Rozsudok Súdu prvého stupňa (druhá rozšírená komora) zo 14. novembra 2006. Nanjing Metalink International Co. Ltd proti Rade Európskej únie. Dumping

Vec T‑138/02

Nanjing Metalink International Co. Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz feromolybdénu s pôvodom v Číne – Odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Článok 2 ods. 7 písm. b) a c) a článok 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. a), b) a c), článok 11 ods. 3 a článok 20]

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 1)

1.      Hoci posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 odporuje tomu, aby na účely určenia existencie dumpingu inštitúcie prehodnocovali informácie, ktorými disponovali už pri pôvodnom určovaní štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, nemôže viesť k tomu, aby bola normálna hodnota uvedených výrobkov určovaná podľa pravidiel uplatňovaných v krajinách s trhovým hospodárstvom, ak sa počas prešetrovania, prípadne po stanovení prechodných opatrení, ukáže, že dotknutý účastník konania nepôsobí v podmienkach trhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

Odsek 7 písm. a) článku 2 základného nariadenia totiž stanovuje osobitnú metódu na určenie normálnej hodnoty v prípade dovozov do tuzemska z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, práve z dôvodu, že informácie, na ktorých sa zakladalo určenie normálnej hodnoty, tak ako ju upravujú odseky 1 až 6 tohto článku, nie sú považované za spoľahlivé dôkazy na účely výpočtu normálnej hodnoty. Aj keď odsek 7 písm. b) článku 2 základného nariadenia upravuje pre určité krajiny výnimku zo spôsobu určovania normálnej hodnoty uvedenej v odseku 7 písm. a), táto výnimka musí byť vykladaná prísne, a preto ju nemožno uplatniť v prípade, keď sa v dôsledku zmien skutkových okolností alebo objavenia sa nových dôkazov, ktoré nemohli byť Komisii rozumne známe počas určovania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, v priebehu troch mesiacov od začatia antidumpingového konania ukáže, že predmetný výrobca nespĺňa podmienky, ktorým musí vyhovieť podnik vykonávajúci svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva.

To je dôvod, prečo posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia neodporuje tomu, aby sa priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve nezachovalo, pokiaľ v dôsledku zmeny skutkových okolností, na základe ktorých bol tento štatút priznaný, nemožno dospieť k zisteniu, že predmetný výrobca vykonáva svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva.

Keďže však odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve je len zohľadnením dôsledkov zistenej zmeny relevantných okolností do budúcna a má len dôsledky ex nunc, ničím nepredstavuje zásah do práv získaných dotknutým podnikom.

Odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve sa okrem toho nemá uskutočniť v rámci konania upraveného v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, toto ustanovenie sa vzťahuje iba na preskúmanie konečných opatrení zavedených počas antidumpingového konania. Cieľom konania o preskúmaní je totiž prispôsobiť uložené clá vývoju skutkových okolností, na základe ktorých došlo k uloženiu ciel, následne po ich zavedení a jeho bežným dôsledkom je použitie obdobia prešetrovania, ktoré nasleduje po zavedení konečných opatrení, ktoré sú predmetom opätovného preskúmania. Na druhej strane však cieľom konania o preskúmaní nie je preskúmavať dôkazy, na základe ktorých došlo k uloženiu ciel, keďže ostali nezmenené a takéto preskúmanie by v skutočnosti bolo opätovným začatím pôvodného konania.

Nakoniec, keďže bolo umožnené podať svoje pripomienky vo vzťahu k dôsledkom, ktoré Komisia zamýšľala vyvodiť z nových dôkazov, s ktorými sa oboznámila, nemôže sa dotknutý podnik odvolávať na porušenie práv na obranu uznávaných v rámci základných zásad práva Spoločenstva a vykonaných prostredníctvom článku 20 základného nariadenia.

(pozri body 44 – 47, 53, 54, 56)

2.      Stanovenie obdobia prešetrovania a zákaz zohľadniť dôkazy z obdobia nasledujúceho po ňom majú za cieľ zaručiť, aby výsledky prešetrovania boli reprezentatívne a spoľahlivé. V tomto ohľade obdobie prešetrovania upravené v článku 6 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 má za cieľ najmä zabezpečiť, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping, a ujma neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda aby konečné clo uložené v dôsledku konania bolo schopné účinne zabrániť ujme vyplývajúcej z dumpingu.

Okrem toho uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík, je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu priemyslu Spoločenstva proti dumpingovým praktikám.

Z toho vyplýva, že použitím pojmu „bežne“ článok 6 ods. 1 základného nariadenia umožňuje výnimky zo zákazu zohľadniť informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania. Preto, ak sa v dôsledku dôkazov týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že odzrkadľujú súčasné správanie dotknutých podnikov, zdá byť uloženie alebo zvýšenie antidumpingového cla odôvodnené, inštitúcie majú právo, dokonca povinnosť, tieto dôkazy zohľadniť.

