Vec C‑160/03
Španielske kráľovstvo
proti
Eurojust
„Žaloba o neplatnosť založená na článku 230 ES – Žaloba podaná členským štátom smerujúca proti vyhláseniam výberových konaní Eurojustom na miesta dočasných zamestnancov – Nedostatok právomoci Súdneho dvora – Neprípustnosť“
Návrhy prednesené 16. decembra 2004 – generálny advokát M. Poiares Maduro
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. marca 2005.
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Právne odôvodnenie žaloby – Výber prislúchajúci žalobcovi a nie súdu Spoločenstva – Prípustnosť posudzovaná s ohľadom na výber žalobcu
2. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Žaloba podaná členským štátom proti vyhláseniu výberových konaní Eurojustom na miesta dočasných zamestnancov – Vylúčenie – Požiadavka súdneho preskúmania – Postupy
[Článok 230 ES; články 35 EÚ, 41 EÚ, článok 46 písm. b) EÚ; Štatút Súdneho dvora, články 40 a 56; Služobný poriadok úradníkov, článok 91; Rozhodnutie Rady 2002/187, článok 30]
1. V rámci súdneho konania je to žalobca, komu prináleží vykonať výber právneho odôvodnenia svojej žaloby, zvoliac jej najvhodnejší právny základ, a nie súd Spoločenstva. Z toho vyplýva, že ak žalobca zakladá svoju žalobu na nejakom ustanovení, ponechávajúc však na úvahu Súdneho dvora výber právneho odôvodnenia, ktoré sa mu zdá najvhodnejšie pre skúmanie tejto žaloby, prípustnosť predmetnej žaloby je potrebné skúmať z pohľadu tohto ustanovenia.
(pozri bod 35)
2. Predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES nemôže byť vyhlásenie výberových konaní Eurojustom na miesta dočasných zamestnancov. Takéto vyhlásenie nie je uvedené v zozname aktov, ktorých zákonnosť môže Súdny dvor preskúmavať v zmysle znenia predmetného článku. Okrem toho článok 41 EÚ nestanovuje, že článok 230 ES je uplatniteľný na ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach uvádzanej hlavou VI Zmluvy EÚ, keďže právomoc Súdneho dvora je v tejto oblasti špecifikovaná článkom 35 EÚ, ktorý odkazuje na článok 46 písm. b) EÚ.
Takéto vyhlásenie výberového konania však nie je úplne vyňaté spod súdnej kontroly, pretože, ako vyplýva z článku 30 rozhodnutia 2002/187 ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zamestnanci Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku uplatniteľným na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Z toho vyplýva, že hlavní zainteresovaní, konkrétne uchádzači o rôzne miesta uvedené vo vyhlásení výberového konania, disponujú prístupom k súdu Spoločenstva za podmienok uvedených v článku 91 služobného poriadku úradníkov. Za predpokladu takejto žaloby by členské štáty mohli vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci v súlade s článkom 40 štatútu Súdneho dvora a mohli by prípadne, ako to vyplýva z článku 56 druhého a tretieho odseku toho istého štatútu, podať odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa.
(pozri body 36 – 38, 40 – 43)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 15. marca 2005 (*)
„Žaloba o neplatnosť založená na článku 230 ES – Žaloba podaná členským štátom smerujúca proti vyhláseniam výberových konaní Eurojustom na miesta dočasných zamestnancov – Nedostatok právomoci Súdneho dvora – Neprípustnosť“
Vo veci C‑160/03,
ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES, podaná 8. apríla 2003,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: L. Fraguas Gadea, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
ktorého v konaní podporuje:
Fínska republika, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník konania,
proti
Eurojust, v zastúpení: J. Rivas de Andrés, abogado, a D. O’Keeffe, solicitor,
žalovanému,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas (spravodajca) a A. Borg Barthet, sudcovia R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, J. N. Cunha Rodrigues, E. Juhász, G. Arestis, M. Ilešič a J. Malenovský,
generálny advokát: M. Poiares Maduro,
tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. októbra 2004,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. decembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou sa Španielske kráľovstvo dožaduje zrušenia siedmich vyhlásení výberových konaní na miesta dočasných zamestnancov vydaných Eurojustom, (ďalej len „napadnuté vyhlásenia výberových konaní“) v rozsahu, v akom tieto uvádzajú predloženie dokumentov v angličtine osobami, ktoré podávajú svoje prihlášky do výberového konania v inom jazyku, ako aj v rozsahu ďalších bodov, uvádzaných v každom z vyhlásení výberových konaní, ktoré sa týkajú kvalifikácie v oblasti jazykových znalostí uchádzačov.
