Vec C‑542/03
Hauptzollamt Hamburg-Jonas
proti
Milupa GmbH & Co. KG
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)
„Poľnohospodárstvo – Vývozné náhrady – Poľnohospodárske výrobky spracované a zahrnuté do tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha II Zmluvy ES (zmenená, teraz príloha I ES) – Nepresné vyhlásenie – Sankcia“
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. mája 2005
Abstrakt rozsudku
1. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Nepresné vyhlásenie – Sankcia – Zásada proporcionality – Porušenie – Neexistencia
[Nariadenie Komisie č. 3665/87, článok 11 ods. 1 prvý pododsek písm. a)]
2. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Spracované výrobky, na ktoré sa nevzťahuje príloha II Zmluvy – Nepresné vyhlásenie – Vyvezené tovary zahŕňajúce odlišný výrobok ako bol deklarovaný – Výrobok, ktorý môže byť považovaný za rovnocenný s výrobkom uvedeným v prílohe A nariadenia č. 1222/94 – Právo na vývoznú náhradu
(Nariadenie Komisie č. 1222/94, článok 7 ods. 1 prvý pododsek, ods. 2 prvý pododsek a ods. 5, a nariadenie Komisie č. 3665/87, článok 11 ods. 1)
1. Sankcia uvedená v článku 11 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia č. 3665/87 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky zmeneného a doplneného nariadením č. 2945/94 uplatniteľná na vývozcu, ktorý bez vlastného zavinenia požiadal o náhradu prevyšujúcu uplatniteľnú náhradu, neporušuje zásadu proporcionality, ak ju nemožno považovať za nespôsobilú na realizáciu účelu sledovaného právnou úpravou Spoločenstva, v tomto prípade zabránenie nezrovnalostiam a podvodom, a ak nepresiahne medze toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto účelu.
(pozri bod 26)
2. Článok 7 ods. 1 prvý pododsek druhá veta, ods. 2 prvý pododsek a ods. 5 nariadenia č. 1222/94, ktorý stanovuje spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému prideľovania vývozných náhrad na určité poľnohospodárske produkty vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha II Zmluvy ES, a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad v znení nariadenia č. 229/96, sa má vykladať v tom zmysle, že ak vývozca deklaroval v žiadosti o vývoznú náhradu, že na výrobu vyvezených tovarov sa použil výrobok považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom uvedeným v prílohe A (PG 2) podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ale v skutočnosti bol na jeho výrobu použitý iný výrobok, tiež považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom na základe toho istého ustanovenia, má nárok na vývoznú náhradu, ktorá môže byť prípadne upravená v súlade s článkom 11 nariadenia č. 3665/87 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky, v znení nariadenia č. 2945/94.
(pozri bod 27 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 12. mája 2005(*)
„Poľnohospodárstvo – Vývozné náhrady – Poľnohospodárske výrobky spracované a zahrnuté do tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha II Zmluvy ES (zmenená, teraz príloha I ES) – Nepresné vyhlásenie – Sankcia“
Vo veci C‑542/03,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 18. novembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 23. decembra 2003, ktorý súvisí s konaním:
Hauptzollamt Hamburg-Jonas
proti
Milupa GmbH & Co. KG,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia A. La Pergola, J.‑P. Puissochet, U. Lõhmus a A. Ó. Caoimh,
generálny advokát: P. Léger,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:
– Milupa GmbH & Co. KG, v zastúpení: H. Wrobel a F. Boulanger, Rechtsanwälte,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun, splnomocnený zástupca,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 prvého pododseku druhej vety, ods. 2 prvého pododseku a ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1222/94 z 30. mája 1994, ktoré stanovuje spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému prideľovania vývozných náhrad na určité poľnohospodárske produkty vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha II Zmluvy ES a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad (Ú. v. ES L 136, s. 5) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 229/96 zo 7. februára 1996 (Ú. v. ES L 30, s. 24, ďalej len „nariadenie č. 1222/94“).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Hauptzollamt Hamburg-Jonas (ďalej len, „Hauptzollamt“) a spoločnosťou Milupa GmbH & Co. KG (ďalej len „Milupa“), predmetom ktorého bolo právo vyberať vývozné náhrady na tovar obsahujúci polohotovú zmes vyrobenú nie z čerstvého odstredeného mlieka, ako to bolo uvedené vo vývoznom vyhlásení, ale zo zahusteného odstredeného mlieka.