Z toho vyplýva, že Rada správne uplatnila článok 6 ods. 1 základného nariadenia, keď zohľadnila účasť podniku na zoskupení výrobcov, ktorých cieľom je obchádzanie antidumpingových ciel, ku ktorej došlo po období prešetrovania, a v dôsledku toho mu odňala výhodu štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, aby tým zabránila uloženiu zjavne neprimeraných konečných opatrení.

(pozri body 59 – 61, 63)

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora)

zo 14. novembra 2006 (*)

„Dumping – Dovoz feromolybdénu s pôvodom v Číne – Odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Článok 2 ods. 7 písm. b) a c) a článok 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96“

Vo veci T‑138/02,

Nanjing Metalink International Co. Ltd, so sídlom v Nanjing (Čína), v zastúpení: P. Waer, advokát,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: S. Marquardt, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. Scharf a S. Meany, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je zrušenie článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 215/2002, z 28. januára 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. ES L 35, s. 1; Mim. vyd. 11/040, s. 360), v časti, kde ukladá antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu vyrobeného žalobkyňou,

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij, N. J. Forwood, I. Pelikánová a S. Papasavvas,

tajomník: J. Plingers, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. novembra 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45, ďalej len „základné nariadenie“), je nazvaný „Vymedzenie dumpingu“.

2        Na účely vymedzenia dumpingu článok 2 základného nariadenia stanovuje vo svojich odsekoch 1 až 6 všeobecné pravidlá týkajúce sa metódy určenia výšky „normálnej hodnoty“ v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia.

3        Článok 2 ods. 7 základného nariadenia stanovuje osobitné pravidlo v súvislosti s metódou určenia tejto normálnej hodnoty pre dovoz pochádzajúci z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo. Písmeno a) tohto ustanovenia zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 905/98 z 27. apríla 1998 (Ú. v. ES L 128, s. 18; Mim. vyd. 11/010, s. 111) a nariadenia Rady (ES) č. 2238/2000 z 9. októbra 2000 (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 11/010, s. 116), v čase začatia konania, ktoré viedlo k vydaniu nariadenia napadnutého v tejto veci, znie takto:

„V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane spoločenstva, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe…“

4        Ustanovenia odseku 7 písm. b) a c) článku 2 základného nariadenia predstavujú výnimku z ustanovení článku 7 písm. a) tohto nariadenia. Tieto ustanovenia stanovujú, že:

„b)      V antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z… Čínskej ľudovej republiky…, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6 [článku 2 základného nariadenia], ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú… podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a).

c)      Tvrdenie v zmysle [odseku 7, písmena b)] musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak:

–        rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty;

–        …

Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá [pod písmenom c)], sa prijme do troch mesiacov od začatia prešetrovania na základe osobitných konzultácií Poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca prešetrovania.“

5        Ďalej článok 6 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že:

„Po začatí konania Komisia… začne prešetrovanie na úrovni Spoločenstva. Toto prešetrovanie sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne. Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia.“

6        Nakoniec článok 11 ods. 3 základného nariadenia uvádza:

„Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené, z podnetu Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.

Predbežné preskúmanie sa začne, ak… existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

7        Žalobkyňa je čínskou spoločnosťou, ktorá vyrába a vyváža feromolybdén, a to najmä do Európskeho spoločenstva.

8        Dňa 9. novembra 2000 uverejnila Komisia oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu feromolybdénu s pôvodom v Číne (Ú. v. ES C 320, s. 3).

9        Prešetrovanie začaté v rámci tohto konania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 1999 do 30. septembra 2000 (ďalej len „obdobie prešetrovania“).

10      Pri začatí konania zaslala Komisia dotknutým podnikom dotazník týkajúci sa štatútu podniku pôsobiaceho v podmienkach trhového hospodárstva podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia. Žalobkyňa vyplnila takýto dotazník a žiadala o priznanie tohto štatútu. Listom z 21. marca 2001 Komisia vyhovela tejto žiadosti.

11      Dňa 3. augusta 2001 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 1612/2001, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. ES L 214, s. 3, ďalej len „dočasné nariadenie“). Odôvodnenie č. 24 tohto nariadenia uvádzalo, že výlučne žalobkyňa spĺňala podmienky na priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v podmienkach trhového hospodárstva.

12      Sadzba dočasného cla stanoveného na základe článku 1 dočasného nariadenia bola v prípade žalobkyne určená na 3,6 %. V prípade troch ďalších dotknutých podnikov bola sadzba dočasného cla stanovená na 9,8, 12,7 a 17,2 %. V prípade všetkých ostatných dotknutých podnikov bola sadzba stanovená na 26,3 %.

