoré majú z hľadiska absolútnej úrovne, trendu alebo neistoty významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov v krajine, metódy vyššej úrovne.

(23)

Jednotlivé úrovne predstavujú mieru metodickej komplexnosti. Existujú tri úrovne. Metódy úrovne 1 sú zvyčajne založené na štandardných emisných faktoroch IPCC a vyžadujú sa pri nich len základné údaje o činnosti s najnižším stupňom členenia. Vyššie úrovne zvyčajne využívajú prepracovanejšie metódy a emisné faktory špecifické pre konkrétny zdroj, technológiu, región alebo krajinu, ktoré sú často založené na meraniach, a zvyčajne sa pri nich vyžadujú podrobnejšie rozčlenené údaje o činnosti. Konkrétne sa na úrovni 2 musia namiesto štandardných emisných faktorov používať emisné faktory špecifické pre danú krajinu, zatiaľ čo na úrovni 3 sa vyžadujú údaje alebo merania podľa jednotlivých zariadení a uplatňuje sa prísne posudzovanie zdola nahor podľa typu zdroja na úrovni jednotlivých zariadení. IPCC vo svojej úprave z roku 2019 k usmerneniam IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov uviedol, že prechod z úrovne 1 na úroveň 3 predstavuje zvýšenie istoty meraní emisií súvisiacich s metánom.

(24)

Pokiaľ ide o úroveň, na ktorej členské štáty vykazujú sekretariátu UNFCCC svoje emisie metánu v energetike, uplatňujú jednotlivé členské štáty rôzne postupy. Vykazovanie na úrovni 2 v prípade veľkých zdrojov emisií je v súlade s usmerneniami IPCC k vykazovaniu, keďže úroveň 2 sa považuje za metódu vyššej úrovne. Vykazovanie na úrovni 1, čo je najnižšia úroveň, je vo viacerých členských štátoch v prípade emisií metánu z uhlia, plynu a ropy stále veľmi bežné. Metodiky odhadu a vykazovanie emisií metánu v energetike sa preto v jednotlivých členských štátoch líšia.

(25)

V súčasnosti sa emisie metánu v mnohých krajinách naďalej kvantifikujú a zmierňujú hlavne prostredníctvom dobrovoľných iniciatív pod vedením odvetvia. Kľúčovou iniciatívou pod vedením odvetvia energetiky je OGMP, dobrovoľná iniciatíva v oblasti merania a vykazovania emisií metánu, ktorú v roku 2014 vytvorili UNEP a CCAC a v ktorej riadiacom výbore je zastúpená aj Komisia. OGMP sa zameriava na zavádzanie najlepších postupov s cieľom zlepšiť dostupnosť celosvetových informácií o kvantifikácii a riadení emisií metánu a podnecovať zmierňujúce opatrenia na ich znižovanie. Na práci partnerstva OGMP spojenej s vývojom štandardov a metodík sa podieľajú vlády, občianska spoločnosť a podniky. K dnešnému dňu sa členmi OGMP 2.0 programu UNEP stalo viac ako 115 spoločností s aktívami vo viac ako 60 krajinách na piatich kontinentoch, ktoré predstavujú viac ako 35 % svetovej ťažby ropy a plynu a viac ako 70 % tokov LNG. Rámec OGMP 2.0 predstavuje najnovšiu verziu dynamického štandardu v oblasti emisií metánu, ktorý môže slúžiť ako vhodný základ pre štandardy emisií metánu vychádzajúce zo spoľahlivých vedeckých štandardov.

(26)

V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť meranie emisií metánu a kvalitu vykazovaných údajov vrátane údajov o hlavných zdrojoch emisií metánu súvisiacich s energiou vyrábanou a spotrebúvanou v Únii. Okrem toho by sa mala zabezpečiť dostupnosť údajov na úrovni zdroja a dôkladná kvantifikácia emisií metánu, čím sa zvýši spoľahlivosť vykazovania a rozšíri priestor na vhodné zmierňujúce opatrenia.

(27)

Ak má byť kvantifikácia a vykazovanie účinné, prevádzkovatelia a podniky by mali mať povinnosť kvantifikovať, vykazovať emisie metánu podľa zdroja a sprístupňovať členským štátom súhrnné údaje, aby mohli členské štáty zvýšiť presnosť svojich inventúr a výkazov. Okrem toho je potrebné aj účinné overovanie vykazovaných údajov. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie prevádzkovateľov a podnikov by mali vykazovať údaje raz za rok.

(28)

Toto nariadenie, ktoré vychádza z relevantných častí rámca OGMP 2.0, prispieva k zberu hodnoverných a spoľahlivých údajov, ktoré by vytvorili dostatočný základ na monitorovanie emisií metánu, a v prípade potreby ustanovuje dodatočné opatrenia na ďalšie obmedzenie emisií metánu.

(29)

Rámec OGMP 2.0 má päť úrovní vykazovania. Vykazovanie na úrovni zdroja sa začína na úrovni 3, ktorá sa považuje za porovnateľnú s úrovňou 3 UNFCCC. Umožňuje použitie všeobecných emisných faktorov. Vykazovanie v rámci OGMP 2.0 na úrovni 4 si vyžaduje priame merania emisií metánu na úrovni zdroja a umožňuje používanie špecifických emisných faktorov. Vykazovanie v rámci OGMP 2.0 na úrovni 5 si popri kvantifikácii emisií metánu na úrovni zdroja vyžaduje aj doplňujúce merania na úrovni lokality. Okrem toho musia spoločnosti podľa rámca OGMP 2.0 vykazovať priame merania emisií metánu do troch rokov od pristúpenia k OGMP 2.0 v prípade prevádzkovaných aktív a do piatich rokov v prípade neprevádzkovaných aktív. Mali by sa stanoviť lehoty, v rámci ktorých majú prevádzkovatelia a podniky predkladať výkazy požadované podľa tohto nariadenia, pričom by sa malo vychádzať z prístupu, ktorý sa zaujal v rámci OGMP 2.0 v súvislosti s vykazovaním na úrovni zdroja, a malo by sa prihliadať na to, že veľký počet spoločností z Únie sa k OGMP 2.0 už pripojil. Popri kvantifikácii na úrovni zdroja umožňuje kvantifikácia na úrovni lokality aj posúdenie, overovanie a zosúlaďovanie odhadov na úrovni zdroja agregovaných podľa jednotlivých lokalít, čím sa zvyšuje dôvera vo vykazované emisie. Podobne ako v rámci OGMP 2.0 by sa mali na zosúladenie kvantifikácie na úrovni zdroja vyžadovať merania na úrovni lokality.

(30)

Podľa údajov z inventúry skleníkových plynov v Únii, ktorá vychádza z národných inventúr skleníkových plynov nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, je viac ako polovica všetkých priamych emisií metánu v odvetví energetiky spôsobená neúmyselným vypúšťaním metánu do atmosféry. V prípade ropy a plynu tvoria takéto neúmyselné emisie metánu najväčší podiel emisií metánu.

(31)

K neúmyselným únikom metánu do atmosféry môže dochádzať počas vŕtania a ťažby, ako aj počas spracovania, skladovania, prepravy a distribúcie konečným spotrebiteľom. K takýmto únikom môže dochádzať aj v neaktívnych vrtoch, dočasne zatvorených vrtoch alebo zlikvidovaných vrtoch. Niektoré emisie metánu môžu byť spôsobené nedostatkami alebo bežným opotrebovaním technických komponentov, ako sú spoje, príruby a ventily, alebo poškodenými komponentmi, napríklad v prípade nehôd. Korózia môže takisto viesť k únikom zo stien tlakových zariadení.

(32)

S cieľom znížiť emisie metánu by prevádzkovatelia mali prijať všetky vhodné zmierňujúce opatrenia, aby minimalizovali emisie metánu vo svojich prevádzkach.

(33)

Konkrétnejšie, emisie metánu z únikov sa najčastejšie znižujú kontrolami LDAR, ktoré sa vykonávajú v prvom rade s cieľom identifikovať úniky a následne s cieľom opraviť úniky alebo vymeniť netesné komponenty. Prevádzkovatelia by preto mali vykonávať pravidelné kontroly LDAR zamerané aj na komponenty, ktoré odfukujú metán, s cieľom odhaliť nefunkčné zariadenia.

(34)

Na tento účel by sa mal zaviesť harmonizovaný prístup na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov v Únii. Tento prístup by mal zahŕňať minimálne požiadavky na kontroly LDAR, pričom by sa členským štátom a prevádzkovateľom ponechala primeraná miera flexibility. Táto flexibilita je nevyhnutná na inováciu a vývoj nových komponentov, nových technológií kontroly LDAR a nových detekčných metód, čím sa zabráni odkázanosti na jednu technológiu na úkor ochrany životného prostredia. Stále sa objavujú nové technológie kontroly LDAR a nové detekčné metódy a členské štáty by mali podnecovať inováciu v tomto odvetví, aby bolo možné zavádzať komponenty, metódy kontroly LDAR a detekcie, ktoré majú najnižšie emisie, a sú aj presné a nákladovo efektívne.

(35)

Povinnosti súvisiace s kontrolami LDAR by mali vychádzať z osvedčených postupov. V prvom rade by sa kontroly LDAR mali zameriavať na zisťovanie a čo najrýchlejšie odstraňovanie únikov opravou alebo výmenou netesného komponentu, a nie na ich kvantifikáciu, pričom oblasti s vyšším rizikom úniku by sa mali kontrolovať častejšie; Pri stanovovaní frekvencie kontrol LDAR a pri prijímaní rozhodnutia o oprave alebo výmene komponentu by sa malo vychádzať nielen z potreby opravy alebo výmeny komponentov, z ktorých metán uniká nad rámec prahovej hodnoty emisií metánu, ale aj z prevádzkových aspektov, pričom by sa mali brať do úvahy bezpečnostné riziká. Preto ak sa zistí vyššie riziko pre bezpečnosť alebo vyššie riziko emisií metánu, príslušné orgány by mali mať možnosť odporučiť častejšie kontroly LDAR v prípade príslušných komponentov alebo nahradenie daných komponentov technológiou, ktorá je menej náchylná na úniky. Všetky úniky by sa bez ohľadu na ich rozsah mali monitorovať a kontrolovať, pretože malé úniky môžu vyústiť do rozsiahlejších. Po oprave úniku by malo nasledovať potvrdenie, že oprava bola účinná. S cieľom umožniť, aby sa v budúcnosti mohli používať nové alebo vyspelejšie komponenty alebo technológie na detekciu emisií metánu, by sa malo stanoviť množstvo straty metánu, pri ktorej dosiahnutí alebo prekročení je nutná oprava, pričom prevádzkovatelia by mali mať možnosť vybrať si detekčné zariadenie. Vo vhodných prípadoch by malo byť možné používať v rámci kontrol LDAR detekčné technológie, ako je kontinuálne monitorovanie, pokiaľ spĺňajú požiadavky tohto nariadenia na pokročilú detekčnú technológiu. Prevádzkovatelia s najlepšími výsledkami, ktorí ťažia alebo spracúvajú ropu alebo zemný plyn, by mali mať možnosť uplatňovať rôzne frekvencie kontrol LDAR pod podmienkou splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení a schválenia príslušnými orgánmi.

(36)

Kontroly LDAR by sa mali vykonávať pomocou vhodných dostupných technológií a detekčných techník s cieľom identifikovať úniky: v prípade komponentov, ktoré sa nachádzajú nad zemou a komponentov, ktoré sa nachádzajú nad hladinou mora, čo najbližšie ku každému jednotlivému potenciálnemu zdroju emisií; v prípade podzemných komponentov, v prvom kroku nad povrchom zeme a v prípade zistenia potenciálneho úniku v druhom kroku čo najbližšie k zdroju emisií; a v prípade komponentov na mori pod hladinou mora alebo pod morským dnom by sa mali uplatňovať najlepšie komerčne dostupné detekčné techniky.

(37)

Pokiaľ ide o podzemné komponenty, kontroly LDAR sa vo všeobecnosti vykonávajú v dvoch krokoch. Prvý krok spočíva v tom, že sa vykoná prvotná kontrola tesnosti a určí sa, či sa má kopať do pôdy alebo či sa má vykonať navŕtavanie alebo vpichovanie uvoľňovacích otvorov - sond, ak je potrubie priamo prístupné. Prevádzkovatelia vykopú alebo prevŕtajú pôdu, ak je únik na úrovni prvej prahovej hodnoty detekcie úniku alebo nad ňou. Druhý krok spočíva v tom, že sa vykoná druhá kontrola tesnosti a určí sa, či sa má únik opraviť. Prevádzkovatelia únik opravia, ak je na úrovni druhej prahovej hodnoty detekcie úniku alebo nad ňou.

(38)

Minimálne detekčné limity slúžia na zabezpečenie toho, aby boli detekčné zariadenia dostatočne citlivé na odhaľovanie únikov, ako sa vyžaduje v tomto nariadení. Tieto minimálne detekčné limity, ako aj detekčné techniky, ktoré sa majú použiť, by s ohľadom na rôzne typy komponentov a kontrol mala určiť Komisia pre všetky kategórie komponentov spolu s prahovými hodnotami uplatniteľnými v prvom kroku kontrol LDAR podzemných komponentov.

(39)

Oprava alebo výmena by sa mala uskutočniť bezprostredne po zistení úniku, ktorý dosahuje alebo presahuje prah upresnený v tomto nariadení, alebo čo najskôr potom. Hoci môže byť potrebné zvážiť mimoriadne bezpečnostné, administratívne a technické aspekty, na odôvodnenie akéhokoľvek oneskorenia pri oprave alebo výmene by sa mali poskytnúť dôkazy. Pri opravách alebo výmenách by sa mali využívať najlepšie komerčne dostupné technológie, ktoré poskytujú dlhodobú ochranu pred únikom v budúcnosti.

(40)

Malé prepojené sústavy v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (13) môžu v prípade odstávky sústavy čeliť problémom s bezpečnosťou dodávok a so stabilitou siete. Preto by sa v záujme predchádzania takýmto rizikám súvisiacim s bezpečnosťou dodávok mali práce týkajúce sa opravy alebo výmeny vykonať počas plánovaných vypnutí sústavy.

(41)

Keďže odfukovanie spôsobuje významné emisie skleníkových plynov, malo by sa zakázať s výnimkou mimoriadnych situácií alebo poruchy alebo určitých špecifických udalostí, pri ktorých sa odfukovaniu nedá zabrániť a je nevyhnutné. S cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia nepoužívali zariadenia navrhnuté na odfukovanie, by sa mali prijať technologické normy, ktorými sa umožní používanie alternatív s nižšími emisiami.

(42)

Flérovanie sa považuje za rutinné, ak sa vykonáva počas bežnej ťažby ropy, plynu a uhlia, keď nie sú k dispozícii vhodné zariadenia alebo geologické podmienky na opätovné vtláčanie vyťaženého plynu, jeho využitie na mieste alebo distribúciu na trh. Rutinné flérovanie by sa malo zakázať. Flérovanie by sa malo povoliť len vtedy, keď je jedinou alternatívou k odfukovaniu a keď odfukovanie nie je zakázané. Odstránením bežného flérovania by sa zvýšila aj dostupnosť zemného plynu na trhoch s plynom. Odfukovanie je pre životné prostredie škodlivejšie než flérovanie, keďže uvoľnený plyn zvyčajne obsahuje vysokú mieru metánu, zatiaľ čo flérovaním metán oxiduje na CO2, ktorého potenciál globálneho otepľovania je nižší. Preto ak nie je k dispozícii iná možnosť, pred odfukovaním by sa malo uprednostniť flérovanie.

(43)

Ak sa flérovanie používa ako alternatíva k odfukovaniu, zariadenia na flérovanie musia metán spaľovať účinne. Z tohto dôvodu by sa požiadavka na účinnosť horenia mala zahrnúť aj v prípadoch, keď je povolené flérovanie, pričom zariadenia na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 % by sa mali postupne vyradiť. Malo by sa takisto vyžadovať používanie automatických zapaľovačov alebo trvalých zapaľovacích horákov, ktoré zaisťujú spoľahlivejšie zapaľovanie, pretože nie sú ovplyvnené vetrom.

(44)

Pred odfukovaním alebo flérovaním by sa vždy malo uprednostňovať opätovné vtláčanie alebo využívanie metánu na mieste, alebo jeho distribúcia na trh. Prevádzkovatelia, ktorí odfukujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vtláčať, použiť na mieste, uskladňovať na neskoršie použitie, distribuovať na trh, ani spaľovať, a prevádzkovatelia, ktorí spaľujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vtláčať, použiť na mieste, uskladňovať na neskoršie použitie ani distribuovať na trh.

(45)

Prevádzkovatelia by mali bezodkladne informovať príslušné orgány o rozsiahlych prípadoch odfukovania a flérovania a každoročne predkladať týmto orgánom komplexnejšie správy o všetkých prípadoch odfukovania a flérovania. Mali by takisto zabezpečiť, aby vybavenie a zariadenia na odfukovanie a flérovanie spĺňali normy stanovené v práve Únie.

(46)

Emisie metánu z neaktívnych, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov predstavujú riziká pre zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Mali by preto naďalej podliehať monitorovaniu vrátane kvantifikácie, a ak existujú zariadenia na monitorovanie tlaku, aj monitorovania tlaku, ako aj povinnostiam vykazovania, pričom tieto vrty a lokality vrtov by sa mali podľa vhodného prípadu likvidovať, regenerovať a remediovať. V takýchto prípadoch by členské štáty mali zohrávať dominantnú úlohu, najmä pokiaľ ide o vypracovanie inventúr a v prípade, že nie je možné určiť zodpovednú stranu, aj vykazovanie emisií metánu a vypracovanie plánov zmierňovania v rámci jasných lehôt.

(47)

V prípade všetkých vrtov, ktoré boli zlikvidované v období 30 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, v deň nadobudnutia jeho účinnosti alebo po tomto dni, by sa mala poskytnúť primeraná dokumentácia preukazujúca, že nedochádza k žiadnym emisiám metánu, a ak je takáto dokumentácia k dispozícii, mala by sa poskytnúť aj v prípade vrtov, ktoré boli zlikvidované dávnejšie ako 30 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Takáto dokumentácia by mala obsahovať aspoň kvantifikáciu založenú na emisných faktoroch alebo na vzorkách alebo spoľahlivé dôkazy o trvalej podpovrchovej izolácii v súlade s normou ISO 16530 – 1:2017, ktorá je uplatniteľnou medzinárodnou normou integrity vrtov v ropnom a plynárenskom priemysle.

(48)

Ak sa príslušným orgánom poskytnú spoľahlivé dôkazy o významných množstvách emisií metánu v neaktívnom vrte na mori, v dočasne zatvorenom vrte alebo v zlikvidovanom vrte a ak tieto dôkazy potvrdila nezávislá tretia strana, príslušné orgány by mali rozhodnúť o uplatňovaní povinností týkajúcich sa dočasne zatvorených vrtov na daný vrt.

(49)

Počet neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, sa výrazne líši, pričom niektoré členské štáty majú na svojom území veľmi vysoký počet takýchto vrtov. Týmto členským štátom by sa malo umožniť uplatňovať postupnejší prístup k plneniu povinností týkajúcich sa vytvorenia inventúry týchto vrtov, aby sa zabezpečila proporcionalita nákladov a administratívnej záťaže spojenej s touto inventúrou.

(50)

Keďže pravdepodobnosť toho, či únik metánu z vrtov na mori dosiahne povrch, závisí od viacerých faktorov a má tendenciu klesať s hĺbkou vody a keďže zdroje potrebné na kontrolu a zasahovanie v prípade vrtov na mori sa zvyšujú s hĺbkou vody a vzdialenosťou od pobrežia, mali by sa v prípade vrtov na mori, ktoré sa nachádzajú vo väčšej hĺbke, zvážiť výnimky z určitých povinností podľa tohto nariadenia, ak možno poskytnúť spoľahlivé dôkazy o tom, že vplyv potenciálnych emisií metánu z týchto vrtov na klímu bude s veľkou pravdepodobnosťou zanedbateľný.

(51)

Z údajov z inventúry skleníkových plynov v Únii vyplýva, že najväčším jednotlivým zdrojom emisií metánu v odvetví energetiky Únie sú emisie metánu z uhoľných baní. V roku 2019 predstavovali priame emisie z uhoľného odvetvia 31 % všetkých emisií metánu, čo sa takmer rovná percentuálnemu podielu priamych emisií metánu spoločne z ropy a fosílneho plynu, ktoré dosahujú 33 %.

(52)

V súčasnosti neexistuje žiaden osobitný právny predpis na úrovni celej Únie, ktorým by sa obmedzovali emisie metánu z odvetvia uhlia, a to napriek dostupnosti širokej škály technológií na ich zmierňovanie. Neexistuje žiadna norma Únie ani medzinárodná norma týkajúca sa monitorovania, vykazovania a overovania pre odvetvie uhlia. V Únii je vykazovanie emisií metánu z uhoľného priemyslu súčasťou vykazovania emisií skleníkových plynov členskými štátmi. Údaje z hlbinných uhoľných baní sú zahrnuté aj v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (14).

(53)

Nedávne štúdie poukazujú na to, že emisie metánu sú v prvom rade spojené s podzemnými banskými činnosťami, a to v aktívnych, zatvorených aj opustených uhoľných baniach. V aktívnych hlbinných uhoľných baniach sa koncentrácia metánu vo vzduchu nepretržite kontroluje, pretože predstavuje ohrozenie zdravia a bezpečnosti. V prípade hlbinných uhoľných baní dochádza k prevažnej väčšine emisií metánu prostredníctvom ventilačných a odvádzacích alebo odplyňovacích systémov, ktoré predstavujú dva hlavné spôsoby znižovania koncentrácie metánu vo vetracích šachtách uholných baní.

(54)

Keď sa ťažba zastaví a uholná baňa sa zatvorí alebo odstaví, naďalej sa z nej uvoľňuje metán, označovaný ako „metán z opustených baní“. K týmto emisiám metánu zvyčajne dochádza v presne identifikovaných zdrojových bodoch, ako sú vetracie šachty alebo otvory na znižovanie tlaku. Vzhľadom na zvýšené ambície v oblasti klímy a presun výroby energie na zdroje energie s nižšou uhlíkovou náročnosťou sa emisie metánu z opustených baní v Únii pravdepodobne zvýšia. Odhaduje sa, že v uholných baniach, ktoré nie sú zatopené, sa metán naďalej uvoľňuje aj desať rokov po ukončení ťažby na úrovni, ktorá dosahuje približne 40 % úrovne zaznamenanej v čase zatvorenia bane. Nakladanie s metánom z opustených baní je navyše z dôvodu rôznych vlastníckych a ťažobných práv a povinností v rámci Únie naďalej nejednotné. Členské štáty by preto mali zostaviť inventúru zatvorených hlbinných uhoľných baní a opustených hlbinných uhoľných baní, ktorých prevádzka sa skončila po 3. auguste 1954, a malo by sa vyžadovať, aby určená zodpovedná strana nainštalovala zariadenia na meranie emisií metánu.

(55)

V aktívnych povrchových uhoľných baniach v Únii sa ťaží hnedé uhlie a emituje sa z nich menej metánu ako v prípade hlbinných uhoľných baní. Bane na hnedé uhlie v Únii sú prevažne povrchové uhoľné bane s výnimkou jednej hlbinnej bane na hnedé uhlie v jednom členskom štáte. Podľa inventúry skleníkových plynov v Únii aktívne povrchové uhoľné bane v roku 2019 emitovali 166 kiloton metánu v porovnaní s 828 kilotonami metánu v prípade hlbinných uhoľných baní. Meranie emisií metánu z povrchových uhoľných baní je náročné, pretože metán má tendenciu rozptýliť sa na veľkom území. Preto sa emisie metánu z povrchových uhoľných baní merajú len zriedka, a to aj napriek dostupnosti primeraných technológií. Emisie metánu z povrchových uhoľných baní možno odvodiť pomocou emisných faktorov špecifických pre danú uhoľnú panvu a s väčšou presnosťou pomocou emisných faktorov špecifických pre konkrétnu baňu alebo ložisko, keďže uhoľné panvy majú ložiská s rôznou kapacitou na zachytávanie metánu. Emisné faktory možno odvodiť z merania obsahu plynu v slojoch vo vzorkách odobratých z prieskumných vrtov. Prevádzkovatelia baní by preto mali kvantifikovať emisie metánu v povrchových uhoľných baniach pomocou takýchto emisných faktorov.