Právny rámec
2 Hlava VI Zmluvy o Európskej únii obsahuje ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach, konkrétne články 29 EÚ až 42 EÚ.
3 Článok 31 EÚ opisuje ciele spoločnej akcie v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach.
4 Článok 34 ods. 2 EÚ stanovuje:
„Rada prijíma opatrenia a vhodnou formou a postupmi uvedenými v tejto hlave podporuje spoluprácu, čím prispieva k dosiahnutiu cieľov únie. Na tento účel môže Rada z podnetu členského štátu alebo Komisie jednomyseľne:
…
c) prijať rozhodnutia na iný účel, ktorý je v súlade s cieľmi tejto hlavy, okrem aproximácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Tieto rozhodnutia sú záväzné a nemajú priamy účinok. Rada prijme kvalifikovanou väčšinou opatrenia nevyhnutné na vykonanie týchto rozhodnutí na úrovni únie,
…“
5 Článok 35 EÚ sa týka príslušnosti Súdneho dvora, pokiaľ ide o ustanovenia hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. Odseky 6 a 7 tohto článku znejú takto:
„6. Súdny dvor má právomoc preskúmavať zákonnosť rámcových rozhodnutí a rozhodnutí o žalobách podaných členským štátom alebo Komisiou z dôvodu nepríslušnosti, porušenia základných procesných podmienok, porušenia tejto zmluvy alebo právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania, alebo z dôvodu zneužitia právomocí. Konania podľa tohto odseku sa začnú do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia.
7. Súdny dvor má právomoc rozhodovať o všetkých sporoch členských štátov o výklade alebo uplatnení aktov prijatých podľa článku 34 odsek 2 vždy, keď Rada nemôže vyriešiť takýto spor do šiestich mesiacov po postúpení Rade jedným z jej členov. Súdny dvor má ďalej právomoc rozhodovať o sporoch medzi členskými štátmi a Komisiou vo veci výkladu alebo uplatňovania dohovorov vypracovaných podľa článku 34 odsek 2 písm. d).“
6 Článok 41 ods. 1 EÚ stanovuje:
„Ustanovenia článkov 189, 190, 195, 196 až 199, 203, 204, 205 ods. 3, 206 až 209, 213 až 219, 255 a 290 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa vzťahujú na ustanovenia týkajúce sa oblastí uvedených v tejto hlave.“
7 Článok 46 EÚ, ktorý je súčasťou záverečných ustanovení Zmluvy o Európskej únii, znie takto:
„Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu týkajúce sa právomoci Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí sa vzťahujú len na tieto ustanovenia tejto zmluvy:
…
b) ustanovení hlavy VI podľa podmienok uvedených v článku 35,
…“
8 Článok 12 prvý odsek ES stanovuje:
“v rámci pôsobnosti tejto Zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.“
9 Článok 230 prvý odsek ES znie takto:
„Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady, Komisie a ECB okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov Európskeho parlamentu, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.“
10 Článok 236 ES stanovuje, že Súdny dvor „má právomoc rozhodovať všetky spory medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok stanovených služobným poriadkom alebo podmienkami zamestnávania“.
11 Článok 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ESUO 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3) zmenený a doplnený aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21 a Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1) znie takto:
„Úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi orgánov únie sú dánsky, holandský, anglický, fínsky, francúzsky, nemecký, grécky, taliansky, portugalský, španielsky a švédsky jazyk.“
12 Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63 s. 1; Mim. vyd. 19/004 s. 197, ďalej len „rozhodnutie“), je založené na Zmluve o Európskej únii a konkrétne na článkoch 31 EÚ a 34 ods. 2 písm. c) EÚ. Vo svojom článku 1 stanovuje, že Eurojust je orgánom Únie, ktorý má právnu subjektivitu.