13      Dňa 28. januára 2002 prijala Rada na návrh Komisie nariadenie (ES) č. 215/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. ES L 35, s. 1; Mim. vyd. 11/040, s. 360, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Odôvodnenia č. 11 až 17 napadnutého nariadenia uvádzajú:

„(11) Bolo zistené, že Čínska komora pre obchod a minerálne kovy (CCCMC) zorganizovala stretnutie krátko po uverejnení dočasného nariadenia, na ktorom bolo vytvorené zoskupenie čínskych výrobcov feromolybdénu… Posudzovaným výrobcom boli udelené osobitné vývozné kvóty, ktoré boli pravdepodobne určené podľa úrovne ich dočasných antidumpingových ciel… Spoločnosti, ktorej bolo udelené MET [bol udelený štatút trhového hospodárstva – neoficiálny preklad] a mala najnižšie clo (3,6 %) [teda žalobkyni], bola udelená vývozná kvóta, ktorá prevyšovala jej výrobnú kapacitu… Okrem toho skupina uviedla ako svoj cieľ vyhnúť sa antidumpingovým clám.

(12) Všetkým posudzovaným stranám… bola… poskytnutá príležitosť reagovať na tieto zistenia. Odpovede boli následne obdržané od všetkých strán okrem obchodnej komory…

(13) Príslušné dojednanie… evidentne nie je v súlade s kritériom voľného určovania vývozných cien a množstiev, ktoré musí byť splnené pre udelenie alebo zachovanie IT [štatútu trhového hospodárstva… – neoficiálny preklad]. Okrem toho tieto vývozné obmedzenia, ktoré boli prijaté pod záštitou obchodnej komory na základe dohody s viacerými štátnymi podnikmi, jasne naznačujú významný štátny vplyv a vážne riziko obchádzania ciel. Takáto dohoda je jasným a vedomým pokusom o smerovanie vývozu jednej spoločnosti cez inú spoločnosť s nižším antidumpingovým clom s cieľom vyhýbania sa týmto clám…

(15) Pokiaľ ide o MET [o štatút trhového hospodárstva… – neoficiálny preklad] udelené[ý] jednej spolupracujúcej spoločnosti, treba pripomenúť, že spoločnosť vo svojej odpovedi v dotazníku uviedla, že jej rozhodnutia týkajúce sa okrem iného cien, produkcie a predaja boli prijaté v reakcii na trhové signály, ktoré naznačovali ponuku a dopyt bez významného štátneho zásahu. Taktiež treba zdôrazniť, že udelenie MET [štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad] musí byť v súlade s uplatňovanými ustanoveniami článku 2 ods. 7 základného nariadenia a založené na dôkazoch, že výrobca pôsobí v podmienkach trhovej ekonomiky. V tomto prípade však [žalobkyňa] prispôsobuje svoje operácie a obchodné rozhodnutia nielen spoločnostiam, ktoré nespĺňajú kritéria MET [udelenia štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad], ale aj štátnym podnikom, ktoré nespolupracovali pri skúmaní… Toto je evidentne v rozpore s jej predchádzajúcimi vyhláseniami a v nesúlade s jedným z hlavných kritérií pre udelenie MET [štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad], podľa ktorých okrem iného sa rozhodnutia o cenách, produkcii a predaji prijímajú v reakcii na trhové signály.

(16) Pri posudzovaní, či má byť spoločnosti udelené MET [udelený štatút trhového hospodárstva – neoficiálny preklad] alebo nie, závery Komisie vychádzajú väčšinou zo situácie počas obdobia skúmania (IP) [počas obdobia prešetrovania – neoficiálny preklad]. Ak počas tohto obdobia boli splnené kritéria uvedené v článku 2 ods. 7 základného nariadenia, Komisia môže odôvodnene predpokladať, že táto spoločnosť bude v budúcnosti pôsobiť s dostatočným stupňom nezávislosti od štátu a podľa štandardov trhovej ekonomiky. V tomto prípade však spoločnosť, ktorá počas IP [počas obdobia prešetrovania – neoficiálny preklad] pôsobila v súlade so štandardmi trhovej ekonomiky, zmenila svoje konanie, pretože dostala individuálne dumpingové rozpätie. Z toho vyplýva, že táto spoločnosť už nepôsobí v súlade s princípmi trhovej ekonomiky v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia, ale že podlieha vonkajším zásahom a že sa zúčastňuje na vývozných obmedzeniach týkajúcich sa cien a množstiev. Taktiež sa zdá, že táto spoločnosť nepôsobí bez významného štátneho zásahu. Zatiaľ čo informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po IP [po období prešetrovania – neoficiálny preklad] sa bežne nemajú zohľadňovať, za týchto výnimočných okolností je primerané zohľadňovať tento nový vývoj, v dôsledku ktorého sú predchádzajúce závery preukázateľne nepodložené.