(56)

Emisie metánu z plne zaplavených hlbinných uhoľných baní majú tendenciu časom výrazne klesať, keďže hydrogeologické podmienky sa po uzavretí uhoľnej bane a dokončení zaplavovacieho procesu stabilizujú. Preto by malo byť možné oslobodiť takéto uhoľné bane od povinností kvantifikácie, ak je to riadne odôvodnené.

(57)

Prevádzkovatelia baní by mali vykonávať kontinuálne meranie a kvantifikáciu emisií metánu z vetracích šácht v hlbinných uhoľných baniach a nepretržité meranie odfukovaného a spaľovaného metánu v staniciach na odvádzanie plynov. Mali by používať špecifické emisné faktory pre povrchové uhoľné bane. Tieto údaje by mali vykazovať príslušným orgánom.

(58)

V súčasnosti možno zmiernenie emisií metánu najlepšie dosiahnuť v aktívnych a zatvorených hlbinných uhoľných baniach alebo opustených hlbinných uhoľných baniach. Účinné zmierňovanie emisií metánu z aktívnych povrchových uhoľných baní a zo zatvorených alebo opustených povrchových uholných baní je v súčasnosti technologicky obmedzené. S cieľom podporiť výskum a vývoj v oblasti technológií na zmierňovanie týchto emisií metánu v budúcnosti by však malo prebiehať účinné a podrobné monitorovanie, vykazovanie a overovanie rozsahu týchto emisií metánu.

(59)

V aktívnych hlbinných uhoľných baniach sa ťaží buď energetické, alebo koksovateľné uhlie. Energetické uhlie sa používa predovšetkým ako zdroj energie a koksovateľné uhlie sa používa ako palivo a ako reaktant v procese výroby ocele. Meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu a súvisiace zmierňujúce opatrenia by sa mali vykonávať v baniach na energetické aj na koksovateľné uhlie. Zmierňujúce opatrenia by sa mali vykonávať prostredníctvom postupného upúšťania od odfukovania a flérovania. Zmierňujúce opatrenia by nemali viesť k zhoršeniu bezpečnosti pracovníkov.

(60)

V prípade aktívnych hlbinných uhoľných baní by sa zmierňujúce opatrenia mali vykonávať prostredníctvom postupného vyraďovania zariadení na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 %. Hoci zaplavovanie zatvorených alebo opustených hlbinných uhoľných baní môže zabrániť emisiám metánu, nevykonáva sa systematicky a predstavuje environmentálne riziká. Aj v týchto uhoľných baniach by sa mali postupne vyraďovať zariadenia na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 %. Keďže vzhľadom na geologické obmedzenia a environmentálne aspekty nemožno prijať univerzálny prístup vo vzťahu k opusteným hlbinným uhoľným baniam, členské štáty by mali vypracovať vlastný plán zmierňovania, v ktorom zohľadnia tieto obmedzenia a technickú uskutočniteľnosť zmierňovania emisií metánu z opustených baní.

(61)

S cieľom znížiť emisie metánu z aktívnych uhoľných baní by členské štáty mali mať možnosť zvážiť zavedenie systémov stimulov na znižovanie emisií metánu v súlade s príslušnými pravidlami štátnej pomoci. Tieto systémy by mohli stimulovať najmä investície do zachytávania metánu a jeho vtláčania do distribučnej siete a do znižovania emisií metánu z vetracích šácht a z flérovania. Členské štáty by mali mať možnosť zvážiť špecializované systémy poplatkov a platieb na uľahčenie investícií do znižovania emisií metánu, okrem iného v rámci programov štátnej pomoci zameraných na vyraďovanie uhoľných ťažobných kapacít, v súlade s príslušnými pravidlami štátnej pomoci.

(62)

V zatvorených alebo opustených uhoľných baniach by sa mali povoliť existujúce najlepšie postupy zmierňovania na zníženie emisií metánu, ako je rozvoj geotermálnych projektov a projektov uskladňovania tepla v zaplavených uhoľných baniach, aplikácie vodnej energie v nezaplavených uhoľných baniach, zachytávanie emisií metánu odfukovaním, používanie odplyňovacích zariadení relevantných z hľadiska bezpečnosti, využívanie banského plynu na výrobu energie alebo ukladanie banskej vody a iné možné použitia.

(63)

Únia je závislá od dovozu 70 % svojej spotreby čierneho uhlia, 97 % spotreby ropy a 90 % spotreby fosílneho plynu. Hoci podiel Európy na celosvetových antropogénnych vypustených emisiách metánu sa odhaduje len na približne 6 %, spotreba fosílnych palív a závislosť od ich dovozu významne prispievajú k emisiám metánu Únie.

(64)

Účinky emisií metánu na globálne otepľovanie majú cezhraničný charakter. Hoci niektoré tretie krajiny vyrábajúce energiu z fosílnych zdrojov začínajú na vnútroštátnej úrovni podnikať kroky s cieľom znížiť emisie metánu vo svojom odvetví energetiky, mnohí výrobcovia z tretích krajín a vývozcovia nepodliehajú na svojom domácom trhu žiadnej regulácii. Potrebujú jasné stimuly na znižovanie svojich emisií metánu. Preto by sa mali trhom a širšej verejnosti sprístupňovať transparentné informácie o emisiách metánu spojených s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie.

(65)

Presné údaje o medzinárodných emisiách metánu, ktoré sú vykazované na úrovni 3 UNFCCC alebo pomocou ekvivalentných metód, sú v súčasnosti len obmedzené. Mnohé tretie krajiny vyvážajúce energiu z fosílnych zdrojov doteraz sekretariátu UNFCCC nepredložili úplné údaje z inventúr. Okrem toho dôkazy svedčia o tom, že za posledných 20 rokov došlo k výraznému celosvetovému nárastu emisií metánu z činností spojených s ťažbou ropy a plynu, konkrétne zo 65 na 80 Mt za rok.

(66)

Ako sa uvádza v stratégii pre metán, Únia je odhodlaná spolupracovať so svojimi energetickými partnermi a s ďalšími kľúčovými tretími krajinami, ktoré dovážajú a vyvážajú energiu z fosílnych zdrojov, s cieľom riešiť otázku emisií metánu v celosvetovom meradle. Diplomacia v oblasti energie už v problematike emisií metánu priniesla významné výsledky. V septembri 2021 Únia a Spojené štáty oznámili globálny záväzok o metáne, ktorý predstavili na konferencii OSN o zmene klímy (COP 26) v novembri 2021. Globálny záväzok o metáne predstavuje politický záväzok spolupracovať s cieľom spoločne znížiť globálne emisie metánu do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020 a prijať komplexné vnútroštátne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Jeho súčasťou je aj záväzok prejsť k využívaniu najlepších dostupných metodík emisných inventúr na kvantifikovanie emisií metánu. Ku globálnemu záväzku o metáne sa už pripojilo viac ako 100 krajín, ktoré predstavujú takmer polovicu celosvetových antropogénnych emisií metánu.

(67)

Dôležitú úlohu pri zvyšovaní transparentnosti globálnych emisií metánu v odvetví energetiky zohráva stredisko IMEO a Komisia by mala pokračovať v spolupráci s týmto strediskom.

(68)

Únia popri pokračovaní v diplomatickej činnosti zameranej na globálne záväzky s cieľom výrazne znížiť emisie metánu ďalej podnecuje každé úsilie súvisiace s významným znížením týchto emisií na globálnej úrovni, a osobitne v tretích krajinách, ktoré sú dodávateľmi energie z fosílnych zdrojov do Únie.

(69)

Od dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia do Únie by sa preto malo vyžadovať, aby príslušným orgánom poskytovali informácie o opatreniach týkajúcich sa merania, vykazovania, overovania a zmierňovania emisií metánu, ktoré prijali vývozcovia do Únie a výrobcovia z tretích krajín, najmä o uplatňovaní regulačných alebo dobrovoľných opatrení na kontrolu emisií metánu výrobcov z tretích krajín, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie, ako sú kontroly LDAR alebo opatrenia na kontrolu a obmedzenie prípadov odfukovania a flérovania. Úrovne merania a vykazovania stanovené v informačných požiadavkách, ktoré sa uplatňujú na dovozcov, by mali zodpovedať úrovniam, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovateľov z Únie. Okrem toho by povinnosť dovozcov poskytovať informácie o opatreniach prijatých na kontrolu emisií metánu nemala predstavovať väčšiu záťaž ako zodpovedajúca povinnosť prevádzkovateľov z Únie. Členské štáty by mali informácie o týchto opatreniach oznamovať Komisii. Na základe týchto informácií by Únia mala zriadiť a spravovať databázu transparentnosti metánu obsahujúcu informácie nahlasované podnikmi Únie a dovozcami ropy, zemného plynu a uhlia. Táto databáza by slúžila ako zdroj informácií na účely rozhodovania o nákupoch pre dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia, ako aj pre ďalšie zainteresované strany a verejnosť. Okrem databázy transparentnosti metánu by Komisia mala vypracovať metánové emisné profily obsahujúce údaje o emisiách metánu týkajúce sa ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré sa uvádzajú na trh Únie. Tieto profily by mali zahŕňať aj posúdenie úsilia, ktoré výrobcovia energie z fosílnych zdrojov z Únie, dovozcovia a výrobcovia energie z fosílnych zdrojov z tretích krajín a vývozcovia energie z fosílnych zdrojov do Únie, vynaložili na meranie a vykazovanie svojich emisií metánu, ako aj na ich zníženie. Tieto profily by mali ďalej zahŕňať informácie o regulačných opatreniach týkajúcich sa merania, vykazovania, overovania a zmierňovania, ktoré prijali tretie krajiny, v ktorých sa ťaží ropa, zemný plyn a uhlie.

(70)

Komisia by okrem toho mala zriadiť globálny nástroj na monitorovanie metánu, ktorý bude poskytovať informácie o výskyte, rozsahu a polohe udalostí s vysokými emisiami metánu zo zdrojov energie, ako aj mechanizmus rýchlej reakcie na riešenie superemisií, ku ktorým dochádza v Únii alebo mimo nej. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť všetky riadne odôvodnené informácie o superemisiách, ktoré dostane od členských štátov alebo tretích strán. Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby si takéto informácie vymieňali s Komisiou. Tieto nástroje by mali podporiť ďalšie skutočné a preukázateľné výsledky vykonávania opatrení zameraných na reguláciu emisií metánu a účinných zmierňujúcich opatrení, ktoré prijímajú podniky v Únii a podniky, ktoré poskytujú energiu z fosílnych zdrojov do Únie. Malo by byť možné, aby tieto nástroje vychádzali z existujúcich medzinárodných nástrojov alebo rámcov, a mali by zhromažďovať údaje od viacerých certifikovaných poskytovateľov údajov a služieb vrátane zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (15) a strediska IMEO. Mali by poskytovať informácie na účely dvojstranných dialógov Komisie s relevantnými tretími krajinami o politikách a opatreniach v oblasti emisií metánu.

(71)

Databáza transparentnosti metánu, metánové emisné profily, globálny nástroj na monitorovanie metánu a mechanizmus rýchlej reakcie by mali spoločne prispieť k zvýšeniu transparentnosti pre kupujúcich v Únii, čo im umožní prijímať informované rozhodnutia o dodávkach a zlepšiť možnosti širšieho využívania riešení na zmierňovanie emisií metánu na celom svete. Okrem toho by mali tieto nástroje ďalej stimulovať podniky z tretích krajín, aby uplatňovali medzinárodné normy merania a vykazovania emisií metánu, ako sú napríklad tie, ktoré sa prijali v rámci OGMP 2.0, alebo aby prijali účinné opatrenia na ich meranie, vykazovanie a zmierňovanie a umožnili ich overovanie.

(72)

Nové zmluvy, ktoré dovozcovia Únie uzatvárajú na dodávky ropy, zemného plynu alebo uhlia, by mali posilniť uplatňovanie pravidiel monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu v tretích krajinách, pričom tieto pravidlá majú byť rovnocenné s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Mali by sa zaviesť pravidlá, ktoré dodávateľom z tretích krajín a dovozcom z Únie umožnia preukázať rovnocennosť takýchto opatrení s požiadavkami tohto nariadenia, pokiaľ ide o ropu, zemný plyn alebo uhlie dovážané do Únie. Hoci doložky v tomto zmysle nemožno začleniť v prípade existujúcich zmlúv, je ich možné začleniť do nových zmlúv alebo do existujúcich zmlúv, ktoré sa obnovujú, a to aj automaticky. V tejto súvislosti by pre podniky boli užitočné vzorové doložky odporúčané Komisiou.

(73)

Rovnocennosť monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu by malo byť možné dosiahnuť nielen prostredníctvom opatrení uplatňovaných jednotlivými podnikmi, ale aj na úrovni tretích krajín, prostredníctvom zavedených právnych rámcov upravujúcich takéto monitorovanie, vykazovanie a overovanie. Komisia by preto mala byť splnomocnená stanoviť požiadavky týkajúce sa dôkazov, ktoré majú v tejto súvislosti poskytnúť tretie krajiny, pričom by sa mala aktívne angažovať vo vzťahu k všetkým vyvážajúcim tretím krajinám a náležite zohľadňovať akékoľvek odlišné okolnosti, ktoré sa vyskytujú v týchto tretích krajinách, a záväzky Únie podľa medzinárodného práva. Komisia by tiež mala byť splnomocnená vo vhodných prípadoch stanoviť a zrušiť rovnocennosť vo vzťahu ku konkrétnym tretím krajinám.

(74)

Na zabezpečenie riadneho vykonávania povinností dovozcov, ako aj výrobcov alebo vývozcov usadených v tretích krajinách, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie do Únie, by sa mali naplánovať nástroje vrátane dialógov o superemisiách, rozhodnutí o rovnocennosti monitorovania, vykazovania a overovania a prijímania rámcov spolupráce. Komisia by mala mať možnosť navrhnúť nástroje spolupráce s tretími krajinami. Prijatie týchto nástrojov by malo v príslušných prípadoch podliehať príslušným ustanoveniam zmlúv.

(75)

Komisia by nemala nadväzovať dialóg s tretími krajinami o superemisiách, nemala by prijímať rozhodnutia o rovnocennosti a nemala by odporúčať začatie rokovaní o rámci spolupráce, ak by tým hrozilo obchádzanie reštriktívnych opatrení prijatých podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) alebo článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) týkajúcich sa dovozu ropy, zemného plynu a uhlia.

(76)

Po zavedení databázy transparentnosti metánu, metánových emisných profilov, globálneho nástroja na monitorovanie metánu a mechanizmu rýchlej reakcie by Komisia mala stanoviť metodiku výpočtu metánovej intenzity pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia. Toto metodika by sa mala zverejniť. Komisia by na tomto základe mala posúdiť potenciálny vplyv rôznych úrovní maximálnych hodnôt metánovej intenzity na bezpečnosť dodávok energie, ako aj na konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

(77)

Komisia by mala byť splnomocnená stanoviť povinné maximálne hodnoty a triedy metánovej intenzity súvisiace s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzanými na trh Únie na základe metodiky výpočtu intenzity metánu pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia a posúdenia potenciálneho vplyvu stanovenia maximálnych hodnôt intenzity metánu. Tieto hodnoty by sa mali stanoviť na úrovniach, ktoré podporujú znižovanie globálnych emisií metánu a zároveň zachovávajú bezpečnosť dodávok energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, zabezpečujú nediskriminačné zaobchádzanie a chránia konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

(78)

S cieľom zabezpečiť harmonizované vykonávanie tohto nariadenia a vytvoriť spoločný technický rámec pre všetkých aktérov v odvetviach ropy, plynu a uhlia by Komisia mala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (16) zvážiť, či príslušné európske normalizačné organizácie požiada o vypracovanie harmonizovaných noriem pre meranie a kvantifikáciu emisií metánu v odvetviach ropy, plynu a uhlia, pre kontroly LDAR a pre zariadenia na odfukovanie a flérovanie. Tieto normy by sa mali stať povinnými na účely uplatňovania tohto nariadenia, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup medzi prevádzkovateľmi, podnikmi a prevádzkovateľmi baní a subjektmi zapojenými do zabezpečovania súladu s týmto nariadením, najmä Komisiou, príslušnými orgánmi a overovateľmi. Ak harmonizované normy nie je možné vypracovať alebo ak nezabezpečujú súlad s požiadavkami tohto nariadenia, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať technické predpisy na pokrytie potrebných požiadaviek. Až do dátumu začatia uplatňovania takýchto noriem alebo technických predpisov by prevádzkovatelia, podniky a prevádzkovatelia baní mali uplatňovať najmodernejšie priemyselné postupy a najlepšie dostupné technológie.

(79)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatňujú na porušenia tohto nariadenia, a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Malo by byť možno, aby tieto sankcie zahŕňali aj pokuty a pravidelné penále. Aby mali tieto sankcie výrazný odradzujúci účinok, mali by byť primerané druhu porušenia, ekonomickej výhode získanej z daného porušenia, druhu a závažnosti environmentálnej škody a vplyvu na bezpečnosť ľudí a zdravie. Pri ukladaní sankcií by príslušné orgány mali venovať náležitú pozornosť povahe, závažnosti a trvaniu daného porušenia. Sankcie by sa mali ukladať nediskriminačným spôsobom a v súlade s právom Únie, medzinárodným a vnútroštátnym právom. Mali by sa uplatňovať príslušné procesné záruky a dodržiavať zásady Charty základných práv Európskej únie.

(80)

Z dôvodu konzistentnosti by sa mal zostaviť zoznam druhov porušení, na ktoré by sa mali vzťahovať sankcie. S cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu sankcií medzi členskými štátmi by sa okrem toho mali stanoviť spoločné neúplné a orientačné kritériá na uplatňovanie sankcií. Odradzujúci účinok sankcií by sa mal posilniť ustanovením možnosti uverejňovať informácie týkajúce sa sankcií uložených členskými štátmi, a to s výhradou nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17) a (EÚ) 2018/1725 (18), ak sa sankcie ukladajú fyzickým osobám.

(81)

V dôsledku ustanovení vyžadujúcich, aby sa pri stanovovaní taríf zohľadňovali investície realizované regulovanými subjektmi, by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (19) malo zmeniť tak, že sa Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poverí úlohou sprístupniť súbor ukazovateľov a referenčných hodnôt na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, kvantifikáciou, monitorovaním, vykazovaním, overovaním a znižovaním emisií metánu v rámci porovnateľných projektov.

(82)

Na účely vymedzenia prvkov postupného ukončovania procesov odfukovania a flérovania v baniach na koksovateľné uhlie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením obmedzení pre bane na koksovateľné uhlie týkajúce sa odfukovania metánu cez vetracie šachty. Okrem toho by sa s cieľom umožniť podľa potreby požadovať od dovozcov ďalšie informácie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými sa toto nariadenie doplní zmenou alebo doplnením informácií, ktoré majú dovozcovia poskytovať. Okrem toho s cieľom stanoviť metodiku výpočtu metánovej intenzity súvisiacej s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na úrovni výrobcu, ako aj stanoviť príslušné hodnoty a triedy maximálnej intenzity metánu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely doplnenia tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť harmonizované vykonávanie tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely doplnenia tohto nariadenia prijatím harmonizovaných noriem a technických predpisov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (20). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(83)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 ZFEÚ na prijatie podrobných pravidiel, pokiaľ ide o vzory na vykazovanie emisií metánu, minimálne detekčné limity a detekčné techniky pre detekčné zariadenia a prahové hodnoty uplatňované v prvom kroku kontrol LDAR, ako aj postupy a požiadavky a individuálne rozhodnutia v súvislosti s rovnocennosťou opatrení na monitorovanie, vykazovanie a overovanie v tretích krajinách. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(84)

Komisia by mala monitorovať a preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia a podať správu Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe by sa mala posúdiť najmä účinnosť a efektívnosť tohto nariadenia, úroveň dosiahnutého zníženia emisií metánu a to, či sú potrebné dodatočné alebo alternatívne opatrenia. V tejto správe by sa mali zohľadniť príslušné právne predpisy Únie v súvisiacich oblastiach. V závislosti od záverov tejto správy a v rámci preskúmania tohto nariadenia môže Komisia vo vhodných prípadoch zvážiť predloženie legislatívnych návrhov.

(85)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel presného merania, kvantifikovania, monitorovania, vykazovania, overovania a znižovania emisií metánu v odvetví energetiky v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na vykonávanie presného merania, kvantifikácie, monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu v odvetví energetiky v Únii, ako aj ich znižovania, a to aj kontrolami tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov, povinnosťami v oblasti opravy a obmedzeniami odfukovania a flérovania. Týmto nariadením sa takisto stanovujú pravidlá pre nástroje zabezpečujúce transparentnosť, pokiaľ ide o emisie metánu.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

prieskum a ťažbu ropy a fosílneho plynu a na získavanie a spracúvanie fosílneho plynu;

b)

neaktívne vrty, dočasne zatvorené vrty a zlikvidované vrty;

c)

prepravu a distribúciu zemného plynu s výnimkou meracích zariadení na miestach konečnej spotreby a častí pripojovacích plynovodov medzi distribučnou sieťou a meracím zariadením umiestnených v priestoroch vo vlastníctve koncových odberateľov, ako aj na podzemné uskladňovanie a prevádzku zariadení LNG vrátane skvapalňovania a spätného splyňovania, a

d)

aktívne hlbinné uhoľné bane a povrchové uhoľné bane, zatvorené hlbinné uhoľné bane a opustené hlbinné uhoľné bane.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje aj na emisie metánu vyskytujúce sa mimo Únie, pokiaľ ide o ropu, zemný plyn a uhlie uvádzané na trh Únie, ako sa uvádza v kapitole 5.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„emisie metánu“ sú všetky priame emisie z akéhokoľvek komponentu, či už v dôsledku odfukovania, neúplného spaľovania, pri flérovaní prebytočného plynu alebo únikov;

2.

„komponent“ je každá časť alebo prvok zariadenia používaného v zariadeniach alebo infraštruktúre na ropu, zemný plyn alebo uhlie, ktorý má potenciál vypúšťať metán;

3.

„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi aktívum, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, osoba, na ktorú bola delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním aktíva;

4.

„aktívum“ je obchodná alebo prevádzková jednotka, ktorá sa môže skladať z niekoľkých zariadení alebo lokalít vrátane prevádzkovaných aktív a neprevádzkovaných aktív;

5.

„prevádzkované aktíva“ sú aktíva, ktoré sú pod prevádzkovou kontrolou prevádzkovateľa;

6.

„neprevádzkované aktíva“ sú aktíva, ktoré nie sú pod prevádzkovou kontrolou prevádzkovateľa;

7.

„lokalita“ je súbor komponentov s určitým vzájomným vzťahom ako časť aktíva;

8.

„preprava“ je preprava v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 (22);

9.

„prevádzkovateľ prepravnej siete“ je prevádzkovateľ prepravnej siete v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 18 smernice (EÚ) 2024/1788;

10.

„distribúcia“ je distribúcia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 19 smernice (EÚ) 2024/1488;

11.

„prevádzkovateľ distribučnej siete“ je prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 smernice (EÚ) 2024/1788;

12.

„prevádzkovateľ bane“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo riadi uhoľnú baňu, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, osoba, na ktorú bola delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním uhoľnej bane;

13.

„overovanie“ je činnosť vykonávaná overovateľom na posúdenie súladu s týmto nariadením správ zasielaných prevádzkovateľmi, podnikmi a prevádzkovateľmi baní podľa tohto nariadenia;

14.

„overovateľ“ je právnická osoba, ktorá vykonáva overovacie činnosti a ktorá je v čase vydania vyhlásenia o overení akreditovaná vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008, alebo bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia, fyzická osoba, ktorá je inak oprávnená vykonávať overovacie činnosti;

15.

„zdroj“ je komponent alebo geologická štruktúra, z ktorej sa do atmosféry uvoľňuje metán, a to úmyselne alebo neúmyselne, nesúvisle alebo súvisle;

16.

