Vec C‑22/03
Optiver BV a i.
proti
Stichting Autoriteit Financiële Markten
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rechtbank te Rotterdam)
„Smernica 69/335/EHS – Nepriame dane z tvorby a zvýšenia základného imania – Poplatok z hrubých ziskov spoločností obchodujúcich s cennými papiermi“
Návrhy prednesené 9. novembra 2004 – generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. marca 2005.
Abstrakt rozsudku
Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Nepriame dane z tvorby a zvýšenia základného imania – Pôsobnosť – Poplatok vyberaný od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z hrubých ziskov, ktoré dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi – Vylúčenie
(Smernica Rady 69/335, články 4, 10 a 11)
Smernica 69/335 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania sa má vykladať v tom zmysle, že tejto neodporuje vyberanie predmetného poplatku od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z hrubých ziskov, ktoré dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi, keďže tento poplatok nespadá do pôsobnosti smernice.
Na jednej strane okolnosti, ktoré viedli k vzniku takéhoto druhu poplatku, totiž nespočívajú vo vykonaní osobitnej transakcie, akou sú transakcie uvedené v článkoch 4, 10 a 11 smernice, ale v uskutočňovaní celého množstva činností, ktoré vo všeobecnosti súvisia s cennými papiermi.
Na druhej strane, keďže je jeho vymeriavací základ tvorený hrubými ziskami, ktoré spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi v rámci uskutočňovania rozličných činností dosiahli, predstavuje tento poplatok skôr priamu daň z príjmu, a nepatrí preto do niektorej z kategórií daní predpokladanej smernicou 69/335.
(pozri body 31 – 35 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 10. marca 2005 (*)
„Smernica 69/335/EHS – Nepriame dane z tvorby a zvýšenia základného imania – Poplatok z hrubých ziskov spoločností obchodujúcich s cennými papiermi“
Vo veci C‑22/03,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Rechtbank te Rotterdam (Holandsko) z 21. januára 2003 a doručený Súdnemu dvoru 23. januára 2003, ktorý súvisí s konaním:
Optiver BV a i.
proti
Stichting Autoriteit Financiële Markten, právna nástupkyňa Stichting Toezicht Effectenverkeer,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta, R. Schintgen (spravodajca), P. Kūris a G. Arestis,
generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,
tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. septembra 2004,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Optiver BV, Optrix BV a Optra BV, v zastúpení: H. Speyart a M. Scheele, advocaten,
– All Options International BV, v zastúpení: E. Kuijpers a G. J. G. Bolderman, advocaten,
– Robeco Obligatie DividendFunds NV a i., v zastúpení: H. Speyart a A. J. P. Tillema, advocaten,
– Stichting Autoriteit Financiële Markten, právna nástupkyňa Stichting Toezicht Effectenverkeer, v zastúpení: H. J. Sachse, F. Leeflang a T. van Wagensveld, advocaten,
– holandská vláda, v zastúpení: S. Terstal a C. Wissels, splnomocnené zástupkyne,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: P. Ormond, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Stratford, barrister,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. novembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Predmetom tohto návrhu na prejudiciálne konanie je výklad smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11).
2 Prejudiciálna otázka vyplynula z vnútroštátnych sporov medzi Optiver BV a 38 ďalšími spoločnosťami (ďalej len „Optiver a i.“), ktoré sú spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi so sídlom v Holandsku na jednej strane a Stichting Autoriteit Financiële Markten (ďalej len „AFM“), právnej nástupkyni Stichting Toezicht Effectenverkeer na strane druhej, ktoré sa týkali vyberania poplatku z hrubých ziskov, ktoré tieto spoločnosti dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3 Cieľom smernice 69/335 v zmysle jej prvého odôvodnenia je podpora voľného pohybu kapitálu, ktorá je jednou zo základných podmienok vytvorenia hospodárskej únie, ktorej charakteristiky sú podobné charakteristikám vnútorného trhu.
4 V zmysle šiesteho odôvodnenia smernice 69/335 presadzovanie tohto cieľa o zdanení navŕšeného kapitálu vyžaduje, aby nepriame dane dovtedy platné v členských štátoch boli zrušené, aby namiesto toho na spoločnom trhu boli vyberané iba raz a aby výška týchto daní bola rovnaká vo všetkých členských štátoch.