13 Podľa článku 2 predmetného rozhodnutia Eurojust bude zložený z jedného národného člena s podporou každého členského štátu v súlade s jeho právnym systémom, keďže bude tento prokurátorom, sudcom alebo policajtom s rovnocennou právomocou.
14 Cieľmi Eurojustu opisovanými v článku 3 toho istého rozhodnutia sú stimulovať a zdokonaľovať koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch medzi príslušnými orgánmi týchto štátov, zdokonaľovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä umožnením realizácie medzinárodnej vzájomnej právnej pomoci a realizácie žiadostí o extradíciu, ako aj inak podporovať príslušné orgány členských štátov, aby sa ich vyšetrovania a trestné stíhania stali efektívnejšími. Eurojust môže prípadne napomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach v rámci členského štátu a nečlenského štátu, alebo členského štátu a Spoločenstva.
15 Článok 30 rozhodnutia s nadpisom „Zamestnanci“ stanovuje:
„1. Zamestnanci Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku uplatniteľným na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ich nábor [prijímanie – neoficiálny preklad] a status.
2. Zamestnanci Eurojustu pozostávajú zo zamestnancov získaných náborom [prijatých – neoficiálny preklad] v súlade s pravidlami a poriadkom uvedeným v odseku 1, berúc do úvahy všetky kritériá uvedené v článku 27 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev stanoveného nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68...,vrátane jeho zemepisnej distribúcie. ...
3. V rámci právomoci kolégia zamestnanci vykonávajú svoje úlohy, majúc na pamäti ciele a mandát Eurojustu...“
16 Článok 31 toho istého rozhodnutia s nadpisom „Pomoc s tlmočením a prekladmi“ stanovuje:
„1. Na konania Eurojustu sa uplatnia úradné pravidlá používania jazykov únie [V španielskej jazykovej verzii: ‚El régimen lingüístico de las instituciones de las Comunidad Europea será aplicable a Eurojust‘].
2. Výročná správa pre Radu uvedená v druhom pododseku článku 32 ods. 1, bude vypracovaná v úradných jazykoch orgánov únie.“
17 Články 12 až 15 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ“) sa týkajú podmienok prijímania týchto zamestnancov. Článok 12 stanovuje:
„1. Cieľom prijatia dočasných zamestnancov je zabezpečiť pre inštitúciu osoby s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Spoločenstiev.
…
2. Dočasný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania len pod podmienkou, že:
...
e) predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Spoločenstiev a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom pre plnenie jej povinností.“ [neoficiálny preklad]
18 Článok 91 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“), uplatniteľný na dočasných zamestnancov v zmysle článku 73 PZOZ, ktorý odkazuje na ustanovenia hlavy VII služobného poriadku týkajúce sa opravných prostriedkov, upresňuje podmienky prípustnosti žalôb úradníkov pred Súdnym dvorom. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento opravný prostriedok je prístupný účastníkom všeobecných konkurzov alebo výberových konaní, či už sú alebo nie sú úradníkmi Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1965, Vandevyvere/Parlament, 23/64, Zb. s. 205, 214).
19 Dňa 13. februára 2003 boli v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené napadnuté vyhlásenia výberových konaní. Čo sa týka týchto vyhlásení, požiadavky týkajúce sa jazykových znalostí sú tieto:
– na miesto splnomocnenca pre ochranu osobných údajov (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 1), „výborná znalosť angličtiny a francúzštiny; schopnosť pracovať v iných jazykoch Európskych spoločenstiev je výhodou“,
– na miesto účtovníka (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 4), „dôkladná znalosť jedného z úradných jazykov Európskych spoločenstiev a uspokojivá znalosť jedného z ďalších jazykov Spoločenstiev, vrátane uspokojivej znalosti angličtiny“,
– na miesto špecialistu na informatiku a informačné technológie (správca internetovej stránky) európskej súdnej siete (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 6), „dobrá znalosť angličtiny je podstatná, schopnosť komunikovať v aspoň dvoch iných úradných jazykoch Európskych spoločenstiev, vrátane francúzštiny je nepochybne výhodou“,
– na miesto právneho poradcu (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 11), „výborná znalosť angličtiny a francúzštiny; schopnosť pracovať v iných jazykoch Európskych spoločenstiev je výhodou“,
– na miesto knihovníka/archivára (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 13), žiadne osobitné požiadavky,
– na miesto tlačového pridelenca (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 16), „schopnosť komunikovať aspoň po anglicky a francúzsky, znalosť iných úradných jazykov Európskych spoločenstiev je výhodou“,
– na miesto sekretárky všeobecnej správy (Ú. v. EÚ C 34 A, s. 18), „dôkladná znalosť angličtiny a francúzštiny; uspokojujúca znalosť iných jazykov Spoločenstiev je nepochybne výhodou“. [neoficiálny preklad]
20 Predmetné vyhlásenia výberových konaní uvádzali, že prihláška do výberového konania musí byť uchádzačom podaná v jeho [materskom] jazyku, ako aj v angličtine. Navyše k tejto prihláške musel byť pripojený motivačný list a životopis, ktoré mali byť vypracované výlučne v angličtine.
