ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 21. decembra 2016 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Súdna právomoc — Nárok z mimozmluvnej zodpovednosti — Selektívna distribučná sieť — Ďalší predaj mimo internetu — Žaloba o zdržanie sa protiprávneho konania — Väzba“
Vo veci C‑618/15,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 10. novembra 2015 a doručený Súdnemu dvoru 23. novembra 2015, ktorý súvisí s konaním:
Concurrence SARL
proti
Samsung Electronics France SAS,
Amazon Services Europe Sàrl,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen, sudcovia M. Vilaras, J. Malenovský, M. Safjan (spravodajca) a D. Šváby,
generálny advokát, M. Wathelet,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
—
Concurrence SARL, v zastúpení: P. Ricard, avocat,
—
Amazon Services Europe Sàrl, v zastúpení: A. Bénabent a M. Jéhannin, avocats,
—
francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a C. David, splnomocnení zástupcovia,
—
talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,
—
luxemburská vláda, v zastúpení: D. Holderer, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Thewes, avocat,
—
Európska komisia, v zastúpení: C. Cattabriga a M. Heller, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. novembra 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
2
Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Concurrence SARL, so sídlom vo Francúzsku, na jednej strane, a spoločnosťami Samsung Electronics FranceSAS (ďalej len „Samsung“), takisto so sídlom vo Francúzsku, a Amazon Services Europe Sàrl (ďalej len „Amazon“), so sídlom v Luxembursku, na druhej strane, týkajúcom sa údajného porušenia zákazu ďalšieho predaja mimo selektívnej distribučnej siete a v obchode prostredníctvom on-line ponúk na predaj uverejnených na viacerých internetových stránkach prevádzkovaných v rôznych členských štátoch.
Právny rámec
Právo Únie
3
Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 44/2001 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je – v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu – zaviesť „ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením“.
4
V odôvodneniach 11, 12 a 15 tohto nariadenia sa uvádza:
„(11)
Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. Bydlisko (sídlo) právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.
(12)
Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.
…
(15)
V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. …“
5
Pravidlá upravujúce právomoc sa nachádzajú v kapitole II uvedeného nariadenia.
6
Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý je súčasťou oddielu 1 kapitoly II, nazvaného „Všeobecné ustanovenia“, znie:
„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
7
Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v uvedenom oddiele 1, stanovuje:
„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“
8
Článok 5 bod 3 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 2 kapitoly II tohto nariadenia, nazvanom „Osobitná právomoc“, stanovuje:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:
…
3)
vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“.
9
Nariadenie č. 44/2001 bolo zrušené článkom 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1). Toto nariadenie sa podľa jeho článku 81 druhého odseku uplatňuje až od 10. januára 2015.
Francúzske právo
10
V čase skutkových okolností vo veci samej článok L. 442‑6 ods. 1, 6° obchodného zákonníka stanovoval:
„Zodpovednosť a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vzniká každému výrobcovi, obchodníkovi, priemyselníkovi alebo osobe zapísanej v živnostenskom registri:
…
6°
v dôsledku jej priamej alebo nepriamej účasti na porušení zákazu ďalšieho predaja mimo siete pre distribútora viazaného dohodou o selektívnej alebo výhradnej distribúcii, na ktorú sa vzťahuje výnimka podľa uplatniteľných predpisov práva hospodárskej súťaže“.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11
Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Concurrence sa zaoberá maloobchodným predajom spotrebnej elektroniky prostredníctvom obchodu, ktorý sa nachádza v Paríži (Francúzsko), a prostredníctvom internetového obchodu na stránke „concurrence.fr“. Dňa 16. marca 2012 Concurrence uzavrela so spoločnosťou Samsung zmluvu o selektívnej distribúcii nazvanú „Špecializovaný maloobchodný predajca Elite“, ktorá sa vzťahovala na prémiové výrobky značky Samsung, rad ELITE. Táto zmluva stanovovala okrem iného aj zákaz predaja dotknutých výrobkov na internete.
12
Po uzavretí tejto zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami spor. Spoločnosť Samsung vytýkala spoločnosti Concurrence, že predajom výrobkov radu ELITE na svojej internetovej stránke porušila zmluvu o selektívnej distribúcii. Spoločnosť Concurrence zas spochybnila zákonnosť zmluvných podmienok okrem iného tvrdením, že tieto podmienky sa neuplatňujú jednotne na všetkých distribútorov, keďže niektorí z nich predávajú dotknuté výrobky na stránkach Amazon bez akejkoľvek reakcie spoločnosti Samsung.
13
Listom z 20. marca 2012 spoločnosť Samsung oznámila spoločnosti Concurrence ukončenie ich obchodného vzťahu s účinnosťou od 30. júna 2013.
14
V apríli 2012 spoločnosť Concurrence podala sudcovi Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko) rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení návrh voči spoločnosti Samsung z dôvodu, že jej v rozpore so zmluvnými záväzkami odmieta dodať výrobky radu ELITE.