5 Článok 4 ods. 1 smernice 69/335 stanovuje:
„Nasledujúce transakcie budú podliehať kapitálovej dani:
a) vytváranie kapitálového podniku;
b) konverzia na kapitálový podnik, firmu, združenie alebo právnickú osobu, ktoré nie sú kapitálovým podnikom;
c) zvýšenie kapitálu kapitálového podniku príspevkom aktív ľubovolného druhu;
d) zvýšenie kapitálu kapitálového podniku príspevkom aktív ľubovolného druhu, nie akcií kapitálu alebo aktív podniku, ale práv toho istého druhu ako majú členovia, ako je právo hlasovania, akcie v ziskoch alebo akcií v nadbytku pri likvidácii...;
...“
6 Podľa článku 4 ods. 1 písm. e) až h) smernice 69/335 podlieha kapitálovej dani tiež transfer výkonného centra manažmentu podniku alebo štatutárneho sídla spoločnosti z tretej krajiny do členského štátu alebo z členského štátu do iného členského štátu je tiež predmetom kapitálovej dane.
7 V článku 4 ods. 2 smernice 69/335 sú uvedené viaceré transakcie, ktoré môžu podliehať kapitálovej dani.
8 Smernica 69/335 predpokladá vo svojom poslednom odôvodnení tiež zrušenie ďalších nepriamych daní s rovnakými charakteristikami ako kapitálové dane alebo dane vyberané kolkom pri cenných papieroch, ktoré môžu mariť účel opatrení prijatých v tejto smernici. Dane, ktoré členské štáty nebudú uplatňovať, sú predovšetkým vymenované v článku 10 smernice 69/335, ktorý stanovuje:
„Okrem kapitálových daní členské štáty nebudú uplatňovať z hľadiska podnikov, firiem, združení alebo právnických osôb pracujúcich pre zisk akékoľvek dane z hľadiska:
a) transakcií vzťahujúcich sa na článok 4;
b) príspevkov, úverov alebo ustanovení služieb, vyskytujúcich sa ako časť transakcií vzťahujúcich sa na článok 4;
c) registrácie alebo iných formalít požadovaných pred začatím podnikania, pre ktoré podnik, firma, združenie alebo právnická osoba pracujúca pre zisk môže podliehať z dôvodu právnej formy.“
9 Článok 11 smernice 69/335 stanovuje:
„Členské štáty nebudú podliehať nijakej forme zdaňovania pre akékoľvek [nebudú v nijakej forme zdaňovať – neoficiálny preklad]:
a) vytváranie, vydávanie, prijímanie pre kvotáciu na burze, sprístupňovanie na trhu alebo pre obchody na burze, akcie alebo iné cenné papiere rovnakého typu alebo certifikáty reprezentujúce také cenné papiere, nech už sú vydané kýmkoľvek;
b) úvery vrátane vládnych obligácií navŕšených vydaním dlhopisov alebo iných obchodovateľných cenných papierov, nech už sú vydané kýmkoľvek, alebo ľubovoľných formalít s tým súvisiacich alebo vytváranie, vydávanie, prijímanie pre kvotáciu na burze, vykonávanie dostupnosti na trhu alebo zaoberanie sa s takými dlhopismi alebo inými obchodovateľnými cennými papiermi.“
10 Článok 12 ods. 1 smernice 69/335 stanovuje:
„Bez zreteľa na články 10 a 11 môžu členské štáty uvaliť [vyberať – neoficiálny preklad]:
a) dane na transfer cenných papierov, či už je to paušálna sadzba, alebo nie;
...
e) dane platené spôsobom poplatkov alebo príspevkov;
...“
Vnútroštátna právna úprava
11 Wet toezicht effectenverkeer 1995 (zákon z roku 1995 o kontrole obchodovania s cennými papiermi) zo 16. novembra 1995 (Stbl. 1995, č. 574, ďalej len „zákon z roku 1995“) upravuje dohľad nad obchodovaním s cennými papiermi. V zmysle článku 1 tohto zákona sa tento zákon vzťahuje okrem iného na obchodníkov s cennými papiermi a správcovské spoločnosti; obidve kategórie sa označujú tiež ako „spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi“.
12 Článok 7 ods. 1 zákona z roku 1995 zakazuje osobám, ktoré nezískali povolenie ako obchodníci s cennými papiermi alebo ako správcovské spoločnosti, ponúkať služby v Holandsku alebo z Holandska. Podľa článku 7 ods. 4 tohto zákona vydá toto povolenie minister financií, ak boli splnené určité kvalitatívne predpoklady.
