Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 19. mája 2011. PJ Hungary Szolgáltató kft (PJ Hungary kft) proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). Ochranná známka Spoločenstva

Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑580/08,

PJ Hungary Szolgáltató kft (PJ Hungary kft), so sídlom v Budapešti (Maďarsko), v zastúpení: H. Granado Carpenter a C. Gutiérrez Martínez, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: O. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Pepekillo, SL, so sídlom v Algésirase (Španielsko), v zastúpení: J. Garrido Pastor, advokát,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiam prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. apríla a 24. septembra 2008 (vydaným vo veci R 722/2007‑1), z ktorých prvé sa týka žiadosti o restitutio in integrum predloženej spoločnosťou Pepekillo, SL, a druhé námietkového konania medzi PJ Hungary Szolgáltató kft (PJ Hungary kft) a Pepekillo,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O’Higgins,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. decembra 2008,

so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. apríla 2009,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. marca 2009,

so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júla 2009,

so zreteľom na to, že nebol podaný návrh na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a že na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bolo rozhodnuté, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,

so zreteľom na zmenu v zložení komôr Všeobecného súdu,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

Okolnosti predchádzajúce sporu

1. Dňa 20. novembra 2003 podala pani M. S. L. prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 Rady z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2. Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia PEPEQUILLO.

3. Tovary a služby uvedené v prihláške patria do tried 18, 25 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

– trieda 18: „Koža, koženky a výrobky z týchto materiálov nezahrnuté v iných triedach; koža, surové kože; kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče, postroje a sedlárske výrobky“,

– trieda 25: „Oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“,

– trieda 35: „Maloobchodný predaj akýchkoľvek predmetov, pomoc pri prevádzke obchodnej spoločnosti vo forme franšízy; podpora predaja a predaj prostredníctvom počítačových sietí, služby dovozných a vývozných agentúr“.

4. Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 36/2004 zo 6. septembra 2004.

5. Prihláška bola neskôr prevedená na vedľajšieho účastníka konania, spoločnosť Pepekillo, SL.

6. Dňa 1. decembra 2004 podala tretia spoločnosť na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.

7. Námietka bola založená na týchto skorších ochranných známkach:

– zápis slovnej ochrannej známky PEPE v Španielsku v roku 1997 pod číslom 1627317,

– zápis nasledujúcej obrazovej ochrannej známky v Španielsku pod číslom 1719159:

>image>2

– zápis slovnej ochrannej známky Spoločenstva PEPE 20. októbra 1998 pod číslom 345496,

– zápis slovnej ochrannej známky PEPE JEANS v Španielsku v roku 1991 pod číslom 1290744,

– zápis slovnej ochrannej známky Spoločenstva PEPE JEANS 3. augusta 2001 pod číslom 1807379,

– zápis nasledujúcich obrazových ochranných známok v Španielsku v roku 1995 a v roku 1996 pod číslami 1905641, 1769728 a 1769576:

– tu zobrazenej obrazovej ochrannej známky:

>image>3

– tu zobrazenej obrazovej ochrannej známky:

>image>4

– zápis tu zobrazenej obrazovej ochrannej známky Spoločenstva 16. júla 1998 pod číslom 287029:

>image>5

– ďalšie zápisy ochranných známok, najmä v Španielsku, ktoré obsahujú výraz „pepe jeans“ alebo slovo „pepe“, ako sú ochranné známky PEPE JEANS PORTOBELLO (číslo 1789013), PEPE JEANS WEST ELEVEN (číslo 2222218), PEPE JEANS Est. 73 W11 (čísla 2181476 a 2181477), PEPE JEANS M2 (číslo 2096733), PEPE BETTY (číslo 1193156), PEPECO (číslo 1652022), PEPE JEANS VINTAGE (zápis ochrannej známky Spoločenstva pod číslom 3342649), PEPE CLOTHING (číslo 1293444), PEPE F4 (číslo 1704783), PEPE M3 (číslo 1704784), PEPE 2XL (číslo 1172266), PEPE M99 (číslo 1704781).

8. Skoršie ochranné známky označujú tieto tovary:

– pre zápis v Španielsku pod číslom 627317 tovary zaradené do triedy 18, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „výrobky z kože a imitácií kože, štítky z kože, cestovné tašky, plecniaky, aktovky, peňaženky, náprsné tašky, dáždniky, slnečníky, vychádzkové palice“,

– pre zápis v Španielsku pod číslom 1719159 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „konfekcia všetkého druhu“,

– pre zápis ochrannej známky Spoločenstva pod číslom 345496 tovary, ktoré sú zaradené do tried 18 a 25 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 18: „tašky, kabelky, plecniaky, školské tašky, ruksaky, cestovné tašky, cestovné kufre, cestovné vaky, puzdrá, kufríky, cestovné tašky, peňaženky, náprsné tašky, obaly, dáždniky, slnečníky“,

– trieda 25: „oblečenie, opasky, džínsy, obuv a pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslom 1290744 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“,

– pre zápis ochrannej známky Spoločenstva pod číslom 1807379 tovary, ktoré sú zaradené najmä do tried 3 a 18 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 3: „voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vody, umelé riasy, lepidlá na umelé riasy“,

– trieda 18: „peňaženky, kabelky, plecniaky, školské tašky, plecniaky, cestovné kufre, veľkoobjemové tašky, puzdrá, kufríky, cestovné tašky, peňaženky, aktovky (kožená galantéria), dáždniky, slnečníky“,

– pre zápis v Španielsku pod číslami 1905641, 1769728 a 1769576 tovary, ktoré sú zaradené do tried 3, 18 a 25 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 3: „voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vody, umelé riasy, lepidlá na riasy“,

– trieda 18: „výrobky z kože a imitácií kože, štítky z kože, kabelky, cestovné kufre, cestovné potreby, slnečníky, vychádzkové palice, školské tašky a plecniaky, všetky tieto výrobky z kože“,