(17) Vzhľadom na tieto nové informácie bol teda vyvodený záver, že zistenia o MET [o udelení štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad] týkajúceho sa tejto spoločnosti nemôžu ďalej platiť. Okrem toho pre túto spoločnosť už nie je primerané individuálne clo. MET, ktoré bolo predtým udelené [Štatút trhového hospodárstva, ktorý bol predtým udelený – neoficiálny preklad] spoločnosti Nanjing Metalink sa týmto ruší a spoločnosť bude odteraz podliehať celoštátnemu rozpätiu pre Čínu.“

14      Články 1 a 2 napadnutého nariadenia stanovujú:

„Článok 1

1.      Týmto sa zavádza konečné antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu… s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.      Sadzba konečného antidumpingového cla uplatňovaná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred zaplatením cla je 22,5 % pre výrobok popísaný v odseku 1.

…

Článok 2

Sumy zabezpečené dočasným antidumpingovým clom uloženým podľa dočasného nariadenia Komisie budú s konečnou platnosťou vybrané podľa sadzby uloženého cla uvedeného v článku 1 alebo podľa sadzby dočasného cla, ak je nižšia. Sumy zabezpečené nad rámec konečných ciel budú uvoľnené. [Sumy uložené ako zábezpeka úhrady dočasného antidumpingového cla podľa dočasného nariadenia budú s konečnou platnosťou vybrané podľa sadzby cla stanovenej v článku 1 alebo podľa sadby dočasných ciel, ak by tieto sadzby boli nižšie. Sumy uložené ako zábezpeka za výrobky, ktoré nepodliehajú clu, a sumy presahujúce konečnú sadbu antidumpingového cla budú uvoľnené. – neoficiálny preklad]“

 Konanie

15      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. apríla 2002 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16      Dňa 4. júla 2002 podala Rada svoje vyjadrenie k žalobe.

17      Dňa 6. augusta 2002 podala Komisia návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rady.

18      Dňa 3. septembra 2002 podala žalobkyňa repliku.

19      Uznesením zo 7. októbra 2002 predseda rozšírenej druhej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu na vstup Komisie ako vedľajšieho účastníka do konania. Komisia sa však vzdala svojho práva podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

20      Dňa 23. októbra 2002 podala Rada dupliku.

21      Listami z 27. novembra a 19. decembra 2003 Rada na žiadosť Súdu prvého stupňa doručila prílohy vyjadrenia k žalobe. Predseda druhej komory Súdneho dvora následne stanovil lehotu, v ktorej bolo žalobkyni umožnené doplniť repliku v prípade, že by tieto prílohy obsahovali nové skutočnosti. Žalobkyňa však svoje pripomienky nepodala.

22      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté počas pojednávania 16. novembra 2004.

 Návrhy účastníkov konania

23      Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil článok 1 napadnutého nariadenia v časti, kde zavádza antidumpingové clo na dovozy feromolybdénu podchádzajúceho z jej výroby,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania.

24      Rada podporovaná Komisiou navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

25      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva žalobné dôvody. Prvý sa delí na dve časti, z ktorých jedna sa zakladá na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a druhá na porušení článku 6 ods. 1 základného nariadenia. Druhý žalobný dôvod sa zakladá na skutočnosti, že Rada prekročila svoje právomoci.

 Tvrdenia účastníkov konania

26      Žalobkyňa úvodom zdôrazňuje, že namieta proti skutočnostiam opísaným v napadnutom nariadení vo vzťahu k štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Skutočnosť, že im nevenovala žalobný dôvod, nemožno vykladať ako uznanie týchto skutočností.

27      Rada podporovaná Komisiou odpovedá, že skutočnosti opísané v napadnutom nariadení je potrebné považovať za presné, keďže žalobkyňa neprikladá ich napadnutiu žiadne právne následky.

 O prvom žalobnom dôvode

–       O prvej časti založenej na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia

28      Žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že jej odňala štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ktorý jej bol priznaný počas prešetrovania, porušila článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, pretože posledná veta tohto ustanovenia bez výnimky stanovuje, že riešenie prijaté vo vzťahu k štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve ostáva účinné počas celého prešetrovania.

29      Žalobkyňa tvrdí, že článok 11 ods. 3 základného nariadenia upravuje zjavne primeraný spôsob postupu pri preskúmaní predchádzajúcich opatrení, a to kedykoľvek a na návrh inštitúcií, ktorý by mal zaručovať dodržanie procesných pravidiel základného nariadenia.

30      Rada podporovaná Komisiou napáda dôvodnosť tejto časti.

–       O druhej časti založenej na porušení článku 6 ods. 1 základného nariadenia

31      Žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že pri odňatí štatútu podniku pôsobiaceho v podmienkach trhového hospodárstva žalobkyni a pri stanovení mierne zvýšených antidumpingových ciel na dovozy feromolybdénu pochádzajúceho z jej výroby vychádzala zo skutkových okolností, ktoré nastali po období prešetrovania, porušila článok 6 ods. 1 základného nariadenia.

32      Rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Sinochem Heilongjiang/Rada (T‑161/94, Zb. s. II‑695), a z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia (T‑188/99, Zb. s. II‑1757), uvádzajú, že pojem „bežne“ nachádzajúci sa v článku 6 ods. 1 základného nariadenia sa týka len prípadov, keď sa na účely zavedenia alebo zachovania antidumpingových ciel zohľadnia údaje získané po prešetrení.