13 Článok 42 zákona z roku 1995 uvádza:
„Náš minister alebo právnická osoba, na ktorú podľa článku 40 boli prenesené úlohy a oprávnenia, môže výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uskutočňovaním týchto úloh a vykonávaním týchto oprávnení, podľa predpisov, ktoré vydá náš minister, vyúčtovať prevádzkovateľovi burzy cenných papierov, subjektom, na ťarchu ktorých boli vydané cenné papiere, ktoré boli prijaté na obchodovanie na burze cenných papierov podľa článku 22, spoločnostiam obchodujúcim s cennými papiermi, osobám, ktoré požiadajú o vydanie povolenia podľa článku 7 ods. 1...“
14 Orgánom, ktorému boli zverené právomoci podľa článku 40 zákona z roku 1995, je AFM. Výška výdavkov, ktoré môže táto právnická osoba podľa článku 7 ods. 1 zákona z roku 1995 vyúčtovať spoločnostiam, ktorým bolo vydané povolenie, sa riadi rozpočtovými pravidlami AFM.
15 Sumy, ktoré dlhujú spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, tvoria jednak poplatky za osobitné služby, ktoré tieto spoločnosti skutočne poskytli, a jednak poplatok vypočítaný z hrubých ziskov, ktoré dosiahli spoločnosti za obchodný rok predchádzajúci roku, pre ktorý bol prijatý rozpočet AFM (ďalej len „poplatok“).
16 Článok 5 ods. 1 Regeling toezichtkosten Wet toezicht effectenverkeer 1995 (nariadenie o výdavkov na kontrolu v spojení so zákonom o kontrole obchodovania s cennými papiermi z roku 1995) v platnom znení z roku 2000 (Staatscourant 2000, č. 137, s. 10, ďalej len „nariadenie“) stanovuje:
„Podľa článku 7 ods. 1 tohto zákona spoločnostiam s povolením na obchodovanie s cennými papiermi so sídlom v Holandsku bude každoročne vyúčtovaný poplatok, ktorý bude určený na základe odstupňovania ziskov týchto spoločností podľa odseku 3 dosiahnutých v roku predchádzajúcemu roku, pre ktorý bol prijatý rozpočet.“
17 V článku 5 ods. 3 nariadenia sú zisky odstupňované do desiatich rôznych stupňoch.
18 Z dôvodovej správy k nariadeniu vyplýva, že za „príjmy“ sa považujú hrubé zisky dosiahnuté z bežného prevádzkovania, pokiaľ boli dosiahnuté činnosťami podľa článku 7 ods. 1 zákona z roku 1995. Tieto príjmy možno predovšetkým dosiahnuť uvedenými spôsobmi: z provízie alebo odmeny za sprostredkovanie služieb týkajúcich sa cenných papierov, z obchodovania na vlastný účet, z provízie za vydanie príkazu, zo správy majetku, z „repo“ obchodov, z kurzových ziskov z obchodov s cennými papiermi, z prevzatia a umiestnenia emisií, z úschovy a správy transakcií, z činností „clearing“ a „settlement“, ako aj z príjmov z regulácie trhu.
19 V článku 3 Vaststellingsregeling bedragen Regeling toezichtskosten Wet toezicht effectenverkeer 1995 voor 2000 (pravidlá stanovujúce výšku poplatkov podľa nariadenia z roku 1995 o výdavkoch na kontrolu za rok 2000, Stcrt. 2000, č. 137, s. 9) sa stanovia sumy podľa článku 5 ods. 1 nariadenia.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
20 Optiver a i. sú držiteľmi povolenia na obchodovanie s cennými papiermi podľa článku 7 ods. 1 zákona z roku 1995.
21 Rozhodnutiami z 15. augusta 2000 uložila AFM žalobkyniam vo veci samej poplatok z príjmov dosiahnutých obchodovaním s cennými papiermi za obchodný rok končiaci sa 31. decembrom 2000.
22 Keďže Optiver a i. zastávali názor, že tento poplatok je v rozpore so smernicou 69/335, podali voči jednotlivým rozhodnutiam samostatné námietky. Po zamietnutí týchto námietok bol prípad predložený na rozhodovanie Rechtbank te Rotterdam s odôvodnením, že tento poplatok, ktorý narúša uvádzanie na trh a obchod s cennými papiermi, je v rozpore s článkom 11 smernice 69/335.
23 AFM tvrdí, že uvedený poplatok nie je poplatkom za obchodovanie s cennými papiermi, ale poplatkom, ktorý sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté obchodovaním s cennými papiermi. Podporne uviedla, že tento poplatok patrí medzi osobitné prípady, ktoré predpokladá osobitná úprava článku 12 ods. 1 písm. a) a e) smernice 69/335.