– trieda 25: „oblečenie, obuv s výnimkou ortopedickej obuvi a pokrývky hlavy“,

– pre zápis ochrannej známky Spoločenstva pod číslom 287029 tovary, ktoré sú zaradené najmä do tried 18 a 25 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 18: „tašky, kabelky, plecniaky, školské aktovky, torby, cestovné tašky, plecniaky, cestovné kufre, cestovné vaky, puzdrá, kufríky, cestovné tašky, peňaženky, náprsné tašky, obaly, dáždniky, slnečníky“,

– trieda 25: „oblečenie, opasky, džínsy, obuv a pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslami 2181476, 2181477 a 1704783 tovary, ktoré sú zaradené do tried 18 a 25 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 18: „koža a imitácie kože, výrobky z týchto materiálov nezaradené v iných triedach, kože zvierat, lodné kufre a kufre, dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice, biče a sedlárske výrobky“,

– trieda 25: „oblečenie, obuv (s výnimkou ortopedickej obuvi), pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslami 1704781, 1704784 a 2222218 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „oblečenie, obuv (s výnimkou ortopedickej obuvi), pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslami 1172266, 1193156, 1293444 a 1652022 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslom 1789013 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „oblečenie, športová obuv (s výnimkou ortopedickej obuvi), pokrývky hlavy“,

– pre zápis v Španielsku pod číslom 2096733 tovary zaradené do triedy 25, ktoré zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „konfekčné oblečenie, opasky, džínsy, obuv a pokrývky hlavy“,

– pre zápis ochrannej známky Spoločenstva pod číslom 3342649 tovary, ktoré sú zaradené najmä do tried 18 a 25 a zodpovedajú pre každú z týchto tried nasledujúcemu opisu:

– trieda 18: „koža a imitácie kože, výrobky z týchto materiálov nezaradené v iných triedach, kože zvierat, lodné kufre a kufre, dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice, biče a sedlárske výrobky, tašky, peňaženky, plecniaky, náprsné tašky, školské aktovky, torby, puzdrá zaradené do triedy 18, cestovné tašky, (vreckové) peňaženky“,

– trieda 25: „oblečenie, konfekčné oblečenie, opasky, džínsy, obuv a pokrývky hlavy“.

9. Práva k týmto zápisom boli neskôr postúpené žalobkyni PJ Hungary Szolgáltató kft (PJ Hungary kft).

10. Dôvodmi uplatnenými na podporu námietky boli dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009].

11. Dňa 9. marca 2007 námietkové oddelenie vyhovelo námietke pre všetky tovary a služby, proti ktorým smerovala, a zamietlo zápis prihlasovanej ochrannej známky, lebo sa domnievalo, že používaním uvedenej ochrannej známky by vedľajší účastník konania ťažil z dobrého mena skorších ochranných známok PEPE a PEPE JEANS.

12. Dňa 10. mája 2007 podal vedľajší účastník konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).

13. Vedľajší účastník konania predložil ÚHVT odôvodnenie svojho odvolania 13. júla 2007, teda deň po 12. júli 2007, keď uplynula lehota stanovená na jeho predloženie. Listom svojej kancelárie z 19. júla 2007 informoval ÚHVT vedľajšieho účastníka konania, že odôvodnenie jeho odvolania bolo doručené po uplynutí lehoty a že toto odvolanie môže byť odmietnuté ako neprípustné.

14. Vedľajší účastník konania potom podal 12. septembra 2007 na ÚHVT žiadosť o restitutio in integrum podľa článku 78 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 81 nariadenia č. 207/2009), v ktorej uviedol, že konal s požadovanou pozornosťou a že mu nemožno vytýkať oneskorené predloženie odôvodnenia odvolania, lebo toto oneskorenie spôsobila kuriérska služba.

15. Rozhodnutím z 30. apríla 2008 (ďalej len „rozhodnutie o restitutio in integrum “) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel žiadosti vedľajšieho účastníka konania o restitutio in integrum a v dôsledku toho rozhodol, že „odôvodnenie odvolania treba považovať za predložené v lehote stanovenej nariadením č. 40/94“.

16. Rozhodnutím z 24. septembra 2008 (ďalej len „rozhodnutie vo veci samej“) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel aj žalobe podanej vedľajším účastníkom konania, zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol námietku žalobkyne. Predovšetkým sa domnieval, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a že ustanovenia článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia sa v prejednávanej veci neuplatnia, lebo kolidujúce ochranné známky nie sú podobné.

17. Odvolací senát sa predovšetkým domnieval, že ochranné známky sú z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska odlišné, že sa nepreukázalo, že skoršie označenia tvoria rodinu ochranných známok (viac než len rodinu „zápisu“), a nakoniec, že argument týkajúci sa všeobecnej známosti a mimoriadnej rozlišovacej spôsobilosti skorších označení nemôže mať v prejednávanej veci úspech.

Návrhy účastníkov konania

18. Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil rozhodnutie o restitutio in integrum ,

– zrušil rozhodnutie vo veci samej,

– zaviazal ÚHVT na náhradu trov tohto konania, ako aj trov súvisiacich so správnym konaním, ktoré sa uskutočnilo na ÚHVT.

19. ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

20. V replike žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zaviazal vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Právny stav

O dokumentoch predložených po prvýkrát až Všeobecnému súdu

21. V prílohe k žalobe predložila žalobkyňa kópiu článku uverejneného 22. apríla 2008 v istom španielskom denníku, ktorý bol venovaný desiatim najpoužívanejším slovám modernej španielčiny a hovoril najmä o slove „quillo“ ako skrátenine slova „chiquillo“.

22. Tento dokument, ktorý bol po prvýkrát predložený až Všeobecnému súdu, nemožno zohľadniť. Podanie žaloby na Všeobecný súd totiž smeruje k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT podľa článku 63 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 nariadenia č. 207/2009), takže úlohou Všeobecného súdu nie je opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na nové predložené dokumenty. Vyššie uvedené dokumenty treba zamietnuť bez toho, aby sa skúmala ich dôkazná sila [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II‑4891, bod 19 a tam citovanú judikatúru].

O prvej časti žalobného návrhu

23. Na podporu prvej časti žalobného návrhu, ktorou navrhuje zrušenie rozhodnutia o restitutio in integrum , uvádza žalobkyňa jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 78 nariadenia č. 40/94.