33      Žalobkyňa upresňuje, že z týchto rozsudkov vyplýva, že Súd prvého stupňa prikladá najväčšiu dôležitosť tomu, že na to, aby antidumpingové clá mohli byť zavedené alebo zachované, je potrebné, aby v rámci prešetrenia došlo k zisteniu relevantných skutočností, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

34      Rada podporovaná Komisiou napáda dôvodnosť tejto časti.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že Rada údajne prekročila svoje právomoci

35      Žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že jej odňala štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ktorý jej bol priznaný počas prešetrovania, prekročila svoje právomoci, keďže základné nariadenie neupravuje konanie týkajúce sa takéhoto odňatia počas prešetrovania, ba práve naopak, článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia výslovne zakazuje takéto odňatie.

36      Rada podporovaná Komisiou napáda dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

 Úvodné pripomienky

37      Je potrebné konštatovať, že prvá časť prvého žalobného dôvodu vyplýva zo skutočnosti, že Rada sa tým, že odňala štatút priznaný žalobkyni, mala dopustiť porušenia článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a že druhý žalobný dôvod vyplýva zo skutočnosti, že Rada údajne týmto svojím konaním prekročila svoje právomoci.

38      Hoci, ak by sa dospelo k záveru, že Rada tým, že žalobkyni odňala priznaný štatút, porušila článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, muselo by sa taktiež dospieť k záveru, že týmto konaním prekročila svoje právomoci. A naopak, ak by sa zistilo, že Rada neporušila toto ustanovenie, vyplývalo by z toho, že v tomto prípade ani neprekročila svoje právomoci.

39      V dôsledku toho, keďže druhý žalobný dôvod, tak ako podotýka Rada, ničím nedopĺňa prvú časť prvého žalobného dôvodu, je potrebné ich skúmať spoločne.

 O výhradách uvedených v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu a druhého žalobného dôvodu, založených na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a prekročení právomoci

40      Najskôr je potrebné zdôrazniť, že z článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia vyplýva, že metóda určenia normálnej hodnoty sa líši v závislosti od toho, či dotknutí výrobcovia preukážu alebo nepreukážu, že spĺňajú kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia, a teda že podmienky trhového hospodárstva v súvislosti s nimi prevažujú. Preto, pokiaľ sa zistí, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, normálna hodnota jeho výrobkov sa určuje v súlade s pravidlami, ktoré sa uplatňujú v krajinách s trhovým hospodárstvom, uvedenými v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Naopak, ak sa nezistí, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, určí sa normálna hodnota podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

41      V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že metóda určenia normálnej hodnoty výrobku, ktorá je upravená v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, je výnimkou z osobitnej metódy stanovenej na tieto účely v článku 2 ods. 7 písm. a), pričom táto osobitná metóda sa v zásade uplatňuje v prípade dovozov do tuzemska z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo (rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, bod 50).

42      Pôvodné znenie článku 2 ods. 7 základného nariadenia bolo zmenené nariadením č. 905/98, neskôr nariadením č. 2238/2000, keďže Rada zistila, že reformy uskutočnené v niektorých krajinách, medzi ktoré patrí aj Čína, podstatným spôsobom zmenili hospodárstvo týchto krajín a viedli k objaveniu sa podnikov podliehajúcich podmienkam trhového hospodárstva. Preto piate odôvodnenie preambuly nariadenia č. 905/98 kladie dôležitosť na preskúmanie antidumpingovej praxe uskutočňovanej vo vzťahu k týmto krajinám, pričom upresňuje, že normálnu hodnotu výrobku možno určiť v súlade s pravidlami uplatňovanými v krajinách s trhovým hospodárstvom v prípade, keď možno preukázať, že u jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí sú predmetom vyšetrovania týkajúceho sa výroby a predaja dotknutého výrobku, prevažujú podmienky trhového hospodárstva. Podľa šiesteho odôvodnenia tohto nariadenia „zisťovanie, či prevládajú trhové podmienky, sa vykoná na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu a chcú využívať možnosť určenia normálnej hodnoty [dotknutého výrobku] na základe pravidiel uplatňovaných pre krajiny s trhovým hospodárstvom“ (rozsudok Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný, bod 51).