„emisný faktor“ je koeficient, ktorý číselne vyjadruje množstvo emisií plynu na jednotku aktivity a ktorý sa zakladá buď na vzorke údajov z merania, alebo na iných metódach kvantifikácie, ktoré sa spriemerujú s cieľom určiť reprezentatívnu mieru emisií na danú úroveň aktivity za stanovených prevádzkových podmienok;

17.

„všeobecný emisný faktor“ je štandardizovaný emisný faktor pre každý druh zdroja emisií, ktorý je odvodený z údajov z inventúr alebo databáz, ale v žiadnom prípade nie je overený prostredníctvom priamych meraní;

18.

„špecifický emisný faktor“ je emisný faktor pre určitý druh zdroja emisií odvodený z priamych meraní;

19.

„priame meranie“ je meranie emisií metánu na úrovni zdroja pomocou zariadenia na meranie, ktoré umožňuje takéto meranie;

20.

„kvantifikácia“ sú činnosti zamerané na určenie množstva emisií metánu prostredníctvom priamych meraní alebo, ak priame merania nie sú uskutočniteľné, na základe iných metód, ako sú simulačné nástroje a iné podrobné technické výpočty, alebo kombinácie takýchto metód;

21.

„emisie metánu na úrovni lokality“ sú všetky zdroje emisií metánu v rámci jednej lokality;

22.

„meranie na úrovni lokality“ je meranie, ktoré poskytuje úplný prehľad o všetkých emisiách metánu na úrovni lokality, v prípade potrubnej siete vrátane emisií zo segmentov takejto siete, a zvyčajne zahŕňa použitie snímačov, ktoré sú namontované na mobilnej platforme, ako je vozidlo, dron, lietadlo, loď alebo satelit, alebo použitie iných prostriedkov, ako sú pevné snímače alebo siete kontinuálnych bodových snímačov;

23.

„podnik“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva aspoň jednu z týchto činností: prieskum a ťažba ropy a fosílneho plynu, získavanie a spracovanie fosílneho plynu alebo preprava, distribúcia a podzemné uskladňovanie plynu vrátane LNG;

24.

„zariadenie LNG“ je zariadenie LNG v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 33 smernice (EÚ) 2024/1788;

25.

„kontrola tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov“ alebo „kontrola LDAR“ je kontrola zameraná na identifikáciu a odhalenie zdrojov únikov metánu a iných neúmyselných emisií metánu a na opravu alebo výmenu príslušných komponentov;

26.

„kontrola tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov typu 1“ alebo „kontrola LDAR typu 1“ je kontrola tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov vykonávaná v súlade s požiadavkami stanovenými podľa článku 14 ods. 2, článku 14 ods. 7, článku 14 ods. 8 a prílohy I časti 1 v prípade kontrol LDAR typu 1;

27.

„kontrola tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov typu 2“ alebo „kontrola LDAR typu 2“ je kontrola tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov vykonávaná v súlade s požiadavkami stanovenými podľa článku 14 ods. 2, 7 a 8 a prílohy I časti 1 v prípade kontrol LDAR typu 2;

28.

„miesto ťažby“ je miesto, kde sa ropa alebo zemný plyn získavajú zo zeme a kde nedochádza k spracovaniu;

29.

„miesto spracovania“ je miesto, kde sa na úpravu ropy a zemného plynu používajú procesy, ako je separácia ropy a zemného plynu od vody;

30.

„odstávka“ je situácia, keď lokalita alebo časť jej komponentov už nie sú v prevádzke za bežných prevádzkových podmienok a sú odstavené a keď sa pred začatím opráv alebo údržby vyžaduje úplné alebo čiastočné zníženie tlaku;

31.

„odfukovanie“ je priame vypúšťanie nespáleného metánu do atmosféry;

32.

„flérovanie“ je likvidácia metánu riadeným spaľovaním v zariadení určenom na tento účel;

33.

„rutinné flérovanie“ je flérovanie počas bežnej ťažby ropy alebo fosílneho plynu, keď nie sú k dispozícii primerané zariadenia alebo vhodné geologické podmienky na opätovné vtláčanie metánu, jeho využitie na mieste alebo na jeho distribúciu na trh, s výnimkou flérovania spôsobeného mimoriadnou situáciou alebo poruchou;

34.

„fléra“ je zariadenie vybavené zapaľovacím horákom určeným na flérovanie;

35.

„mimoriadna situácia“ je dočasná, neočakávaná, zriedkavá situácia, v ktorej sú emisie metánu neodvrátiteľné a potrebné na zabránenie bezprostrednému a závažnému nepriaznivému vplyvu na bezpečnosť ľudí, zdravie alebo životné prostredie, s výnimkou situácií, ktoré vznikli z dôvodu týchto udalostí alebo v súvislosti s nimi:

a)

prevádzkovateľ nenainštaluje vhodné zariadenie s dostatočnou kapacitou na predpokladaný alebo skutočný objem a tlak ťažby;

b)

prevádzkovateľ neobmedzí ťažbu v situácii, keď jej objem presiahne kapacitu príslušného zariadenia alebo zberného systému okrem prípadov, keď je nadmerná ťažba dôsledkom mimoriadnej situácie v ďalších fázach dodávateľského reťazca, poruchy alebo neplánovanej opravy, pričom jej trvanie nepresiahne osem hodín od času oznámenia kapacitných problémov v ďalších fázach dodávateľského reťazca;

c)

plánovaná údržba;

d)

nedbanlivosť prevádzkovateľa;

e)

opakované zlyhania, konkrétne štyri alebo viac zlyhaní toho istého zariadenia v priebehu 30 dní;

36.

„porucha“ je náhle, neodvrátiteľné zlyhanie alebo výpadok zariadenia, ktoré sa vymyká primeranej kontrole prevádzkovateľa a ktoré významne narúša prevádzku, ale nepredstavuje zlyhanie alebo výpadok zariadenia spôsobené úplne alebo čiastočne zlou údržbou, nedbalou prevádzkou alebo inou príčinou, ktorej sa dalo predísť;

37.

„účinnosť spaľovania“ je hmotnostný percentuálny podiel metánu, ktorý sa odbúra po skončení flérovania, v pomere k množstvu metánu vstupujúceho do fléry;

38.

„neaktívny vrt“ je prieskumný alebo ťažobný ropný alebo plynový vrt alebo lokalita vrtu na pevnine alebo na mori, v ktorom sa aspoň jeden rok neuskutočnili žiadne prieskumné ani ťažobné operácie, s výnimkou dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov;

39.

„dočasne zatvorený vrt“ je prieskumný alebo ťažobný ropný alebo plynový vrt alebo lokalita vrtu na pevnine alebo na mori, na ktorom boli nainštalované bariéry vrtu na dočasnú izoláciu ťažobného ložiska a ku ktorému je stále zabezpečený prístup;

40.

„zlikvidovaný vrt“ je prieskumný alebo ťažobný ropný alebo plynový vrt alebo lokalita vrtu na pevnine alebo na mori, ktorý bol utesnený a ktorý nebude opätovne otvorený, v ktorom sa ukončili všetky operácie a z ktorého boli odstránené všetky zariadenia spojené s vrtom v súlade s príslušnými regulačnými požiadavkami, pričom možno poskytnúť príslušnú dokumentáciu, ako sa stanovuje v prílohe V časti 1 bode 3;

41.

„remediácia“ je proces čistenia znečistenej vody a pôdy;

42.

„regenerácia“ je proces návratu pôdnych a vegetačných podmienok ropného alebo plynového vrtu alebo lokality vrtu do stavu podobného tomu, v akom boli pred narušením;

43.

„uhoľná baňa“ je lokalita, v ktorej prebieha alebo prebiehala ťažba uhlia, vrátane pozemkov, výkopov, podzemných priechodov, šácht, svahov, tunelov a samotných baní, konštrukcií, zariadení, vybavenia, strojov a nástrojov, ktoré sú umiestnené na povrchu alebo pod povrchom zeme a používajú sa pri činnostiach ťažby hnedého uhlia, subbituminózneho uhlia, bituminózneho uhlia alebo antracitu z prírodných ložísk v zemi, a to akýmikoľvek prostriedkami a akoukoľvek metódou vrátane prípravy uhlia na ťažbu, alebo sú výsledkom týchto činností;

44.

„aktívna uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, ktorej väčšina príjmov pochádza z ťažby hnedého uhlia, subbituminózneho uhlia, bituminózneho uhlia alebo antracitov, pričom sa uplatňuje aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

stále prebieha odkrývanie bane;

b)

v posledných 90 dňoch sa v bani ťažilo uhlie;

c)

ventilátory v bani sú v prevádzke;

45.

„hlbinná uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, kde sa uhlie ťaží pomocou stavby tunela do uhoľného sloja v zemi, v ktorom sa následne uhlie dobýva pomocou banských zariadení na ťažbu uhlia, ako sú brázdiace stroje, kontinuálne rýpadlá a stroje na dobývanie v dlhých a krátkych porubových stenách, a prepravuje sa na povrch;

46.

„povrchová uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, v ktorej uhlie leží blízko povrchu a môže sa ťažiť odstránením povrchových vrstiev horniny a zeminy;

47.

„vetracia šachta“ je zvislý otvor na prívod čerstvého vzduchu do podzemia alebo odvod metánu a iných plynov z hlbinnej uhoľnej bane;

48.

„stanica na odvádzanie plynov“ je stanica, ktorá zbiera metán zo siete na odvádzanie plynov z uhoľnej bane;

49.

„sieť na odvádzanie plynov“ je sieť, ktorá môže spájať viacero zdrojov metánu a ktorá odvádza plyn s vysokým obsahom metánu z uhoľných slojov alebo okolitej vrstvy horniny a prepravuje ho do stanice na odvádzanie plynov;

50.

„činnosti po ťažbe“ sú činnosti, ktoré sa vykonávajú po vyťažení uhlia a jeho prepravení na povrch, vrátane manipulácie s uhlím, jeho spracúvania, uskladnenia a prepravy;

51.

„nepretržité meranie“ je meranie, pri ktorom sa odčítavanie údajov vykonáva aspoň každú minútu;

52.

„uhoľné ložisko“ je oblasť, kde sa nachádzajú významné koncentrácie a množstvá uhlia, ktoré možno ťažiť, vymedzená v súlade s metodikou členského štátu na dokumentáciu geologických ložísk nerastných surovín;

53.

„zatvorená uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, v ktorej sa skončila ťažba uhlia, ktorá je zatvorená v súlade s príslušnými licenčnými požiadavkami alebo inými dojednaniami a v prípade ktorej má prevádzkovateľ, vlastník alebo nadobúdateľ licencie stále platné povolenie, licenciu alebo iný právny dokument, ktorým sa udeľuje zodpovednosť za uhoľnú baňu;

54.

„opustená uhoľná baňa“ je uhoľná baňa, v ktorej sa ťažba uhlia skončila, ale v prípade ktorej nie je možné identifikovať prevádzkovateľa, vlastníka ani nadobúdateľa licencie, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z platného povolenia, licencie alebo iného právneho dokumentu, ktorým sa udeľuje zodpovednosť za uholnú baňu, alebo ktorá nebola zatvorená regulovaným spôsobom;

55.

„alternatívne využitie opustenej hlbinnej uhoľnej bane“ je využívanie podpovrchovej banskej infraštruktúry a zariadení na ťažbu uhlia na iné účely ako na ťažbu uhlia;

56.

„zariadenie na ťažbu uhlia“ je akékoľvek zariadenie, ktoré zostáva spojené s vrstvami obsahujúcimi metán, ako sú otvory a potrubia na odvádzanie plynov;

57.

„baňa na koksovateľné uhlie“ je uholná baňa, v ktorej v priemere aspoň 50 % objemu ťažby za posledné tri dostupné roky tvorí koksovateľné uhlie v zmysle vymedzenia v prílohe B k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (23);

58.

„výrobca“ je podnik, ktorý v rámci obchodnej činnosti ťaží ropu, zemný plyn alebo uhlie tak, že ich ťaží zo zeme v licencovanej oblasti, spracúva ich alebo ich prepravuje prostredníctvom prepojenej infraštruktúry v rámci tejto licencovanej oblasti;

59.

„dovozca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti na trh Únie uvádza ropu, zemný plyn alebo uhlie s pôvodom z tretej krajiny, vrátane akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby usadenej v Únii vymenovanej na vykonávanie úkonov a formálnych náležitostí požadovaných podľa kapitoly 5;

60.

„vývozca“ je zmluvná protistrana dovozcu v každej zmluve uzavretej na dodávku ropy, zemného plynu alebo uhlia do Únie;

61.

„metánový emisný profil“ sú jednotlivé informácie a tabuľky s údajmi pre členské štáty, tretie krajiny a výrobcov alebo dovozcov z Únie, ako aj výrobcov alebo dovozcov z tretích krajín, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie do Únie alebo uvádzajú ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie, ktoré sa uverejňujú v databáze transparentnosti metánu;

62.

„superemisia“ je udalosť, ku ktorej dochádza v Únii alebo mimo nej, keď zdroj alebo súbor úzko prepojených zdrojov v určitej lokalite emituje viac ako 100 kg metánu za hodinu;

63.

„proces zosúlaďovania“ je vyšetrovanie a vysvetlenie dôvodov akýchkoľvek štatisticky významných nezrovnalostí medzi kvantifikáciou emisií metánu na úrovni zdroja a ich meraním na úrovni lokality.

Článok 3

Náklady, ktoré vznikajú prevádzkovateľom

1.   Pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík pre prevádzkovateľov prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučnej siete, prevádzkovateľov zariadení LNG alebo iné regulované subjekty, v príslušných prípadoch vrátane prevádzkovateľov podzemných zásobníkov plynu, regulačné orgány podľa článku 57 smernice (EÚ) 2019/944 a kapitoly X smernice (EÚ) 2024/1788 prihliadajú na náklady vzniknuté a investície vykonané v súvislosti s plnením povinností podľa tohto nariadenia, pokiaľ zodpovedajú nákladom a investíciám efektívneho a štrukturálne porovnateľného regulovaného subjektu a pokiaľ sú transparentné.

Na porovnanie nákladov vynaložených prevádzkovateľmi môžu regulačné orgány použiť jednotkové investičné náklady uvedené v odseku 2.

2.   Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) každé tri roky stanoví a zverejní súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov súvisiacich s meraním, kvantifikovaním, monitorovaním, vykazovaním, overovaním a znižovaním emisií metánu, okrem iného z únikov, odfukovania alebo flérovania, pre porovnateľné projekty.

Príslušné regulačné orgány uvedené v odseku 1 a príslušné regulované subjekty poskytnú agentúre ACER všetky údaje potrebné na porovnanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

KAPITOLA 2

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A NEZÁVISLÉ OVEROVANIE

Článok 4

Príslušné orgány

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia.

Členské štáty oznámia Komisii názvy a kontaktné údaje svojich príslušných orgánov do 5. februára 2025. Členské štáty bezodkladne upovedomia Komisiu o akýchkoľvek zmenách názvov alebo kontaktných údajov svojich príslušných orgánov.

2.   Komisia zoznam príslušných orgánov zverejní a pravidelne ho aktualizuje, keď jej členský štát doručí oznámenie o akejkoľvek zmene.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zriadili kontaktné miesto a aby mali primerané právomoci a zdroje na plnenie úloh stanovených v tomto nariadení.

Článok 5

Úlohy príslušných orgánov

1.   Príslušné orgány prijmú pri plnení svojich úloh opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

2.   Prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia poskytnú príslušným orgánom všetku potrebnú pomoc, aby im umožnili alebo uľahčili plnenie úloh príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o predkladanie dokumentácie alebo záznamov, prístup do lokalít, a v prípade, že sa lokalita nachádza na mori, prepravu do lokality alebo z nej.

3.   Príslušné orgány spolupracujú medzi sebou a s Komisiou a môžu spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia. Komisia zriadi sieť príslušných orgánov s cieľom posilniť spoluprácu, pričom prijme potrebné opatrenia na výmenu informácií, najmä o monitorovaní, regulácii a dodržiavaní pravidiel, ako aj na výmenu najlepších postupov a s cieľom umožniť konzultácie. Kontaktné miesta zriadené v rámci príslušných orgánov podporujú tieto činnosti.

4.   Správy, ktoré sa v súlade s týmto nariadením majú zverejňovať, príslušné orgány zverejňujú bezplatne, na vyhradenom webovom sídle a vo voľne prístupnom formáte, v ktorom ich možno stiahnuť a ktorý je strojovo čitateľný.

Keď sa informácie nezverejňujú, a to na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 4 smernice 2003/4/ES alebo v príslušných prípadoch na základe práva Únie v oblasti ochrany osobných údajov, príslušné orgány uvedú, aký druh informácií sa nezverejňuje a príslušné dôvody.

Článok 6

Kontroly

1.   Inšpekcie zahŕňajú rutinné kontroly prevádzkovateľov a prevádzkovateľov baní a nerutinné kontroly prevádzkovateľov, podnikov, prevádzkovateľov baní a dovozcov, ako sa uvádza v tomto článku.

2.   Kontroly v relevantných prípadoch zahŕňajú kontroly na mieste alebo audity v teréne, preskúmanie dokumentácie a záznamov, ktoré preukazujú dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia, zisťovanie a meranie emisií metánu a akékoľvek následné opatrenia, ktoré vykonáva príslušný orgán alebo ktoré sa vykonávajú v jeho mene, s cieľom overiť a presadzovať súlad lokalít s požiadavkami tohto nariadenia.

Ak sa pri kontrole zistí závažné porušenie tohto nariadenia, príslušné orgány vydajú ako súčasť správy uvedenej v odseku 5 oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré má prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca prijať, v ktorom sa stanovia jasné lehoty pre tieto opatrenia.

Príslušné orgány sa môžu tiež rozhodnúť, že prevádzkovateľovi, podniku, prevádzkovateľovi bane alebo dovozcovi vydajú pokyn, aby príslušnému orgánu do jedného mesiaca odo dňa skončenia kontroly predložili na schválenie súbor nápravných opatrení na účely riešenia zistených závažných porušení. Takéto opatrenia sa zapracúvajú do správy uvedenej v odseku 5.

3.   Prvá rutinná kontrola sa dokončí do 5. mája 2026. Po prvej rutinnej kontrole príslušné orgány vypracujú programy rutinných kontrol na základe posúdenia rizík. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o rozsahu a frekvencii rutinných kontrol na základe posúdenia rizík spojených s jednotlivými lokalitami, ako je napríklad environmentálne riziko vrátane kumulatívneho vplyvu všetkých emisií metánu ako znečisťujúcej látky, riziká pre bezpečnosť ľudí a zdravie, ako aj akýchkoľvek zistených porušení tohto nariadenia.

Obdobie medzi kontrolami nepresahuje tri roky. Ak sa pri kontrole zistí závažné porušenie tohto nariadenia, ďalšia kontrola sa uskutoční do 10 mesiacov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, príslušné orgány vykonávajú nerutinné kontroly s cieľom:

a)

prešetriť odôvodnené sťažnosti uvedené v článku 7 a prípady nedodržiavania pravidiel čo najskôr po dátume, keď sa príslušné orgány dozvedeli o týchto sťažnostiach alebo o tomto nedodržiavaní, a najneskôr 10 mesiacov po tomto dátume;

b)

zabezpečiť, ak to príslušné orgány považujú za relevantné, aby sa opravy únikov alebo výmeny komponentov vykonali v súlade s článkom 14 a aby sa zmierňujúce opatrenia vykonali v súlade s článkami 18, 22 a 26;

c)

zabezpečiť dodržiavanie pravidiel, ak bola udelená výnimka podľa článku 14 ods. 5;

d)

ak to príslušné orgány považujú za relevantné, overiť, či podniky a dovozcovia dodržiavajú toto nariadenie.

5.   Po každej kontrole príslušné orgány vypracujú správu, v ktorej uvedú právny základ kontroly, uskutočnené procesné kroky, príslušné zistenia a odporúčania týkajúce sa ďalších opatrení, ktoré má prijať prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca, vrátane lehôt na ich vykonanie.

Vo vhodných prípadoch môžu príslušné orgány vypracovať jednu správu zahŕňajúcu viaceré kontroly aktív, lokalít alebo komponentov toho istého prevádzkovateľa, podniku, prevádzkovateľa bane alebo dovozcu za predpokladu, že sa takéto kontroly vykonajú v pred nasledujúcou rutinnou kontrolou.

Správa sa oznámi dotknutému prevádzkovateľovi, podniku, prevádzkovateľovi bane alebo dovozcovi a zverejní sa do dvoch mesiacov odo dňa kontroly. Ak bola kontrola vykonaná na základe sťažnosti podanej v súlade s článkom 7, príslušné orgány o správe informujú sťažovateľa po jej zverejnení.

Správu zverejňujú príslušné orgány v súlade s ustanoveniami smernice 2003/4/ES. Ak sa informácie nezverejňujú, a to na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 4 uvedenej smernice, príslušné orgány v správe uvedú, aký druh informácií sa nezverejňuje a príslušné dôvody.

6.   Ak sa v správe uvedenej v odseku 5 dospeje k záveru, že prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca nedodržiavajú požiadavky tohto nariadenia, musia prijať všetky potrebné opatrenia na zosúladenie svojich činností s týmto nariadením. Opatrenia sa prijmú bezodkladne v lehote, ktorú určia príslušné orgány.

7.   Členské štáty môžu uzavierať formálne dohody s príslušnými inštitúciami, orgánmi, agentúrami alebo útvarmi Únie alebo s inými členskými štátmi, alebo s inými vhodnými medzivládnymi organizáciami alebo verejnými orgánmi, ak sú k dispozícii, na účely poskytovania špecializovaných odborných znalostí na podporu ich príslušných orgánov pri plnení úloh, ktoré sa im zverili na základe tohto článku.

Na účely tohto odseku sa medzivládna organizácia alebo verejný orgán nepovažujú za vhodné, ak môže byť ich objektivita ohrozená konfliktom záujmov.

Článok 7

Sťažnosti

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba môže príslušným orgánom podať písomnú sťažnosť týkajúcu sa možného porušenia tohto nariadenia zo strany prevádzkovateľa, podniku, prevádzkovateľa bane alebo dovozcu.

2.   Sťažnosť musí byť riadne odôvodnená a musí obsahovať dostatočné dôkazy o údajnom porušení.

3.   Ak sa zistí, že sťažnosť neobsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce vyšetrovanie, príslušné orgány informujú sťažovateľa v primeranej lehote a najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti o dôvodoch svojho rozhodnutia nezačať vyšetrovanie.

Tento odsek sa neuplatňuje, ak sa sťažnosti, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené, opakovane podajú a z tohto dôvodu ich príslušné orgány považujú za zneužívajúce.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 a príslušné vnútroštátne právo, príslušné orgány informujú sťažovateľa o krokoch, ktoré v konaní prijali, a v príslušných prípadoch ho informujú o vhodných alternatívnych formách nápravy, ako je postúpenie veci vnútroštátnym súdom alebo použitie iných vnútroštátnych alebo medzinárodných postupov pre riešenie sťažností.

5.   Príslušné orgány bez toho, aby bolo dotknuté príslušné vnútroštátne právo, a na základe porovnateľných konaní stanovia a zverejnia približné lehoty na prijatie rozhodnutia o sťažnostiach.

Článok 8

Overovacie činnosti a vyhlásenie o overení

1.   Overovatelia vykonávajú overovacie činnosti, aby posúdili zhodu správ o emisiách, ktoré im predložili prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní alebo dovozcovia, s požiadavkami tohto nariadenia. Tieto overovacie činnosti zahŕňajú preskúmanie všetkých použitých zdrojov údajov a metodík s cieľom posúdiť spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť správ o emisiách, najmä:

a)

výber a použitie emisných faktorov;

b)

metodiky, výpočty, odber vzoriek alebo štatistické rozdelenia, na základe ktorých sa určili emisie metánu;

c)

akékoľvek riziká nevhodného merania alebo vykazovania;

d)

akékoľvek systémy kontroly kvality alebo zabezpečenia kvality, ktoré uplatňujú prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní alebo dovozcovia.

2.   Pri vykonávaní overovacích činností uvedených v odseku 1 tohto článku overovatelia používajú normy a technické predpisy stanovené v súlade s článkom 32 na meranie a kvantifikáciu emisií metánu a zmierňovanie.