15
Uznesením z 18. apríla 2012 uvedený súd návrhy spoločnosti Concurrence zamietol. Toto uznesenie bolo potvrdené rozsudkom Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) z 25. októbra 2012, ktorý rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia.
16
Dňa 3. decembra 2012 spoločnosť Concurrence podala sudcovi Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž) rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení druhý návrh voči spoločnosti Samsung, ktorým sa domáhala, aby súd vyhlásil zákaz internetového predaja výrobkov radu ELITE stanovený v zmluve o selektívnej distribúcii za neúčinný a v dôsledku toho nariadil spoločnosti Samsung pokračovať v dodávkach výrobkov upravených touto zmluvou. V ten istý deň Concurrence podala aj prvý návrh voči spoločnosti Amazon, ktorým sa domáhala, aby sa jej nariadilo stiahnuť zo svojich stránok Amazon.fr, Amazon.de, Amazon.co.uk, Amazon.es a Amazon.it všetky ponuky určitých modelov výrobkov Samsung.
17
Kontradiktórnym uznesením z 8. februára 2013 sudca Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž) rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení vyhlásil, že nemá právomoc, pokiaľ ide o internetové stránky Amazon pôsobiace mimo francúzskeho územia, a rozhodol, že pokiaľ ide o návrhy spoločnosti Concurrence proti spoločnosti Samsung, návrh na nariadenie predbežného opatrenia je neprípustný, a zamietol návrhy spoločnosti Concurrence proti spoločnosti Amazon.
18
Dňa 27. júna 2013 podala Concurrence proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž).
19
Cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) rozsudkom zo 6. februára 2014 čiastočne zmenil uznesenie Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž) z 8. februára 2013 týkajúce sa predbežných opatrení, pričom potvrdil neprípustnosť návrhov spoločnosti Concurrence proti spoločnosti Samsung a zamietnutie návrhov spoločnosti Concurrence proti spoločnosti Amazon. V tom istom rozsudku uvedený súd potvrdil toto uznesenie a neexistenciu právomoci súdov týkajúcej sa Francúzskej republiky, pokiaľ ide o stránky Amazon v zahraničí prevádzkované mimo územie tohto členského štátu.
20
Concurrence podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
21
Vo svojom opravnom prostriedku Concurrence tvrdila, že v napadnutom rozsudku sa nesprávne rozhodlo, že francúzsky súd nemá právomoc, pokiaľ ide o stránky Amazon v zahraničí, keďže tieto stránky sa netýkajú francúzskej verejnosti. Aj za predpokladu, že by kritérium dostupnosti internetovej stránky nebolo dostačujúce, však Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) podľa nej nezákonne nepreskúmal, či systém predaja na internetových stránkach Amazon umožňuje odosielať výrobky ponúkané na predaj nielen v členskom štáte pôvodu dotknutej internetovej stránky, ale aj v iných členských štátoch, najmä vo Francúzsku, čo by umožnilo odôvodniť právomoc francúzskeho súdu.
22
Vnútroštátny súd sa domnieva, že spor, o ktorom rozhoduje, je zvláštny tým, že nezodpovedá nijakému z prípadov, ktorými sa už zaoberala judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001. Podaná žaloba sa totiž týka ukončenia ujmy údajne spôsobenej schválenému distribútorovi so sídlom vo Francúzsku, prevádzkujúcemu internetový obchod, v dôsledku porušenia zákazu ďalšieho predaja výrobkov mimo selektívnej distribučnej siete, ku ktorej patrí, a ponúk na predaj v on-line obchode na rôznych internetových stránkach prevádzkovaných vo Francúzsku a v iných členských štátoch, zakázaných zmluvou o selektívnej distribúcii.
23
Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia zákazov ďalšieho predaja mimo selektívnej distribučnej siete a v obchode prostredníctvom on-line ponúk na predaj uverejnených na viacerých internetových stránkach prevádzkovaných v rôznych členských štátoch má schválený distribútor, ktorý sa cíti byť poškodený, možnosť podať žalobu o zdržanie sa protiprávneho konania, ktoré z toho vyplýva, na súde, na ktorého území je alebo bol on-line obsah dostupný, alebo je potrebné, aby existovala aj iná väzba?“
O prejudiciálnej otázke
24
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako sa má vykladať článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 na účely určenia súdnej právomoci stanovenej týmto ustanovením na rozhodnutie o žalobe o určenie zodpovednosti za porušenie zákazu predaja mimo selektívnej distribučnej siete spáchané prostredníctvom ponuky výrobkov, ktoré sú predmetom tejto siete, na internetových stránkach prevádzkovaných v rôznych členských štátoch.
25
Na úvod treba pripomenúť, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 treba vykladať samostatne a striktne, pričom formulácia „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, uvedená v tomto ustanovení, sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde prípadne došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Holterman Ferho Exploitatie a i., C‑47/14, EU:C:2015:574, bod 72 a citovanú judikatúru).
