Vec C‑515/03
Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH
proti
Hauptzollamt Hamburg-Jonas
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg)
„Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Podmienky priznania – Dovoz výrobku do tretej krajiny určenia – Pojem – Colné formality pre uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine – Podstatné prepracovanie a spracovanie – Spätný dovoz do Spoločenstva – Zneužitie práva“
Návrhy prednesené 25. mája 2005 – generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. júla 2005
Abstrakt rozsudku
Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Diferencované náhrady – Výrobky spätne vyvezené do Spoločenstva po splnení colných formalít na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine – Právo na poskytnutie diferencovaných vývozných náhrad – Podmienka – Podstatné prepracovanie alebo spracovanie výrobku – Výnimka – Prítomnosť podstatných znakov zneužívajúceho konania – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu
(Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 24; nariadenia Komisie č. 3665/87, článok 17 ods. 3, a č. 1384/95)
Podmienka poskytnutia diferencovanej vývoznej náhrady stanovená v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky, zmeneného a doplneného nariadením č. 1384/95, pokiaľ ide najmä o prijatie potrebných opatrení na vykonanie Dohody o poľnohospodárstve prijatej v rámci Uruguajského kola, teda splnenie colných formalít na uvoľnenie dotknutého výrobku na spotrebu v tretej krajine určenia, je splnená, ak výrobok po zaplatení dovozného cla v tejto krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, aj keď výrobok, ktorý vznikol týmto prepracovaním alebo spracovaním, je neskôr po vrátení zaplateného cla v tejto krajine a zaplatení dovozného cla Spoločenstva spätne vyvezený do Spoločenstva.
Pokiaľ by totiž malo neskoršie vrátenie zaplatených ciel inému hospodárskemu subjektu než je vývozca za následok, že by vývozná náhrada bola so spätnou účinnosťou zbavená právneho základu, vývozca by sa dostal do neistej situácie, ktorá by bola problematická s ohľadom na zásadu právnej istoty a jeho právo na náhradu by bolo závislé na udalostiach a hospodárskom chovaní, ktoré by neboli v jeho moci.
Takú situáciu však treba odlišovať od situácie, kde sa aj sám vývozca podieľal na zneužívajúcom konaní, v takom prípade je možné nariadiť vrátenie vývoznej náhrady, pokiaľ vnútroštátny súd usúdi, že podľa predpisov vnútroštátneho práva bolo preukázané zneužívajúce konanie.
(pozri body 36, 41 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 21. júla 2005 (*)
„Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Podmienky priznania – Dovoz výrobku do tretej krajiny určenia – Pojem – Colné formality pre uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine – Podstatné prepracovanie a spracovanie – Spätný dovoz do Spoločenstva – Zneužitie práva“
Vo veci C‑515/03,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Finanzgericht Hamburg (Nemecko) z 12. novembra 2003 a doručený Súdnemu dvoru 9. decembra 2003, ktorý súvisí s konaním:
Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH
proti
Hauptzollamt Hamburg-Jonas,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J.‑P. Puissochet (spravodajca), S. von Bahr, J. Malenovský a U. Lõhmus,
generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,
tajomník: K. Sztranc, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. marca 2005,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH, v zastúpení: U. Schrömbges a O. Wenzlaff, Rechtsanwälte,
– Hauptzollamt Hamburg-Jonas, v zastúpení: M. Blaesing, splnomocnený zástupca,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun, splnomocnený zástupca.
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. mája 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), zmeneného a doplneného, pokiaľ ide najmä o úpravy nevyhnutné na vykonanie Dohody o poľnohospodárstve prijatej v rámci Uruguajského kola, nariadením Komisie (ES) č. 1384/95 z 19. júna 1995 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 134, s 14, ďalej len „nariadenie č. 3665/87“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Eichsfelder Schlachtbetrieb GmbH (ďalej len „Eichsfelder“) a Hauptzollamt Hamburg-Jonas (colný úrad pre Hamburg-Jonas, ďalej len „Hauptzollamt“) vo veci vývozných náhrad za hovädzie mäso vyvezené spoločnosťou Eichsfelder z Nemecka do Poľska.