Až do dátumu začatia uplatňovania týchto noriem a technických predpisov poskytujú podľa príslušného prípadu prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia overovateľom informácie o príslušných normách vrátane európskych alebo iných medzinárodných noriem alebo metodík, ktoré používajú na účely overovacích činností.

Overovacie činnosti zahŕňajú v príslušných prípadoch aj ohlásené a neohlásené kontroly na mieste zamerané na posúdenie spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti použitých zdrojov údajov a metodík.

3.   Overovacie činnosti uvedené v tomto článku sa zosúladia s európskymi alebo inými medzinárodnými normami a metodikami pre overovateľov a ich činnosti s cieľom obmedziť zaťaženie prevádzkovateľov, podnikov, prevádzkovateľov baní alebo dovozcov a príslušných orgánov, pričom sa v rámci nich náležite zohľadňuje povaha overovaných činností a usmernenia, ktoré v tejto súvislosti vydala Komisia.

4.   Ak overovateľ po svojom posúdení s primeranou istotou dospeje k záveru, že správa o emisiách je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, vydá vyhlásenie o overení, ktorým sa potvrdzuje zhoda správy o emisiách a v ktorom uvádzajú vykonané overovacie činnosti.

Overovatelia vydávajú vyhlásenie o overení len vtedy, keď spoľahlivé, dôveryhodné a presné údaje a informácie umožňujú určiť emisie metánu s primeranou mierou istoty, a za predpokladu, že vykázané údaje sú v súlade s odhadovanými údajmi, sú úplné a neobsahujú nezrovnalosti.

Ak overovateľ po svojom posúdení dospeje k záveru, že správa o emisiách nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, informuje o tejto skutočnosti prevádzkovateľa, podnik, prevádzkovateľa bane alebo dovozcu a s ohľadom na uznávané normy poskytnú prevádzkovateľovi, podniku, prevádzkovateľovi bane alebo dovozcovi odôvodnenú spätnú väzbu. Prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca predloží overovateľovi bezodkladne a v lehote stanovenej overovateľom revidovanú správu o emisiách.

5.   Prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia overovateľom poskytujú akúkoľvek pomoc potrebnú na umožnenie alebo uľahčenie vykonávania overovacích činností, najmä pokiaľ ide o prístup do lokality a predloženie dokumentácie alebo záznamov.

Článok 9

Nezávislosť a akreditácia alebo autorizácia overovateľov

1.   Overovatelia musia byť nezávislí od prevádzkovateľov, podnikov, prevádzkovateľov baní a dovozcov, pričom činnosti podľa tohto nariadenia vykonávajú vo verejnom záujme. Overovateľ ani žiadna časť toho istého právneho subjektu preto nesmú byť prevádzkovateľom, podnikom, prevádzkovateľom bane ani dovozcom, ani nesmú vlastniť prevádzkovateľa, podnik, prevádzkovateľa bane ani dovozcu, ani nesmú byť vlastnení prevádzkovateľom, podnikom, prevádzkovateľom bane ani dovozcom.

Overovatelia nesmú mať vzťahy s prevádzkovateľmi, podnikmi, prevádzkovateľmi baní ani dovozcami, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislosť a nestrannosť.

2.   Overovateľov, ktorí sú právnickými osobami, akredituje vnútroštátny akreditačný orgán podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.

Ak sa v tomto nariadení neuvádzajú žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa akreditácie overovateľov, uplatňuje sa nariadenie (ES) č. 765/2008.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť autorizovať fyzické osoby za overovateľov na účely tohto nariadenia. Týchto overovateľov autorizuje vnútroštátny orgán, ktorý nie je vnútroštátnym akreditačným orgánom vymenovaným podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2008.

4.   Ak sa členský štát rozhodne uplatniť odsek 3, zabezpečí, aby príslušný vnútroštátny orgán spĺňal požiadavky tohto nariadenia a poskytol Komisii a ostatným členským štátom všetky listinné dôkazy potrebné na overenie spôsobilosti overovateľov autorizovaných podľa uvedeného odseku.

Článok 10

Používanie a výmena informácií

1.   Komisia, príslušné orgány a overovatelia pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí podľa tohto nariadenia zohľadňujú informácie, ktoré zverejňuje Medzinárodné stredisko pre monitorovanie emisií metánu (ďalej len „IMEO“), alebo Partnerstvo pre emisie metánu z ropy a zemného plynu (ďalej len „OGMP“) alebo iné príslušné medzinárodne dostupné informácie, najmä informácie o:

a)

agregácii údajov o emisiách metánu v súlade s vhodnými štatistickými metódami;

b)

overovaní a validácii metodík a štatistických procesov, ktoré používa priemysel na kvantifikáciu údajov o emisiách metánu;

c)

vypracovaní metodík na agregáciu a analýzu údajov v súlade s osvedčenými vedeckými a štatistickými postupmi s cieľom zabezpečiť vyššiu presnosť odhadov emisií metánu s primeranou charakterizáciou neistoty;

d)

uverejňovaní vykazovaných agregovaných údajov podľa hlavného zdroja a úrovne vykazovania, v prípade možnosti roztriedených podľa prevádzkovaných a neprevádzkovaných aktív v súlade s požiadavkami na hospodársku súťaž a dôvernosť;

e)

nahlasovaní zistení týkajúcich sa významných nezrovnalostí medzi zdrojmi údajov, čo prispieva k vytváraniu spoľahlivejších vedeckých metodík;

f)

nahlasovaní superemisií identifikovaných pomocou systému včasného odhaľovania a varovania.

2.   Komisia predloží stredisku IMEO verejne dostupné údaje o emisiách metánu, ktoré považuje za relevantné a ktoré Komisii poskytli príslušné orgány v súlade s týmto nariadením.

KAPITOLA 3

EMISIE METÁNU V ODVETVIACH ROPY A PLYNU

Článok 11

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a), b) a c).

Článok 12

Monitorovanie a vykazovanie

1.   Prevádzkovatelia do 5. augusta 2025 predložia príslušným orgánom správu, ktorá obsahuje kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja, na ktorých odhad sa v prípade všetkých zdrojov použijú aspoň všeobecné emisné faktory. Táto správa môže v prípade niektorých alebo všetkých zdrojov obsahovať kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 2.

2.   Prevádzkovatelia a podniky usadení v Únii predložia príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza dané aktívum, správu, ktorá obsahuje kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja:

a)

v prípade prevádzkovaných aktív do 5. februára 2026 a

b)

v prípade neprevádzkovaných aktív do 5. februára 2027, ak tieto aktíva neboli vykázané podľa písmena a).

Ak priame meranie nie je možné, vykazovanie zahŕňa použitie špecifických emisných faktorov založených na kvantifikácii alebo odbere vzoriek na úrovni zdroja.

3.   Prevádzkovatelia a podniky usadené v Únii predkladajú príslušným orgánom členského štátu, v ktorej sa nachádza dané aktívum, správu, ktorá obsahuje kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja, ktorú dopĺňajú merania emisií metánu na úrovni lokality, čo umožní uskutočniť posúdenie a porovnanie s odhadovanými údajmi na úrovni zdroja agregovanými podľa lokalít:

a)

v prípade prevádzkovaných aktív do 5. februára 2027 a následne každý rok do 31. mája a

b)

v prípade neprevádzkovaných aktív do 5. augusta 2028 a následne každý rok do 31. mája, ak tieto aktíva neboli vykázané podľa písmena a).

Prevádzkovatelia a podniky pred predložením správy príslušným orgánom zabezpečia, aby správy posúdil overovateľ a aby ich súčasťou bolo vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkom 8.

4.   Správy stanovené v tomto článku sa vzťahujú na obdobie posledného dostupného kalendárneho roka a musia obsahovať aspoň tieto informácie:

a)

typ a umiestnenie zdrojov emisií;

b)

podrobné údaje za každý druh zdroja emisií vykázané v tonách metánu a v tonách ekvivalentu CO2 s využitím potenciálov globálneho otepľovania v zmysle vymedzenia v šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC);

c)

podrobné informácie o metodikách kvantifikácie;

d)

všetky emisie metánu za prevádzkované aktíva;

e)

vlastnícky podiel a emisie metánu z neprevádzkovaných aktív vynásobené vlastníckym podielom;

f)

zoznam subjektov s prevádzkovou kontrolou nad neprevádzkovanými aktívami.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzor na podávanie správ stanovených v tomto článku, pričom zohľadní zavedené národné inventarizačné správy, ako aj najnovšie technické usmerňovacie dokumenty a vzory na podávanie správ OGMP. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 35 ods. 2.

Do prijatia príslušných vykonávacích aktov používajú prevádzkovatelia a podniky dokumenty s technickými usmerneniami a vzory na podávanie správ pre prevádzku v počiatočnej, stredovej a konečnej fáze dodávateľského reťazca OGMP 2.0.

5.   Merania a kvantifikácie uvedené v tomto článku sa vykonávajú v súlade s príslušnými normami a technickými predpismi stanovenými podľa článku 32. Až do dátumu začatia uplatňovania uvedených noriem alebo technických predpisov prevádzkovatelia a podniky dodržiavajú najmodernejšie priemyselné postupy a na meranie a kvantifikáciu emisií metánu využívajú najlepšie dostupné technológie. V tejto súvislosti môžu prevádzkovatelia a podniky usadené v Únii na takéto účely používať aj najnovšie technické usmerňovacie dokumenty OGMP 2.0 schválené do 4. augusta 2024.

Prevádzkovatelia a podniky poskytnú príslušným orgánom a overovateľom informácie o normách vrátane európskych alebo iných medzinárodných noriem alebo použitých metodikách.

6.   Prevádzkovatelia a podniky usadené v Únii porovnávajú kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja a meranie emisií metánu na úrovni lokality. Ak medzi kvantifikáciou na úrovni zdroja a meraním emisií metánu na úrovni lokality existujú štatisticky významné nezrovnalosti, prevádzkovatelia a podniky:

a)

bezodkladne informujú príslušné orgány pred koncom obdobia vykazovania;

b)

čo najskôr vykonajú proces zosúlaďovania a najneskôr v nasledujúcom období vykazovania informujú príslušný orgán o výsledkoch procesu zosúlaďovania vrátane podľa potreby akýchkoľvek dôkazov a podporných dokumentov.

V procese zosúlaďovania sa riešia možné dôvody nezrovnalostí, čo zahŕňa aspoň presnosť a primeranosť technológií a metód použitých na kvantifikáciu na úrovni zdroja a na meranie emisií metánu na úrovni lokality, alebo akúkoľvek neistotu v súvislosti s údajmi vo výsledkoch spôsobenú vybranými metódami, technológiami alebo extrapoláciou výsledkov.

Na účely procesu zosúlaďovania prevádzkovatelia a podniky zvážia dodatočnú kvantifikáciu na úrovni zdroja alebo merania na úrovni lokality s cieľom poskytnúť potrebné dôkazy na vysvetlenie dôvodov nezrovnalostí. Na základe výsledkov procesu zosúlaďovania prevádzkovatelia a podniky vykonajú vo vhodných prípadoch následné numerické úpravy kvantifikácie na úrovni zdroja alebo meraní na úrovni lokality.

Ak sa príslušné orgány domnievajú, že informácie, ktoré poskytol prevádzkovateľ alebo podnik podľa písmena b) prvého pododseku, dostatočne nevysvetľujú dôvody nezrovnalostí, môžu príslušné orgány prevádzkovateľa alebo podnik požiadať, aby poskytol ďalšie informácie alebo prijal ďalšie opatrenia.

7.   Ak sa zachováva dôvernosť informácií v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (24), dotknutí prevádzkovatelia alebo podniky v správe uvedú, aký druh informácií nebol poskytnutý a príslušné dôvody.

8.   Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii v súlade s článkom 5 ods. 4 do troch mesiacov od ich predloženia príslušnými prevádzkovateľmi alebo podnikmi.

Článok 13

Všeobecná povinnosť zmierňovania

Prevádzkovatelia prijmú všetky vhodné zmierňujúce opatrenia, aby pri svojich činnostiach zabránili emisiám metánu a aby ich minimalizovali.

Článok 14

Zisťovanie a oprava únikov

1.   Do 5. mája 2025 v prípade existujúcich lokalít a do 6 mesiacov od dátumu začatia prevádzky nových lokalít prevádzkovatelia predložia príslušným orgánom program kontroly tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov (ďalej len „program LDAR“).

Program LDAR obsahuje podrobný opis kontrol LDAR a súvisiacich činností vrátane konkrétnych harmonogramov, ktoré sa majú vykonať v súlade s týmto článkom, prílohou I časťami 1 a 2 a relevantnými normami a technickými predpismi stanovenými podľa článku 32. Ak sa v programe LDAR vykonajú akékoľvek zmeny, prevádzkovatelia predložia aktualizovaný program LDAR čo najskôr príslušným orgánom.

Až do dátumu začatia uplatňovania týchto noriem alebo technických predpisov stanovených podľa článku 32 prevádzkovatelia používajú na účely kontrol LDAR najmodernejšie priemyselné postupy a najlepšie technológie, ktoré sú komerčne dostupné. Prevádzkovatelia poskytujú príslušným orgánom a overovateľom informácie o normách vrátane medzinárodných noriem alebo o použitých metodikách.

Príslušné orgány môžu prevádzkovateľa požiadať, aby program LDAR zmenil tak, že zohľadní požiadavky tohto nariadenia.

2.   Prevádzkovatelia začnú prvú kontrolu LDAR typu 2 zameranú na všetky komponenty, za ktoré sú zodpovední, v súlade s programom LDAR čo najskôr od 4. augusta 2024.

V každom prípade prevádzkovatelia vykonajú prvú kontrolu LDAR typu 2 v prípade existujúcich lokalít do 5. augusta 2025. Bez toho, aby boli dotknuté frekvencie stanovené v prílohe I časti 1, môžu prevádzkovatelia považovať kontroly LDAR typu 2 vykonané medzi 3. augustom 2022 a 4. augustom 2024 za prvú kontrolu LDAR typu 2.

Do 9 mesiacov od dátumu začatia prevádzky nových lokalít prevádzkovatelia vykonajú prvú kontrolu LDAR typu 2 zameranú na všetky komponenty, za ktoré sú zodpovední, v súlade s programom LDAR.

Po vykonaní prvej kontroly LDAR typu 2 prevádzkovatelia vykonávajú prieskumy LDAR typu 1 a typu 2 s týmito frekvenciami:

a)

v prípade nadzemných a podzemných komponentov okrem distribučných a prepravných sietí v súlade s minimálnymi frekvenciami stanovenými v prílohe I časti 1 bode 1;

b)

v prípade komponentov distribučných a prepravných sietí v súlade s minimálnymi frekvenciami stanovenými v prílohe I časti 1 bode 2;

c)

v prípade všetkých komponentov na mori v súlade s minimálnymi frekvenciami stanovenými v prílohe I časti 1 bode 3;

d)

v prípade všetkých ostatných komponentov v súlade s minimálnymi frekvenciami stanovenými v prílohe I časti 1 bode 4.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť vykonávať kontroly LDAR typu 2 v súlade s týmto článkom, ak sa vyžaduje kontrola LDAR typu 1, prevádzkovatelia sa môžu rozhodnúť, že namiesto kontroly LDAR typu 1 vykonajú kontrolu LDAR typu 2.

4.   V rámci kontrol LDAR môžu prevádzkovatelia používať pokročilé detekčné technológie, ak:

a)

príslušné orgány schvália ich použitie v súvislosti s programom LDAR;

b)

meranie sa vykonáva na úrovni každého jednotlivého potenciálneho zdroja emisií a

c)

pokročilé detekčné technológie spĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 7 a 8 a v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I časti 2.

5.   Odchylne od odseku 2 štvrtého pododseku tohto článku, ak prevádzkovatelia, ktorí produkujú alebo spracúvajú ropu alebo zemný plyn, poskytnú na základe meraní z predchádzajúcich piatich rokov, ktoré boli vykázané prevádzkovateľmi v súlade s článkom 12 a posúdené overovateľom, dôkazy o tom, že únik má menej ako 1 % všetkých ich komponentov a subkomponentov v každej lokalite a že súhrnné emisie metánu súvisiace s týmito únikmi predstavujú menej ako 0,08 % celkového objemu plynu alebo 0,015 % celkovej hmotnosti ropy, ktoré spracovali alebo vyťažili, môžu v súvislosti s komponentmi v lokalitách, kde sa nezistili žiadne úniky, uplatňovať iné frekvencie kontrol LDAR, a to pod podmienkou súhlasu príslušných orgánov a ak:

a)

v prípade všetkých komponentov na miestach spracovania sa kontroly LDAR typu 1 vykonávajú aspoň každých 12 mesiacov;

b)

v prípade aspoň 25 % všetkých komponentov na miestach spracovania sa kontroly LDAR typu 2 vykonávajú každých 12 mesiacov, pričom všetky komponenty sa kontrolujú aspoň každých 48 mesiacov;

c)

v prípade všetkých komponentov na miestach ťažby sa kontroly LDAR typu 1 vykonávajú aspoň každých 36 mesiacov;

d)

v prípade všetkých komponentov na miestach ťažby sa kontroly LDAR typu 2 vykonávajú aspoň každých 60 mesiacov.

Ak po kontrolách LDAR vykonaných v súlade s prvým pododsekom tohto odseku má 1 % alebo viac všetkých komponentov a subkomponentov v každej lokalite únik alebo súhrnné emisie metánu súvisiace s týmito únikmi predstavujú viac ako 0,08 % celkového objemu plynu alebo 0,015 % celkovej hmotnosti ropy, ktoré sa spracovali alebo vyťažili, na dotknutého prevádzkovateľa sa v danej lokalite vzťahujú povinnosti podľa odseku 2.

Príslušný orgán oznámi Komisii výnimky udelené podľa tohto odseku a vykoná nerutinné kontroly uvedené v článku 6 ods. 4.

6.   Kontroly LDAR sa vykonávajú s detekčnými zariadeniami, ktoré umožňujú identifikovať úniky pre každý typ komponentu takto:

a)

v prípade komponentov, ktoré sa nachádzajú nad zemou a komponentov, ktoré sa nachádzajú nad hladinou mora, na úrovni čo najbližšie ku každému jednotlivému potenciálnemu zdroju emisií;

b)

v prípade podzemných komponentov, v prvom kroku nad povrchom zeme a v prípade zistenia úniku, ako je upresnené vo vykonávacom akte prijatom v súlade s odsekom 7 v druhom kroku e čo najbližšie k zdroju emisií;

c)

v prípade komponentov na mori pod hladinou mora alebo pod morským dnom sa uplatňujú najlepšie komerčne dostupné detekčné techniky.

7.   Komisia do 5. augusta 2025 prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví:

a)

minimálne detekčné limity a detekčné techniky pre rôzne detekčné zariadenia používané na splnenie požiadaviek na všetky komponenty podľa odseku 8;

b)

prahové hodnoty uplatniteľné v prvom kroku kontrol LDAR, ktoré sa majú použiť na splnenie požiadaviek na podzemné komponenty podľa odseku 8.

Tieto minimálne detekčné limity, techniky a prahové hodnoty vychádzajú z najlepších dostupných technológií a najlepších dostupných detekčných techník, pričom sa zohľadňujú rôzne typy komponentov a kontrol LDAR. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 3.

Až do prijatia uvedeného vykonávacieho aktu s cieľom splniť požiadavky odseku 8 prevádzkovatelia používajú najlepšie dostupné technológie a najlepšie dostupné detekčné techniky v súlade so špecifikáciami výrobcu na účely prevádzky a údržby.

8.   Prevádzkovatelia opravia alebo vymenia všetky komponenty, pri ktorých sa zistí, že vypúšťajú metán na úrovniach, ktoré pri štandardnej teplote a tlaku a pri použití detekčných zariadení v súlade so špecifikáciami výrobcu na účely prevádzky a údržby, dosahujú alebo presahujú:

a)

v prípade kontrol LDAR typu 1: 7 000 častíc na milión v rámci objemu metánu alebo 17 gramov metánu za hodinu;

b)

v prípade kontrol LDAR typu 2:

i)

500 častíc na milión v rámci objemu metánu alebo 1 gramov metánu za hodinu v prípade nadzemných komponentov a komponentov na mori nad hladinou mora;

ii)

1 000 častíc na milión v rámci objemu metánu alebo 5 gramov metánu za hodinu v druhom kroku kontrol LDAR v prípade podzemných komponentov;

iii)

7 000 častíc na milión v rámci objemu metánu alebo 17 gramov za hodinu v prípade komponentov na mori pod hladinou mora alebo pod morským dnom.

9.   Oprava alebo výmena komponentov uvedených v odseku 8 sa uskutoční ihneď po zistení. Ak sa oprava nemôže vykonať bezprostredne po zistení úniku, pokus o opravu sa uskutoční čo najskôr, najneskôr však 5 dní po zistení, pričom oprava sa musí ukončiť do 30 dní od zistenia.

Ak je prevádzkovateľ schopný preukázať, že oprava alebo výmena na prvý pokus nebude úspešná alebo možná do 5 dní, alebo ak prevádzkovateľ očakáva, že úplná oprava nebude možná do 30 dní z dôvodu bezpečnostných, administratívnych alebo technických aspektov, oznámi to príslušným orgánom a poskytne im najneskôr do 12 dní od dátumu zistenia úniku o tom dôkazy spolu s harmonogramami opráv a monitorovania, ktoré obsahujú aspoň prvky stanovené v prílohe II.

Tieto harmonogramy opráv a monitorovania obsahujú všetky potrebné dôkazy odôvodňujúce každé omeškanie. Zabezpečuje sa nimi minimalizovanie vplyvu na životné prostredie a zároveň aj rešpektovanie relevantných bezpečnostných, administratívnych a technických aspektov. Príslušné orgány môžu prevádzkovateľa požiadať, aby harmonogramy opráv a monitorovania zmenil s ohľadom na požiadavky tohto nariadenia. Oprava alebo výmena sa v každom prípade vykoná čo najskôr.

Prevádzkovatelia uprednostňujú opravy väčších únikov.

Pri opravách alebo výmenách uvedených v tomto odseku sa využívajú najlepšie komerčne dostupné technológie, ktoré poskytujú dlhodobú ochranu pred únikmi v budúcnosti.

Bezpečnostné, administratívne a technické aspekty uvedené v tomto odseku sa obmedzujú na:

a)

bezpečnosť personálu a iných osôb v blízkosti zisteného úniku;

b)

akýkoľvek nepriaznivý environmentálny vplyv, ak je prevádzkovateľ schopný preukázať, že tento vplyv by bol väčší ako environmentálne prínosy, napríklad ak by oprava mohla viesť k vyššej celkovej úrovni emisií metánu než v prípade nevykonania opravy;

c)

prístupnosť komponentu vrátane plánovanej údržby, požiadaviek postupu udeľovania povolení alebo požadovaného administratívneho oprávnenia;

d)

nedostupnosť náhradných dielov potrebných na opravu komponentu alebo náhradných komponentov a

e)

výrazné zhoršenie situácie v oblasti dodávok plynu, ktoré pravdepodobne povedie k úrovni krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (25).

10.   Ak sa uplatňuje jedna alebo viacero podmienok stanovených v odseku 9 šiestom pododseku písm. a) až e) a pred opravou alebo výmenou je potrebná odstávka, prevádzkovatelia minimalizujú únik do 24 hodín od jeho zistenia a opravia ho do konca najbližšej naplánovanej odstávky alebo do jedného roka, podľa toho, čo nastane skôr, pokiaľ nie je možné odôvodnene očakávať, že vykonanie skoršej opravy povedie k situácii, keď by množstvo metánu odfúknutého počas opráv bolo s veľkou pravdepodobnosťou výrazne vyššie ako množstvo metánu, ktoré by uniklo v prípade nevykonania opravy, alebo pokiaľ nie je možné odôvodnene očakávať, že vykonanie skoršej opravy povedie k problémom s bezpečnosťou dodávok v malých prepojených sústavách v zmysle vymedzenia v smernici (EÚ) 2019/944.

Prevádzkovateľ bezodkladne poskytne príslušným orgánom všetky potrebné dôkazy odôvodňujúce jeho rozhodnutie o odložení opravy.