Žalobné dôvody
21 Španielske kráľovstvo uvádza na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody.
22 Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 ods. 2 písm. e) PZOZ, podľa ktorého od uchádzačov môže byť požadovaná iba dôkladná znalosť jedného jazyka, teda v zásade ich materského jazyka, ako aj uspokojivá znalosť jedného ďalšieho jazyka, ponechaného na výber predmetných uchádzačov.
23 Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení jazykového režimu Eurojustu, ako je uvedený v článku 31 rozhodnutia. Tento režim je definovaný nariadením č. 1, ktorého článok 1 špecifikuje úradné a pracovné jazyky inštitúcií. Keďže žiadne z ustanovení tohto rozhodnutia neuvádza, že pracovnými jazykmi Eurojustu sú angličtina a francúzština, členmi Eurojustu a zamestnancami sekretariátu tohto orgánu môžu byť používané všetky úradné jazyky Únie. Vyhlásenia výberových konaní preto porušili jazykový režim Eurojustu.
24 Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie uvedenej v článku 12 ES, ako aj povinnosti odôvodnenia. Španielske kráľovstvo v tomto ohľade tvrdí, že požadovanie predloženia určitých dokumentov od uchádzačov v angličtine, ako aj podmienky výberových konaní týkajúce sa znalosti angličtiny a francúzštiny predstavujú zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pretože zvýhodňuje uchádzačov, ktorých materským jazykom je angličtina alebo francúzština. Zvýhodňovanie týchto dvoch jazykov nie je dôvodné ani odôvodnené, čo v tomto ohľade predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 253 ES.
O prípustnosti žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
25 Pred predložením svojich vyjadrení k predmetu konania Eurojust vzniesol námietku neprípustnosti, ktorú je potrebné preskúmať.
26 Eurojust uvádza, že žaloba je neprípustná, keďže neexistuje žiadny právny základ umožňujúci jej podanie.
27 V prvom rade žaloba nemôže byť založená na článku 230 ES, pretože zoznam aktov, ktorých zákonnosť môže byť kontrolovaná Súdnym dvorom neuvádza akty prijaté Eurojustom, ktorý je orgánom Únie s vlastnou právnou subjektivitou.
28 V druhom rade žaloba nemôže byť založená na článku 35 ods. 6 EÚ, pretože napadnuté akty nie sú ani rámcovými rozhodnutiami, ani rozhodnutiami uvádzanými týmto ustanovením.
29 V treťom rade žaloba nemôže byť založená na článku 91 služobného poriadku, pretože, hoci toto ustanovenie umožňuje uchádzačovi podať žalobu smerujúcu proti vyhláseniu výberového konania, neumožňuje členskému štátu podať žalobu proti aktom, o ktorých sa domnieva, že škodia osobám, na ktoré sa tento služobný poriadok uplatňuje.
30 V štvrtom rade žaloba nemôže byť založená na rozhodnutí, keďže toto nedáva Súdnemu dvoru právomoc rozhodovať o aktoch Eurojustu.
31 V poslednom rade žaloba nemôže byť založená na článku 35 ods. 7 EÚ, pretože nejde o žalobu týkajúcu sa výkladu článku 31 ods. 1 rozhodnutia podanú podľa postupu uvedeného v článku 35 ods. 7 EÚ.