26
Podľa ustálenej judikatúry platí, že pravidlo právomoci uvedené v článku 5 bode 3 uvedeného nariadenia je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania (rozsudok z 10. septembra 2015, Holterman Ferho Exploitatie a i., C‑47/14, EU:C:2015:574, bod 73 a citovaná judikatúra).
27
V oblasti nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti je totiž súd miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, zvyčajne najlepšie spôsobilý rozhodnúť najmä z dôvodov blízkosti sporu a jednoduchšieho vykonávania dôkazov (rozsudok z 10. septembra 2015, Holterman Ferho Exploitatie a i., C‑47/14, EU:C:2015:574, bod 74 a citovaná judikatúra).
28
Určenie jedného z faktorov väzby uznaných judikatúrou pripomenutou v bode 25 tohto rozsudku teda musí umožniť založiť právomoc súdu, ktorý je objektívne najviac spôsobilý na to, aby posúdil, či sú skutočnosti zakladajúce zodpovednosť žalovaného splnené, takže vec možno platne predložiť len súdu, v ktorého obvode sa nachádza relevantný faktor väzby (pozri rozsudok z 10. septembra 2015, Holterman Ferho Exploitatie a i., C‑47/14, EU:C:2015:574, bod 75 a citovanú judikatúru).
29
Ako uviedol aj generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, v prejednávanej veci vzniká otázka, či má vnútroštátny súd právomoc len na základe miesta vzniku údajnej škody.
30
Pokiaľ ide o tento faktor väzby, Súdny dvor už spresnil nielen to, že miesto, kde vznikla škoda, sa môže meniť v závislosti od povahy údajne porušeného práva, ale aj to, že riziko, že škoda vznikne v určitom členskom štáte, podlieha podmienke, že právo, ktorého porušenie sa uvádza, je chránené v tomto členskom štáte (pozri rozsudok z 22. januára 2015, Hejduk, C‑441/13, EU:C:2015:28, bod 29 a citovanú judikatúru).
31
Keďže ochrana priznaná zo strany členského štátu súdu, ktorý začal konanie, platí len pre územie tohto členského štátu, súd, ktorý začal konanie, má tak právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Pinckney, C‑170/12, EU:C:2013:635, bod 45, a z 22. januára 2015, Hejduk, C‑441/13, EU:C:2015:28, bod 36).
32
V prejednávanej veci je po prvé porušenie zákazu ďalšieho predaja mimo siete sankcionované právom členského štátu súdu rozhodujúceho o žalobe, takže existuje prirodzená väzba medzi uvedeným súdom a sporom vo veci samej, ktorá odôvodňuje určenie právomoci tohto súdu.
33
Po druhé údajná škoda vznikla na území tohto členského štátu. V prípade porušenia podmienok selektívnej distribučnej siete prostredníctvom internetovej stránky totiž škoda, ktorú môže distribútor uviesť, predstavuje zníženie objemu jeho predaja v dôsledku predaja, ku ktorému došlo v rozpore s podmienkami siete, a z toho vyplývajúci ušlý zisk.
34
V tejto súvislosti je irelevantná skutočnosť, že internetové stránky, na ktorých sa ponúkali výrobky, ktoré boli predmetom práva selektívnej distribúcie, sa prevádzkovali v iných členských štátoch, ako je štát súdu, ktorý rozhoduje o žalobe, pokiaľ skutky spáchané v týchto členských štátoch spôsobili alebo mohli spôsobiť údajnú škodu v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, Coty Germany, C‑360/12, EU:C:2014:1318, body 57 a 58).
35
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má na účely určenia súdnej právomoci stanovenej týmto ustanovením na rozhodnutie o žalobe o určenie zodpovednosti za porušenie zákazu predaja mimo selektívnej distribučnej siete spáchané prostredníctvom ponuky výrobkov, ktoré sú predmetom tejto siete, na internetových stránkach prevádzkovaných v rôznych členských štátoch vykladať v tom zmysle, že za miesto vzniku škody treba považovať územie členského štátu, na ktorom je tento zákaz predaja chránený prostredníctvom dotknutej žaloby, teda územie, na ktorom žalobca údajne utrpel pokles svojho predaja.
O trovách
36
Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má na účely určenia súdnej právomoci stanovenej týmto ustanovením na rozhodnutie o žalobe o určenie zodpovednosti za porušenie zákazu predaja mimo selektívnej distribučnej siete spáchané prostredníctvom ponuky výrobkov, ktoré sú predmetom tejto siete, na internetových stránkach prevádzkovaných v rôznych členských štátoch vykladať v tom zmysle, že za miesto vzniku škody treba považovať územie členského štátu, na ktorom je tento zákaz predaja chránený prostredníctvom dotknutej žaloby, teda územie, na ktorom žalobca údajne utrpel pokles svojho predaja.
Podpisy
( *1 ) * Jazyk konania: francúzština.
Top