Rozhodnutie o odložení opravy z bezpečnostných, administratívnych a technických dôvodov podlieha schváleniu príslušnými orgánmi a zahrnie sa do harmonogramov opráv a monitorovania. Príslušné orgány môžu dotknutého prevádzkovateľa požiadať, aby harmonogramy opráv a monitorovania zmenil tak, že zohľadní požiadavky tohto nariadenia.

11.   Prevádzkovatelia bezodkladne vytvoria, aktualizujú a v plnej miere sprístupňujú príslušným orgánom záznam o všetkých rozhodnutiach o odložení opravy podľa tohto článku, ktorý zahŕňa všetky potrebné dôkazy odôvodňujúce každé rozhodnutie a zodpovedajúce harmonogramy opráv a monitorovania.

12.   Bez ohľadu na odsek 2 prevádzkovatelia vykonajú kontrolu komponentov, v prípade ktorých sa zistilo, že z nich unikajú emisie:

a)

na úrovniach metánu, ktoré sa pri štandardnej teplote a tlaku rovnajú prahovým hodnotám stanoveným v odseku 8 alebo sú vyššie, počas predchádzajúcej kontroly LDAR, a to okamžite po uskutočnení opravy podľa odseku 9 a najneskôr do 45 dní po oprave, aby sa zabezpečila úspešnosť opravy; a

b)

na úrovniach metánu, ktoré sú pri štandardnej teplote a tlaku nižšie ako prahové hodnoty stanovené v odseku 8, a to najneskôr do 3 mesiacov od zistenia emisií, s cieľom aspoň raz skontrolovať, či sa zmenilo množstvo strát metánu a či je potrebná oprava.

Ak sa zistí vyššie bezpečnostné riziko alebo vyššie riziko strát metánu, príslušné orgány môžu odporučiť častejšie vykonávanie kontrol LDAR v prípade príslušných komponentov.

13.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti podávať správy podľa odseku 14, prevádzkovatelia zaznamenajú všetky zistené úniky bez ohľadu na ich veľkosť a pravidelne ich kontrolujú a zabezpečia ich opravu v súlade s odsekom 9.

Prevádzkovatelia tieto záznamy uchovávajú aspoň 10 rokov a na požiadanie tieto informácie poskytnú príslušným orgánom.

14.   Prevádzkovatelia každoročne predložia všetky harmonogramy opráv a monitorovania a správu, v ktorej zhrnú výsledky všetkých kontrol LDAR vykonaných počas predchádzajúceho roka, príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádzajú dotknuté aktíva.

Príslušné orgány môžu prevádzkovateľov požiadať, aby správu alebo harmonogramy opráv a monitorovania zmenili tak, že zohľadnia požiadavky tohto nariadenia.

15.   Ktorúkoľvek z úloh uvedených v tomto článku môžu prevádzkovatelia delegovať. Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľov ani na účinnosť dohľadu vykonávaného príslušnými orgánmi.

16.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s kontrolami LDAR poskytovateľom služieb LDAR a prevádzkovateľom sprístupnili certifikačné, akreditačné alebo rovnocenné systémy kvalifikácie vrátane vhodných programov odbornej prípravy.

17.   Bez toho, aby boli dotknuté smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (26) a 2013/30/EÚ (27), môžu príslušné orgány rozhodnúť o oslobodení ropných a plynových komponentov na mori nachádzajúcich sa na ich území v hĺbke väčšej ako 700 metrov od požiadaviek podľa tohto článku, ak dotknutý prevádzkovateľ môže poskytnúť spoľahlivé dôkazy o tom, že vplyv potenciálnych emisií metánu z týchto komponentov na klímu je s veľkou pravdepodobnosťou zanedbateľný.

Článok 15

Obmedzenia odfukovania a flérovania

1.   Odfukovanie sa zakazuje, s výnimkou okolností stanovených v tomto článku. Rutinné flérovanie sa zakazuje.

2.   Odfukovanie alebo flérovanie sa povoľuje iba v prípade mimoriadnej situácie alebo poruchy.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 sa odfukovanie alebo flérovanie povoľuje, ak je nevyhnutné a jednoznačne potrebné, pričom sa naň vzťahuje povinnosť podať správu podľa článku 16.

Odfukovanie a flérovanie sa považuje za nevyhnutné a jednoznačne potrebné v týchto špecifických situáciách, v ktorých odfukovanie alebo flérovanie, podľa príslušného prípadu, nemožno úplne vylúčiť alebo je potrebné z bezpečnostných dôvodov:

a)

počas bežnej prevádzky pneumatických zariadení, kompresorov, zásobníkov s atmosférickým tlakom, vzorkovacích a meracích zariadení, suchých plynových upchávok alebo iných komponentov určených na odfukovanie, za predpokladu, že takéto zariadenia spĺňajú normy alebo technické predpisy stanovené podľa článku 32 a sú riadne udržiavané s cieľom minimalizovať straty metánu;

b)

na odľahčenie kvapaliny, ktorá zostala vo vrte, alebo na jej vyrovnanie s atmosférickým tlakom;

c)

počas meraní zásobníka alebo inej nízkotlakovej nádoby, alebo pri odbere vzoriek z nich za predpokladu, že zásobník alebo nádoba spĺňa normy alebo technické predpisy stanovené podľa článku 32;

d)

počas prepravy kvapalín zo zásobníka alebo inej nízkotlakovej nádoby do prepravného vozidla za predpokladu, že zásobník alebo nádoba spĺňa normy alebo technické predpisy stanovené podľa článku 32;

e)

počas opráv, údržby, skúšobných postupov a vyraďovania z prevádzky vrátane vyfúknutia a odtlakovania zariadenia s cieľom vykonať opravu a údržbu;

f)

počas testu tesniacej pažnicovej hlavy (bradenhead);

g)

počas skúšky presakovania tesniacej manžety;

h)

počas ťažobnej skúšky trvajúcej menej než 24 hodín;

i)

ak metán nespĺňa špecifikácie zberného potrubia za predpokladu, že prevádzkovateľ analyzuje vzorky metánu dvakrát za týždeň s cieľom určiť, či boli dosiahnuté špecifikácie, a nasmeruje metán do zberného potrubia hneď po splnení špecifikácií potrubia;

j)

počas uvádzania potrubia, vybavenia alebo zariadení do prevádzky, a to len tak dlho, ako je potrebné na prefúknutie privádzaných nečistôt z potrubia alebo vybavenia;

k)

počas ježkovania potrubia, vyfúknutia na účely opráv, vyraďovania z prevádzky alebo počas prefúknutia potrubia na účely opráv alebo údržby, a to len vtedy, keď nie je možné zachytiť plyn alebo ho presmerovať do časti potrubia, na ktorej sa nevykonávajú opravy či údržba.

4.   V prípadoch, v ktorých je odfukovanie povolené podľa odsekov 2 a 3, ho prevádzkovatelia vykonávajú iba vtedy, keď flérovanie nie je technicky možné z dôvodu nedostatočnej horľavosti alebo neschopnosti udržať plameň, ohrozuje bezpečnosť prevádzky alebo pracovníkov alebo by malo horší vplyv na životné prostredie z hľadiska emisií. V takom prípade prevádzkovatelia v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 16 informujú príslušné orgány a poskytnú im dôkaz o nevyhnutnosti použiť odfukovanie namiesto flérovania.

5.   Zariadenie, ktoré odfukuje, sa nahradí neemisnými alternatívami, ak sú komerčne dostupné a ak spĺňajú normy alebo technické predpisy pre komponenty určené na odfukovanie stanovené podľa článku 32.

6.   Okrem podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3 sa flérovanie povolí len v prípadoch, keď z iných ako ekonomických dôvodov nie je možné uskutočniť opätovné vtláčanie metánu, nie je možné ho použiť na mieste, uskladňovať na neskoršie použitie ani distribuovať na trh. V takom prípade prevádzkovatelia v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 16 príslušným orgánom preukážu nevyhnutnosť použiť flérovanie namiesto opätovného vtláčania metánu, jeho použitia na mieste, uskladňovania na neskoršie použitie alebo distribúcie na trh.

7.   V prípade celkového postavenia, výmeny alebo renovácie lokality, prevádzkovatelia inštalujú a používajú len komerčne dostupné pneumatické zariadenia, kompresory, zásobníky s atmosférickým tlakom, vzorkovacie a meracie zariadenia a suché plynové upchávky s nulovými emisiami. V prípade čiastočnej výmeny alebo renovácie lokality, prevádzkovatelia inštalujú a používajú v dotknutej časti len komerčne dostupné pneumatické zariadenia, kompresory, zásobníky s atmosférickým tlakom, vzorkovacie a meracie zariadenia a suché plynové upchávky s nulovými emisiami.

8.   Prevádzkovatelia bezodkladne a v každom prípade najneskôr do 5. februára 2026 dodržiavajú ustanovenia tohto článku v prípade existujúcich lokalít a najneskôr do 12 mesiacov od dátumu začatia prevádzky nových lokalít. Ak prevádzkovatelia nie sú schopní dodržať tento článok z dôvodu výnimočného oneskorenia spôsobeného potrebou získať povolenie alebo akékoľvek iné administratívne oprávnenie od príslušných orgánov alebo nedostupnosťou zariadenia na odfukovanie alebo flérovanie, poskytnú príslušným orgánom podrobný harmonogram vykonávania. Tento harmonogram obsahuje dostatočné dôkazy o splnení podmienok stanovených v tomto odseku. Príslušné orgány môžu požadovať úpravy uvedeného harmonogramu.

Článok 16

Podávanie správ o prípadoch odfukovania a flérovania

1.   Prevádzkovatelia príslušným orgánom oznámia prípady odfukovania a flérovania:

a)

z dôvodu mimoriadnej situácie alebo poruchy; alebo

b)

trvajúce celkovo 8 hodín alebo viac počas 24 hodín od jednotlivej udalosti.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa uskutoční bezodkladne po udalosti a najneskôr do 48 hodín od jej začiatku alebo od chvíle, keď sa o nej prevádzkovateľ dozvedel, v súlade s prvkami uvedenými v prílohe III.

Odchylne od prvého pododseku sa kontrolované flérovanie, ku ktorému dochádza počas odstávky, vykazuje vo výročnej správe.

2.   Prevádzkovatelia poskytujú príslušným orgánom ako súčasť príslušnej správy uvedenej v článku 12 výročné správy o všetkých prípadoch odfukovania a flérovania uvedených v odseku 1 tohto článku a v článku 15 v súlade s prvkami uvedenými v prílohe III.

Článok 17

Požiadavky na účinnosť spaľovania

1.   V prípade celkového alebo čiastočného postavenia lokality, jej výmeny alebo renovácie alebo v prípade inštalácie nových flér alebo iných spaľovacích zariadení prevádzkovatelia inštalujú iba fléry alebo spaľovacie zariadenia s automatickým zapaľovačom alebo neprerušovaným zapaľovacím horákom a konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania aspoň 99 %.

2.   Prevádzkovatelia zabezpečia, aby do 5. februára 2026 všetky fléry alebo iné spaľovacie zariadenia spĺňali požiadavky odseku 1.

3.   Prevádzkovatelia vykonávajú kontroly flér alebo iných spaľovacích zariadení každých 15 dní v súlade s prílohou IV s výnimkou prípadov, keď sa nepoužívajú pravidelne. Ak sa fléry alebo iné spaľovacie zariadenia nepoužívajú pravidelne, prevádzkovatelia ich pred každým použitím skontrolujú.

Ako alternatívu k pravidelným kontrolám môžu prevádzkovatelia so súhlasom príslušných orgánov používať diaľkové alebo automatizované monitorovacie systémy, ako sa uvádza v súlade s prílohou IV bodmi 1 a 2.

Ak sa zistia nezrovnalosti, prevádzkovatelia prešetria príčinu nezrovnalosti a odstránia ju do 6 hodín alebo, v prípade nepriaznivých poveternostných javov alebo iných extrémnych podmienok, do 6 hodín po obnovení normálnych podmienok.

4.   V prípade použitia automatických zapaľovačov alebo neprerušovaných zapaľovacích horákov, prevádzkovatelia používajú na neustále monitorovanie plameňa hlavnej fléry alebo plameňa zapaľovacieho horáka zariadenie na kontrolu plameňa s cieľom zabezpečiť, aby k odfukovaniu nedochádzalo z dôvodu zhasnutia plameňa.

Článok 18

Neaktívne vrty, dočasne zatvorené vrty a zlikvidované vrty

1.   Členské štáty do 5. augusta 2025 zostavia a zverejnia inventúru všetkých neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov nachádzajúcich sa na ich území alebo podliehajúcich ich právomoci, ktoré sú zaznamenané, alebo ak sú k dispozícii informácie alebo dôkazy o mieste, na ktorom sa nachádzajú, alebo ak je s vynaložením všetkého primeraného úsilia možné toto miesto určiť. Uvedená inventúra obsahuje aspoň prvky uvedené v prílohe V časti 1.

Členské štáty vedú a aktualizujú túto inventúru, a to aj vynaložením všetkého primeraného úsilia na lokalizáciu a zdokumentovanie všetkých identifikovaných neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov nachádzajúcich sa na ich území alebo podliehajúcich ich právomoci, a to na základe dôkladného posúdenia, pri ktorom sa zohľadňujú najaktuálnejšie vedecké zistenia a najlepšie dostupné techniky.

2.   Odchylne od odseku 1, členské štáty, ktoré Komisii oznámia dôkazy o tom, že sa na ich území nachádza, alebo ich právomoci podlieha, celkovo 40 000 alebo viac zaznamenaných neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov, môžu prijať plán na dokončenie inventúry uvedenej v odseku 1 a kvantifikácie emisií metánu alebo na preukázanie, že v súvislosti s týmito vrtmi neexistujú žiadne emisie metánu, a uvedú v ňom aspoň prvky stanovené v prílohe V časti 1 a zverejnia ho za predpokladu, že:

a)

do 5. augusta 2025 sa do inventúry zahrnie aspoň 20 % týchto vrtov, pričom prioritou sú neaktívne a čiastočne zlikvidované vrty;

b)

do 5. augusta 2026 sa do inventúry zahrnie aspoň 40 % týchto vrtov;

c)

každých 12 mesiacov po 5. auguste 2026 sa do inventúry zahrnie aspoň ďalších 15 % týchto vrtov;

d)

všetky vrty sa do inventúry zahrnú do 5. augusta 2030.

Uvedený plán podlieha schváleniu príslušnými orgánmi.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sa správy, ktoré obsahujú informácie o kvantifikácii emisií metánu a v prípade, že zariadenie na monitorovanie tlaku existuje, informácie o monitorovaní tlaku na všetkých neaktívnych vrtoch a dočasne zatvorených vrtoch, predložia príslušným orgánom do 5. mája 2026 a následne každý rok do 31. mája.

Tieto správy obsahujú kvantifikáciu emisií metánu do ovzdušia a vody a v príslušných prípadoch informácie o monitorovaní tlaku s použitím noriem alebo technických predpisov stanovených podľa článku 32. Až do dátumu začatia uplatňovania uvedených noriem alebo technických predpisov prevádzkovatelia a členské štáty dodržiavajú najmodernejšie priemyselné postupy a na meranie a kvantifikáciu emisií metánu využívajú najlepšiu dostupnú technológiu.

Ak prevádzkovatelia alebo členské štáty podávajú správy o emisiách metánu v rámci medzinárodných alebo regionálnych dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo príslušný členský štát, správy uvedené v tomto odseku môžu zahŕňať informácie nahlásené v rámci takýchto dohôd.

Správy týkajúce sa neaktívnych a dočasne zatvorených vrtov, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch so 40 000 alebo viac neaktívnymi vrtmi, dočasne zatvorenými vrtmi a zlikvidovanými vrtmi spolu, sa predkladajú do 12 mesiacov od zaradenia každého vrtu do inventúry a potom do 31. mája každého roka.

4.   Ak sa príslušným orgánom poskytne kvantifikácia emisií metánu, a ak zariadenie na monitorovanie tlaku existuje, údaje z monitorovania tlaku, ktoré preukazujú, že za posledných 5 rokov nedošlo k žiadnym emisiám metánu z dočasne zatvoreného vrtu na pevnine, odsek 3 sa na tento vrt prestáva uplatňovať.

Ak sa príslušným orgánom poskytne kvantifikácia emisií metánu, a ak existuje zariadenie na monitorovanie tlaku, údaje z monitorovania tlaku, ktoré preukazujú, že počas posledných troch rokov nedošlo k žiadnym emisiám metánu z neaktívneho vrtu na mori alebo dočasne zatvoreného vrtu na mori, odsek 3 sa na tento vrt prestáva uplatňovať.

5.   Ak sa príslušným orgánom poskytnú spoľahlivé dôkazy o významných množstvách emisií metánu v neaktívnom vrte alebo v dočasne zatvorenom vrte na mori po uplynutí doby uvedenej v odseku 4, alebo v zlikvidovanom vrte a ak tieto dôkazy potvrdila nezávislá tretia strana, príslušné orgány rozhodnú o tom, ako sa na tento vrt vzťahujú povinnosti stanovené v tomto článku v súvislosti s dočasne zatvorenými vrtmi.

6.   Ak sa emisie metánu zistia v neaktívnych vrtoch, dočasne zatvorených vrtoch alebo zlikvidovaných vrtoch, členské štáty alebo strana zodpovedná podľa odseku 8 prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré majú k dispozícii, na remediáciu, regeneráciu a zlikvidovanie daného vrtu, podľa príslušného prípadu, ak je to technicky možné, a zohľadnia vplyv potrebných prác na životné prostredie vzhľadom na súvisiace zníženie emisií metánu.

7.   Správy uvedené v odseku 3 tohto článku pred predložením príslušným orgánom posúdi overovateľ a tieto správy musia obsahovať vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkom 8.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia plnili povinnosti stanovené v odsekoch 3 až 7 a v odseku 9. Ak prevádzkovateľ, vlastník, držiteľ licencie alebo strana inak zodpovedná za vrt podľa vnútroštátneho práva poskytne príslušnému orgánu primerané a spoľahlivé dôkazy na preukázanie toho, že nemá primerané finančné prostriedky na plnenie týchto povinností, alebo ak nie je možné identifikovať zodpovednú stranu, zodpovednosť za plnenie týchto povinností nesie členský štát.

9.   Do 5. augusta 2026 členské štáty alebo strana zodpovedná podľa odseku 8 vypracujú plán zmierňovania na účely remediácie, regenerácie a zlikvidovania neaktívnych vrtov a dočasne zatvorených vrtov, ktorý obsahuje aspoň prvky stanovené v prílohe V časti 2, a vykonajú ho do 12 mesiacov od predloženia prvej správy uvedenej v odseku 3.

Odchylne od prvého pododseku ak členský štát alebo zodpovedná strana podľa odseku 8 môžu preukázať, že vykonávanie uvedeného plánu zmierňovania nie je možné v uvedenej lehote z dôvodu bezpečnostných, administratívnych alebo technických dôvodov, môžu odložiť jeho vykonávanie. Plán zmierňovania musí obsahovať všetky potrebné dôkazy odôvodňujúce takéto rozhodnutie. V takých prípadoch sa vykonávanie uskutoční čo najskôr, pričom sa zabezpečí, aby dátum ukončenia zmierňujúcich opatrení pre každý vrt nepresiahol 3 roky od predloženia prvej správy uvedenej v odseku 3.

Príslušné orgány môžu zodpovednú stranu požiadať, aby plán zmierňovania zmenila tak, že zohľadní požiadavky tohto nariadenia.

Členské štáty alebo strana zodpovedná podľa odseku 8 pravidelne aktualizujú plán zmierňovania v súlade s inventúrou uvedenou v odseku 1 a správami uvedenými v odseku 3 a akýmikoľvek zmenami alebo novými informáciami, ktoré z nich vyplývajú, a na základe dôkladného posúdenia, pri ktorom sa zohľadňujú najaktuálnejšie vedecké zistenia a najlepšie dostupné techniky.

V plánoch zmierňovania sa používa inventúra uvedená v odseku 1 a správy uvedené v odseku 3 s cieľom určiť priority činností vrátane:

a)

remediácie, regenerácie a trvalého zasypania vrtov;

b)

regenerácie súvisiacich prístupových ciest alebo okolitej pôdy pod vodou, podľa príslušného prípadu;

c)

obnovy pôdy, vody, morského dna a biotopu dotknutých vrtmi a predchádzajúcimi činnosťami;

d)

monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby zlikvidované vrty neboli zdrojom emisií metánu v súlade s týmto článkom.

10.   Príslušné orgány preskúmajú a sprístupnia správy a plány zmierňovania uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii v súlade s článkom 5 ods. 4 do troch mesiacov od ich predloženia zo strany prevádzkovateľa alebo od dokončenia plánu zmierňovania členským štátom.

11.   Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2008/56/ES a 2013/30/EÚ, môžu príslušné orgány rozhodnúť o oslobodení ropných a plynových vrtov na mori nachádzajúcich sa v hĺbke väčšej ako 700 metrov od požiadaviek podľa odseku 3 alebo 9 tohto článku, ak možno poskytnúť spoľahlivé dôkazy o tom, že vplyv potenciálnych emisií metánu z týchto vrtov na klímu je s veľkou pravdepodobnosťou zanedbateľný.

12.   Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2008/56/ES a 2013/30/EÚ, a so súhlasom príslušných orgánov, dočasne zatvorené vrty a zlikvidované vrty na mori umiestnené v hĺbke od 200 do 700 metrov môžu byť oslobodené od požiadaviek podľa odseku 3 alebo 9 tohto článku, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že vplyv potenciálnych emisií metánu z týchto vrtov na klímu je s veľkou pravdepodobnosťou zanedbateľný, a to tým, že odkáže na posúdenie vplyvov na životné prostredie vykonané pred vŕtaním alebo po nehodách počas prevádzky.

KAPITOLA 4

EMISIE METÁNU V ODVETVÍ UHLIA

Oddiel I

Monitorovanie a vykazovanie v aktívnych uhoľných baniach

Článok 19

Rozsah pôsobnosti

1.   Tento oddiel sa vzťahuje na aktívne hlbinné a povrchové uhoľné bane.

2.   Emisie metánu pochádzajúce z aktívnych hlbinných uhoľných baní zahŕňajú tieto emisie:

a)

emisie metánu zo všetkých vetracích šácht využívaných prevádzkovateľom bane;

b)

emisie metánu zo staníc na odvádzanie plynov a zo siete na odvádzanie metánu vznikajúce či už v dôsledku úmyselného alebo neúmyselného odfukovania, alebo neúplného flérovania pri flérovaní prebytočného plynu;

c)

emisie metánu vznikajúce počas činností po ťažbe a v oblasti uhoľnej bane.

3.   Emisie metánu pochádzajúce z aktívnych povrchových uhoľných baní zahŕňajú tieto emisie:

a)

emisie metánu vznikajúce v uhoľnej bani počas procesu ťažby;

b)

emisie metánu vznikajúce počas činností po ťažbe a v oblasti uhoľnej bane.

Článok 20

Monitorovanie a vykazovanie

1.   Pokiaľ ide o hlbinné uhoľné bane, prevádzkovatelia baní vykonávajú nepretržité priame merania na úrovni zdroja a kvantifikáciu vo všetkých vetracích šachtách. Prevádzkovatelia baní podávajú príslušným orgánom správy o emisiách metánu ročne za každú vetraciu šachtu v kilotonách metánu, a to s použitím zariadení a metodík, ktorých výsledkom je presnosť merania s toleranciou 0,5 kiloton metánu ročne alebo 5 % nahláseného množstva, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

2.   Prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov vykonávajú nepretržité priame merania na úrovni zdroja a kvantifikáciu celkového uvoľneného odfúknutého a spaľovaného metánu bez ohľadu na dôvody takéhoto odfukovania a flérovania.

3.   Pokiaľ ide o povrchové uhoľné bane, prevádzkovatelia baní používajú na kvantifikáciu emisií metánu vyplývajúcich z operácií ťažby emisné faktory metánu z uhoľných baní špecifické pre jednotlivé ložiská. Prevádzkovatelia baní stanovujú tieto emisné faktory každé tri mesiace v súlade s vhodnými vedeckými normami a zohľadňujúc emisie metánu z okolitých vrstiev.