Tvrdenia účastníkov konania

24. Žalobkyňa tvrdí, že vedľajší účastník konania nekonal s pozornosťou vyžadovanou článkom 78 nariadenia č. 40/94, a preto odvolací senát nemal dôvod vyhovieť jeho žiadosti o restitutio in integrum .

25. Podľa žalobkyne vedľajší účastník konania po prvé maximálne využil lehotu, ktorú mal na podanie odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia ÚHVT, po druhé kuriérskej službe neuviedol ani neodovzdal všetky údaje adresáta, po tretie nesledoval pohyb svojej zásielky a po štvrté napriek oneskoreniu pri doručovaní zásielky nezaslal faxom vyjadrenie s dôvodmi odvolania.

26. Ako uznal ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe, vedľajší účastník konania tým nepreukázal minimálnu vyžadovanú pozornosť, hoci článok 78 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyžaduje, aby osoba žiadajúca o restitutio in integrum venovala záležitosti pozornosť vyžadovanú okolnosťami.

27. Žalobkyňa dodáva, že keďže ÚHVT a vedľajší účastník konania vysvetľujú oneskorené predloženie odôvodnenia odvolania pochybením kuriérskej služby, treba vziať do úvahy, že povinnosť pozornosti vyžadovanej okolnosťami mal zástupca vedľajšieho účastníka konania, ktorý bol teda povinný zaslať odôvodnenie faxom a mal lepšie vyplniť sprievodku odôvodnenia odvolania, ktorá bola odovzdaná kuriérskej službe.

28. Nakoniec mal zástupca vedľajšieho účastníka konania vykonať aspoň základnú kontrolu presnosti údajov na sprievodke odôvodnenia odvolania, ktorá bola odovzdaná kuriérskej službe, a to tým skôr, že bol povinný poskytnúť kuriérskej službe správne kontaktné údaje a pokyny.

29. ÚHVT tvrdí, že návrh na zrušenie rozhodnutia o restitutio in integrum treba vyhlásiť za neprípustný alebo v každom prípade ho treba zamietnuť ako nedôvodný.

30. Vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

Posúdenie Všeobecným súdom

31. Žiadosť o restitutio in integrum sa riadi článkom 78 nariadenia č. 40/94, ktorý určuje ako jednu z podmienok priznania restitutio in integrum skutočnosť, že žiadateľ „venoval záležitosti veľkú pozornosť vyžadovanú okolnosťami“.

32. Treba teda určiť, či vedľajší účastník konania v prejednávanej veci skutočne preukázal pozornosť vyžadovanú okolnosťami z hľadiska dodržania lehoty, ktorá mu bola stanovená na podanie odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

33. V tomto ohľade treba uviesť, že jednak lehota stanovená vedľajšiemu účastníkovi konania na predloženie odôvodnenia odvolania sa vlastne končila, lebo na kuriérsku službu sa obrátil deň pred dátumom uplynutia lehoty, jednak sídla ÚHVT, vedľajšieho účastníka konania a jej právneho zástupcu sa nachádzajú v rôznych mestách, a to v Alicante (Španielsko), v Algésirase (Španielsko), v Cádize (Španielsko) a v Madride (Španielsko).

34. Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého vedľajší účastník konania využil odvolaciu lehotu na úplné maximum, nemožno ho prijať, keďže lehoty sú v zásade stanovené tak, aby ich bolo možné vyčerpať celé (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2006, Grécko/Komisia, T‑251/04, neuverejnený v Zbierke, bod 53).

35. Pokiaľ ide po druhé o údajne nedostatočné údaje v adrese ÚHVT na sprievodke odôvodnenia odvolania, ktoré bolo zaslané prostredníctvom kuriérskej služby, treba uviesť, že uvedenú sprievodku, ako konštatoval odvolací senát vo vzťahu k dôkazom, ktoré mu predložil vedľajší účastník konania (pozri bod 25 rozhodnutia o restitutio in integrum ), nevypĺňal vedľajší účastník konania, ale kuriérska služba.

36. Rozhodnutie ÚHVT, na ktoré žalobkyňa odkazuje v bode 9 repliky, teda rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu zo 6. apríla 2005 vo veci R 636/2003‑4, SimpleTech, Inc., nie je v prejednávanej veci relevantné, pretože v uvedenej veci uviedol právny zástupca žalobkyne staré kontaktné údaje ÚHVT. V prejednávanej veci to však tak nie je a odvolací senát v bode 25 rozhodnutia o restitutio in integrum správne rozhodol, že „sprievodku vyplnil dopravca (a nie odosielateľ), takže [vedľajšiemu účastníkovi konania] nemožno pripisovať nijaké pochybenie“.

37. Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie žalobkyne, že vedľajší účastník konania nesledoval pohyb svojej zásielky, treba uviesť, ako to správne urobil odvolací senát v bode 21 rozhodnutia o restitutio in integrum , že vedľajší účastník konania si vybral „alternatívu vhodnej služby“, keďže mu služba, ktorú si predplatil, čiže služba SEUR 10, zaručila, že odôvodnenie odvolania doručí do 10. hodiny nasledujúceho dňa.

38. Inak povedané, vedľajší účastník konania si vybral službu, ktorá mu zaručila, že odôvodnenie odvolania bude doručené v uvedenej lehote. Zdá sa teda legitímne, že vedľajší účastník konania nesledoval pohyb svojej zásielky, najmä keď jeho právny zástupca, ako uviedla žalobkyňa v bode 5 žaloby, obyčajne používal túto kuriérsku službu. Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania teda kuriérskej službe dostatočne dôveroval, a preto neoveril, či bolo odôvodnenie odvolania doručené v stanovenej lehote.

39. Pokiaľ ide po štvrté o tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že odôvodnenie nebolo zaslané faxom, stačí uviesť, že takéto zaslanie nie je povinné.

