Vec C‑397/02
Clinique La Ramée ASBL
a
Winterthur Europe Assurance SA
proti
Jean-Pierre Riehl
a
Rade Európskej únie
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d'appel de Bruxelles)
„Úradníci – Sociálne výhody – Prechod práv úradníka voči tretej osobe, zodpovednej za škodu, na Spoločenstvá“
Abstrakt rozsudku
Úradníci – Prechod práv úradníka voči tretej osobe, zodpovednej za škodu, na Spoločenstvá – Hranice – Uplatnenie vnútroštátneho práva pre určenie rozsahu povinnosti na náhradu škody – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca pozostalostný dôchodok z tejto povinnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 85a ods. 1)
Prechod práv, ktorý upravuje článok 85a služobného poriadku, je prechodom všetkých práv. Pôsobí v rámci povinností, ktoré vyplývajú Spoločenstvám z ustanovení tohto služobného poriadku, vo chvíli, keď nastala škodná udalosť, ktorá zakladá zodpovednosť tretej osoby.
Z odseku 1 uvedeného ustanovenia však jasne vyplýva, že Spoločenstvá nemajú voči tretím zodpovedným osobám viac práv ako obeť alebo jej právni nástupcovia.
Článok 85a služobného poriadku si nekladie za cieľ meniť platné vnútroštátne pravidlá pre stanovenie či a v akej miere je založená zodpovednosť tretej osoby, ktorá je pôvodcom škody. Jej zodpovednosť je podriadená hmotno-právnym pravidlám, ktoré musia obvykle aplikovať vnútroštátne súdy, na ktoré sa obráti obeť, to v zásade znamená legislatíve členského štátu, na území ktorého došlo ku škode.
Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne právo, upravujúce zodpovednosť, aplikovateľné na daný prípad vylučuje pozostalostný dôchodok upravený článkami 79 a 79a služobného poriadku z povinnosti poskytnúť odškodnenie, ktorú má pôvodca protiprávneho činu, Spoločenstvá nemôžu dosiahnuť úhradu čiastok, ktoré zodpovedajú tomuto pozostalostnému dôchodku na základe prechodu práv, upraveného v článku 85a tohto služobného poriadku.
(pozri body 15 – 18)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 9. septembra 2004 (*)
„Úradníci – Sociálne výhody – Prechod práv úradníka voči tretej osobe, zodpovednej za škodu, na Spoločenstvá“
Vo veci C‑397/02,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania na základe článku 234 ES,
podaný rozhodnutím Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko) zo 6. novembra 2002 a zapísaný do registra 11. novembra 2002, ktorý súvisí s konaním:
Clinique La Ramée ASBL,
Winterthur Europe Assurance SA
proti
Jean-Pierre Riehl,
Rade Európskej únie,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia A. Rosas, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts,
generálny advokát: P. Léger,
tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. decembra 2003,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– klinika La Ramée ASBL a Winterthur Europe Assurance SA, v zastúpení: M. Mahieu, advokát,
– J.-P. Riehl, v zastúpení:J. Buekenhoudt, advokát,
– Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Sims a M. Bauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Lagasse, advokát,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení J. Currall a F. Clotuche-Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. februára 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 85a nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, s. 1), v znení nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 2799/85 z 27. septembra 1985 (Ú. v. ES L 265, s.1, ďalej len „služobný poriadok“).
2 Prejudiciálna otázka vyplynula zo sporu medzi klinikou La Ramée ASBL (ďalej len „klinika La Ramée“) a jej poisťovateľom Winterthur Europe Assurance SA (ďalej len „Winterthur“) a Radou Európskej Únie a pánom Riehlom v súvislosti s náhradou škody, ktorú tento utrpel v dôsledku úmrtia svojej manželky vo vyššie uvedenej klinike a z prechodu práv pána Riehla na Európske spoločenstvá.