4.   Merania a kvantifikácia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými normami alebo technickými predpismi stanovenými podľa článku 32. Až do dátumu začatia uplatňovania uvedených noriem alebo technických predpisov prevádzkovatelia baní dodržiavajú najmodernejšie priemyselné postupy a na meranie a kvantifikáciu emisií metánu využívajú najlepšiu dostupnú technológiu. Prevádzkovatelia baní poskytnú príslušným orgánom a overovateľom informácie o normách vrátane medzinárodných noriem alebo o použitých metodikách.

Pokiaľ ide o nepretržité priame merania na úrovni zdroja a kvantifikáciu uvedené v odsekoch 1 a 2, ak časť meracieho zariadenia nie je určité obdobie v prevádzke, môžu sa hodnoty odčítané počas období, keď toto zariadenie bolo v prevádzke, použiť na pomernom základe na odhad údajov za obdobie, keď zariadenie nebolo v prevádzke.

Zariadenie použité na nepretržité priame merania na úrovni zdroja a kvantifikáciu uvedené v odsekoch 1 a 2 musí byť v prevádzke viac než 90 % obdobia, za ktoré sa používa na monitorovanie emisií metánu, s výnimkou odstávky potrebnej na opätovnú kalibráciu a opravy.

5.   V relevantných prípadoch vykonávajú prevádzkovatelia baní odhad emisií metánu po ťažbe s použitím emisných faktorov po ťažbe, ktoré sa každoročne aktualizujú na základe vzoriek uhlia špecifických pre jednotlivé ložiská a v súlade s vhodnými vedeckými normami.

6.   Do 5. augusta 2025 a potom každý rok do 31. mája prevádzkovatelia baní a prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov predložia príslušným orgánom správu, v ktorej uvedú údaje o ročných emisiách metánu na úrovni zdroja v súlade s týmto článkom.

Táto správa sa týka obdobia posledného dostupného kalendárneho roka a zahŕňa prvky uvedené v prílohe VI časti 1 pre aktívne hlbinné uhoľné bane, v prílohe VI časti 2 pre aktívne povrchové uhoľné bane a v prílohe VI časti 3 pre stanice na odvádzanie plynov.

Prevádzkovatelia baní a prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov pred predložením správ príslušným orgánom zabezpečia, že správy uvedené v tomto odseku posúdi overovateľ a že ich súčasťou bude vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkom 8.

7.   Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii v súlade s článkom 5 ods. 4 do troch mesiacov od ich predloženia prevádzkovateľmi baní.

Oddiel II

Zmierňovanie emisií metánu pochádzajúcich z aktívnych hlbinných uhoľných baní

Článok 21

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na emisie metánu z hlbinných uhoľných baní uvedené v článku 19 ods. 2.

Článok 22

Zmierňujúce opatrenia

1.   Od 1. januára 2025 sa zakazuje flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 % a odfukovanie metánu zo sietí na odvádzanie plynov s výnimkou prípadu mimoriadnej situácie, poruchy, alebo ak je to nevyhnutné a jednoznačne potrebné na účely údržby a s výnimkou odfukovania v súlade s odsekom 2. V takýchto prípadoch prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov vykonajú odfukovanie len vtedy, ak flérovanie nie je technicky uskutočniteľné alebo predstavuje riziko ohrozenia bezpečnosti prevádzky alebo pracovníkov. V takom prípade prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 23 príslušným orgánom preukážu nevyhnutnosť odfukovania namiesto flérovania.

2.   Od 1. januára 2027 sa s výnimkou mimoriadnych situácií zakazuje odfukovanie metánu cez vetracie šachty v uhoľných baniach, ktoré vypúšťajú viac než 5 ton metánu na kilotonu vyťaženého uhlia, okrem baní na koksovateľné uhlie.

Od 1. januára 2031 sa s výnimkou mimoriadnych situácií zakazuje odfukovanie metánu cez vetracie šachty v uhoľných baniach, ktoré vypúšťajú viac než 3 tony metánu na kilotonu vyťaženého uhlia, okrem baní na koksovateľné uhlie.

Uvedené prahové hodnoty sa uplatňujú ročne na prevádzkovateľa bane, ak jeden subjekt prevádzkuje viacero uhoľných baní.

Opatrenia prijaté v súlade s týmto odsekom nesmú viesť k zhoršeniu bezpečnosti pracovníkov.

3.   Do 5. augusta 2027 Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením obmedzení týkajúcich sa odfukovania metánu z vetracích šácht pre bane na koksovateľné uhlie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, môžu členské štáty využívať systém stimulov na znižovanie emisií metánu na základe poplatkov, platieb alebo sankcií, ako sa uvádza v článku 33, s cieľom zaručiť, aby prevádzkovatelia existujúcich uhoľných baní dodržiavali povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Článok 23

Podávanie správ o prípadoch odfukovania a prípadoch flérovania

1.   Od 1. januára 2025 prevádzkovatelia stanice na odvádzanie plynov oznamujú príslušným orgánom všetky prípady odfukovania a všetky prípady flérovania s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 %:

a)

ktoré boli spôsobené mimoriadnou situáciou alebo poruchou;

b)

ku ktorým došlo nevyhnutne z dôvodu údržby siete na odvádzanie plynov.

Toto oznámenie sa uskutoční v súlade s prílohou VII bezodkladne po udalosti a najneskôr do 48 hodín od jej začiatku alebo od chvíle, keď sa o nej prevádzkovateľ dozvedel.

2.   Príslušné orgány sprístupňujú informácie, ktoré im boli predložené v súlade s týmto článkom, verejnosti a Komisii každý rok v súlade s článkom 5 ods. 4.

Oddiel III

Emisie metánu zo zatvorených hlbinných uhoľných baní a z opustených hlbinných uhoľných baní

Článok 24

Rozsah pôsobnosti

Tento oddiel sa vzťahuje na tieto emisie metánu zo zatvorených hlbinných uhoľných baní a z opustených hlbinných uhoľných baní, v ktorých sa ťažba uhlia ukončila 3. auguste 1954:

a)

emisie metánu zo všetkých vetracích šácht, ktoré naďalej vypúšťajú emisie metánu;

b)

emisie metánu zo zariadení na ťažbu uhlia, ktoré sa už nepoužívajú;

c)

emisie metánu z iných presne vymedzených bodových zdrojov emisií uvedených v prílohe VIII časti 1.

Článok 25

Monitorovanie a vykazovanie

1.   Do 5. augusta 2025 členské štáty v súlade s metodikou uvedenou v prílohe VIII časti 1 vykonajú a sprístupnia verejnosti inventúru všetkých zatvorených hlbinných uhoľných baní a opustených hlbinných uhoľných baní, ktoré sa nachádzajú na ich území alebo podliehajú ich právomoci, ktorých prevádzka sa ukončila po 3. auguste 1954 pričom tento súpis musí zahŕňať aspoň prvky uvedené v prílohe VIII časti 1.

2.   Od 5. mája 2026 sa emisie metánu merajú vo všetkých zatvorených hlbinných uhoľných baniach a opustených hlbinných uhoľných baniach, ktorých prevádzka sa ukončila po 3. auguste 1954.

Meracie zariadenia sa nainštalujú na všetky prvky uvedené v prílohe VIII časti 1 bode 1.5, pri ktorých sa na základe inventúry uvedenej v odseku 1 tohto článku zistilo, že vypúšťajú viac ako 0,5 tony emisií metánu ročne. Uvedené meracie zariadenie vykonáva priame merania na úrovni zdroja alebo kvantifikáciu na úrovni zdroja v súlade s uplatniteľnými normami alebo technickými predpismi stanovenými podľa článku 32, a to aspoň raz za hodinu a v dostatočnej kvalite, aby sa umožnil reprezentatívny odhad ročných emisií metánu zo všetkých prvkov uvedených v prílohe VIII časti 1 bode 1.5, o ktorých sa zistilo, že vypúšťajú emisie metánu. Až do dátumu začatia uplatňovania uvedených noriem alebo technických predpisov prevádzkovatelia baní dodržiavajú najmodernejšie priemyselné postupy a na meranie a kvantifikáciu emisií metánu využívajú najlepšiu dostupnú technológiu. Prevádzkovatelia baní poskytnú príslušným orgánom a overovateľom informácie o normách vrátane európskych alebo iných medzinárodných noriem, o technických predpisoch alebo použitých metodikách.

Meracie zariadenie musí byť v prevádzke viac než 90 % obdobia, za ktoré sa používa na monitorovanie emisií metánu, s výnimkou odstávky potrebnej na opätovnú kalibráciu a opravu.

3.   Ak sú pozorované ročné emisie metánu z prvku uvedeného v prílohe VIII časti 1 bode 1.5 nižšie ako 1 tona metánu počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov v prípade hlbinných uhoľných baní, ktoré sú zatopené, alebo počas dvanástich po sebe nasledujúcich rokov v prípade hlbinných uhoľných baní, ktoré nie sú zatopené, nevykonáva sa v súvislosti s týmto konkrétnym prvkom žiadne ďalšie monitorovanie ani podávanie správ.

4.   Na žiadosť zodpovednej strany môžu príslušné orgány oslobodiť zatvorené hlbinné uhoľné bane a opustené hlbinné uhoľné bane z požiadaviek odsekov 2 a 3 tohto článku a prílohy VIII časti 1 bodu 1.5, ak zodpovedná strana preukáže, že tieto bane boli úplne zatopené aspoň 10 rokov pred dátumu žiadosti.

K tejto žiadosti sa pripojí správa zodpovednej strany. V uvedenej správe sa preukáže stabilizácia hydrogeologických podmienok, ako aj absencia významného množstva emisií metánu z príslušnej uhoľnej bane. Príslušné orgány túto správu zverejnia v súlade s vnútroštátnym právom.

5.   Ak príslušné orgány dostanú spoľahlivé dôkazy o významnom množstve emisií metánu zo zatvorenej hlbinnej uhoľnej bane alebo z opustenej hlbinnej uhoľnej bane, ako sa uvádza v odseku 4, na túto uhoľnú baňu sa vzťahujú povinnosti stanovené v odsekoch 2 a 3.

6.   Správy obsahujúce údaje o ročných odhadovaných emisiách metánu na úrovni zdroja sa predložia príslušným orgánom do 5. augusta 2026, a potom každý rok do 31. mája.

Uvedené správy sa týkajú posledného dostupného kalendárneho roka a musia zahŕňať prvky uvedené v prílohe VIII časti 2.

Správy uvedené v tomto odseku pred ich predložením príslušným orgánom posúdi overovateľ. Musia obsahovať vyhlásenie o overení vydané v súlade s článkom 8.

7.   Za plnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2 až 6 tohto článku, pokiaľ ide o zavreté hlbinné uhoľné bane, sú zodpovední prevádzkovatelia baní alebo členské štáty. Za plnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2 až 6 tohto článku, pokiaľ ide o opustené hlbinné uhoľné bane, sú zodpovedné členské štáty. V prípade alternatívneho využitia opustených hlbinných uhoľných baní je držiteľ povolenia uvedený v článku 26 ods. 3 zodpovedný za plnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

8.   Príslušné orgány sprístupnia správy uvedené v tomto článku verejnosti a Komisii v súlade s článkom 5 ods. 4 do troch mesiacov od ich predloženia zodpovednou stranou.

Článok 26

Zmierňujúce opatrenia

1.   Na základe inventúry uvedenej v článku 25 členské štáty vypracujú a vykonávajú plán zmierňovania s cieľom riešiť emisie metánu zo zatvorených hlbinných uhoľných baní a opustených hlbinných uhoľných baní, ktorých prevádzka sa ukončila po 3. auguste 1954.

Uvedený plán zmierňovania sa predloží príslušným orgánom do 5. februára 2027. Obsahuje kľúčové míľniky na jeho realizáciu a aspoň prvky stanovené v prílohe VIII časti 3.

2.   Od 1. januára 2030 sa zakazuje odfukovanie a flérovanie zo zariadení uvedených v článku 25 ods. 2 okrem prípadov, keď využívanie metánu alebo znižovanie emisií metánu nie je technicky uskutočniteľné alebo predstavuje riziko ohrozenia environmentálnej bezpečnosti, bezpečnosti ľudí vrátane bezpečnosti personálu alebo zdravia. V takom prípade prevádzkovatelia baní alebo členské štáty v rámci povinností podávať správy uvedených v článku 25 preukážu nevyhnutnosť odfukovania alebo flérovania namiesto využívania metánu alebo znižovania emisií metánu.

3.   Alternatívne využitie opustených hlbinných uhoľných baní sa povoľuje na základe povoľovacieho postupu prispôsobeného konkrétnemu typu alternatívneho použitia opustenej hlbinnej uhoľnej bane. Žiadateľ predloží príslušným orgánom podrobný plán opatrení na zabránenie emisiám metánu. Držiteľ povolenia dodržiava povinnosti týkajúce sa monitorovania, podávania správ a zmierňovania podľa článku 25 a tohto článku.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté príslušné odvetvové právo Únie, sa v prípade zatvorených hlbinných uhoľných baní povoľujú existujúce najlepšie postupy zmierňovania na zníženie emisií metánu.

KAPITOLA 5

EMISIE METÁNU Z ROPY, ZEMNÉHO PLYNU A UHLIA UVÁDZANÝCH NA TRH ÚNIE

Článok 27

Požiadavky vzťahujúce sa na dovozcov

1.   Do 5. mája 2025 a potom každý rok do 31. mája dovozcovia poskytnú príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, informácie uvedené v prílohe IX. Ak dovozcovia tieto informácie úplne alebo čiastočne neposkytnú, poskytnú uvedeným príslušným orgánom riadne odôvodnenie takého neposkytnutia a stanovia opatrenia, ktoré prijali na získanie týchto informácií.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom zmeniť toto nariadenie úpravou informácií, ktoré majú poskytnúť dovozcovia.

2.   Do 5. augusta 2025 a potom každý rok do 31. augusta členské štáty predložia Komisii informácie, ktoré poskytli dovozcovia.

Komisia tieto informácie sprístupní v súlade s článkom 30.

Článok 28

Rovnocennosť opatrení na monitorovanie, vykazovanie a overovanie

1.   Od 1. januára 2027 dovozcovia preukazujú a v súlade s článkom 27 ods. 1 nahlasujú príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, že zmluvy o dodávkach ropy, zemného plynu alebo uhlia vyťažených mimo Únie, ktoré boli uzavreté alebo obnovené 4. augusta 2024 alebo po tomto dátume, sa vzťahujú len na ropu, zemný plyn alebo uhlie, ktoré podliehajú opatreniam týkajúcim sa monitorovania, vykazovania a overovania uplatňovaným na úrovni výrobcu, ktoré sú rovnocenné opatreniam stanoveným v tomto nariadení.

2.   V prípade zmlúv uzavretých pred 4. augustom 2024 o dodávkach ropy, zemného plynu alebo uhlia vyrobených mimo Únie dovozcovia vynaložia všetko primerané úsilie, aby vyžadovali, aby ropa, zemný plyn alebo uhlie podliehali opatreniam týkajúcim sa monitorovania, vykazovania a overovania uplatňovaným na úrovni výrobcu, ktoré sú rovnocenné opatreniam stanoveným v tomto nariadení. Toto úsilie môže zahŕňať zmenu týchto zmlúv.

Od 1. januára 2027 dovozcovia každoročne informujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom sú usadení, o výsledkoch takéhoto úsilia ako súčasť informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 27 ods. 1, a ak takéto úsilie nevynaložia, poskytnú uvedeným príslušným orgánom riadne odôvodnenie takého nevynaloženia úsilia a stanovia opatrenia, ktoré prijali v rámci uvedeného úsilia.

3.   Komisia vydá odporúčania obsahujúce nepovinné vzorové doložky týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely odsekov 1 a 2, ktoré majú používať dovozcovia uvádzajúci ropu, zemný plyn a uhlie na trh Únie v procese úpravy alebo obnovenia existujúcich zmlúv alebo podpisovania nových zmlúv o dodávkach ropy, zemného plynu a uhlia.

4.   Príslušné orgány členských štátov chránia dôvernosť informácií získaných od dovozcov podľa tohto článku v súlade s právom Únie. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie Komisii, ktorá chráni dôvernosť takýchto informácií v súlade s právom Únie.

5.   Na účely tohto článku sa opatrenia na monitorovanie, vykazovanie a overovanie považujú za rovnocenné s opatreniami stanovenými v tomto nariadení v týchto prípadoch:

a)

ropa, zemný plyn a uhlie podliehajú overovaniu nezávislou treťou stranou, ktoré je rovnocenné s overovaním stanoveným v článkoch 8 a 9, a výrobca usadený v tretej krajine uplatňuje:

i)

v prípade ropy a zemného plynu opatrenia na monitorovanie a vykazovanie, ktorými sa zabezpečí kvantifikácia emisií metánu a ktoré zodpovedajú opatreniam stanoveným v článku 12, alebo monitorovanie a vykazovanie na úrovni 5 OGMP 2.0;

ii)

v prípade uhlia opatrenia na monitorovanie a vykazovanie rovnocenné opatreniam, ktoré sú stanovené v článku 20; alebo

b)

tretia krajina zaviedla a uplatňuje na výrobcov a vývozcov usadených v tejto tretej krajine, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie, regulačný rámec pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie, ktorý je prinajmenšom rovnocenný s rámcom uplatňovaným v Únii; tretia krajina predovšetkým preukázala, že tieto požiadavky na monitorovanie a vykazovanie zabezpečujú aspoň kvantifikáciu na úrovni zdroja a lokality a pravidelné vykazovanie, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v článku 12, pokiaľ ide o ropu a zemný plyn a v článku 20, pokiaľ ide o uhlie, a že je zavedené účinné overovanie nezávislou treťou stranou, ktoré je rovnocenné s tým, ktoré je stanovené v článkoch 8 a 9, ako aj účinný dohľad a presadzovanie.

6.   Na účely odseku 5 písm. b) Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví postup a požiadavky týkajúce sa dôkazov, ktoré má poskytnúť tretia krajina na účely stanovenia rovnocennosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 3.

Postup stanovenia rovnocennosti sa môže začať na žiadosť tretej krajiny alebo na žiadosť Komisie.

Komisia aktívne spolupracuje so všetkými tretími krajinami vyvážajúcimi ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie s cieľom získať ich súhlas so začatím takéhoto postupu, pričom zohľadní množstvo dovezené z týchto tretích krajín a ich potenciál na zníženie ich emisií metánu.

Rovnocennosť stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov pre každú príslušnú tretiu krajinu len vtedy, ak tretia krajina spĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 5 písm. b) tohto článku a poskytne všetky požadované dôkazy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 3 tohto nariadenia. Komisia sa zdrží prijatia takýchto vykonávacích aktov, ak by sa ich prijatím obchádzali reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 215 ZFEÚ, ktorými sa obmedzuje dovoz ropy, zemného plynu alebo uhlia.

Komisia môže rovnocennosť kedykoľvek odvolať prostredníctvom vykonávacieho aktu, ak tretia krajina už právne alebo v praxi nespĺňa podmienky stanovené v odseku 5 písm. b) tohto článku počas obdobia najmenej 12 mesiacov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 3. Pred prijatím uvedeného vykonávacieho aktu Komisia informuje tretiu krajinu o svojich obavách a poskytne jej možnosť vyjadriť sa.

Pri príprave vykonávacích aktov uvedených v tomto odseku Komisia informuje koordinačnú skupinu pre ropu a ropné výrobky zriadenú smernicou Rady 2009/119/ES (28), koordinačnú skupinu pre plyn zriadenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (29) a skupinu pre koordináciu v oblasti elektrickej energie, ktorú zriadila Komisia, ako aj ďalšie príslušné zainteresované strany. Uvedené vykonávacie akty nadobudnú účinnosť najskôr 30 kalendárnych dní odo dňa ich prijatia.

7.   Dovozcovia sú oslobodení od povinnosti vykazovania stanovenej v odsekoch 1 a 2, ak dovážajú ropu, zemný plyn alebo uhlie z tretej krajiny, pre ktorú bola stanovená rovnocennosť v súlade s odsekom 6.

8.   Od 4. augusta 2024 Komisia vo vhodných prípadoch a s výhradou príslušných postupov navrhne rámce spolupráce s tretími krajinami, z ktorých Únia dováža ropu, zemný plyn alebo uhlie, a zameria sa na uzavretie týchto rámcov zo strany Únie, s cieľom podporiť tieto tretie krajiny pri vytváraní systému monitorovania, vykazovania a overovania rovnocenného so systémom stanoveným v tomto nariadení. Komisia neodporúča uzatvárať takéto rámce spolupráce, ak by sa týmito rámcami obchádzali reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 215 ZFEÚ týkajúce sa dovozu ropy, zemného plynu alebo uhlia.

Článok 29

Metánová intenzita pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia

1.   V prípade zmlúv o dodávkach uzavretých alebo obnovených 5. augusta 2028 alebo po tomto dátume výrobcovia a podľa článku 27 ods. 1 dovozcovia z Únie do 4. augusta 2024 a potom každý rok nahlásia príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, metánovú intenzitu pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré uviedli na trh Únie, vypočítanú v súlade s metodikou stanovenou podľa odseku 4 tohto článku.

V prípade zmlúv o dodávkach uzavretých pred 4. augustom 2024 výrobcovia a podľa článku 27 ods. 1 dovozcovia z Únie vynaložia všetko primerané úsilie, aby príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, oznámili metánovú intenzitu pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré uviedli na trh Únie, vypočítanú v súlade s metodikou stanovenou podľa odseku 4 tohto článku. Od 5. augusta 2028 výrobcovia a dovozcovia z Únie, ktorí uvádzajú ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie, každoročne podávajú príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, správu o výsledkoch takéhoto úsilia.

2.   Do 5. augusta 2030 a potom každý rok výrobcovia a dovozcovia z Únie uvádzajúci ropu, zemný plyn a uhlie na trh Únie na základe zmlúv o dodávkach uzavretých alebo obnovených po 5. auguste 2030 preukážu príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sú usadení, že metánová intenzita pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré uviedli na trh Únie, vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou podľa odseku 4, je nižšia ako maximálne hodnoty intenzity metánu stanovené v súlade s odsekom 6 na podporu zníženia globálnych emisií metánu pre tieto výrobky.

3.   Príslušné orgány členských štátov chránia dôvernosť informácií získaných od výrobcov a dovozcov Únie podľa tohto článku v súlade s právom Únie. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie Komisii, ktorá chráni dôvernosť takýchto informácií v súlade s právom Únie.

4.   Komisia do 5. augusta 2027 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodiky výpočtu metánovej intenzity pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na úrovni výrobcu. V uvedenej metodike sa zohľadnia rôzne výrobné procesy a podmienky lokality, ako aj existujúce medzinárodné metodiky a najlepšie postupy na výpočet metánovej intenzity. Táto metodika musí byť nediskriminačná a založená na transparentných a objektívnych kritériách. Pri príprave takýchto delegovaných aktov Komisia informuje koordinačnú skupinu pre ropu a ropné výrobky, koordinačnú skupinu pre plyn, skupinu pre koordináciu v oblasti elektrickej energie a ďalšie príslušné zainteresované strany.

5.   Komisia do 5. augusta 2029 posúdi potenciálny vplyv rôznych úrovní hodnôt maximálnej metánovej intenzity spojených s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na úrovni výrobcu a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa obsahuje posúdenie potenciálneho zníženia globálnych emisií metánu, jeho vplyvu na bezpečnosť dodávok energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a na konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, ako aj potenciálnych narušení globálneho a regionálneho trhu. Táto správa obsahuje aj posúdenie trhu, pokiaľ ide o metánovú intenzitu pri súčasných a budúcich dodávkach do Únie do roku 2049 prostredníctvom dlhodobých zmlúv a nákupov na spotovom trhu. V uvedenom posúdení sa analyzuje situácia v jednotlivých členských štátoch, pričom sa zohľadnia zmluvné záväzky prijaté pred 4. augustom 2024, kapacity energetickej infraštruktúry a možné obmedzenia.