32 Španielske kráľovstvo pripomína, že Spoločenstvo je spoločenstvom práva, ktorého akty podliehajú súdnej kontrole (rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 38), a tvrdí, že žiadny akt pochádzajúci od orgánu, ktorý má právnu subjektivitu, nemôže nepodliehať súdnej kontrole.
33 Španielske kráľovstvo uznáva, že podľa článkov 35 EÚ a 46 EÚ je právomoc Súdneho dvora v oblasti tretieho piliera obmedzená. Napriek tomu, napadnuté vyhlásenia výberových konaní nemôžu byť považované za akty prijaté v tejto oblasti a kontrola Súdneho dvora nad týmito aktmi tiež nemôže byť podriadená týmto podmienkam.
34 Španielske kráľovstvo však ponecháva výber najvhodnejšieho právneho odôvodnenia svojej žaloby na úvahu Súdneho dvora, požadujúc v každom prípade, aby eventuálna chyba, ktorej sa mohlo dopustiť vo svojom výbere, nemala v prejednávanej veci za následok určenie neprípustnosti alebo absenciu rozhodnutia o veci samej.
Posúdenie Súdnym dvorom
35 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že je to žalobca, komu prináleží vykonať výber právneho odôvodnenia svojej žaloby, zvoliac najvhodnejší právny základ, a nie súd Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. októbra 1974, Union syndicale a i./Rada, 175/73, Zb. s. 917, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. júna 1998, Keeling/ÚHVT, T‑148/97, Zb. s. II‑2217). Zo skúmania žaloby vyplýva, že žalobca túto zakladá na článku 230 ES. Prípustnosť predmetnej žaloby je teda potrebné skúmať z pohľadu tohto ustanovenia.
36 Ako vyplýva z článku 230 ES, Súdny dvor „preskúmava zákonnosť aktov prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady, Komisie a ECB okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov Európskeho parlamentu, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám“.
37 Je nutné konštatovať, že akty napadnuté v tomto konaní nie sú uvedené v zozname aktov, ktorých zákonnosť môže Súdny dvor preskúmavať v zmysle znenia predmetného článku.
38 Okrem toho článok 41 EÚ nestanovuje, že článok 230 ES je uplatniteľný na ustanovenia o policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach uvádzanej hlavou VI Zmluvy o Európskej únii, keďže právomoc Súdneho dvora je v tejto oblasti špecifikovaná článkom 35 EÚ, ktorý odkazuje na článok 46 písm. b) EÚ.
39 V každom prípade Španielske kráľovstvo popiera, že by vyhlásenia výberových konaní boli považované za akty prijaté v rámci hlavy VI Zmluvy o Európskej únii.
40 Z toho vyplýva, že žaloba podaná na základe článku 230 ES nemôže byť vyhlásená za prípustnú.
41 Čo sa týka práva na účinnú súdnu ochranu v rámci spoločenstva práva, ktoré podľa Španielskeho kráľovstva ukladá, aby všetky rozhodnutia orgánu s právnou subjektivitou podriadené právnemu poriadku Spoločenstva podliehali súdnej kontrole, musí byť zdôraznené, že akty napadnuté v danom prípade nie sú vyňaté spod akejkoľvek súdnej kontroly.
42 Ako totiž vyplýva z článku 30 rozhodnutia, zamestnanci Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku uplatniteľným na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Z toho vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry hlavní zainteresovaní, konkrétne uchádzači o rôzne miesta uvedené v napadnutých vyhláseniach výberových konaní disponujú prístupom k súdu Spoločenstva za podmienok uvedených v článku 91 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vandevyvere/Parlament, už citovaný, s. 214).
43 Za predpokladu takejto žaloby by členské štáty mohli vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci v súlade s článkom 40 štatútu Súdneho dvora a mohli by prípadne, ako to vyplýva z článku 56 druhého a tretieho odseku toho istého štatútu, podať odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa.
44 Zo súhrnu vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba je neprípustná.
O trovách
45 Podľa ustanovenia článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Eurojust navrhol zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania a Španielske kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania. V súlade s článkom 69 ods. 4 prvým pododsekom toho istého rokovacieho poriadku Fínska republika, vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba je neprípustná.
2. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
3. Fínska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: španielčina.
Top