Právny rámec
3 Článok 85a služobného poriadku stanovuje:
„1. Ak úmrtie, poranenie pri nehode alebo choroba osoby, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, spôsobila tretia strana, na Spoločenstvá v súvislosti s povinnosťami, ktoré preň vyplývajú zo služobného poriadku v dôsledku udalosti, ktorá bola príčinou tohto úmrtia, tohto poranenia alebo tejto choroby, prejdú práva, vrátane súdnej vymáhateľnosti nárokov, obete alebo jej právnych nástupcov, proti tretej strane.
2. Prechod práv ustanovený v odseku 1 sa okrem iného vzťahuje na:
– nepretržité vyplácanie odmeny v súlade s článkom 59 úradníkovi počas obdobia jeho dočasnej práceneschopnosti,
– platby vykonané v súlade s článkom 70 po úmrtí úradníka alebo bývalého úradníka, majúce nárok na dôchodok,
– dávky vyplácané podľa článkov 72 a 73 a ich vykonávacích predpisov v súvislosti so zdravotným a úrazovým poistením,
– úhradu nákladov, spojených s prepravou tela, uvedenú v článku 75,
– doplnkové rodinné prídavky vyplácané v súlade s článkom 67 ods. 3 a s článkom 2 ods. 3 a 5 prílohy VII na nezaopatrené dieťa, trpiace vážnou chorobou, telesným alebo duševným postihnutím,
– invalidné dôchodky, vyplácané v prípade úrazu alebo choroby, ktorej výsledkom je trvalá invalidita, ktorá bráni úradníkovi v plnení jeho povinností,
– pozostalostné dôchodky, vyplácané v prípade úmrtia úradníka alebo bývalého úradníka, alebo úmrtí manžela/manželky úradníka alebo bývalého úradníka, majúceho nárok na dôchodok, ak tento manžel/manželka nie je zamestnancom ani dočasným zamestnancom,
…
4. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nebránia podaniu priamej žaloby zo strany Spoločenstiev.“ [neoficiálny preklad]
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
4 Pani Guette, manželka pána Riehla, bola úradníčkou Rady a poberala invalidný dôchodok podľa článku 78 služobného poriadku. Zomrela 25. septembra 1990, počas hospitalizácie na klinike La Ramée. Je dokázané, že úmrtie bolo spôsobené zavinením vedúcej tejto kliniky.
5 V dôsledku úmrtia pani Guette Rada vyplatila pánovi Riehlovi:
– náhradu pohrebných výdavkov na základe článku 10 jednotnej právnej úpravy zdravotného poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev,
– sumu zodpovedajúcu výške invalidného dôchodku, ktorý poberala pani Guette, poskytovanú do konca tretieho mesiaca po jej úmrtí v súlade s článkom 70 služobného poriadku a
– pozostalostný dôchodok poskytovaný mesačne od štvrtého mesiaca po jej úmrtí na základe článkov 79 a 79a tohto služobného poriadku.
6 Rozsudkom z 15. decembra 1997 Tribunal de première instance de Bruxelles (Belgicko) rozhodol o následkoch občianskoprávnej zodpovednosti kliniky La Ramée.
7 Rozhodujúc na základe žiadosti pána Riehla, tento súd odsúdil kliniku La Ramée, ako aj Winterthur odčiniť ujmu, ktorá mu bola spôsobená jednak stratou domácej starostlivosti jeho manželky, ako aj nemajetkovú ujmu v dôsledku jej úmrtia. Okrem toho zamietol žiadosť pána o Riehla o náhradu za stratu príjmov z dôvodu, že táto strata by bola nižšia ako výška pozostalostného dôchodku vyplácaného Radou.
8 Pokiaľ ide o Radu, Tribunal de première instance de Bruxelles vyhovel návrhom, ktoré táto inštitúcia podala na základe článku 85a služobného poriadku, smerujúce k tomu, aby klinika la Ramée a Winterthur boli zaviazané uhradiť Rade sumy, ktoré vyplatila a ktoré vyplatí pánovi Riehlovi.