Právna úprava
3 Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 upravuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 5 a 16, vyplatenie náhrady je závislé na preukázaní, že výrobky, ku ktorým bolo prijaté vývozné colné vyhlásenie, opustili colné územie Spoločenstva najneskôr šesťdesiaty deň po tomto prijatí v nezmenenom stave.“ [neoficiálny preklad]
4 Článok 5 ods. 1 toho istého nariadenia ustanovuje:
„Vyplatenie diferencovanej alebo nediferencovanej vývoznej náhrady je okrem podmienky, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva, závislé aj od toho, že výrobok bol v priebehu dvanástich mesiacov po prijatí vývozného colného vyhlásenia dovezený do tretej krajiny, prípadne do určenej tretej krajiny, s výnimkou prípadu, ak počas prepravy v dôsledku vyššej moci zanikol,
a) ak existujú vážne pochybnosti o skutočnom mieste určenia výrobku
alebo
b) ak je možné, že výrobok bude z dôvodu rozdielu medzi výškou náhrady uplatniteľnou na vyvezený výrobok a výškou dovozného cla uplatniteľnou na rovnaký výrobok v čase prijatia vývozného colného vyhlásenia opäť dovezený do Spoločenstva.
…
Ustanovenia článku 17 ods. 3 a článku 18 sú použiteľné v prípadoch uvedených v prvom odseku.
Okrem toho príslušné orgány členských štátov môžu požadovať dodatočné preukázanie skutočnosti, že výrobok bol skutočne uvedený na trh tretej krajiny dovozu v nezmenenom stave.“ [neoficiálny preklad]
5 Články 16 až 18 nariadenia č. 3665/87 upravujú dodatočné podmienky pre výrobky s nárokom na diferencované vývozné náhrady v závislosti od miesta určenia, najmä pokiaľ ide o preukázanie splnenia vývozných colných formalít na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine.
6 Pokiaľ ide o vyplatenie náhrady, článok 17 toho istého nariadenia upravuje:
„1. Výrobok musí byť dovezený v nezmenenom stave do tretej krajiny alebo do jednej z tretích krajín, pre ktoré sa stanovuje náhrada, do dvanástich mesiacov od dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia, avšak za podmienok uvedených v článku 47 sa môže táto lehota predĺžiť.
…
3. Výrobok sa považuje za dovezený, ak boli splnené colné formality na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine.“ [neoficiálny preklad]
7 V zmysle článku 11 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 je v prípade vyplatenia náhrady bez právneho dôvodu príjemca povinný vrátiť neoprávnene prijaté sumy, vrátane akejkoľvek sankcie uplatniteľnej podľa odseku 1 prvého pododseku tohto článku 11, zvýšené o úroky.
8 Podľa článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex“):
„Za krajinu pôvodu tovaru na ktorého výrobe sa podieľali viaceré krajiny sa považuje krajina, v ktorej sa ako v poslednej uskutočnilo jeho podstatné a hospodársky odôvodnené [prepracovanie alebo – neoficiálny preklad] spracovanie, a to v podnikoch na to určených a ktorého výsledkom je nový výrobok, alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.“
9 Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 3665/87, doplnený do tohto nariadenia nariadením Komisie (ES) č. 313/97 z 20. februára 1997 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 51, s. 31), stanovuje:
„Ak sa zistí, že vyvezené výrobky sú dovezené späť do Spoločenstva:
– potom, ako prešli prepracovaním alebo spracovaním v tretej krajine bez toho, aby dosiahli úroveň spracovania ustanovenú v článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92
a
– uplatňuje sa na ne znížené alebo nulové dovozné clo a nie normálna sadzba,
náhrada sa neprizná alebo, ak bola vyplatená, vývozca ju musí na základe žiadosti členského štátu vrátiť.
Ustanovenia tohto odseku platia iba pre výrobky uvedené v prílohe V [medzi ktorými sa nachádza hovädzie mäso] vyvezené v nezmenenom stave. Pokiaľ členské štáty zistia, že pri iných než v prílohe V uvedených výrobkoch hrozí nekalé obchodovanie, upovedomia o tom bezodkladne Komisiu.
…“ [neoficiálny preklad]
10 Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 11; Mim. vyd. 03/025, s. 129):
„… náhrada sa však považuje za neodôvodnene vyplatenú a musí byť vrátená, ak príslušné orgány zistia, dokonca hoci aj po vyplatení náhrady:
…
d) že výrobky uvedené v prílohe V sú dovezené späť do spoločenstva:
– potom, ako boli podrobené opracovaniu alebo pretvoreniu [prepracovaniu alebo spracovaniu – neoficiálny preklad] v tretej krajine bez toho, aby dosiahli úroveň spracovania ustanovenú v článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92 a
– za znížené alebo nulové dovozné clo a nie nepreferenčnú sadzbu.