40. Nakoniec, aj keď ÚHVT v bode 20 svojho vyjadrenia k žalobe uvádza, že „[vedľajší účastník konania] v rámci prejednávanej veci preukázal, že konal s pozornosťou vyžadovanou okolnosťami“, je úplne opodstatnenou domnienka, že ide o pisársku chybu, keďže ÚHVT v bode 21 uvedeného vyjadrenia uvádza nielen to, že vedľajší účastník konania preukázal, že konal s náležitou pozornosťou, ale aj to, že ide o stanovisko, ktoré zaujal odvolací senát, keď mu priznal restitutio in integrum (pozri v tomto zmysle bod 15 rozhodnutia o restitutio in integrum ).

41. Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, jediný žalobný dôvod založený na porušení 78 nariadenia č. 40/94 nie je dôvodný a treba ho zamietnuť. Prvú časť žalobného návrhu treba teda zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

O druhej časti žalobného návrhu

42. Žalobkyňa uvádza na podporu druhej časti svojho žalobného návrhu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia vo veci samej, dva žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a po druhé na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94

– Tvrdenia účastníkov konania

43. Žalobkyňa tvrdí, že v rozhodnutí vo veci samej odvolací senát svojím nesprávnym výkladom porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 tým, že sa domnieval, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou PEPEQUILLO a rodinou skorších ochranných známok PEPE, ktorých majiteľkou je žalobkyňa.

44. ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že v rozhodnutí vo veci samej bol správne uplatnený článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže skoršie ochranné známky a prihlasovaná ochranná známka nie sú podobné, a preto neexistuje pravdepodobnosť zámeny na trhu.

O porovnaní označení

45. Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide po prvé o vizuálne porovnanie predmetných označení, malo byť vykonané medzi rodinou skorších ochranných známok PEPE na jednej strane a prihlasovanou ochrannou známkou PEPEQUILLO na druhej strane.

46. Toto porovnanie by umožnilo určiť, že slovo „pepe“ je úplne obsiahnuté v prihlasovanej ochrannej známke, v ktorej zaujíma „dominantnú časť“, teda začiatok uvedenej ochrannej známky. Z tohto dôvodu sa obe označenia podobajú, keďže slovo „pepe“ úplne dominuje obrazu prihlasovanej ochrannej známky PEPEQUILLO, ktorý si príslušná skupina verejnosti pravdepodobne uchová v pamäti.

47. Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí odvolací senát v rozhodnutí vo veci samej, má slovo „pepe“, hoci ide o prezývku rozšírenú v Španielsku, vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, a to z dvoch dôvodov. Jednak uvedené slovo nepredstavuje dôvod na odmietnutie zápisu, akým je napríklad dôvod vyplývajúci z druhovej povahy či z opisného charakteru ochrannej známky, jednak dobré meno ochrannej známky PEPE poskytuje tomuto slovu vysokú rozlišovaciu spôsobilosť.

48. Stupeň vizuálnej podobnosti medzi predmetnými označeniami teda predstavuje 50 %, keďže v ochrannej známke PEPEQUILLO je slovo „pepe“ úplne obsiahnuté.

49. Pokiaľ ide ďalej o koncepčné porovnanie predmetných označení, treba rozlišovať podľa zohľadniteľného trhu. Čo sa teda týka verejnosti, ktorú predstavuje priemerný spotrebiteľ v Spoločenstve s výnimkou priemerného španielskeho spotrebiteľa, netreba takéto porovnanie vykonať, lebo slová „pepe“ a „quillo“ nemajú pre túto verejnosť nijaký význam. Čo sa naopak týka verejnosti predstavovanej priemerným španielskym spotrebiteľom, uvedené označenia, pokiaľ ide o slovo „pepe“, sú koncepčne totožné. Čo sa týka slova „quillo“, ide o dôvernú a nežnú skráteninu španielskeho slova „chiquillo“, ktoré znamená dieťa alebo maličký a v Španielsku je veľmi používané.

50. Preto a vzhľadom na všeobecne známy fakt, že v Španielsku je slovo „quillo“ skráteninou slova „chiquillo“, vníma priemerný španielsky spotrebiteľ ochrannú známku PEPEQUILLO tak, že znamená „nezbedník pepe“, „maličký pepe“ alebo „chlapček pepe“.

51. V dôsledku toho vykazujú predmetné označenia vysoký stupeň podobnosti z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska a priemerný stupeň podobnosti z grafického hľadiska.

52. ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že v rozpore s tvrdením žalobkyne nie sú predmetné označenia podobné.

53. Svojím tvrdením, že slovo „pepe“ predstavuje dominantný prvok označenia PEPEQUILLO, žalobkyňa svojvoľne rozdeľuje označenie na dve časti, teda na prvok „pepe“ a prvok „quillo“, a na základe toho tvrdí, že uvedené označenie sa stáva odvodeninou krstného mena Pepe. Nijaký dôvod založený na logických alebo jazykovedných argumentoch však neumožňuje záver, že v celkovom dojme vytváranom prihlasovanou ochrannou známkou spotrebitelia prirodzene rozoznávajú slová „pepe“ a „quillo“, a nie napríklad slová „pe“ a „pequillo“.

54. Okrem toho, aj keď podľa ÚHVT vizuálne porovnanie predmetných označení umožňuje záver o existencii určitej podobnosti, pretože označenie PEPE je „úplne začlenené“ do začiatočnej časti prihlasovanej ochrannej známky, treba sa domnievať, že keďže ide o pomerne krátke označenia, ich centrálne prvky sú rovnako dôležité ako ich úvodné a koncové prvky.

55. Vedľajší účastník konania sa zasa domnieva, že štruktúra predmetných označení je nesporne rozdielna, lebo zatiaľ čo označenie PEPEQUILLO je zložené zo štyroch slabík, skoršie označenia sú zložené nanajvýš z troch slabík.

56. Okrem toho vedľajší účastník konania bol síce ochotný uznať dobré meno skoršej ochrannej známky PEPE, ale tvrdí, že táto skutočnosť neodporuje tomu, že slovo „pepe“ má prinajmenšom v Španielsku nízku rozlišovaciu spôsobilosť ab initio , keďže ide o zdrobneninu krstného mena José.