6.   Na základe posúdenia uvedeného v odseku 5 a objektívnych kritérií Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 34 na doplnenie tohto nariadenia stanovením maximálnych hodnôt metánovej intenzity na úrovni výrobcu spojených s ropou, zemným plynom a uhlím uvádzanými na trh Únie. Uvedené delegované akty musia byť v súlade s metodikou výpočtu metánovej intenzity pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie stanovenou v súlade s týmto článkom. V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia aj rôzne triedy metánovej intenzity pre ropu, zemný plyn a uhlie. Tieto maximálne hodnoty metánovej intenzity sa určujú osobitne pre ropu, zemný plyn a uhlie a vzťahujú sa na triedu alebo triedy s najlepšími výsledkami. Tieto maximálne hodnoty metánovej intenzity a triedy metánovej intenzity zohľadňujú rôzne zdroje, výrobné procesy a podmienky lokality a stanovujú sa na úrovniach, ktoré podporujú znižovanie globálnych emisií metánu v súvislosti s ropou, so zemným plynom a s uhlím uvádzanými na trh Únie a zároveň zachovávajú bezpečnosť dodávok energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, zabezpečujú vyváženú distribúciu objemov ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie a chránia konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

Článok 30

Databáza transparentnosti metánu a metánové emisné profily

1.   Do 5. februára 2026 Komisia zriadi a udržiava databázu transparentnosti metánu vrátane relevantných informácií o členských štátoch a tretích krajinách, podnikoch, dovozcoch a objemoch ropy, zemného plynu a uhlia uvedených na trh Únie, najmä informácie, ktoré jej boli predložené v súlade s článkom 12 ods. 8, článkom 18 ods. 10, článkom 20 ods. 7, článkom 23 ods. 2, článkom 25 ods. 8, článkom 27 ods. 2, článkom 28 ods. 4 a článkom 29 ods. 3.

2.   Okrem informácií uvedených v odseku 1 musí databáza zahŕňať aspoň tieto informácie:

a)

zoznam tretích krajín, v ktorých sa ťaží ropa, zemný plyn alebo uhlie, a z ktorých sa vyvážajú do Únie;

b)

za každý členský štát alebo tretiu krajinu uvedené v písmene a) tieto informácie:

i)

či majú zavedené povinné regulačné opatrenia týkajúce sa emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré sa vzťahujú na opatrenia stanovené v tomto nariadení, pokiaľ ide o meranie, vykazovanie, overovanie a zmierňovanie emisií metánu v odvetví energetiky, najmä obmedzenie odfukovania a flérovania;

ii)

či podpísali Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a či sa pripojili ku globálnemu záväzku o metáne;

iii)

či v príslušných prípadoch predkladajú národné inventarizačné správy v súlade s požiadavkami UNFCCC;

iv)

či národné inventarizačné správy predkladané v súlade s UNFCCC zahŕňajú v príslušných prípadoch vykazovanie emisií metánu v odvetví energetiky na úrovni 3 a špecifikujú kategórie emisií metánu vykazované na úrovni 3;

v)

množstvo emisií metánu v odvetví energetiky uvedenom v národných inventarizačných správach predložených v súlade s UNFCCC, ak je to relevantné, a či tieto údaje boli predmetom nezávislého overovania;

vi)

elektronické odkazy na vnútroštátne zdroje údajov s informáciami o emisiách metánu v odvetví energetiky, ak sú k dispozícii;

c)

za každý členský štát zoznam dovozcov uvádzajúcich ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie;

d)

za každú tretiu krajinu uvedenú v písmene a) tieto informácie:

i)

zoznam výrobcov alebo vývozcov ropy, zemného plynu alebo uhlia do Únie, podľa toho, či sú súčasťou akýchkoľvek globálnych iniciatív na zníženie emisií metánu, ako sú OGMP a iniciatíva nulového rutinného flérovania;

ii)

orientačné hodnoty odhadujúce emisie metánu súvisiace s prepravou ropy, zemného plynu a uhlia.

Databáza transparentnosti metánu slúži ako informačný nástroj, ktorý má byť bezplatne verejne dostupný online.

V databáze transparentnosti metánu sa uvádza, ak nezávislé tretie strany overili kvalitu a spoľahlivosť predložených informácií.

3.   Do 5. augusta 2026 Komisia na základe informácií dostupných v databáze transparentnosti metánu uverejní metánové emisné profily členských štátov a výrobcov alebo dovozcov z Únie, ktorí uvádzajú ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie, ako aj tretích krajín, z ktorých Únia dováža ropu, zemný plyn alebo uhlie, a výrobcov alebo vývozcov, ktorí ich dodávajú do Únie.

4.   Metánové emisné profily uverejnené v súlade s odsekom 3 sa každoročne aktualizujú a obsahujú aspoň a podľa príslušného prípadu:

a)

emisie metánu súvisiace s ropou, so zemným plynom a s uhlím uvádzanými na trh Únie a posúdenie kvality údajov o vykazovaných emisiách metánu vrátane úrovne vykazovania OGMP 2.0, ak je to relevantné;

b)

posúdenie úsilia, ktoré výrobcovia alebo dovozcovia z Únie, ako aj výrobcovia alebo vývozcovia z tretích krajín, ktorí uvádzajú ropu, zemný plyn alebo uhlie na trh Únie, v relevantných prípadoch aj podľa regiónov, vynakladajú na monitorovanie, vykazovanie a znižovanie emisií metánu;

c)

analýzu superemisií, ku ktorým došlo v členských štátoch alebo tretích krajinách, z ktorých Únia dováža ropu, zemný plyn alebo uhlie, a spôsob, akým sa tieto udalosti riešili.

5.   Metánové emisné profily uverejnené v súlade s odsekom 3 sa bezplatne sprístupnia verejnosti online.

6.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943.

Článok 31

Nástroj na monitorovanie globálnych emisií metánu a mechanizmus rýchlej reakcie

1.   Do 5. augusta 2026 Komisia zriadi nástroj na monitorovanie globálnych emisií metánu založený na satelitných údajoch a vstupoch od viacerých certifikovaných poskytovateľov údajov a služieb vrátane zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením (EÚ) 2021/696. Komisia môže na tento účel využiť existujúce medzinárodné nástroje alebo rámce, ak sú k dispozícii.

Nástroj na monitorovanie globálnych emisií metánu sa sprístupní verejnosti a poskytuje pravidelné aktualizácie aspoň o výskyte, rozsahu a umiestnení udalostí s vysokými emisiami metánu zo zdrojov energie v Únii alebo mimo nej.

2.   Komisia do 5. februára 2026 zriadi mechanizmus rýchlej reakcie na riešenie superemisií.

Komisia bezodkladne oznámi každú zistenú superemisiu členskému štátu alebo tretej krajine, pod ktorej jurisdikciou sa udalosť uskutočnila. Ak je to možné, Komisia to oznámi aj výrobcovi, ktorého sa zdroj alebo súbor prepojených zdrojov emitujúcich metán týka. Uvedené oznámenie obsahuje žiadosť o bezodkladné poskytnutie dodatočných informácií o superemisii a o prijatých alebo plánovaných nápravných opatreniach na zmiernenie vplyvu alebo zastavenie tejto udalosti vrátane časového rámca, v ktorom sa tieto opatrenia majú uskutočniť. Komisia nadviaže všetky potrebné kontakty s cieľom získať a overiť informácie získané v súvislosti s touto udalosťou, v príslušných prípadoch aj v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Komisia môže na tento účel využiť existujúce medzinárodné nástroje alebo rámce, ak sú k dispozícii.

3.   Komisia navrhne, aby sa v mene Únie nadviazali dvojstranné dialógy s tretími krajinami, z ktorých Únia dováža ropu, zemný plyn alebo uhlie, s cieľom vytvoriť rámec na výmenu informácií a systém včasného odhaľovania a varovania na účely odhaľovania a vzájomného upozorňovania na výskyt superemisií a na nápravné opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať s cieľom predchádzať takýmto udalostiam alebo ich zastaviť. Cieľom týchto dialógov je tiež identifikovať spôsoby, ako urýchliť znižovanie emisií metánu v odvetví energetiky, a v prípade potreby môžu ponúknuť výmenu najlepších postupov a poradenstvo s cieľom zaviesť opatrenia na monitorovanie, vykazovanie, overovanie a znižovanie emisií, ktoré sú rovnocenné s opatreniami stanovenými v tomto nariadení.

Komisia nenavrhne nadviazať dvojstranné dialógy s tretími krajinami, ak by sa tým obchádzali reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 215 ZFEÚ týkajúce sa dovozu ropy, zemného plynu a uhlia.

4.   Na základe monitorovania vykonaného v kontexte dialógov uvedených v odsekoch 2 a 3 Komisia informuje Európsky parlament a Radu o oznámeniach o superemisiách a o vykonávaní nápravných opatrení v Únii a tretích krajinách, z ktorých Únia dováža ropu, zemný plyn alebo uhlie, a o akomkoľvek možnom vplyve na bezpečnosť dodávok energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

5.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943.

KAPITOLA 6

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Normy a technické predpisy

1.   Komisia v súlade s článkom 10 ods. 1 až 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiada jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácií, aby vypracovali harmonizované normy pre:

a)

meranie a kvantifikáciu emisií metánu, ako sa uvádza v článku 12 ods. 5;

b)

kontroly tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov uvedené v článku 14 ods. 1;

c)

zariadenia uvedené v článku 15 ods. 3 a 5;

d)

kvantifikáciu emisií metánu, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 a

e)

meranie a kvantifikáciu emisií metánu, ako sa uvádzajú v článku 20 ods. 4 a v článku 25 ods. 2.

Komisia po prijatí návrhu normy od európskej normalizačnej organizácie posúdi jej súlad s príslušnou žiadosťou o normalizáciu, s týmto nariadením a s ostatným príslušným právom Únie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením povinných noriem alebo ich častí, ako sa uvádza v tomto odseku.

2.   Ak nebol prijatý žiadny delegovaný akt v súlade s odsekom 1 tohto článku, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením povinných technických predpisov alebo ich častí na účely:

a)

merania a kvantifikácie emisií metánu, ako sa uvádza v článku 12 ods. 5;

b)

kontrol tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov uvedené v článku 14 ods. 1:

c)

zariadení uvedených v článku 15 ods. 3 a 5;

d)

kvantifikácie emisií metánu, ako sa uvádza v článku 18 ods. 3 a

e)

merania a kvantifikácie emisií metánu, ako sa uvádzajú v článku 20 ods. 4 a v článku 25 ods. 2.

Komisia môže prijať uvedené delegované akty len vtedy, ak vydala žiadosť o normalizáciu určenú jednej alebo viacerým európskym normalizačným organizáciám a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

žiadosť nebola akceptovaná;

b)

požadované normy neboli dodané v stanovenej lehote;

c)

normy vypracované európskymi normalizačnými organizáciami nie sú v súlade so žiadosťou alebo

d)

normy vypracované európskou normalizačnou organizáciou sa považujú za nedostatočné na úplné alebo čiastočné pokrytie požiadaviek tohto nariadenia.

Článok 33

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania.

Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia zahŕňať aspoň:

a)

pokuty primerané environmentálnej škode a vplyvu na bezpečnosť ľudí a zdravie, stanovené na úrovni, ktorá:

i)

zodpovedné osoby aspoň účinne zbaví hospodárskych výhod vyplývajúcich z porušenia a

ii)

sa postupne zvyšuje pri opakovaných závažných porušeniach;

b)

pravidelné penále, aby boli prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní alebo dovozcovia nútení, podľa príslušného prípadu, ukončiť porušovanie, dodržiavať rozhodnutie nariaďujúce nápravné opatrenia, poskytovať informácie alebo sa podrobiť kontrole.

Členské štáty do 5. augusta 2025 informujú Komisiu o týchto pravidlách a opatreniach a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny, ktoré na ne majú vplyv.

2.   Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a správne opatrenia za porušenia článku 12, článku 14 ods. 14, článku 16 ods. 2, článku 20, článku 23 ods. 1, článku 27 ods. 1, článku 28 ods. 1 a 2 a článku 29 ods. 1 a 2 za predpokladu, že neohrozujú bezpečnosť dodávok energie:

a)

prijatie rozhodnutia, ktorým danej osobe nariadia, aby porušovanie ukončila;

b)

nariadenie konfiškácie ziskov, ktoré sa na základe porušení podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno vyčísliť;

c)

vydanie verejných výstrah alebo oznámení;

d)

prijatie rozhodnutia o uložení pravidelných penále;

e)

prijatie rozhodnutia o uložení administratívnych pokút.

V prípade právnických osôb výška administratívnych pokút uvedených v písmene e) nepresiahne 20 % ročného obratu za predchádzajúci hospodársky rok. V prípade fyzických osôb výška týchto pokút nepresiahne 20 % ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok.

3.   Ak právny systém členského štátu nestanovuje administratívne pokuty, pokuty môžu uložiť príslušné vnútroštátne súdy na žiadosť príslušných orgánov. Tieto pokuty sú účinné a majú rovnaký účinok ako administratívne pokuty uložené správnymi orgánmi.

4.   Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí podľa tohto článku úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby sa ich právomoci vykonávali a aby sa správne sankcie a správne opatrenia, ktoré ukladajú, navrhovali a uplatňovali účinným a konzistentným spôsobom v celej Únii.

5.   Sankcie sa uplatňujú aspoň na tieto porušenia:

a)

neposkytnutie pomoci príslušným orgánom alebo overovateľom prevádzkovateľmi, podnikmi, prevádzkovateľmi baní alebo dovozcami, ktorá je potrebná na vykonávanie ich úloh v súlade s týmto nariadením;

b)

nevykonanie opatrení stanovených v správach o kontrole uvedenej v článku 6 ods. 5 a 6 prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi baní;

c)

nepredloženie správ o emisiách metánu, ktoré sa vyžadujú podľa článku 12, článku 18 ods. 3, článku 20 a článku 25 ods. 6 vrátane vyhlásenia o overení vydaného nezávislým overovateľom v súlade s článkom 8 ods. 4, prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi baní;

d)

nepredloženie programu LDAR v súlade s článkom 14 ods. 1 alebo nevykonanie kontroly LDAR v súlade s článkom 14 ods. 2, 5 a 6 prevádzkovateľmi;

e)

neopravenie alebo nenahradenie komponentov, nevykonávanie priebežnej kontroly komponentov a nezaznamenávanie únikov v súlade s článkom 14 ods. 8 až 13 prevádzkovateľmi;

f)

nepredloženie správy v súlade s článkom 14 ods. 14 prevádzkovateľmi;

g)

odfukovanie alebo flérovanie, vrátane rutinného flérovania, vykonávané prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi baní s výnimkou situácií stanovených v článku 15 ods. 2 a 3, článku 22 ods. 1 a 2 a článku 26 ods. 2;

h)

nepreukázanie zo strany prevádzkovateľov alebo prevádzkovateľov baní nevyhnutnosti použitia odfukovania namiesto flérovania a nevyhnutnosti použitia flérovania namiesto opätovného vtláčania, využitia na mieste, uskladňovania na neskoršie použitie alebo distribúcie metánu na trhu v prípade prevádzkovateľov, alebo využitia alebo zmierňovania v prípade prevádzkovateľov baní v súlade s článkom 15 ods. 4 a 6, článkom 22 ods. 1 a 2 a článkom 26 ods. 2;

i)

nenahradenie alebo nepoužitie zariadenia na odfukovanie v súlade s článkom 15 ods. 5 a 7 prevádzkovateľmi;

j)

neoznámenie alebo nevykázanie prípadov odfukovania a prípadov flérovania prevádzkovateľmi alebo prevádzkovateľmi baní v súlade s článkom 16, článkom 23 ods. 1 alebo článkom 26;

k)

používanie flér alebo spaľovacích zariadení v rozpore s požiadavkami stanovenými v článkoch 17, 22 a 23;

l)

neuplatnenie zmierňujúcich opatrení zodpovednou stranou v súlade s článkom 18 ods. 6 a 9;

m)

neposkytnutie informácií dovozcami, ktoré sa požadujú v súlade s článkom 27 ods. 1 a prílohou IX;

n)

neposkytnutie informácií dovozcami, ktoré sa požadujú v súlade s článkom 28 ods. 1 a 2;

o)

neposkytnutie informácií výrobcami alebo dovozcami z Únie, ktoré sa požadujú v súlade s článkom 29 ods. 1 a 2;

p)

nedodržanie maximálnych hodnôt metánovej intenzity výrobcami alebo dovozcami z Únie stanovených v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 29 ods. 6.

6.   Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 15 ods. 8, zvážia členské štáty zníženie alebo neuloženie sankcií prevádzkovateľom počas obdobia vykonávania, ktoré vnútroštátne orgány považujú za potrebné.

7.   Členské štáty pri ukladaní sankcií zohľadnia aspoň tieto orientačné kritériá:

a)

trvanie alebo časové účinky, povahu a závažnosť porušenia;

b)

všetky opatrenia, ktoré prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca prijal na včasné zmiernenie alebo nápravu škody;

c)

úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

d)

všetky predchádzajúce alebo opakované porušenia zo strany prevádzkovateľa, podniku, prevádzkovateľa bane alebo dovozcu;

e)

hospodárske výhody, ktoré prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo získal, alebo straty, ktorým prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca vďaka porušovaniu priamo alebo nepriamo zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;

f)

veľkosť prevádzkovateľa, podniku, prevádzkovateľa bane alebo dovozcu;

g)

stupeň spolupráce s orgánmi;

h)

spôsob, akým sa orgány o porušení dozvedeli, a najmä to, či prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca porušenie včas oznámil, a ak áno, v akom rozsahu;

i)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu vrátane konania tretej strany.

8.   Členské štáty každý rok uverejnia informácie o druhu a výške sankcií uložených na základe tohto nariadenia, porušeniach a prevádzkovateľoch, podnikoch, prevádzkovateľoch baní alebo dovozcoch, ktorým sa tieto sankcie uložili.

V príslušných prípadoch sa takéto informácie nahlasujú v súlade s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 (30).

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 ods. 3, článku 27 ods. 1, článku 29 ods. 4 a 6 a článku 32 na obdobie piatich rokov od 4. augusta 2024, ktoré sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 22 ods. 3, článku 27 ods. 1, článku 29 ods. 4 a 6 a článku 32 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 22 ods. 3, článku 27 ods. 1, článku 29 ods. 4 a 6 alebo článku 32 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre energetickú úniu zriadený článkom 44 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 36

Monitorovanie, preskúmanie a správy Komisie

1.   Komisia monitoruje a preskúmava uplatňovanie tohto nariadenia a do 1. januára 2028 a potom každých päť rokov predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade.

2.   V prvej správe uvedenej v odseku 1 sa preskúma najmä:

a)

účinnosť a efektívnosť tohto nariadenia pri stanovovaní transparentných a presných pravidiel merania, vykazovania a overovania a pri znižovaní emisií metánu spojených s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie;

b)

ak je to možné, dosiahnutá úroveň zníženia emisií metánu spojených s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie v dôsledku tohto nariadenia;

c)

či sú potrebné dodatočné alebo alternatívne opatrenia na podporu a urýchlenie znižovania emisií metánu v hodnotovom reťazci ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na podporu cieľa Únie dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov a jej záväzkov podľa Parížskej dohody.

V tejto správe sa zohľadnia príslušné právne predpisy Únie v súvisiacich oblastiach. Komisia vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh spolu so svojou správou, pričom zohľadní príslušné právne predpisy Únie v súvisiacich oblastiach.

3.   Na účel tohto článku si môže Komisia vyžiadať od členských štátov a príslušných orgánov informácie a zohľadňuje najmä informácie, ktoré členské štáty poskytli vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, v aktualizáciách týchto plánov a vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

Článok 37

Zmena nariadenia (EÚ) 2019/942

V článku 15 nariadenia (EÚ) 2019/942 sa dopĺňa tento odsek:

„8.   Agentúra ACER po konzultácii s členskými štátmi každé tri roky stanovuje a zverejňuje súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, kvantifikáciou, monitorovaním, vykazovaním, overovaním a znižovaním emisií metánu v prípade porovnateľných projektov vrátane odfukovania a flérovania. Vydáva odporúčania týkajúce sa ukazovateľov a referenčných hodnôt jednotkových investičných nákladov na účely plnenia povinností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 (*1), ako sa stanovuje v článku 3 uvedeného nariadenia.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. júna 2024

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

H. LAHBIB

(1)   Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 101.

(2)   Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 83.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. mája 2024.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(10)   Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 13.

(11)   Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 69).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. ES L 119 4.5.2016, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 22).

(20)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľným plynom a zemným plynom a vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1788, 15.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1788/oj).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).

(28)  Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 9.10.2009, s. 9).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Ú. v. EÚ L 280, 28.10.2017, s. 1).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1203, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1203/oj).

PRÍLOHA I

Kontroly tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov uvedené v článku 14

Časť 1

Frekvencia kontrol LDAR

1.

V prípade všetkých nadzemných a podzemných komponentov s výnimkou distribučných a prepravných sietí sa kontroly LDAR vykonávajú v týchto minimálnych frekvenciách:

Typ kontroly LDAR

Typ komponentu

Frekvencia

Kontrola LDAR typu 1

Kompresorová stanica

Podzemné úložisko

zariadenie LNG

Regulačná a meracia stanica

4 mesiace

 

Trasový uzáver

9 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

Kompresorová stanica

Podzemné úložisko

zariadenie LNG

Regulačná a meracia stanica

8 mesiacov

 

Trasový uzáver

18 mesiacov

Typ kontroly LDAR

Druh materiálu

Frekvencia

Kontrola LDAR typu 1

Bitúmenová fólia

Sivá liatina

3 mesiace

 

Azbest

Tvárna liatina

6 mesiacov

 

Nechránená oceľ

Meď

9 mesiacov

 

Polyetylén

PVC

Chránená oceľ

15 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

Bitúmenová fólia

Sivá liatina

6 mesiacov

 

Azbest

Tvárna liatina

12 mesiacov

 

Nechránená oceľ

Polyetylén

PVC

Meď

18 mesiacov

 

Chránená oceľ

30 mesiacov

Ak nie je možné určiť druh materiálu, pre príslušný typ kontroly LDAR sa použije najvyššia frekvencia.

2.

V prípade všetkých komponentov distribučných a prepravných sietí sa kontroly LDAR vykonávajú v týchto minimálnych frekvenciách:

Typ kontroly LDAR

Typ komponentu

Frekvencia

Kontrola LDAR typu 1

(konštrukčný tlak > 16 barov)

Kompresorová stanica

Regulačná a meracia stanica

4 mesiace

 

Trasový uzáver

9 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

(konštrukčný tlak > 16 barov)

Kompresorová stanica

Regulačná a meracia stanica

8 mesiacov

 

Trasový uzáver

18 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

(konštrukčný tlak ≤16 barov)

Regulačná a meracia stanica

9 mesiacov

 

Trasový uzáver

21 mesiacov

Typ kontroly LDAR

Druh materiálu

Frekvencia

Kontrola LDAR typu 1

(konštrukčný tlak > 16 barov)

Sivá liatina

Bitúmenová fólia

3 mesiace

 

Azbest

Tvárna liatina

6 mesiacov

 

Nechránená oceľ

Meď

12 mesiacov

 

Polyetylén

PVC

Chránená oceľ

24 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

(konštrukčný tlak > 16 barov)

Sivá liatina

Bitúmenová fólia

6 mesiacov

 

Azbest

Tvárna liatina

12 mesiacov

 

Nechránená oceľ

Meď

24 mesiacov

 

Polyetylén

PVC

Chránená oceľ

36 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

(konštrukčný tlak ≤16 barov)

Sivá liatina

Bitúmenová fólia

6 mesiacov

 

Azbest

Tvárna liatina

12 mesiacov

 

Nechránená oceľ

Meď

24 mesiacov

 

Polyetylén

PVC

Chránená oceľ

36 mesiacov

Ak nie je možné určiť druh materiálu, pre príslušný typ kontroly LDAR sa použije najvyššia frekvencia.

Kontroly LDAR sa môžu vykonávať prostredníctvom dvojkrokového prístupu: najskôr zo vzdialenosti a len v prípade zistenia úniku prostredníctvom druhej detekcie čo najbližšie k zdroju.