…“
11 V čase konania vo veci samej neboli ustanovenia spomenuté v dvoch predchádzajúcich bodoch rozsudku ešte účinné.
12 Článok 146 ods. 1 Colného kódexu stanovuje:
„Do režimu pasívny zošľachťovací styk nie je možné prepustiť tovar spoločenstva:
…
– ktorého vývoz je spojený s vývoznou náhradou alebo ktorému je na základe jeho vývozu priznaná iná finančná výhoda v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.“
13 Článok 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340) stanovuje:
„Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie.“
Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka
14 Eichsfelder vyviezol 20 134 kilogramov vykosteného hovädzieho mäsa do Poľska. Dovoz výrobku do Poľska, ktorý bol predaný spoločnosti Appelt GmbH, mal za následok zaplatenie cla. Eichsfelder žiadal Hauptzollamt o priznanie vývoznej náhrady za tento výrobok a ako dôkaz jeho prepustenia do voľného obehu v Poľsku predložil kópiu colného dokladu z 30. decembra 1995. Rozhodnutím z 1. februára 1996 Hauptzollamt poskytol spoločnosti Eichsfelder diferencovanú vývoznú náhradu v sume 36 653,23 DEM.
15 V Poľsku sa výrobok spracoval na mäsové rolády a tieto potom boli podľa zmluvy, ktorá bola uzavretá 3. októbra 1995 medzi výrobcom týchto rolád a spoločnosťou Appelt GmbH, vyvezené do Nemecka. Pri vývoze do Nemecka bolo zaplatené obvyklé clo. Na návrh výrobcu rolád potom poľský colný úrad vrátil clo za mäso pôvodne dovezené do Poľska.
16 V opravnom výmere z 27. októbra 1999 Hauptzollamt rozhodol, že šetrenie vykonané poľskými úradmi viedlo k záveru, že výrobok, s ktorým sa spája vyplatenie vývozných náhrad, bol po jeho spracovaní upravenom v zmluve z 3. októbra 1995 vyvezený do Nemecka. Keďže sa Hauptzollamt domnieval, že tento výrobok nebol v skutočnosti dovezený do Poľska, žiadal Eichsfelder, aby vrátil vývoznú náhradu, ktorá mu bola poskytnutá, a to v sume 18 740,50 eur.
17 Eichsfelder podal voči tomuto rozhodnutiu námietku, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Hauptzollamt z 21. októbra 2002. Eichsfelder 26. novembra 2002 podal žalobu voči posledne uvedenému rozhodnutiu na Finanzgericht Hamburg.
18 Na tomto súde Eichsfelder tvrdil, že výrobok, pre ktorý bola zaplatená vývozná náhrada, prešiel v Poľsku podstatným spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, a že preto vznikol na túto náhradu nárok bez ohľadu na to, v akom colnom režime k tomuto spracovaniu došlo. Tento nárok by nemal byť spochybnený ani v tom prípade, ak by výrobok prešiel spracovaním v rámci režimu zošľachťovací styk a neskôr bol spätne vyvezený do Nemecka.
19 Hauptzollamt naopak pred Finanzgericht Hamburg uviedol, že jednotlivé etapy prepustenia výrobku do voľného obehu, teda vývoz do Poľska, spracovanie na mäsové rolády a vývoz do Nemecka s vrátením zaplateného poľského cla je potrebné považovať za jednu operáciu zošľachtenia, ktorá bol dohodnutá už pri uzavretí zmluvy z 3. októbra 1995. Výrobky v priebehu zošľachtenia pritom nebolo možné považovať za prepustené do voľného obehu. Keďže chýba charakteristický znak vývozu, nevznikol spoločnosti Eichsfelder nárok na vývoznú náhradu, ktorá sa jej priznala.
20 Finanzgericht Hamburg sa domnieva, že za okolností vo veci samej, vzhľadom na to, že k spätnému vývozu tovaru do Spoločenstva došlo krátko po jeho dovoze do Poľska, ako aj na vrátenie poľského cla, je sporné, či bol výrobok do Poľska dovezený s cieľom prepustiť ho tam do voľného obehu. Je možné, že účel vývoznej náhrady nebol splnený.