57. Dobré meno slova „pepe“ pre džínsové odevy však automaticky nevytvára podobnosť všetkých predmetných označení, či už jednoduchých alebo komplexných, ktoré obsahujú toto slovo, a to ani v prípade, že sa objavuje na ich začiatku.

58. Okrem toho, pokiaľ ide o koncepčné porovnanie predmetných označení, treba rozlišovať medzi priemerným spotrebiteľom v Spoločenstve, pre ktorého také porovnanie nie je relevantné, a priemerným španielskym spotrebiteľom. V poslednom uvedenom prípade treba predovšetkým pripomenúť, že žalobkyňa rozdeľuje označenie PEPEQUILLO bezdôvodne. Ide totiž o jednoduché označenie, ktoré nemá osobitný význam a ktoré vytvorila a vymyslela pani M. S. L.

59. Po druhé, aj keby bolo možné uznať, že slovo „quillo“ predstavuje skráteninu slova „chiquillo“, a keby každé z oboch jednotlivo vnímaných slov „pepe“ a „quillo“ skutočne malo svoj vlastný význam, napriek tomu by nebolo možné dospieť k záveru, že majú nevyhnutne nejaký význam vo svojom vzájomnom spojení.

60. Nakoniec z fonetického hľadiska dynamický prízvuk nie je kladený na rovnaké slabiky, keďže v prípade označenia PEPE spočíva na prvej slabike a v prípade označenia PEPEQUILLO na tretej slabike.

O pravdepodobnosti zámeny

61. Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa v bode 24 rozhodnutia vo veci samej dopustil závažnej chyby tým, že sa domnieval, že rodina ochranných známok PEPE je len rodinou zápisu, keďže sa nepreukázalo ich používanie na trhu.

62. Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že viacero dokumentov, ktoré predložil ÚHVT vo fáze konania o námietke, ako sú potvrdenia od najvýznamnejších oficiálnych obchodných komôr v Španielsku, súdne a správne rozhodnutia alebo články v tlači, môžu doložiť nielen dobré meno, ale aj intenzívne používanie rodiny ochranných známok PEPE.

63. Navyše aj námietkové oddelenie v rozhodnutí z 9. marca 2007 (strany 9 a 10) uznalo, že bol podaný dôkaz o existencii rodiny ochranných známok v Španielsku.

64. Z tohto dôvodu existuje zjavná pravdepodobnosť, že priemerný spotrebiteľ by si mohol myslieť, že prihlasovaná ochranná známka PEPEQUILLO je ochrannou známkou odvodenou od hlavnej ochrannej známky PEPE a že označuje konkrétny sortiment výrobkov, ktorý „je súčasťou rodiny ochranných známok PEPE“.

65. V dôsledku toho sa odvolací senát, ktorý nevzal na vedomie vysokú rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky PEPE, dopustil nesprávneho posúdenia, a to tým skôr, že dobré meno ochrannej známky PEPE uznali vedľajší účastník konania aj ÚHVT, a tak porušil svoju povinnosť odôvodnenia stanovenú článkom 73 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 75 nariadenia č. 207/2009).

66. ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti zámeny s ohľadom na dobré meno rodiny skorších ochranných známok, stačí poznamenať, že žalobkyňa existenciu tejto rodiny ochranných známok, pokiaľ sa neberie do úvahy zápis, nepreukázala. Keďže na trhu sa nepoužívajú všetky skoršie ochranné známky, nie je možné, aby si priemerní európski spotrebitelia mysleli, že prihlásená ochranná známka PEPEQUILLO je súčasťou rodiny ochranných známok PEPE.

67. Okrem toho údajná všeobecná známosť označenia PEPE alebo dokon ca rodiny ochranných známok PEPE je v Španielsku príliš nedostatočná na to, aby si mohli priemerní španielski spotrebitelia vzájomne spojiť predmetné označenia, a to aj preto, lebo s ohľadom na vyššie uvedené sa zdá ako málo pravdepodobné, že by uvedení spotrebitelia mohli v prihlasovanej ochrannej známke umelo rozpoznať prvok analogický „skoršiemu právu, na ktoré by sa mohla vztiahnuť vis atractiva všeobecnej známosti“.

– Posúdenie Všeobecným súdom

68. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 40/94 nebude na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky prihlasovaná ochranná známka zapísaná, ak pre svoju zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou. Okrem toho skoršími ochrannými známkami sa na základe článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 207/2009] rozumejú ochranné známky zapísané v členskom štáte, ktorých dátum podania prihlášky je skorší než dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

69. Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tejto judikatúry pravdepodobnosť zámeny sa má posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, a s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú závislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb. s. II‑2821, body 30 až 33 a tam citovanú judikatúru].

70. Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, Zb. s. II‑43, bod 42 a tam citovanú judikatúru].

71. Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, treba konštatovať, rovnako ako to urobili prítomní účastníci konania, že sa skladá z priemerných spotrebiteľov v Spoločenstve vrátane priemerných španielskych spotrebiteľov, keďže výrobky, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú výrobky všeobecnej spotreby [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 41]. Priemerný spotrebiteľ dotknutých výrobkov je považovaný za bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného.

72. Pokiaľ ide o porovnanie dotknutých tovarov, prítomní účastníci konania nespochybňujú zistenie odvolacieho senátu uvedené v bode 15 rozhodnutia vo veci samej, podľa ktorého sú uvedené tovary totožné alebo podobné.

O porovnaní označení

73. Treba pripomenúť, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva to, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb. s. I‑4529, bod 35 a tam citovanú judikatúru).

74. Nič to však nemení na tom, že priemerný spotrebiteľ pri vnímaní slovného označenia rozdelí toto označenie na slovné prvky, ktoré budú mať preňho konkrétny význam, alebo na slová, ktoré pozná [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 2004, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Krafft (VITAKRAFT), T‑356/02, Zb. s. II‑3445, bod 51, a z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb. s. II‑449, bod 57].