43      Tak ako poukazuje Rada, akonáhle rozhodne o výbere metódy používanej na výpočet normálnej hodnoty, riešenie otázky, či predmetný výrobca vykonáva svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva, má vplyv na výpočet dumpingovej marže, a teda na výšku konečného antidumpingového cla uloženého Radou. Navyše udelenie štatútu spoločnosti pôsobiacej v trhovom hospodárstve zahŕňa taktiež dôsledky týkajúce sa spôsobu, ktorým je prešetrovanie vedené, keďže akonáhle sa uplatňujú odseky 1 až 6 článku 2 základného nariadenia, Komisia stanoví normálnu hodnotu na základe informácií poskytnutých predmetným vývozcom, pričom môže na tento účel overiť ich správnosť. Inak je tomu však v prípade, keď normálna hodnota je určená podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

44      To je dôvodom, prečo posledný pododsek článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia stanovuje, že o otázke, či predmetný výrobca vykonáva svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva, musí byť rozhodnuté do troch mesiacov od začatia konania a že prijaté riešenie musí ostať platné počas celého prešetrovania. Cieľom tohto ustanovenia je najmä zabezpečiť, aby o tejto otázke nebolo rozhodnuté v závislosti od jej vplyvu na výpočet dumpingovej marže. Preto posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia odporuje tomu, aby inštitúcie prehodnocovali informácie, ktorými disponovali už pri pôvodnom určovaní štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.

45      Z tohto dôvodu posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nemôže viesť k tomu, aby bola normálna hodnota určovaná podľa pravidiel uplatňovaných v krajinách s trhovým hospodárstvom, ak sa počas prešetrovania, prípadne po stanovení prechodných opatrení, ukáže, že dotknutý účastník konania nepôsobí v podmienkach trhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

46      Odsek 7 písm. a) článku 2 základného nariadenia stanovuje osobitnú metódu na určenie normálnej hodnoty v prípade dovozov do tuzemska z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, práve z dôvodu, že informácie, na ktorých sa zakladalo určenie normálnej hodnoty, tak ako ju upravujú odseky 1 až 6 tohto článku, nie sú považované za spoľahlivé dôkazy na účely výpočtu normálnej hodnoty. Aj keď odsek 7 písm. b) článku 2 základného nariadenia upravuje pre určité krajiny výnimku zo spôsobu určovania normálnej hodnoty uvedenej v odseku 7 písm. a), táto výnimka musí byť vykladaná prísne (rozsudok Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný, bod 50), a preto ju nemožno uplatniť v prípade, keď sa v dôsledku zmien skutkových okolností alebo objavenia sa nových dôkazov, ktoré nemohli byť Komisii rozumne známe počas určovania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, v priebehu troch mesiacov od začatia antidumpingového konania ukáže, že predmetný výrobca nespĺňa podmienky, ktorým musí vyhovieť podnik vykonávajúci svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva.

47      Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné poslednú vetu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia vykladať v tom zmysle, že zakazuje inštitúciám prehodnocovať dôkazy, ktorými disponovali v rámci pôvodného určovania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Toto ustanovenie v žiadnom prípade však neodporuje tomu, aby sa priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve nezachovalo, pokiaľ v dôsledku zmeny skutkových okolností, na základe ktorých bol tento štatút priznaný, nemožno dospieť k zisteniu, že predmetný výrobca vykonáva svoju činnosť v podmienkach trhového hospodárstva.

48      V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že v napadnutom nariadení sa konštatovalo, že zanedlho po uložení dočasných antidumpingových ciel sa žalobkyňa zúčastnila na zoskupení čínskych výrobcov feromolybdénu zorganizovanom pod záštitou Čínskej komory pre obchod a minerálne kovy, v rámci ktorého boli posudzovaným výrobcom udelené osobitné vývozné kvóty, ktoré boli pravdepodobne určené podľa úrovne ich dočasných antidumpingových ciel.

49      V odôvodnení č. 15 napadnutého nariadenia Rada zdôraznila, že napriek tomu, že žalobkyňa uvádzala, „že jej rozhodnutia týkajúce sa okrem iného cien, produkcie a predaja boli prijaté v reakcii na trhové signály… bez významného štátneho zásahu“, žalobkyňa týmito rozhodnutiami predsa len „[prispôsobila] svoje operácie a obchodné rozhodnutia nielen spoločnostiam, ktoré nespĺňajú kritéria MET [udelenia štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad], ale aj štátnym podnikom, ktoré nespolupracovali pri skúmaní“, a „okrem toho sa [zdalo], že [bola] ochotná súhlasiť s vývozom výrobkov, na ktoré [nemala] výrobné kapacity, za minimálne ceny určené skupinou“. Rada sa preto domnievala, že „toto [bolo] evidentne v rozpore s jej predchádzajúcimi vyhláseniami a v nesúlade s jedným z hlavných kritérií na udelenie MET [udelenie štatútu trhového hospodárstva – neoficiálny preklad], podľa ktorých okrem iného sa rozhodnutia o cenách, produkcii a predaji prijímajú v reakcii na trhové signály“.