9 Klinika La Ramée a Winterthur podali odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Tvrdili, že vyššie uvedený súd porušil prevodný účinok prechodu práv na inú osobu, keď poskytol Rade, na ktorú sú prenesené práva pána Riehla, vyššie sumy, ako sú tie, na ktoré si tento mohol robiť nároky voči tretej osobe zodpovednej za škodu.
10 Pán Riehl a Rada podali vzájomný návrh. Pán Riehl žiadal najmä odškodnenie za škodu, ktorú utrpel v dôsledku straty príjmu domácnosti. Rada žiadala aktualizovať výšku škôd k dátumu vynesenia rozsudku.
11 Pokiaľ ide o žiadosť o odškodnenie odôvodnenú stratou príjmov, ktorú utrpel pán Riehl, Cour d’appel de Bruxelles vo svojom rozhodnutí o postúpení veci usúdil, že v belgickom právnom poriadku právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu protiprávneho činu nahradiť celú škodu a že na rozdiel od toho, ako rozhodol súd prvého stupňa, je dôvodné stanoviť stratu príjmov domácnosti bez toho, aby sa bral do úvahy pozostalostný dôchodok priznaný pánovi Riehlovi. Z týchto súm mal byť odrátaný jedine invalidný dôchodok zomrelej, vyplácaný až do konca tretieho mesiaca po jej úmrtí. Použijúc túto metódu výpočtu, Cour d’appel ohodnotil hmotnú škodu, ktorú utrpel pán Riehl v dôsledku straty príjmov svojej manželky na 479,80 eur mesačne, počítajúc od 1. októbra 1990, čo je čiastka nižšia ako pozostalostný dôchodok vyplácaný Radou.
12 Pokiaľ ide o prechod práv, na ktoré sa odvoláva Rada, Cour d’appel de Bruxelles sa nazdáva, že súdny spor, ktorý mu bol predložený, nastoľuje otázku podstaty, ako aj rozsahu tohto prechodu práv, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má byť článok 85a služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako je stanovený v článkoch 2 a 3 nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ako aj nariadeniami, ktoré ho menia a dopĺňajú, vykladaný v tom zmysle, že zveruje Spoločenstvám právo žiadať od tretej osoby zodpovednej za úmrtie úradníka uhradenie celej sumy pozostalostného dôchodku vyplatenej pozostalému manželovi, v zmysle článkov 79 a 79a služobného poriadku, ak zákon uplatňujúci sa na pohľadávku náhrady škody počíta s tým, že právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu protiprávneho činu nahradiť celú škodu a ak škoda, ktorú utrpel pozostalý manžel v dôsledku straty príjmov zosnulej manželky, je nižšia ako výška pozostalostného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný?“
O prejudiciálnej otázke
13 Podľa kliniky La Ramée a Winterthur článok 85a služobného poriadku stanovuje prechod práv na Spoločenstvá do výšky súm zodpovedajúcich pozostalostnému dôchodku, ktorý sú povinné vyplácať pozostalému manželovi zosnulého úradníka a neoprávňuje zosnulého manžela kumulovať pozostalostný dôchodok a kompenzačné odškodnenie straty príjmov v dôsledku úmrtia manžela. V každom prípade ten, na koho sú prenesené práva, nemá viac práv ako ten, koho práva sú prenesené; právo, ktoré patrí Spoločenstvám, žiadať uhradenie celej sumy pozostalostného dôchodku vyplácaného pozostalému manželovi by malo byť obmedzené na sumu, ktorá zodpovedá ohodnoteniu škody urobenému podľa pravidiel platného vnútroštátneho práva, ktorú tento utrpel v dôsledku straty príjmov vyplývajúcej z úmrtia jeho manželky.
14 Pán Riehl, Rada a Komisia Európskych spoločenstiev tvrdia, že prechod práv, s ktorým počíta článok 85a služobného poriadku, je mechanizmus vlastný európskemu právu, ktorý nemôže byť vylúčený na základe nejakého pravidla vnútroštátneho práva. Prechod práv na Spoločenstvá by nemal byť obmedzený na odškodnenie priznané vnútroštátnym právom úradníkovi, ktorý utrpel škodu, alebo jeho právnym nástupcom, ale by sa mal rozšíriť na všetky plnenia vymenované v odseku 2 vyššie uvedeného ustanovenia.