Právna úprava Spoločenstva
Nariadenie (ES) č. 3448/93
3 Nariadenie Rady (ES) č. 3448/93 zo 6. decembra 1993 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. ES L 318, s. 18; Mim. vyd. 03/15 s. 230) ustanovuje v článku 8 ods.1:
„Pri vývoze tovarov je možné na použité poľnohospodárske výrobky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 9 ods. 2 zmluvy, poskytnúť náhrady stanovené v súlade s nariadeniami o spoločnej organizácii trhu v príslušných oblastiach.
Vývozné náhrady nie je možné použiť na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovaroch, na ktoré sa nevzťahuje žiadna spoločná organizácia trhu, ktorá stanovuje poskytovanie vývozných náhrad pre takúto formu tovarov.“
Nariadenie č. 1222/94
4 Toto nariadenie stanovuje spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie režimu poskytovania vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru nezahrnutého v prílohe II Zmluvy ES (zmenená, teraz príloha I ES), ktorého základné výrobky sú vymenované v prílohách k niektorému zo základných nariadení o spoločnej organizácii trhov v sektoroch mlieka a mliečnych výrobkov, vajec, ryže, cukru alebo obilnín. Nariadenie č. 1222/94 je uplatniteľné na základné výrobky vymenované v jeho prílohe A, na výrobky, ktoré sú výsledkom ich spracovania, vymenované v jeho prílohách B alebo C a výrobky, ktorých rovnocennosť s jednou z týchto dvoch kategórií vyplýva z ustanovení článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.
5 Príloha A k nariadeniu č. 1222/94 obsahuje základný výrobok s kódom CN ex 0402 10 19 a označený ako „Sušené mlieko bez pridania cukru alebo iných sladidiel získané rozprašovacím sušením, s hmotnostným obsahom tuku nižším ako 1,5 % a s hmotnostným obsahom vody nižším ako 1,5 % (PG 2)“.
6 Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1222/94 ustanovuje rovnocennosť určitého počtu výrobkov s inými výrobkami. Článok 1 ods. 2 písm. c) prvá zarážka a písm. f) prvá zarážka predmetného nariadenia, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 2915/95 z 18. decembra 1995 (Ú. v. ES L 305, s. 33), ustanovuje:
„Pre uplatnenie tohto nariadenia:
...
c) – mlieko a mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahuje klasifikácia CN 0403 10 22, 0403 90 51, 0404 90 11 a 0404 90 31 nezahustené a bez pridania cukru alebo iných sladidiel, aj zmrazené, s hmotnostným obsahom mliečneho tuku nižším alebo rovným ako 0,1 %;
...
sú považované za rovnocenné so sušeným odstredeným mliekom uvedeným v prílohe A (PG 2);
...
f) – mlieko, smotana a mliečne výrobky, na ktoré sa vzťahuje klasifikácia CN 0403 10 22 až 0403 10 26 a CN 0403 90 51 až 0403 90 59 a CN 0404 90 11 až 0404 90 39, zahustené, iné ako sušené, v granulách alebo v inej pevnej forme, bez pridania cukru alebo iných sladidiel;
...
sú považované za rovnocenné:
i) so sušeným odstredeným mliekom uvedeným v prílohe A (PG 2), pokiaľ ide o časť bez tuku s obsahom sušiny rovnocenného produktu
a
ii) na maslo uvedené v prílohe A (PG 6) pokiaľ ide o obsah mliečneho tuku rovnocenného produktu.
...“ [neoficiálny preklad]
7 Článok 3 nariadenia č. 1222/94 obsahuje rôzne ustanovenia týkajúce sa určenia množstva základných výrobkov, ktoré sa použije pre výpočet výšky náhrady. Odsek 2 predmetného článku ďalej ustanovuje, že za určitých okolností môže byť toto množstvo, so súhlasom príslušných orgánov, určené buď na základe výrobných postupov tovarov, alebo na základe priemerných množstiev výrobkov použitých počas určitého obdobia na výrobu daného množstva týchto tovarov.
8 Článok 7 nariadenia č. 1222/94 ustanovuje:
„1. Ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3665/87 sú aplikovateľné. Okrem iného, záujemca je pri vývoze tovarov povinný deklarovať množstvá základných výrobkov, výrobkov, ktoré sú výsledkom ich spracovania, alebo výrobkov, ktorých rovnocennosť s jednou z týchto dvoch kategórií vyplýva z článku 1 ods. 2, ktoré boli v zmysle článku 3 ods. 2 skutočne použité na výrobu tovarov, pre ktoré sa žiada pridelenie náhrady, alebo je povinný odvolať sa na toto zloženie, ak bolo stanovené uplatnením článku 3 ods. 2 tretieho pododseku.
...
2. V prípade, ak záujemca nepodá vyhlásenie uvedené v odseku 1 alebo nepredloží dostatočné informácie odôvodňujúce jeho vyhlásenie, nemôže mu byť priznaná náhrada.