24 Keďže sa Rechtbank te Rotterdam domnieval, že rozhodnutie v predmetnom vnútroštátnom spore závisí od výkladu smernice 69/335, rozhodol vnútroštátne konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Odporuje smernici [69/335], najmä výklad článkov 11 a 12 [tejto smernice], vyberanie poplatku... od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z ich hrubých ziskov, ktoré dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi?“
O prejudiciálnej otázke
25 Vnútroštátny súd sa prostredníctvom svojej prejudiciálnej otázky v podstate pýta, či sa má smernica 69/335 vykladať v tom zmysle, že tejto smernici odporuje vyberanie predmetného poplatku od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z ich hrubých ziskov, dosiahnutých činnosťami spojenými s cennými papiermi.
26 Na účely odpovede na túto otázku je potrebné skúmať, či tento poplatok patrí do pôsobnosti smernice 69/335.
27 Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že zo smernice 69/335 vyplýva, že jej cieľom je zrušenie nepriamych daní, ktoré nie sú kapitálovou daňou a ktorých charakteristiky sú podobné charakteristikám kapitálovej dane, t. j. takých daní, ktorým podliehajú transakcie v zmysle tejto smernice.
28 V súvislosti s kvalifikáciou sporného poplatku ako uvedeného poplatku vo veci samej treba zohľadniť skutočnosť, že obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti musia podľa holandskej právnej úpravy na poskytovanie svojich služieb v Holandsku povinne získať povolenie v tomto členskom štáte.
29 Zákonom z roku 1995 bola AFM poverená výkonom oprávnení ministra financií v súvislosti s kontrolou obchodovania s cennými papiermi. AFM je okrem iného oprávnená zabezpečiť náhradu svojich bežných výdavkov od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi najmä prostredníctvom výberu poplatku, ktorý sa vypočítava ročne podľa sadzobníka zakotveného v nariadení z hrubých ziskov, ktoré tieto spoločnosti dosiahli za obchodný rok, ktorý predchádza roku, pre ktorý bol prijatý rozpočet AFM.
30 Z toho vyplýva, že tento poplatok, ktorý sa vyberá na základe právneho predpisu vydaného štátom, bude zaplatený súkromnými osobami na účely financovania spoločnosti, ktorá vykonáva úlohy štátu.
31 Ako správne Komisia uviedla, vzhľadom na uvedené znaky nemožno síce tvrdiť, že poplatok nie je daňou, to však ešte neznamená, že tento poplatok nie je daňou, ktorú zakazuje smernica 69/335, pretože nespadá do jej oblasti pôsobnosti.
32 Okolnosti, ktoré viedli k vzniku poplatku, totiž nespočívajú vo vykonaní osobitnej transakcie, akou sú transakcie uvedené v článkoch 4, 10 a 11 smernice 69/335, ale v uskutočňovaní celého množstva činností, ktoré vo všeobecnosti súvisia s cennými papiermi.
33 Na druhej strane, keďže je jeho vymeriavací základ tvorený hrubými ziskami, ktoré spoločností obchodujúce s cennými papiermi v rámci uskutočňovania rozličných činností dosiahli, predstavuje tento poplatok skôr priamu daň z príjmu, a nepatrí preto do niektorej z kategórií daní predpokladanej smernicou 69/335 (pozri najmä rozsudky z 26. septembra 1996, Frederiksen, C‑287/94, Zb. s. I‑4581, bod 21, a z 18. januára 2001, P. P. Handelsgesellschaft, C‑113/99, Zb. s. I‑471, body 24 a 27).
34 Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že na poplatok, ako je uvedený poplatok vo veci samej, sa nevzťahuje oblasť pôsobnosti smernice 69/335, a preto nepredstavuje daň, ktorú táto smernica zakazuje.
35 Na základe uvedeného je na položenú prejudiciálnu otázku potrebné odpovedať v tom zmysle, že smernica 69/335 sa má vykladať tak, že tejto neodporuje vyberanie predmetného poplatku, akým je uvedený poplatok vo veci samej, od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z ich hrubých ziskov, ktoré dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi.
O trovách
36 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania sa má vykladať v tom zmysle, že tejto neodporuje vyberanie predmetného poplatku, akým je uvedený poplatok vo veci samej, od spoločností obchodujúcich s cennými papiermi z ich hrubých ziskov, ktoré dosiahli činnosťami spojenými s cennými papiermi.
Podpisy
* Jazyk konania: holandčina.
Top