21 Odlišné posúdenie môže vyplývať z okolnosti, že výrobok, na ktorý sa poskytla náhrada, prešiel v tretej krajine nezvratným a podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu. V tomto prípade je možné usúdiť, že výrobok ako taký po tomto prepracovaní alebo spracovaní zanikol, čím je vylúčené zneužitie jeho opätovného vývozu do Spoločenstva. Tento výklad, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku zo 17. októbra 2000, Roquette Frères (C‑114/99, Zb. s. I‑8823), kde išlo o nediferencovanú vývoznú náhradu, je možné použiť aj v tomto spore o diferencovanú vývoznú náhradu.
22 Taký výklad potvrdzuje prijatie ustanovení, neskôr od času skutkového stavu sporu vo veci samej, ktoré výslovne upravujú, že vývozná náhrada je neoprávnená, pokiaľ príslušné orgány konštatujú, že jednak vyvezené výrobky boli dovezené späť do Spoločenstva bez toho, aby prešli podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, a jednak výrobky podliehali zníženému alebo nulovému dovoznému clu.
23 To je účelom článku 15 ods. 2 nariadenia č. 3665/87 zmeneného a doplneného nariadením č. 313/97 a článku 20 ods. 4 písm. d) nariadenia č. 800/1999. Keďže tieto predpisy slúžili na posilnenie ochrany finančných záujmov Spoločenstva, je potrebné ich zohľadniť pri výklade práva platného v čase skutkového stavu sporu vo veci samej. Ak by sa tieto právne predpisy uplatnili v tomto spore, vrátenie vývoznej náhrady by sa nepožadovalo v rozsahu, v akom bol predmetný tovar v Poľsku podstatne spracovaný a po zaplatení obvyklého dovozného cla vyvezený späť do Spoločenstva.
24 Za týchto okolností Finanzgericht Hamburg rozhodol prerušiť konanie vo veci samej a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 17 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3665/87 v znení nariadenia (ES) č. 1384/95 vykladať v tom zmysle, že výrobok sa považuje za dovezený, ak po splnení colných formalít na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 nariadenia (ES) č. 2913/92 a potom bol spätne vyvezený do Spoločenstva s vrátením zaplateného cla a zaplatením obvyklého dovozného cla?“
O prejudiciálnej otázke
25 Svojou otázkou chce vnútroštátny súd vedieť, či bola splnená podmienka poskytnutia diferencovanej vývoznej náhrady uvedená v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87, teda splnenie colných formalít na uvoľnenie dotknutých výrobkov na spotrebu v tretej krajine určenia, ak výrobok po zaplatení dovozného cla v tejto krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu a po vrátení cla zaplateného v tejto krajine a zaplatení dovozného cla Spoločenstva bol spätne vyvezený do Spoločenstva.
26 Účelom systému diferencovaných vývozných náhrad je otvoriť alebo zachovať otvorené trhy dotknutých tretích krajín pre vývozy zo Spoločenstva; dôvodom diferenciácie náhrad je snaha zohľadniť osobitné charakteristiky každého trhu dovozu, na ktorom chce Spoločenstvo hrať rolu (rozsudky z 2. júna 1976, Milch‑, Fett‑ und Eier-Kontor, 125/75, Zb. s. 771, bod 5; z 11. júla 1984, Dimex, 89/83, Zb. s. 2815, bod 8, a z 9. augusta 1994, Boterlux, C‑347/93, Zb. s. I‑3933, bod 18).
27 Zmysel systému diferenciácie náhrad by bol popretý, ak by pre vyplatenie vyššej sadzby náhrady stačilo, aby výrobok bol iba dovezený bez toho, aby sa dostal na trh miesta určenia. Z tohto dôvodu podmieňuje článok 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 vyplatenie diferencovanej náhrady splnením colných formalít, ktoré sa vyžadujú na uvoľnenie výrobku na spotrebu v tretej krajine, keďže ich splnenie v zásade zaručuje skutočný prístup výrobku na trh miesta určenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dimex, už citovaný, body 9 a 10).
28 Splnenie colných formalít pre dovoz dotknutého výrobku spočíva najmä v zaplatení uplatniteľných dovozných ciel, ktoré – ak ho preukazujú dovozné colné doklady – predstavuje záruku toho, že sa výrobok dostal na miesto určenia. To vyplýva okrem iného z odôvodnenia č. 17 nariadenia č. 800/1999, ktoré síce nebolo v čase skutkového stavu sporu vo veci samej účinné, ale inak iba potvrdzuje rozsah požiadavky splnenia colných formalít na uvoľnenie na spotrebu upravenej v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87 (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o potvrdzujúci dosah určitých ustanovení nariadenia č. 800/1999, rozsudok Roquette Frères, už citovaný, bod 20).