75. Okrem toho, pokiaľ ide o porovnanie označení z vizuálneho hľadiska, treba pripomenúť, že nič nebráni tomu, aby sa overila existencia vizuálnej podobnosti medzi slovnou a obrazovou ochrannou známkou, keďže tieto dva typy ochranných známok sú graficky zobrazené tak, že môžu vyvolať vizuálny dojem [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. mája 2005, Chum/ÚHVT – Star TV (STAR TV), T‑359/02, Zb. s. II‑1515, bod 43 a tam citovanú judikatúru].

76. V prejednávanej veci odvolací senát v bode 20 rozhodnutia vo veci samej uvádza, že „ochranná známka PEPEQUILLO sa odlišuje [od skoršej ochrannej známky PEPE] tak z vizuálneho, ako aj z fonetického hľadiska, pretože je oveľa dlhšia a dynamický prízvuk sa kladie na [tretiu] slabiku“.

77. Treba uviesť, že slovo „pepe“ sa objavuje na začiatku označenia PEPEQUILLO. Okrem toho, hoci označenie PEPEQUILLO sa odlišuje od skoršieho označenia PEPE svojimi dvoma poslednými slabikami, ktoré sú dlhšie než jeho prvé dve slabiky, a od všetkých skorších označení, lebo ho tvorí jediné pomerne dlhé slovo, zatiaľ čo ostatné skoršie označenia sa vo všeobecnosti skladajú buď z jediného krátkeho slova, ako napríklad označenie PEPE, alebo z dvoch slov, ako označenie PEPE JEANS, treba uviesť, že to nie je rozhodujúce pre vylúčenie akejkoľvek vizuálnej podobnosti, lebo podľa ustálenej judikatúry spotrebiteľ vo všeobecnosti venuje väčšiu pozornosť začiatku ochrannej známky než jej koncu [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. septembra 2006, Meric/ÚHVT – Arbora & Ausonia (PAM‑PIM’S BABY‑PROP), T‑133/05, Zb. s. II‑2737, bod 51, a z 25. marca 2009, L’Oréal/ÚHVT – Spa Monopole (SPA THERAPY), T‑109/07, Zb. s. II‑675, bod 30]. Okrem toho medzi skoršími označeniami pozostáva skoršie označenie PEPECO zo slova „pepe“, ku ktorému je pripojená prípona „co“, čo mu poskytuje štruktúru podobnú štruktúre označenia PEPEQUILLO. Treba preto dospieť k záveru, že vizuálny dojem z prihlasovanej ochrannej známky je podobný vizuálnemu dojmu, ktorý zanechávajú skoršie ochranné známky.

78. Preto je predmetným označeniam potrebné z vizuálneho hľadiska priznať priemerný stupeň podobnosti.

79. Pokiaľ ide o porovnanie predmetných označení z fonetického hľadiska, treba pripomenúť, že skutočnosť, že počet slabík je rozdielny, nestačí na vylúčenie existencie fonetickej podobnosti medzi označeniami [rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2010, Farmeco/ÚHVT – Allergan (BOTUMAX), T‑131/09, Zb. s. II‑243*, bod 39 a tam citovaná judikatúra]. V prejednávanej veci sú však prvé dve slabiky predmetných označení zhodné a vyslovujú sa rovnako. Je síce pravda, že dynamický prízvuk sa kladie na tretiu slabiku označenia PEPEQUILLO a na prvú slabiku skorších označení, ale to nestačí na vylúčenie akejkoľvek fonetickej podobnosti.

80. Preto treba predmetným označeniam priznať prinajmenšom nízky stupeň podobnosti z fonetického hľadiska.

81. Pokiaľ ide o porovnanie predmetných označení z koncepčného hľadiska, treba rozlišovať medzi priemernou verejnosťou v Spoločenstve – s výnimkou priemerného španielskeho spotrebiteľa – ako časti príslušnej skupiny verejnosti, pre ktorú nie je takéto porovnávanie relevantné, keďže pre ňu slová „pepe“ a „quillo“ nemajú nijaký význam, a priemerným španielskym spotrebiteľom, pre ktorého význam mať môžu.

82. Hoci označenie PEPEQUILLO samo osebe nijaký význam nemá, keďže nepredstavuje bežné meno, je možné, že si ho priemerný španielsky spotrebiteľ rozdelí na dve slová, ktoré význam majú, teda na slová „pepe“ a „quillo“, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 73 tohto rozsudku. Každé z týchto dvoch slov má totiž pre španielskych spotrebiteľov samo osebe presný význam: slovo „pepe“ predstavuje zdrobneninu krstného mena José a slovo „quillo“ je dôvernou skráteninou slova „chiquillo“. Aj keby teda boli slová „pepito“ a „pepillo“ bežnými zdrobneninami mena „Pepe“, ako to uvádza odvolací senát v bode 20 rozhodnutia vo veci samej, nemožno vylúčiť, že priemerný španielsky spotrebiteľ by si mohol myslieť, že označenie PEPEQUILLO znamená „nezbedník Pepe“.

83. Z toho vyplýva, že priemerný španielsky spotrebiteľ by mohol byť privedený k myšlienke, že na vytvorenie prihlasovanej ochrannej známky bola použitá slovná hračka využívajúca zdrobneninu slova Pepe, ako je to v prípade skorších ochranných známok. Preto je potrebné prijať záver, že predmetné označenia sú z koncepčného hľadiska podobné.

84. Treba teda dospieť k záveru, že predmetné označenia vykazujú podobnosť z vizuálneho, fonetického i koncepčného hľadiska.

O pravdepodobnosti zámeny

85. Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami a najmä podobnosť ochranných známok a podobnosť označených tovarov a služieb. Takto je možné nahradiť nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi a službami vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne [rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámčekom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb. s. II‑5409, bod 74].