...
5. V dokumente potvrdzujúcom vývoz sa uvedú množstvá vyvezených tovarov a množstvá výrobkov uvedených v odseku 1 prvom pododseku, alebo odkaz na zloženie stanovené uplatnením článku 3 ods. 2 tretieho pododseku. V prípade uplatnenia ustanovení odseku 2 druhého pododseku tohto článku sú však v dokumente namiesto vyššie zmieneného údaju označené množstvá základných výrobkov uvedených v riadku 4 prílohy D, ktoré zodpovedajú dátam získaným na základe analýzy vyvážaného tovaru.
...“ [neoficiálny preklad]
Nariadenie (EHS) č. 3665/87
9 Článok 3 ods. 5 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987 ustanovujúce spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 351, s. 1) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2945/94 z 2. decembra 1994 (Ú. v. ES L 310, s. 57, ďalej len „nariadenie č. 3668/87“) ustanovuje:
„Dokument použitý pri vývoze na účely získania náhrady musí obsahovať všetky údaje potrebné pre výpočet výšky náhrady a to najmä:
a) označenie výrobkov podľa nomenklatúry používanej pre náhrady;
b) čistú hmotnosť týchto výrobkov, prípadne množstvo vyjadrené v mernej jednotke, ktorá sa má zobrať do úvahy pri výpočte náhrady;
c) zloženie predmetných výrobkov alebo odkaz na toto zloženie, ak je to potrebné pre výpočet náhrady.
Ak je dokument uvedený v tomto odseku vývozným vyhlásením, vyhlásenie musí tiež obsahovať predmetné údaje, ako aj označenie kódu náhrady.“ [neoficiálny preklad]
10 Článok 11 nariadenia č. 3665/87 uplatniteľný na vývozy, pre ktoré sú splnené formality uvedené v článku 3 toho istého nariadenia, od 1. apríla 1995 ustanovuje:
„1. Ak sa zistí, že vývozca s cieľom získať vývoznú náhradu požiadal o náhradu prevyšujúcu skutočne uplatniteľnú náhradu, náhrada splatná pre príslušný vývoz sa rovná náhrade uplatniteľnej na výrobky skutočne vyvezené, znížené o:
a) polovicu rozdielu medzi požadovanou náhradou a náhradou uplatniteľnou na skutočný vývoz;
b) dvojnásobok rozdielu medzi požadovanou náhradou a uplatniteľnou náhradou, ak vývozca úmyselne uviedol nepravdivé údaje.
Za požadovanú náhradu sa považuje čiastka vypočítaná na základe informácií poskytnutých podľa ustanovení článku 3 alebo článku 25 ods. 2. ...
Sankcia ustanovená v bode a) sa neuplatní:
…
– v prípadoch, ak je požadovaná náhrada v súlade s nariadením (ES) č. 1222/94..., a najmä jeho článku 3 ods. 2, a je vypočítaná na základe priemerných množstiev za určité obdobie,
...
3. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zaplatiť zápornú čiastku podľa ods. 1 štvrtého pododseku, v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané čiastky – vrátane každej pokuty uplatniteľnej podľa odseku 1 prvého pododseku – zvýšené o úroky vypočítané za čas, ktorý uplynul od vyplatenia náhrad po ich vrátenie.
...“ [neoficiálny preklad]
Nariadenie (EHS) č. 3846/87
11 Nariadenie Komisie (EHS) č. 3846/87 zo 17. decembra 1987, ktorým sa ustanovuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov pre vývozné náhrady (Ú. v. ES L 366, s. 1; Mim. vyd. 03/007 s. 325) zavádza nomenklatúru poľnohospodárskych výrobkov pre vývozné náhrady na základe kombinovanej nomenklatúry.
12 Znenie jeho článku 3 je takéto:
„Nomenklatúru pre náhrady používa Komisia a členské štáty pri uplatňovaní opatrení spoločenstva týkajúcich sa vývozných náhrad pre poľnohospodárske výrobky, pričom číselné znaky sa zaznamenávajú do dokladov určených na tento účel. Členské štáty môžu nomenklatúru pre náhrady kombinovať s inými nomenklatúrami.
...
Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev úplné znenie nomenklatúry pre náhrady, ktorá sa má používať od 1. januára daného roka tak, ako daná nomenklatúra vyplýva z ustanovení nariadení upravujúcich vývoz poľnohospodárskych výrobkov.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
13 Roku 1996 vyviezla Milupa do Turecka tovary, na ktoré sa nevzťahuje príloha II Zmluvy a na svoju žiadosť obdržala vývoznú náhradu. Na základe informácií poskytnutých výrobcom týchto tovarov uviedla Milupa vo vývoznom vyhlásení a kontrolnej kópii T5, že ako medziprodukt bola použitá polohotová zmes vyrobená z čerstvého odstredeného mlieka s hmotnostným obsahom mliečneho tuku 0,05 %.
