ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
zo 4. júla 2007
Vec T‑502/04
Stéphane Lopparelli
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2003 – Pridelenie prednostných bodov“
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým boli žalobcovi pridelené prednostné body v rámci povyšovania za rok 2003, ako aj rozhodnutia o nezaradení žalobcu na zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy A5 za toto obdobie
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy
(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 45)
2. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
1. V rámci povyšovacieho systému zavedeného vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh a pre ktorý je charakteristické každoročné udeľovanie rôznych druhov bodov úradníkom, a nutnosť od roku 2003 dosiahnuť určitú hranicu zodpovedajúcu nadobudnutému počtu bodov na povýšenie, je prechodné opatrenie spočívajúce v automatickom prideľovaní obmedzeného počtu prednostných bodov podľa počtu odpracovaných rokov v platovej triede za rok 2003 jednak odôvodnené nevyhnutnou potrebou spojenou s prechodom na nový systém povyšovania a jednak nie je neprimerané, pretože nepriznáva samé osebe rozhodujúci vplyv odpracovaným rokom v platovej triede. Preto toto opatrenie nemožno považovať za prekročenie právomocí, ktorými disponuje menovací orgán na účely prechodne upraviť zmeny pravidiel týkajúcich sa povyšovania úradníkov a preto nie je v rozpore článkami 43 a 45 služobného poriadku.
(pozri body 51 – 54)
2. V rámci povyšovacieho systému zavedeného vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh, pre ktorý je charakteristické jednak každoročné udeľovanie rôznych druhov bodov úradníkom, pričom niektoré z týchto bodov, „zásluhové body“, vyplývajú z prevedenia známky, ktorú dostal úradník pri pravidelnom hodnotení podľa článku 43 služobného poriadku, a ďalšie „prednostné body“ majú za cieľ odlíšiť tých najzaslúžilejších medzi úradníkmi, aby sa tak zvýšila ich šanca na povýšenie, a jednak aj nutnosť dosiahnuť určitú hranicu zodpovedajúcu nadobudnutému počtu bodov na povýšenie, tak ani existencia hranice povýšenia, ani existencia kvóty na udeľovanie prednostných bodov v rámci každého generálneho riaditeľstva, ani stanovenie cieľového priemeru pre udelenie zásluhových bodov, nemôžu brániť porovnávaciemu hodnoteniu zásluh, čo by bolo v rozpore s článkom 45 služobného poriadku, so zásadou rovnosti zaobchádzania a zásadou nároku na služobný postup. Naopak sa zdá, že tieto mechanizmy môžu prispieť k účinnému vyjadreniu reprezentatívneho hodnotenia zásluh úradníkov so zabezpečením najvyššieho stupňa porovnateľnosti hodnotení vo všetkých generálnych riaditeľstvách Komisie a v dôsledku toho aj rovnosti zaobchádzania s uvedenými úradníkmi. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že porovnávacie hodnotenie zásluh sa v praxi musí vykonať na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.
Pokiaľ ide o kvótu prednostných bodov v rámci každého generálneho riaditeľstva, tá zodpovedá všeobecnému cieľu tohto druhu bodov, ktorým je odlíšiť medzi úradníkmi tých najzaslúžilejších, aby sa tak zvýšila ich šanca na povýšenie. Obmedzenie počtu disponibilných bodov totiž môže viesť generálne riaditeľstvá k tomu, že uskutočnia taký výber. Tento cieľ je sám osebe zlučiteľný s článkom 45 služobného poriadku, rovnosťou zaobchádzania a nárokom na služobný postup. Skutočnosť, že pridelenie uvedených bodov môže v určitom prípade spôsobiť, že v rámci jedného generálneho riaditeľstva je povýšený len jeden úradník, je logickým dôsledkom tohto výberu. Okrem toho je tiež logické a primerané, že malé generálne riaditeľstvo má menší počet úradníkov, ktorí získajú tento druh bodov, v porovnaní s generálnymi riaditeľstvami, v ktorých je väčší počet úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy pre povýšenie. V každom prípade argument, že kvóty týchto prednostných bodov penalizujú malé generálne riaditeľstvá, pretože môžu povýšiť len jedného úradníka, nemožno prijať, pretože počet týchto prednostných bodov priznaný určitému úradníkovi nie je sám osebe rozhodujúcim pre dosiahnutie hranice povýšenia z dôvodu, že menovací orgán môže priznať iné druhy prednostných bodov, aby sa umožnilo úradníkovi dosiahnuť uvedenú hranicu.
Tento zavedený systém nie je v rozpore ani s duchom, ani so znením článku 45 služobného poriadku v tom zmysle, že neobsahuje porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov rôznych generálnych riaditeľstiev v okamihu prideľovania prednostných bodov v rámci každého generálneho riaditeľstva, lebo generálny riaditeľ nemôže vopred vykonať porovnávacie hodnotenie výkonov podaných v generálnom riaditeľstve vo vzťahu k výkonom úradníkov iných generálnych riaditeľstiev. Rôznorodosť úloh, ktoré vykonávajú úradníci na rôznych generálnych riaditeľstvách v takej inštitúcii, akou je Komisia, predurčuje, že zodpovednosti, ktoré prislúchajú úradníkom v tej istej platovej triede v rámci inštitúcie, nie sú rovnocenné, a že ich zásluhy sa dajú teda ťažko porovnať. Keďže každé riaditeľstvo má k dispozícii len obmedzený počet prednostných bodov, každý úradník, ktorý prichádza do úvahy na povýšenie, súťaží o obmedzený počet bodov na účely povýšenia so všetkými ostatnými úradníkmi svojho riaditeľstva alebo útvaru. Prideľovanie prednostných bodov v rámci každého generálneho riaditeľstva sa konkretizuje formou vypracovania zoznamu o zásluhách, ktorý nestanovuje konečné poradie, v akom budú úradníci povýšení, či je ich meno uvedené na zozname, alebo nie, pretože menovací orgán rozhoduje o tom, ktorý úradník z každej platovej triedy bude povýšený na základe návrhov výboru pre povyšovanie, ktoré sú pripojené k tomuto zoznamu a nie sú pre uvedený orgán záväzné. Menovací orgán prijíma rozhodnutie o povýšení úradníka v súlade s článkom 45 služobného poriadku po porovnávacom hodnotení zásluh všetkých úradníkov inštitúcie, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie uvedených na tomto zozname. Dodržuje tak zásadu rovnosti zaobchádzania a nároku na služobný postup úradníkov podľa ich platovej triedy.
(pozri body 111, 112, 147 – 152)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 30. novembra 1993, Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, Zb. s. II‑1281, bod 21; Súd prvého stupňa, 21. septembra 1999, Oliveira/Parlament, T‑157/98, Zb. VS s. I‑A‑163, II‑851, bod 35
Top