29 Nariadenie č. 3665/87 upravuje, že osobitná požiadavka stanovená v jeho článku 17 ods. 3 sa môže v určitých prípadoch uplatniť aj na nediferencované vývozné náhrady. Vo štvrtom odôvodnení je uvedené, že „určité vývozy môžu viesť k zneužitiu; aby sa im dalo vyhnúť, treba podmieniť vyplatenie vývozných náhrad pri takýchto operáciách nielen skutočnosťou, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva, ale aj skutočnosťou, že výrobok bol dovezený do tretej krajiny a prípadne aj skutočne uvedený na trh v tretej krajine“ [neoficiálny preklad].
30 Článok 5 ods. 1 tohto nariadenia upravuje dva prípady, v ktorých je vyplatenie diferencovanej alebo nediferencovanej náhrady podmienené splnením colných formalít na uvoľnenie dotknutého výrobku na spotrebu v tretej krajine určenia:
– ak existujú vážne pochybnosti o skutočnom mieste určenia výrobku, alebo
– ak by výrobok mohol byť z dôvodu rozdielu medzi výškou náhrady za vyvážaný výrobok a výškou nepreferenčného dovozného cla uplatniteľného na rovnaký výrobok ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia dovezený späť do Spoločenstva.
31 O návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúcom sa výkladu článku 5 ods. 1 nariadenia č. 3665/87 Súdny dvor rozhodol, že k zneužitiu pozostávajúcemu z opätovného dovezenia výrobku, ktorý bol predtým vyvezený, do Spoločenstva nedôjde, pokiaľ výrobok prešiel podstatným a nezvratným spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, čo viedlo k tomu, že prestal existovať a vznikol nový výrobok s iným colným zatriedením. V takej situácii nie je možné podmieniť vyplatenie vývoznej náhrady požiadavkou príslušného orgánu členského štátu na dodatočné predloženie dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že výrobok, ktorý prešiel takým spracovaním, bol skutočne uvedený na trh tretej krajiny dovozu v nezmenenom stave (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frères, už citovaný, body 18 až 21).
32 Pri tomto výklade Súdny dvor zohľadnil článok 20 nariadenia č. 800/1999, hoci tento nadobudol účinnosť až po čase skutkového stavu sporu vo veci samej. Tento článok upravuje v odseku 4 najmä to, že náhrada sa považuje za neodôvodnene vyplatenú, ak je výrobok spätne dovezený do Spoločenstva bez toho, že by prešiel podstatným spracovaním alebo prepracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu. Súdny dvor usúdil, že toto ustanovenie umožňuje vyvrátiť podozrenie zo spätného dovozu do Spoločenstva skutočnosťou, že výrobok, na ktorý bola poskytnutá nediferencovaná vývozná náhrada, prešiel po opustení colného územia Spoločenstva podstatným spracovaním alebo prepracovaním (rozsudok Roquette Frères, už citovaný, bod 20).
33 Z uvedených úvah vyplýva, že:
– tovar, za ktorý bolo zaplatené dovozné clo v tretej krajine určenia, čo potvrdzujú colné doklady vystavené príslušnými colnými orgánmi, sa považuje za dovezený do tejto krajiny,
– podstatné spracovanie alebo prepracovanie tovaru v zmysle článku 24 Colného kódexu v tretej krajine umožňuje preukázať, že tento tovar bol v tretej krajine využitý, a teda sa skutočne dostal na trh miesta určenia tým, že bol uvoľnený na spotrebu,
– také spracovanie alebo prepracovanie, ktorým vznikol nový výrobok, odstraňuje riziko uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia č. 3665/87, ktorému má zamedziť článok 17 ods. 3 toho istého nariadenia, teda riziko zneužívajúceho spätného dovozu pôvodného tovaru do Spoločenstva, ktorý porušuje účel sledovaný systémom diferencovaných a nediferencovaných vývozných náhrad.