86. Odvolací senát sa domnieval, že žalobkyňa nepreukázala z právneho hľadiska dostatočne pravdepodobnosť zámeny medzi jej skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou PEPEQUILLO. Po prvé totiž na trhu neexistuje rodina ochranných známok PEPE alebo PEPE JEANS a ochranná známka PEPEQUILLO v každom prípade nevykazuje štruktúru skorších ochranných známok. Po druhé dobré meno skorších ochranných známok neznamená, že každá ochranná známka obsahujúca slovo „pepe“ povedie k zámene na trhu, a navyše by bolo potrebné, aby uvedené slovo predstavovalo dominantný prvok ochrannej známky PEPEQUILLO, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

87. Ako vyplýva zo siedmeho odôvodnenia nariadenia č. 40/94 (teraz ôsme odôvodnenie nariadenia č. 207/2009), posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí od mnohých prvkov, medzi ktoré patrí najmä známosť ochrannej známky u verejnosti na predmetnom trhu. Keďže pravdepodobnosť zámeny je vyššia pri ochranných známkach s výraznou rozlišovacou spôsobilosťou, ochranné známky, ktoré buď majú zvýšenú vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť, alebo ich rozlišovacia spôsobilosť je zvýšená na základe ich známosti u verejnosti, majú zvýšenú ochranu v porovnaní so známkami, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 24; Canon, už citovaný, bod 18, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 20).

88. Existencia vyššej ako priemernej rozlišovacej spôsobilosti z dôvodu známosti ochrannej známky na trhu nevyhnutne predpokladá, že túto ochrannú známku pozná značná časť príslušnej skupiny verejnosti, pričom nemusí ísť o známku, ktorá má dobré meno v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94. Nie je možné zovšeobecniť napríklad na základe určitého percentuálneho vyjadrenia týkajúceho sa miery známosti ochrannej známky v dotknutých kruhoch verejnosti, že ochranná známka má zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť. Je však potrebné priznať určitú vzájomnú súvislosť medzi známosťou ochrannej známky na trhu a jej rozlišovacou spôsobilosťou, pretože čím viac je ochranná známka u cieľovej skupiny verejnosti známa, tým je jej rozlišovacia spôsobilosť silnejšia. Na preskúmanie, či má ochranná známka zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu svojej známosti u verejnosti, je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci, predovšetkým podiel na trhu, ktorý má ochranná známka, hodnotu, zemepisný pôvod alebo čas jej používania, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej reklamu, podiel častí trhu, ktoré rozoznávajú tovary alebo služby ako pochádzajúce z podniku určeného vďaka ochrannej známke, ako aj vyjadrenia obchodných a priemyselných komôr alebo iných profesionálnych združení [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, Zb. s. II‑2211, body 34 a 35 a tam citovanú judikatúru].

89. V prejednávanej veci predložila žalobkyňa v prílohe k žalobe tabuľku výdavkov na reklamu v Španielsku, ako aj tabuľku predajov dosiahnutých v Španielsku, pričom na oboch bolo napísané označenie PEPE JEANS LONDON, aby preukázala dobré meno svojej ochrannej známky.

90. Navyše žalobkyňa v prílohe k žalobe predložila aj rôzne dokumenty, ktoré majú preukázať dobré meno ochranných známok PEPE a PEPE JEANS, medzi ktorými sú potvrdenia od španielskych obchodných komôr, ako aj rozhodnutia španielskych súdov.

91. Z tohto dôvodu požíva ochranná známka PEPE určité dobré meno, a to aspoň u španielskej časti dotknutej verejnosti, a mohla tak získať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa judikatúry totiž mohla skoršia ochranná známka, ktorá nemá rozlišovaciu spôsobilosť na základe svojich vnútorných vlastností, túto spôsobilosť nadobudnúť na základe svojho dobrého mena [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 4. novembra 2003, Díaz/ÚHVT – Granjas Castelló (CASTILLO), T‑85/02, Zb. s. II‑4835, body 43 a 44, a z 15. septembra 2009, Royal Appliance International/ÚHVT – BSH Bosch und Siemens Hausgeräte (Centrixx), T‑446/07, neuverejnený v Zbierke, bod 58]. V prejednávanej veci je síce slovo „pepe“ v Španielsku pomerne bežné a nemá významnú rozlišovaciu spôsobilosť, ale dobré meno ochrannej známky mu umožnilo získať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Okrem toho dobré meno ochrannej známky výslovne uznal vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe a uznal ho aj ÚHVT v rôznych rozhodnutiach predložených v prílohe k žalobe.

92. Pokiaľ však ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je dobré meno jej skorších ochranných známok také, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými označeniami, treba pripomenúť, že aj keď dobré meno ochrannej známky predstavuje prvok, ktorý je potrebné zohľadniť pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny, neumožňuje samo osebe preukázať existenciu takej pravdepodobnosti. Uvedené dobré meno sa zohľadní pri posúdení, či podobnosť medzi označeniami alebo medzi tovarmi a službami postačuje na to, aby vyvolala pravdepodobnosť zámeny [rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 2006, Torres/ÚHVT – Bodegas Muga (Torre Muga), T‑247/03, neuverejnený v Zbierke, bod 72, a z 18. decembra 2008, Torres/ÚHVT – Bodegas Peñalba López (Torre Albéniz), T‑287/06, Zb. s. II‑3817, bod 75].

93. V prejednávanej veci bolo pritom v bodoch 72 a 84 konštatované, že dotknuté označenia sú podobné a týkajú sa totožných alebo podobných tovarov. Z tohto dôvodu nepochybne existuje pravdepodobnosť zámeny, ktorá je ešte posilnená rozlišovacou spôsobilosťou skorších ochranných známok.

94. Pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny súvisiacu s existenciou rodiny ochranných známok PEPE, podľa judikatúry musia byť splnené dve podmienky, aby skutočne vznikla. Po prvé musí majiteľ údajnej rodiny ochranných známok preukázať používanie všetkých ochranných známok patriacich do tejto rodiny alebo aspoň niekoľkých ochranných známok, ktoré môžu rodinu tvoriť, a po druhé prihlasovaná ochranná známka musí byť nielen podobná ochranným známkam patriacim do rodiny, ale musí tiež vykazovať vlastnosti, ktoré by ju mohli spájať s rodinou [rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. februára 2006, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT – Marine Enterprise Projects (BAINBRIDGE), T‑194/03, Zb. s. II‑445, body 126 a 127].