14 V decembri 1996 bola Milupa informovaná, že zmes bola vyrobená z odstredeného zahusteného mlieka s obsahom hmotnostného mliečneho tuku od 0,14 do 0,19 % a s hmotnostným obsahom sušiny bez tuku 29,31 %. Listom z 22. januára 1997 informovala Milupa o týchto zmenených údajoch Hauptzollamt. Rozhodnutiami z 11. a 12. februára 1998 vyzval Hauptzollamt spoločnosť Milupa, aby vrátila pridelenú vývoznú náhradu.
15 Na základe odvolania spoločnosti Milupa zrušil Finanzgericht Hamburg napadnuté rozhodnutia z dôvodu, že Hauptzollamt sa dožadoval vrátenia vývoznej náhrady vo výške, aká by mala byť spoločnosti Milupa pridelená v prípade, ak by sa na výrobu vyvezených tovarov použilo odstredené zahustené mlieko. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je postačujúce, ak záujemca vyhotoví pravdivé vyhlásenie vo svojej podstate. Úplné odňatie práva na pridelenie vývoznej náhrady v prípade nepatrných nezhôd medzi povahou výrobkov použitých na výrobu vyvážaných tovarov označenou žiadateľom o náhradu a ich skutočnou povahou by nezakladalo primeranú sankciu a tiež by nebolo potrebné pre zabránenie zneužitia vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ obdržal náhradu v takmer rovnakej výške, akú by bol obdržal, ak by boli údaje presné.
16 Hauptzollamt podal revízny opravný prostriedok na vnútroštátny súdny orgán. Za týchto podmienok sa Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má byť článok 7 ods. 1 prvý pododsek druhá veta, ods. 2 prvý pododsek a ods. 5 nariadenia (ES) č. 1222/94 v znení nariadenia (ES) č. 229/96 vykladaný tak, že záujemca nemá nárok na vývoznú náhradu v prípade, ak sa na výrobu vyvážaných tovarov nepoužil ním deklarovaný výrobok, ktorý je považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom typu uvedeného v prílohe A (PG 2) podľa článku 1 ods. 2 písm. c) prvej zarážky nariadenia č. 1222/94, ale iný výrobok, ktorý, pokiaľ ide o jeho obsah sušiny bez tuku, je tiež považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom typu uvedeného v prílohe A (PG 2) podľa článku 1 ods. 2 písm. f) prvej zarážky tohto nariadenia?“
O prejudiciálnej otázke
17 Svojou otázkou sa vnútroštátny súdny orgán v podstate pýta, či článok 7 nariadenia č. 1222/94 má byť za daných okolností vo veci samej vykladaný tak, že záujemca nemá nárok na vývoznú náhradu.
18 Milupa, ako aj Komisia, zastávajú názor, že vývozca nemôže byť pozbavený práva na náhradu v celom rozsahu. Zatiaľ čo Milupa tvrdí, že takáto náhrada nie je v rozpore s článkom 7 nariadenia č. 1222/94, podľa Komisie túto náhradu ustanovuje článok 11 nariadenia 3665/87.
19 Milupa najmä tvrdí, že uviedla výrobok podliehajúci tomu istému pravidlu stanovenia rovnocennosti ako výrobok, ktorý bol skutočne použitý, a že jej pridelená náhrada je približne v rovnakej výške ako náhrada, na ktorú mala nárok. Zastáva preto názor, že zachovanie práva na náhradu nie je v rozpore s článkom 7 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia č. 1222/94. Zrušenie náhrady v celom rozsahu by nebolo ani účelné, ani potrebné a porušilo by zásadu proporcionality.
20 Z tohto pohľadu je namieste uviesť, že podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku prvej vety nariadenia č 1222/94 sa nariadenie č. 3665/87 uplatňuje na náhrady vyžiadané pre poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha II zmluvy a na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1222/94.
21 Článok 7 nariadenia č. 1222/94 obsahuje tiež niektoré osobitné ustanovenia týkajúce sa povahy výrobkov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. Článok 7 ods. 1 prvý pododsek druhá veta tohto nariadenia ustanovuje, že záujemca je pri vývoze tovarov povinný deklarovať množstvá základných výrobkov, výrobkov, ktoré sú výsledkom ich spracovania, alebo výrobkov, ktorých rovnocennosť s jednou z týchto dvoch kategórií vyplýva z článku 1 ods. 2, ktoré boli v zmysle článku 3 ods. 2 skutočne použité na výrobu tovarov, pre ktoré sa žiada pridelenie náhrady alebo je povinný odvolať sa na toto zloženie, ak bolo stanovené uplatnením článku 3 ods. 2 tretieho pododseku.