50      V odôvodnení 16 napadnutého nariadenia Rada ďalej uviedla:

„[Žalobkyňa], ktorá počas IP [počas obdobia prešetrovania – neoficiálny preklad] pôsobila v súlade so štandardmi [uvedenými v článku 2 ods. 7 základného nariadenia], zmenila svoje konanie, pretože dostala individuálne dumpingové rozpätie. Z toho vyplýva, že táto spoločnosť už nepôsobí v súlade s princípmi trhovej ekonomiky v súlade s článkom 2 ods. 7 [písm. c)] základného nariadenia, ale že podlieha vonkajším zásahom a že sa zúčastňuje na vývozných obmedzeniach týkajúcich sa cien a množstiev. Taktiež sa zdá, že táto spoločnosť nepôsobí bez významného štátneho zásahu.“

51      Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že skutkový stav, z ktorého Komisia vychádzala pri priznaní štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, sa zmenil až po uložení dočasných antidumpingových ciel v dôsledku účasti žalobkyne na zoskupení čínskych výrobcov feromolybdénu.

52      Ak žalobkyňa namieta proti správnosti skutkových okolností tak, ako sú opísané v odôvodneniach č. 11 až 17 napadnutého nariadenia, na ktorých sa zakladá odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, je v každom prípade potrebné konštatovať, že nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť ich hodnovernosť. Preto je potrebné túto námietku zamietnuť a oprieť sa o skutkové okolnosti, tak ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

53      Navyše je potrebné zdôrazniť, že odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve je len zohľadnením dôsledkov zistenej zmeny relevantných okolností do budúcna. Keďže však odňatie štatútu má len dôsledky ex nunc, ničím nepredstavuje zásah do práv získaných žalobkyňou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1976, Elz/Komisia, 56/75, Zb. s. 1097, bod 18, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 1994, Dornonville de la Cour/Komisia, T‑498/93, Zb. VS s. I‑A‑257 a II‑813, bod 48).

54      V súvislosti s tvrdením založeným na skutočnosti, že odňatie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve sa malo uskutočniť v rámci konania upraveného v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, je potrebné zdôrazniť, tak ako na to upozornila aj Rada, že toto ustanovenie sa vzťahuje na preskúmanie konečných opatrení zavedených počas antidumpingového konania. Cieľom konania o preskúmaní je teda prispôsobiť uložené clá vývoju skutkových okolností, na základe ktorých došlo k uloženiu ciel, následne po ich zavedení (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. júna 2000, Medici Grimm/Rada, T‑7/99, Zb. s. II‑2671, bod 82) a jeho bežným dôsledkom je použitie obdobia prešetrovania, ktoré nasleduje po zavedení konečných opatrení, ktoré sú predmetom opätovného preskúmania. Na druhej strane však cieľom konania o preskúmaní nie je preskúmavať dôkazy, na základe ktorých došlo k uloženiu ciel, keďže ostali nezmenené a takéto preskúmanie by v skutočnosti bolo opätovným začatím pôvodného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Medici Grimm/Rada, už citovaný, bod 85).

55      V tomto prípade je preukázané, že Komisia sa oboznámila s novými dôkazmi týkajúcimi sa organizácie zoskupenia čínskych výrobcov feromolybdénu predtým, ako sa v rámci antidumpingového konania dospelo k stanoveniu konečných ciel. Komisia a Rada preto boli oprávnené, dokonca mali povinnosť, vyvodiť dôsledky z takéhoto nového skutkového stavu už v štádiu počiatočného prešetrovania, pričom konanie o preskúmaní upravené v článku 11 ods. 3 základného nariadenia nepredstavovalo v tomto ohľade primeraný rámec. Ďalej je potrebné poznamenať, že ak by malo byť prijaté tvrdenie žalobkyne, viedlo by to k tomu, že by sa od Rady požadovalo, aby zaviedla konečné antidumpingové clá určené v závislosti od normálnej hodnoty, pri ktorej výpočte došlo k porušeniu článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Takýto dôsledok však nemožno pripustiť.

56      Okrem toho, keďže žalobkyňa zamýšľa preukázať porušenie práv na obranu, je potrebné zdôrazniť, že v každom prípade z odôvodnenia č. 12 napadnutého nariadenia a písomností pripojených Radou k jej vyjadreniu k žalobe vyplýva, že žalobkyni bolo umožnené podať svoje pripomienky vo vzťahu k dôsledkom, ktoré Komisia zamýšľala vyvodiť z nových dôkazov, s ktorými sa oboznámila. Preto sa žalobkyňa nemôže odvolávať na porušenie práv na obranu uznávaných v rámci základných zásad práva Spoločenstva a vykonaných prostredníctvom článku 20 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb. s. I‑2069, bod 108, a rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Climax Paper/Rada, T‑155/94, Zb. s. II‑873, bod 116, a Shanghai Teraoka Electronic/Rada, už citovaný, body 288 až 290).

57      Preto je potrebné dospieť k záveru, že Rada tým, že v štádiu počiatočného prešetrovania odňala žalobkyni štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ktorý jej bol pôvodne priznaný, neporušila článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a z tohto dôvodu neprekročila ani právomoci, ktoré jej boli prostredníctvom základného nariadenia zverené.