34 Komisia a Hauptzollamt však tvrdia, že v spore vo veci samej bolo hovädzie mäso dovezené do Poľska spracované a opätovne dovezené do Spoločenstva po vrátení dovozného cla príslušnými poľskými úradmi. Toto vrátenie dokazuje, že dovoz tovaru v konečnom dôsledku neviedol k splneniu colných formalít a že tovar nebol v skutočnosti uvoľnený na spotrebu v Poľsku. Strany spomínanej zmluvy z 3. októbra 1995 v skutočnosti pod rúškom uvoľnenia tovaru na spotrebu v Poľsku zastierali to, že tovar je predmetom pasívneho zošľachťovania, aby sa vyhli uplatneniu článku 146 ods. 1 Colného kódexu, podľa ktorého nie je prípustné, aby tovar, ktorého vývoz je spojený s vývoznou náhradou, bol prepustený do režimu pasívny zošľachťovací styk.
35 Túto argumentáciu nemožno prijať, keďže chce preukázať, že vrátenie dovozného cla zbavuje vývoznú náhradu právneho základu.
36 Ako totiž Eichsfelder správne uvádza, táto analýza sa neopiera o žiadne ustanovenie nariadenia č. 3665/87. Len čo boli splnené colné formality na uvoľnenie na spotrebu v tretej krajine, ku ktorým patrí najmä zaplatenie dovozného cla, nemožno poprieť, že tovar vstúpil na trh tretej krajiny za jeho cenových podmienok, ktoré boli zohľadnené pri stanovení výšky vývozných náhrad. Pokiaľ by malo neskoršie vrátenie týchto ciel inému hospodárskemu subjektu než je vývozca za následok, že by vývozná náhrada bola so spätnou účinnosťou zbavená právneho základu, vývozca by sa dostal do neistej situácie, ktorá by bola problematická s ohľadom na zásadu právnej istoty, a jeho právo na náhradu by bolo závislé na udalostiach a hospodárskom chovaní, ktoré by neboli v jeho moci.
37 Takú situáciu však treba odlišovať od situácie, kde sa aj sám vývozca podieľal na zneužívajúcom konaní.
38 V tomto ohľade článok 4 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 uvádza, že „činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie.“
39 Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že dôkaz zneužívajúceho konania si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených právnou úpravou Spoločenstva nebol dosiahnutý cieľ tejto právnej úpravy a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Spoločenstva tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie (pozri rozsudok zo 14. decembra 2000, Emsland‑Stärke, C‑110/99, Zb. s. I‑11569, body 52 a 53).
40 Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania, pokiaľ tým nie je ovplyvnená účinnosť práva Spoločenstva, overil, či v spore vo veci samej došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu.
41 Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že podmienka poskytnutia diferencovanej vývoznej náhrady stanovená v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 3665/87, teda splnenie colných formalít na uvoľnenie dotknutého výrobku na spotrebu v tretej krajine určenia, je splnená, ak výrobok po zaplatení dovozného cla v tejto krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 Colného kódexu, aj keď výrobok, ktorý vznikol týmto prepracovaním alebo spracovaním, je neskôr po vrátení zaplateného cla v tejto krajine a zaplatení dovozného cla Spoločenstva spätne vyvezený do Spoločenstva.
42 Aj za týchto okolností je možné nariadiť vrátenie vývoznej náhrady, pokiaľ vnútroštátny súd usúdi, že podľa predpisov vnútroštátneho práva bolo preukázané zneužívajúce konanie vývozcu.
O trovách
43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Podmienka poskytnutia diferencovanej vývoznej náhrady stanovená v článku 17 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1384/95 z 19. júna 1995, pokiaľ ide najmä o prijatie potrebných opatrení na vykonanie Dohody o poľnohospodárstve prijatej v rámci Uruguajského kola, teda splnenie colných formalít na uvoľnenie dotknutého výrobku na spotrebu v tretej krajine určenia, je splnená, ak výrobok po zaplatení dovozného cla v tejto krajine prešiel podstatným prepracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, aj keď výrobok, ktorý vznikol týmto prepracovaním alebo spracovaním, je neskôr po vrátení zaplateného cla v tejto krajine a zaplatení dovozného cla Spoločenstva spätne vyvezený do Spoločenstva.
Aj za týchto okolností je možné nariadiť vrátenie vývoznej náhrady, pokiaľ vnútroštátny súd usúdi, že podľa predpisov vnútroštátneho práva bolo preukázané zneužívajúce konanie vývozcu.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.
Top