V prípade plynovodov pod zemským povrchom a plynovodov z chránenej ocele pod hladinou mora s konštrukčným tlakom vyšším ako 16 barov vykonávajú prevádzkovatelia aj preventívne riadenie integrity plynovodov založené na riziku s cieľom zabrániť akémukoľvek úniku v súlade s príslušnými európskymi normami alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa riadenia integrity plynovodov. Preventívne riadenie integrity plynovodov zahŕňa nepretržité monitorovanie toku, zloženia kvapaliny, tlaku a teploty plynu prepravovaného v systéme s cieľom zabezpečiť, aby tieto parametre zodpovedali príslušným špecifikáciám integrity plynovodu, ako aj lokalizovať zdroj potenciálnych emisií metánu a odhadnúť ich. Pri zohľadnení výsledkov tohto preventívneho riadenia integrity plynovodov môže príslušný orgán schváliť rôznu frekvenciu, a to až do 36 mesiacov pre kontrolu LDAR typu 1 a až do 48 mesiacov pre kontrolu LDAR typu 2.

3.

V prípade všetkých komponentov na mori sa kontroly LDAR vykonávajú s touto minimálnou frekvenciou:

Typ kontroly LDAR

Typ komponentu

Frekvencia

Kontrola LDAR typu 1

Komponenty na mori nad hladinou mora

12 mesiacov

 

Komponenty na mori pod hladinou mora

24 mesiacov

 

Komponenty na mori pod morským dnom

36 mesiacov

Kontrola LDAR typu 2

Komponenty na mori nad hladinou mora

24 mesiacov

4.

V prípade všetkých ostatných komponentov sa kontroly LDAR typu 1 vykonávajú každých 6 mesiacov a kontroly LDAR typu 2 každých 12 mesiacov.

Časť 2

Požiadavky na informácie o zariadeniach používaných pri kontrolách LDAR

V rámci programu LDAR uvedeného v článku 14 ods. 1 musia prevádzkovatelia poskytnúť tieto informácie:

1.

informácie výrobcu o zariadení;

2.

informácie o schopnosti zisťovania únikov, spoľahlivosti a obmedzeniach zariadení, okrem iného vrátane schopnosti identifikovať konkrétne úniky alebo miesta, detekčné limity a akékoľvek obmedzenia používania, ako aj podporné údaje;

3.

opis toho, kde, kedy a ako sa zariadenie bude používať.

PRÍLOHA II

Harmonogramy opráv únikov a monitorovania uvedené v článku 14

Harmonogram opráv

Harmonogram opráv obsahuje minimálne tieto prvky:

1.

inventúru a identifikáciu všetkých skontrolovaných komponentov;

2.

výsledok kontroly z hľadiska toho, či bola zistená strata metánu a ak áno, v akom množstve;

3.

v prípade komponentov, pri ktorých sa počas kontroly LDAR zistilo, že vypúšťajú emisie prinajmenšom v prahových hodnotách stanovených v článku 14 ods. 8, údaje o tom, či sa počas kontroly LDAR uskutočnila oprava alebo výmena, a ak nie, dôvod jej neuskutočnenia berúc do úvahy prvky, ktoré môžu odôvodniť oneskorenú opravu alebo výmenu, ako sa uvádza v článku 14 ods. 9, a harmonogram opravy s uvedením dátumu opravy alebo výmeny;

4.

v prípade komponentov, pri ktorých sa počas predchádzajúcej kontroly LDAR zistilo, že vypúšťajú emisie pod prahovými hodnotami stanovenými v článku 14 ods. 8, ale počas monitorovania po kontrole LDAR zameranej na overenie toho, či sa množstvo uniknutého metánu zmenilo, sa zistilo, že vypúšťajú emisie prinajmenšom v uvedených prahových hodnotách, treba uviesť, či sa ihneď uskutočnila oprava alebo výmena a ak nie, dôvod jej neuskutočnenia berúc do úvahy prvky, ktoré môžu odôvodniť oneskorenú opravu alebo výmenu, ako sa uvádza v článku 14 ods. 8, a harmonogram opráv s uvedením dátumu opravy alebo výmeny.

Po tomto harmonograme opráv nasleduje harmonogram monitorovania po oprave, v ktorom sa uvádza, kedy sa opravy alebo výmeny naozaj uskutočnili.

Harmonogram monitorovania

Harmonogram monitorovania obsahuje minimálne tieto prvky:

1.

inventúru a identifikáciu všetkých skontrolovaných komponentov;

2.

výsledok kontroly z hľadiska toho, či bola zistená strata metánu a ak áno, v akom množstve;

3.

v prípade komponentov, pri ktorých sa počas predchádzajúcej kontroly LDAR zistilo, že vypúšťajú emisie prinajmenšom v prahových hodnotách stanovených v článku 14 ods. 8, informácie o vykonanej oprave alebo výmene a výsledky monitorovania po oprave s cieľom skontrolovať, či bola oprava alebo výmena úspešná;

4.

v prípade komponentov, pri ktorých sa počas predchádzajúcej kontroly LDAR zistilo, že vypúšťajú emisie pod prahovými hodnotami stanovenými v článku 14 ods. 8, výsledky monitorovania po kontrole LDAR zameraného na overenie toho, či sa množstvo uniknutého metánu zmenilo, a odporúčania založené na uvedených výsledkoch.

PRÍLOHA III

Podávanie správ o prípadoch odfukovania a prípadoch flérovania uvedených v článku 16

Prevádzkovatelia oznámia príslušným orgánom aspoň tieto informácie týkajúce sa prípadov odfukovania a prípadov flérovania:

1.

meno prevádzkovateľa;

2.

miesto, názov a druh aktíva;

3.

použité vybavenie;

4.

dátum(-y) a čas(-y), kedy sa udalosť zistila alebo kedy sa začala a skončila;

5.

kvantifikácia objemu odfúknutého alebo spáleného metánu;

6.

účinnosť spaľovania podľa úrovne konštrukčného riešenia a typu fléry alebo iného použitého spaľovacieho zariadenia;

7.

príčina a povaha udalosti;

8.

opatrenia prijaté na skrátenie a zmiernenie udalosti;

9.

prijaté nápravné opatrenia zamerané na odstránenie príčiny a zabránenie opätovného výskytu takýchto udalostí;

10.

výsledky dvojtýždenných kontrol flér alebo iných spaľovacích zariadení a diaľkových alebo automatizovaných monitorovacích systémov vykonaných v súlade s článkom 17, najmä ak sa zistila nezrovnalosť;

11.

rozhodnutie nahradiť odfukovacie zariadenie a v príslušných prípadoch harmonogram výmen.

PRÍLOHA IV

Kontroly flér a iných spaľovacích zariadení

Kontroly flér alebo iných spaľovacích zariadení zahŕňajú komplexnú zvukovú, vizuálnu a čuchovú kontrolu vrátane vonkajšej vizuálnej kontroly flér alebo iných spaľovacích zariadení, načúvania, či nedochádza k strate tlaku a úniku kvapaliny, a hľadania nezvyčajných a silných pachov.

Do správy sa zahrnú tieto pozorovania:

1.

v prípade zapálených flér alebo iných spaľovacích zariadení: či flérovanie možno považovať za primerané alebo neprimerané;

2.

v prípade nezapálených flér alebo iných spaľovacích zariadení: či nezapálený horák vypúšťa plyn alebo nie; ak je fléra alebo iné spaľovacie zariadenie vybavené diaľkovým alebo automatizovaným monitorovacím systémom, emisie metánu sa vypočítajú na základe prietoku a úniku nespáleného metánu v prípade vypúšťania plynu.

Na účely bodu 1 sa neprimerané flérovanie vymedzuje ako flérovanie s viditeľnými emisiami, ktoré celkovo presahujú 5 minút počas akýchkoľvek dvoch po sebe nasledujúcich hodín, alebo v prípade fléry alebo iného spaľovacieho zariadenia vybaveného diaľkovým alebo automatizovaným monitorovacím systémom flérovania s viditeľnými emisiami, ktoré celkovo presahujú 5 minút počas akýchkoľvek dvoch po sebe nasledujúcich hodín a sú zaznamenané v priamom prenose.

PRÍLOHA V

Súpisy a plány zmierňovania pre neaktívne vrty, dočasne zatvorené vrty a zlikvidované vrty uvedené v článku 18.

Časť 1

1.

Súpisy neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov obsahujú aspoň tieto prvky:

a)

meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka alebo nadobúdateľa licencie;

b)

názov, druh a umiestnenie vrtu alebo lokality vrtu s uvedením, či ide o neaktívny vrt, dočasne zatvorený vrt alebo zlikvidovaný vrt;

c)

ak je to možné, mapu znázorňujúcu hranice vrtu alebo lokality vrtu;

d)

výsledky vykonanej kvantifikácie emisií metánu do ovzdušia a vody.

2.

Súpisy neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov môžu obsahovať tieto prvky:

a)

dátumy počiatočného vŕtania a poslednej prevádzky;

b)

usmernenie vrtu (vertikálne, horizontálne a šikmé);

c)

celková hĺbka vrtu;

d)

či sa počas procesu vŕtania vyskytli nejaké významné udalosti, ako napríklad prenikanie kvapaliny do vrtu („kicks“);

e)

či sa vrt dostal do kontaktu s plynom obsahujúcim významné množstvá zlúčenín síry (kyslý plyn) alebo stopové množstvá zlúčenín síry (sladký plyn);

f)

dostupné seizmické údaje o hornej časti 1 000 m trajektórie vrtu s polomerom 1 000 m;

g)

najnovšiu správu o posúdení integrity vrtu;

h)

či je vrt prieskumným alebo ťažobným vrtom;

i)

či sa vrt dostal do kontaktu s akýmikoľvek plytkými plynonosnými ložiskami, plytkými plynonosnými vrstvami alebo oblasťami so stratou cirkulácie;

j)

či sa vrt nachádza na pevnine (uveďte, či ide o mestskú, vidiecku alebo inú oblasť) alebo na mori (uveďte hĺbku vody);

k)

v prípade vrtov na mori informácie o akýchkoľvek podmienkach na morskom dne, ktorými by sa mohla podporiť migrácia metánu cez vodný stĺpec;

l)

informácie o stave životného cyklu vrtu (aktívny, neaktívny, hlbinný zatvorený, na povrchu vyradený z prevádzky atď.);

m)

či sa uzáver vrtu spojený s vrtom vyradeným z prevádzky odfukuje.

3.

Pokiaľ ide o zlikvidované vrty, súpisy zahŕňajú aj:

a)

posledné známe merania alebo kvantifikácie emisií metánu do ovzdušia a vody, ak existujú;

b)

informácie preukazujúce, že dotknutý príslušný orgán potvrdil, že predmetný vrt alebo lokalita vrtu spĺňa kritériá stanovené v článku 2 bode 40;

c)

dokumentáciu, ktorá je primeraná na preukázanie toho, že z vrtu alebo lokality vrtu neunikajú žiadne emisie metánu, vrátane kvantifikácie založenej na emisných faktoroch alebo na vzorkách alebo spoľahlivých dôkazoch o trvalej podpovrchovej izolácii v súlade s normou ISO 16530 – 1:2017:

i)

pre všetky vrty, ktoré boli zlikvidované 3. augusta 1994 alebo po tomto dátume;

ii)

ak je k dispozícii, pre všetky vrty, ktoré boli zlikvidované pred 3. augustom 1994.

Časť 2

Plány zmierňovania pre neaktívne vrty a dočasne zatvorené vrty obsahujú aspoň tieto prvky:

1.

harmonogram riešenia situácie týkajúcej sa každého neaktívneho vrtu a dočasne zatvoreného vrtu vrátane činností, ktoré sa majú vykonať;

2.

meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka alebo nadobúdateľa licencie neaktívneho vrtu alebo dočasne zatvoreného vrtu;

3.

predpokladaný dátum dokončenia remediácií, regenerácií alebo zasypania neaktívnych vrtov a dočasne zatvorených vrtov.

PRÍLOHA VI

Správy o aktívnych uhoľných baniach uvedené v článku 20

Časť 1

Správy o aktívnych podzemných uhoľných baniach obsahujú aspoň tieto prvky:

1.

meno a adresu prevádzkovateľa bane;

2.

adresu uhoľnej bane;

3.

tonáž každého druhu uhlia, ktoré sa v uhoľnej bani vyťaží;

4.

za všetky vetracie šachty, ktoré uhoľná baňa využíva:

a)

názov (ak ho má);

b)

obdobie používania (ak sa odlišuje od vykazovaného obdobia);

c)

súradnice;

d)

účel (prívod, odvod);

e)

technickú špecifikáciu meracieho zariadenia použitého na meranie a kvantifikáciu emisií metánu a optimálne prevádzkové podmienky určené výrobcom;

f)

časový podiel, počas ktorého bolo zariadenie na nepretržité meranie v prevádzke;

g)

odkaz na príslušné normy alebo technické predpisy pre:

—

umiestnenie zariadenia na meranie metánu pri odbere vzoriek,

—

meranie prietoku,

—

meranie koncentrácie metánu;

h)

emisie metánu zaregistrované zariadením na nepretržité meranie (v tonách);

i)

emisie metánu, ktoré sa zaregistrovali pri mesačnom odbere vzoriek (v tonách za hodinu), pričom treba uviesť:

—

dátum odberu vzoriek,

—

techniku odberu vzoriek,

—

hodnoty atmosférických podmienok (tlak, teplota, vlhkosť), ktoré boli namerané vo vhodnej vzdialenosti na to, aby odrážali podmienky, za ktorých je zariadenie na nepretržité meranie v prevádzke;

j)

ak je uhoľná baňa prepojená s inou uhoľnou baňou tak, že medzi týmito baňami prúdi vzduch, názov tejto uhoľnej bane;

5.

emisné faktory po ťažbe a opis metódy ich výpočtu;

6.

emisie po ťažbe (v tonách).

Časť 2

Správy o aktívnych povrchových uhoľných baniach obsahujú aspoň tieto prvky:

1.

meno a adresu prevádzkovateľa bane;

2.

adresu uhoľnej bane;

3.

tonáž každého druhu uhlia, ktoré sa v uhoľnej bani vyťaží;

4.

mapu znázorňujúcu všetky ložiská využívané uhoľnou baňou s vyznačenými hranicami týchto ložísk;

5.

za každé uhoľné ložisko:

a)

názov (ak ho má);

b)

obdobie používania (ak sa odlišuje od vykazovaného obdobia);

c)

opis experimentálnej metódy použitej na určenie emisií metánu spôsobených ťažobnou činnosťou vrátane výberu metodiky, ktorou sa zohľadňujú emisie metánu z okolitých vrstiev;

6.

emisné faktory po ťažbe a opis metódy použitej pri ich výpočte;

7.

emisie po ťažbe.

Časť 3

Správy o staniciach na odvádzanie plynov obsahujú aspoň tieto prvky:

1.

meno a adresu prevádzkovateľa bane;

2.

tonáž metánu prepravovaného sieťou na odvádzanie plynov bane alebo baní za každú baňu;

3.

tonáž odfúknutého metánu;

4.

tonáž spáleného metánu;

5.

účinnosť spaľovania a horenia podľa úrovne konštrukčného riešenia typu fléry alebo iného spaľovacieho zariadenia;

6.

využitie zachyteného metánu.

PRÍLOHA VII

Podávanie správ o prípadoch odfukovania a prípadoch flérovania v staniciach na odvádzanie plynov, ako sa uvádza v článku 23

Prevádzkovatelia staníc na odvádzanie plynov v správe príslušným orgánom uvedú aspoň tieto prvky týkajúce sa prípadov odfukovania a prípadov flérovania:

1.

názov a adresu prevádzkovateľa stanice na odvádzanie plynov;

2.

čas, keď sa udalosť zistila;

3.

príčinu udalosti;

4.

v príslušných prípadoch odôvodnenie použitia odfukovania namiesto flérovania;

5.

tonáž odfúknutého alebo spáleného metánu alebo odhad, ak sa nedá kvantifikovať.

PRÍLOHA VIII

Súpisy, správy a plány zmierňovania pre zatvorené hlbinné uhoľné bane a opustené hlbinné uhoľné bane, ako sa uvádza v článkoch 24, 25 a 26

Časť 1

1.

Pre každú lokalitu obsahuje inventúra zatvorených hlbinných uhoľných baní a opustených hlbinných uhoľných baní uvedený v článkoch 24 a 25 aspoň tieto prvky:

1.1.

meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka alebo nadobúdateľa licencie;

1.2.

adresu lokality;

1.3.

mapu znázorňujúcu hranice uhoľnej bane;

1.4.

schémy uhoľných banských zariadení a ich stav;

1.5.

výsledky priameho merania alebo kvantifikácie metánu na úrovni zdroja na týchto bodových zdrojoch emisií:

a)

všetky šachty využívané uhoľnou baňou, ak je aktívna, ku ktorým sú uvedené:

i)

súradnice šachty;

ii)

názov šachty (ak ho má);

iii)

stav zapečatenia a spôsob zapečatenia, ak je známy;

b)

nepoužívané vetracie potrubia;

c)

nepoužívané vrty na odvádzanie plynov;

d)

iné zaznamenané potenciálne bodové zdroje emisií.

2.

Merania uvedené v bode 1.5 sa vykonávajú v súlade s týmito zásadami:

2.1.

merania sa vykonávajú pri atmosférickom tlaku, ktorý umožňuje zistiť potenciálne úniky metánu, a v súlade s príslušnými vedeckými normami;

2.2.

merania sa vykonávajú s použitím zariadenia s presnosťou najmenej 0,5 tony ročne;

2.3.

k meraniam sa doložia informácie o:

a)

dátume merania;

b)

atmosférickom tlaku;

c)

technických údajoch zariadenia použitého na meranie;

2.4.

vetracie šachty, ktoré v minulosti využívali dve alebo viaceré uhoľné bane, sa priradia len k jednej uhoľnej bani, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Časť 2

Správa uvedená v článku 25 ods. 6 obsahuje tieto prvky:

1.

meno a adresu prevádzkovateľa, vlastníka alebo nadobúdateľa licencie;

2.

adresu lokality;

3.

emisie metánu zo všetkých bodových zdrojov emisií uvedených v časti 1 vrátane:

a)

druhu bodového zdroja emisií;

b)

technických údajov meracieho zariadenia a metódy použitej na odhad emisií metánu vrátane citlivosti;

c)

podielu času, počas ktorého bolo meracie zariadenie v prevádzke;

d)

koncentrácie metánu zaregistrovanej meracím zariadením;

e)

odhadu emisií metánu z bodového zdroja emisií.

Časť 3

1.

Plán zmierňovania uvedený v článku 26 ods. 1 obsahuje aspoň tieto prvky:

1.1.

zoznam všetkých bodových zdrojov emisií uvedených v časti 1;

1.2.

technickú uskutočniteľnosť zmierňovania emisií metánu na úrovni lokality na základe bodových zdrojov emisií;

1.3.

harmonogram zmierňovania emisií metánu z každej lokality;

1.4.

posúdenie účinnosti projektov na zber metánu z opustených uhoľných baní, ak sa realizujú.

2.

Plán zmierňovania môže obsahovať prehľad postupov zmierňovania používaných na zníženie emisií metánu, ako je rozvoj geotermálnych projektov a projektov uskladňovania tepla v zaplavených uhoľných baniach, aplikácie vodnej energie v nezaplavených uhoľných baniach, zachytávanie metánu odfukovaním, používanie odplyňovacích zariadení relevantných z hľadiska bezpečnosti, využívanie banského plynu ako zdroja energie alebo ukladanie banskej vody a iné možné použitia.

PRÍLOHA IX

Informácie, ktoré majú dovozcovia poskytovať v súlade s článkom 27 ods. 1, článkom 28 ods. 1, 2 a 3 a článkom 29 ods. 1

Dovozcovia poskytujú tieto informácie:

1.

meno a adresu vývozcu a ak sa výrobca odlišuje od vývozcu, aj jeho meno a adresu;

2.

vyvážajúce tretie krajiny a regióny podľa klasifikácie únijnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) úrovne 1, v ktorých boli výrobky vyrobené, a krajiny a regióny podľa klasifikácie (NUTS) úrovne 1, cez ktoré sa výrobky prepravovali pred ich uvedením na trh Únie;

3.

pokiaľ ide o ropu a zemný plyn, informácie o tom, či výrobca alebo vývozca, podľa príslušného prípadu, vykonáva meranie a kvantifikáciu na úrovni zdroja a lokality, či tieto údaje podliehajú nezávislému overovaniu treťou stranou, či sa jeho emisie metánu nahlasujú nezávisle alebo v rámci záväzkov nahlasovať národné inventúry skleníkových plynov v súlade s požiadavkami UNFCCC a či sú v súlade s požiadavkami UNFCCC na podávanie správ alebo s normami OGMP 2.0; kópiu poslednej správy o emisiách metánu vrátane informácií uvedených v článku 12 ods. 4, ak sú k dispozícii a ak sa v takej správe uvádzajú; a pre každý typ emisií metánu metódu kvantifikácie (ako úrovne UNFCCC alebo OGMP 2.0) použitú v správe;

4.

pokiaľ ide o ropu a zemný plyn, informácie o tom, či výrobca alebo vývozca, podľa príslušného prípadu, uplatňuje regulačné alebo dobrovoľné opatrenia na kontrolu svojich emisií metánu vrátane opatrení, ako sú kontroly LDAR, alebo opatrení na kontrolu a obmedzovanie prípadov odfukovania a flérovania vrátane opisu týchto opatrení spolu s príslušnými správami, ak sú k dispozícii, z kontrol LDAR a o prípadoch odfukovania a prípadov flérovania v súvislosti s posledným dostupným kalendárnym rokom;

5.

pokiaľ ide o uhlie, informácie o tom, či výrobca alebo vývozca, podľa príslušného prípadu, vykonáva meranie a kvantifikáciu emisií metánu na úrovni zdroja, či sa tieto emisie metánu vypočítavajú a kvantifikujú v súlade s prílohou VI, či tieto údaje podliehajú nezávislému overovaniu treťou stranou, či sa jeho emisie metánu vykazujú nezávisle alebo v rámci záväzkov vykazovať národné inventúry skleníkových plynov v súlade s požiadavkami UNFCCC a či sú v súlade s požiadavkami UNFCCC na vykazovanie alebo v súlade s európskou alebo inou medzinárodnou normou pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií metánu; kópiu poslednej správy o emisiách metánu vrátane informácií uvedených v článku 20 ods. 6, ak sú k dispozícii; a pre každý typ emisií metódu kvantifikácie (ako úrovne UNFCCC) použitú pri vykazovaní;

6.

pokiaľ ide o uhlie, či výrobca alebo vývozca uplatňuje regulačné alebo dobrovoľné opatrenia na kontrolu svojich emisií metánu vrátane opatrení na kontrolu a obmedzovanie prípadov odfukovania a prípadov flérovania; a, ak sú k dispozícii, objemy odfúknutého a spaľovaného metánu vypočítané pre každú uhoľnú baňu aspoň počas posledného kalendárneho roka a existujúce plány zmierňovania pre každú uhoľnú baňu spolu s opisom týchto opatrení vrátane prípadných správ o prípadoch odfukovania a prípadoch flérovania za posledný dostupný kalendárny rok;

7.

názov subjektu, ktorý vykonal overenie správ uvedených v bodoch 3 a 5 nezávislou treťou stranou, ak taký existuje;

8.

informácie podľa článku 28 ods. 1 alebo ods. 2, podľa príslušného prípadu, ktoré preukazujú, že ropa, zemný plyn alebo uhlie podliehajú opatreniam na monitorovanie, vykazovanie a overovanie na úrovni výrobcov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami stanovenými v tomto nariadení pre zmluvy uzavreté alebo obnovené 4. augusta 2024 alebo po tomto dátume, a informácie o úsilí vynaloženom na zabezpečenie toho, aby ropa, zemný plyn alebo uhlie dodávané na základe zmlúv uzavretých pred 4. augustom 2024 podliehali opatreniam na monitorovanie, vykazovanie a overovanie na úrovni výrobcov, ktoré sú rovnocenné opatreniam stanoveným v tomto nariadení;

9.

informácie o tom, či sa v zmluvách o dodávkach používajú vzorové doložky uvedené v článku 28 ods. 3, pričom sa uvedie, ktoré vzorové doložky;

10.

informácie podľa článku 29 ods. 1 o metánovej intenzite pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na základe príslušných zmlúv o dodávkach.

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1787/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)

Top

Full & Egal Universal Law Academy