 O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu založenej na porušení článku 6 ods. 1 základného nariadenia

58      Žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že pri odňatí štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve žalobkyni a pri stanovení mierne zvýšených antidumpingových ciel na dovozy feromolybdénu pochádzajúceho z jej výroby vychádzala zo skutkových okolností, ktoré nastali po období prešetrovania, porušila poslednú vetu článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

59      V tomto ohľade mal Súd prvého stupňa príležitosť poukázať na to, že stanovenie obdobia prešetrovania a zákaz zohľadniť dôkazy z obdobia nasledujúceho po ňom majú za cieľ zaručiť, aby výsledky prešetrovania boli reprezentatívne a spoľahlivé (rozsudok Euroalliages/Komisia, už citovaný, bod 74). Preto obdobie prešetrovania upravené v článku 6 ods. 1 základného nariadenia má za cieľ najmä zabezpečiť, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping, a ujma neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda aby konečné clo uložené v dôsledku konania bolo schopné účinne zabrániť ujme vyplývajúcej z dumpingu.

60      Rovnako je potrebné si uvedomiť, že uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu priemyslu Spoločenstva proti dumpingovým praktikám (rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, body 91 a 92).

61      Z toho vyplýva, že použitím pojmu „bežne“ článok 6 ods. 1 základného nariadenia umožňuje výnimky zo zákazu zohľadniť informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania. V súvislosti s okolnosťami v prospech podnikov dotknutých prešetrovaním bolo rozhodnuté, že inštitúcie Spoločenstva nemožno nútiť, aby zohľadnili dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie dumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané (pozri v tomto zmysle rozsudky Sinochem Heilongjiang/Rada, už citovaný, bod 88, a Euroalliages/Komisia, už citovaný, bod 75). Ak sa naopak v dôsledku dôkazov týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že odzrkadľujú súčasné správanie dotknutých podnikov, zdá byť uloženie alebo zvýšenie antidumpingového cla odôvodnené, je nutné na základe predchádzajúceho konštatovať, že inštitúcie majú právo, dokonca povinnosť, tieto dôkazy zohľadniť.

62      V prejednávanej veci, tak ako to bolo konštatované v bodoch 48 až 51 vyššie, z napadnutého nariadenia vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku svojej účasti na zoskupení čínskych výrobcov feromolybdénu potom, ako došlo k stanoveniu dočasných antidumpingových ciel, prestala spĺňať podmienky na to, aby mohla byť považovaná za podnik pôsobiaci v trhovom hospodárstve. Tieto dôkazy, ktoré pochádzajú z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, museli Komisia a Rada nutne zohľadniť vzhľadom na to, že ich nezohľadnenie by viedlo k stanoveniu zjavne neprimeraných antidumpingových ciel, keďže tieto clá by boli určované v závislosti od normálnej hodnoty, pri ktorej výpočte došlo k porušeniu článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

63      Z toho vyplýva, že Rada správne uplatnila článok 6 ods. 1 základného nariadenia, keď zohľadnila účasť žalobkyne na zoskupení čínskych výrobcov feromolybdénu, ku ktorej došlo po období prešetrovania, a v dôsledku toho jej odňala výhodu štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, aby tým zabránila uloženiu zjavne neprimeraných konečných opatrení.

64      V súvislosti s tvrdením, ktoré v kontexte výhrady týkajúcej sa porušenia článku 6 ods. 1 základného nariadenia vyplýva zo skutočnosti, že nedošlo k druhému prešetrovaniu vedenému v rámci predbežného preskúmania na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia, je potrebné zdôrazniť, tak ako to už bolo naznačené v bodoch 55 a 56, že na jednej strane možno nové dôkazy týkajúce sa organizácie zoskupenia čínskych výrobcov feromolybdénu zohľadniť pred uložením konečných opatrení, pričom konanie o predbežnom preskúmaní nepredstavuje v tomto ohľade vhodný rámec, a na druhej strane, že procesné záruky boli rešpektované, keďže bola žalobkyni poskytnutá možnosť podať v súvislosti s novými dôkazmi pripomienky. Z písomností pripojených k vyjadreniu k žalobe taktiež vyplýva, že Komisia pristúpila k overovaniu informácií, ktoré jej boli oznámené, o čom svedčí faxová správa delegácie Komisie v Číne z 5. februára 2002. Okrem toho je potrebné si opätovne uvedomiť, že ak aj žalobkyňa napáda na Súde prvého stupňa správnosť skutkových okolností, tak ako boli opísané v napadnutom nariadení, nepredložila žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť ich hodnovernosť.

65      Z predchádzajúceho vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

66      Keďže nemožno prijať žiaden z dôvodov alebo tvrdení uvádzaných žalobkyňou, žaloba musí byť zamietnutá.

 O trovách

67      Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ďalej podľa článku 87 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

68      Keďže Rada navrhla zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania a žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania Rady. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady.

3.      Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Pirrung

Meij

Forwood

Pelikánová

 

      Papasavvas

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. novembra 2006.

Tajomník

 

      Predseda komory

E. Coulon

 

      J. Pirrung

* Jazyk konania: angličtina.

Top

Full & Egal Universal Law Academy