22 Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1222/94 ustanovuje, že „v prípade, ak záujemca nepodá vyhlásenie... alebo nepredloží dostatočné informácie odôvodňujúce jeho vyhlásenie, nemôže mu byť priznaná náhrada“. Z okolností prípadu však nevyplýva, že by sa Milupa ocitla v situácii uvedenej v tomto ustanovení.
23 Na strane druhej, podľa znenia článku 11 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 uplatniteľného v súlade s článkom 7 ods. 1 prvým pododsekom, prvou vetou nariadenia č. 1222/94, ktorý je spomenutý v bode 20 tohto rozhodnutia, sankcia určená týmto ustanovením sa uplatní, „ak sa zistí, že vývozca s cieľom získať vývoznú náhradu požiadal o náhradu prevyšujúcu skutočne uplatniteľnú náhradu“. Tento text zjavne neobsahuje žiaden odkaz na pravidlá stanovenia rovnocennosti uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1222/94.
24 Okrem toho je vhodné zdôrazniť, že ak aj článok 7 nariadenia č. 1222/94 obsahuje niektoré osobitné ustanovenia týkajúce sa povahy výrobkov, na ktoré sa predmetné nariadenie vzťahuje, žiadne z týchto ustanovení nie je v rozpore s článkom 11 nariadenia č. 3665/87, pokiaľ ide o jeho uplatnenie vo veci samej.
25 Článok 11 ods. 1 tretí pododsek štvrtá zarážka nariadenia č. 3665/87 ustanovuje, že sankcia uvedená v tomto článku sa neuplatní, ak je žiadosť o náhradu v súlade s nariadením č. 1222/94. Z tohto ustanovenia je teda možné vyvodiť, že predmetná sankcia sa uplatní vtedy, ak žiadosť o náhradu predložená na základe nariadenia č. 1222/94, ktorá prevyšuje uplatniteľnú náhradu, nie je v súlade s týmto nariadením.
26 Čo sa týka posúdenia tejto istej sankcie, z hľadiska zásady proporcionality, uplatniteľnej na vývozcu, ktorý bez vlastného zavinenia požiadal o náhradu prevyšujúcu uplatniteľnú náhradu, Súdny dvor už rozhodol, že predmetná sankcia neporuší zásadu proporcionality, ak ju nemožno považovať za nespôsobilú na realizáciu účelu sledovaného právnou úpravou Spoločenstva, v tomto prípade zabránenie nezrovnalostiam a podvodom, a ak nepresiahne medze toho, čo je potrebné pre dosiahnutie tohto účelu (rozsudok z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, C‑210/00, Zb. s. I‑6453, bod 68).
27 Na položenú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 prvý pododsek druhá veta, ods. 2 prvý pododsek a ods. 5 nariadenia č. 1222/94 musí byť vykladaný tak, že ak vývozca deklaroval v žiadosti o vývoznú náhradu, že na výrobu predmetných tovarov sa použil výrobok považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom uvedeným v prílohe A (PG 2) podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ale v skutočnosti bol na jeho výrobu použitý iný produkt, tiež považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom na základe toho istého ustanovenia, má nárok na vývoznú náhradu, ktorá môže byť prípadne upravená v súlade s článkom 11 nariadenia č. 3665/87.
O trovách
28 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania vo veci samej, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
Článok 7 ods. 1 prvý pododsek druhá veta, ods. 2 prvý pododsek a ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1222/94 z 30. mája 1994, ktorý stanovuje spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému prideľovania vývozných náhrad na určité poľnohospodárske produkty vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha II Zmluvy ES, a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad v znení nariadenia Komisie (ES) č. 229/96 zo 7. februára 1996 musí byť vykladaný tak, že ak vývozca deklaroval v žiadosti o vývoznú náhradu, že na výrobu predmetných tovarov sa použil výrobok považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom uvedeným v prílohe A (PG 2) podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, ale v skutočnosti bol na jeho výrobu použitý iný výrobok, tiež považovaný za rovnocenný so sušeným odstredeným mliekom na základe toho istého ustanovenia, má nárok na vývoznú náhradu, ktorá môže byť prípadne upravená v súlade s článkom 11 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad pre poľnohospodárske výrobky, v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2945/94 z 2. decembra 1994.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina
Top