15 V tomto ohľade treba pripomenúť, že prechod práv, ktorý upravuje článok 85a služobného poriadku, je prechodom všetkých práv. Pôsobí v rámci povinností, ktoré vyplývajú Spoločenstvám z tohto služobného poriadku, vo chvíli, keď nastala škodná udalosť, ktorá zakladá zodpovednosť tretej osoby (rozsudok z 26. februára 1992, Royale belge, C‑333/90, Zb. s. I‑1135, bod 8).
16 Napriek tomu článok 85a ods. 1 služobného poriadku spresňuje, že na Spoločenstvá sú prenesené práva obete alebo jej právnych nástupcov, „vrátane súdnej vymáhateľnosti nárokov proti tretej strane“ [neoficiálny preklad]. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 26 svojich návrhov, z tejto vety jasne vyplýva, že Spoločenstvá nemajú voči tretím zodpovedným osobám viac práv ako obeť alebo jej právny nástupcovia.
17 V tomto kontexte je potrebné konštatovať, že článok 85a služobného poriadku si nekladie za cieľ meniť platné vnútroštátne pravidlá pre stanovenie či a v akej miere je založená zodpovednosť tretej osoby, ktorá je pôvodcom škody. Jej zodpovednosť je podriadená hmotno-právnym pravidlám, ktoré musia obvykle aplikovať vnútroštátne súdy, na ktoré sa obráti obeť, to znamená legislatíve členského štátu, na území ktorého došlo ku škode (pozri, pokiaľ ide o prechod práv inštitúcií sociálneho zabezpečenia v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení nariadenia Rady (EHS) č. 2001/83 z 2. júna 1983 (Ú. v. ES L 230, s. 6), rozsudok z 2. júna 1994, DAK, C‑428/92, Zb. s. I‑2259, bod 21).
18 Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne právo, upravujúce zodpovednosť, aplikovateľné na daný prípad vylučuje pozostalostný dôchodok upravený článkami 79 a 79a služobného poriadku z povinnosti poskytnúť odškodnenie, ktorú má pôvodca protiprávneho činu, Spoločenstvá nemôžu dosiahnuť úhradu čiastok, ktoré zodpovedajú tomuto pozostalostnému dôchodku na základe prechodu práv, upraveného v článku 85a tohto služobného poriadku.
19 Teda na položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 85a služobného poriadku má byť vykladaný v tom zmysle, že nepriznáva Spoločenstvám právo obdržať od tretej osoby zodpovednej za úmrtie úradníka úhradu celej sumy pozostalostného dôchodku vyplatenej pozostalému manželovi v zmysle článkov 79 a 79a uvedeného služobného poriadku, ak zákon uplatňujúci sa na pohľadávku náhrady škody stanovuje, že právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu protiprávneho činu nahradiť celú škodu a ak škoda, ktorú utrpel pozostalý manžel z dôvodu straty príjmov zosnulej manželky, je nižšia ako výška pozostalostného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný.
O trovách
20 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 85a nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie, v znení nariadenia Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 2799/85 z 27. septembra 1985, má byť vykladaný v tom zmysle, že nepriznáva Spoločenstvám právo obdržať od tretej osoby zodpovednej za úmrtie úradníka úhradu celej sumy pozostalostného dôchodku vyplatenej pozostalému manželovi v zmysle článkov 79 a 79a uvedeného služobného poriadku, ak zákon uplatňujúci sa na pohľadávku náhrady škody stanovuje, že právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu protiprávneho činu nahradiť celú škodu a ak škoda, ktorú utrpel pozostalý manžel z dôvodu straty príjmov zosnulej manželky, je nižšia ako výška pozostalostného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.
Top