95. V prejednávanej veci síce žalobkyňa preukázala používanie ochranných známok PEPE a PEPE JEANS, ale nepodarilo sa jej preukázať, ako poznamenáva odvolací senát v bode 24 rozhodnutia vo veci samej, používanie ďalších skorších ochranných známok, ktoré sú súčasťou jej údajnej rodiny ochranných známok, ako napríklad PEPE F4, PEPE 2XL, PEPE M99.

96. V každom prípade otázka, či existuje rodina ochranných známok PEPE, nemôže spochybniť záver, že ochranné známky PEPE a PEPE JEANS majú takú rozlišovaciu spôsobilosť, že podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami a totožnosť dotknutých tovarov a služieb stačia na vznik pravdepodobnosti zámeny.

97. Tomuto žalobnému dôvodu preto treba vyhovieť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94

– Tvrdenia účastníkov konania

98. Žalobkyňa sa domnieva, že medzi predmetnými označeniami neexistujú vizuálne, fonetické ani koncepčné rozdiely, ktoré by bránili uplatneniu článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, a že neexistuje „riadny dôvod“ na zápis ochrannej známky PEPEQUILLO.

99. Existuje teda zjavná a skutočná pravdepodobnosť, že prihlasovaná ochranná známka bude neoprávnene ťažiť z dobrého mena ochranných známok PEPE tým, že spôsobí, že spotrebitelia sa budú nesprávne domnievať, že označenie PEPEQUILLO je ďalšou ochrannou známkou z rodiny ochranných známok PEPE.

100. Ďalej odvolací senát nevykonal nijakú analýzu podobnosti alebo totožnosti z hľadiska článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 a uspokojil sa s analýzou uplatniteľnosti článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia. Článok 8 ods. 5 uvedeného nariadenia však vyžaduje, ako uviedol vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe, spojitosť medzi kolidujúcimi označeniami, a nie pravdepodobnosť zámeny.

101. Odvolací senát teda neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne a porušil aj článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 svojím vyjadrením, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi skoršími ochrannými známkami a označením PEPEQUILLO, takže nebola splnená podmienka podobnosti označení stanovená v článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.

102. ÚHVT a vedľajší účastník konania tvrdia, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 nebol porušený, lebo skoršie ochranné známky a označenie PEPEQUILLO nie sú podobné.

103. Navyše žalobkyňa nepreukázala spojitosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a nevysvetlila, do akej miery existovalo nebezpečenstvo porušenia rozlišovacej spôsobilosti jej skorších ochranných známok alebo ohrozenie jej dobrého mena, alebo aj nebezpečenstvo, že by sa neoprávnene ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti jej skorších ochranných známok.

– Posúdenie Všeobecným súdom

104. Podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 sa ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 nezapíše, ak je totožná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky má táto ochranná známka v Spoločenstve dobré meno a v prípade skoršej národnej ochrannej známky má ochranná známka dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu by neprávom zvýhodnilo alebo znevýhodnilo rozlišovaciu spôsobilosť alebo povesť ochrannej známky.

105. Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 sa uplatní aj v prípade, keď sú tovary a služby podobné. Judikatúra totiž uznala, že ochranná známka, ktorá má dobré meno, musí požívať v prípade používania označenia pre totožné alebo podobné tovary alebo služby aspoň takú širokú ochranu ako v prípade používania označenia pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné [rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. marca 2007, Sigla/ÚHVT – Elleni Holding (VIPS), T‑215/03, Zb. s. II‑711, bod 32, pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 9. januára 2003, Davidoff, C‑292/00, Zb. s. I‑389, body 24 až 26, a z 23. októbra 2003, Adidas‑Salomon a Adidas Benelux, C‑408/01, Zb. s. I‑12537, body 19 až 22].

106. Rozšírená ochrana priznaná skoršej ochrannej známke článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 predpokladá súčasné splnenie viacerých podmienok. Po prvé skoršia ochranná známka, ktorá má údajne dobré meno, musí byť zapísaná. Po druhé táto skoršia ochranná známka a ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, musia byť zhodné alebo podobné. Po tretie musí mať dobré meno v Spoločenstve, ak ide o skoršiu ochrannú známku Spoločenstva, alebo v príslušnom členskom štáte, ak ide o skoršiu národnú ochrannú známku. Po štvrté používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu musí viesť k nebezpečenstvu, že by sa v rozpore s dobrými mravmi neprávom mohol získať prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo by mohla byť spôsobená ujma na rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrom mene skoršej ochrannej známky. Keďže tieto podmienky sú kumulatívne, na vylúčenie použiteľnosti uvedeného ustanovenia postačuje, ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok [rozsudky Súdu prvého stupňa VIPS, už citovaný, body 34 a 35, a z 11. júla 2007, Mülhens/ÚHVT – Minoronzoni (TOSCA BLU), T‑150/04, Zb. s. II‑2353, body 54 a 55].

107. V prejednávanej veci sú ochranné známky PEPE a PEPE JEANS, ktoré údajne majú dobré meno, zapísané ako národné ochranné známky aj ako ochranné známky Spoločenstva (pozri bod 7 vyššie). Navyše, ako určil Všeobecný súd v bode 83 vyššie, predmetné označenia sú podobné.

108. Vzhľadom na dôkazy predložené žalobkyňou, a ako bolo zistené v bodoch 88 až 90 vyššie, staršie ochranné známky majú dobré meno prinajmenšom v Španielsku.

109. Vynára sa tak otázka, či je používanie prihlasovanej ochrannej známky spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo, že sa bude neoprávnene ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo že bude spôsobená ujma rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu skorších ochranných známok.

110. V tomto ohľade sa žalobkyňa domnieva, že existuje nebezpečenstvo, že prihlasovaná ochranná známka by neoprávnene ťažila z dobrého mena ochranných známok PEPE, hoci neexistuje „riadny dôvod“ na zápis ochrannej známky PEPEQUILLO.

111. Treba pripomenúť, že pojem využívanie rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky, ku ktorému dochádza neoprávneným používaním prihlasovanej ochrannej známky, zahŕňa prípady, keď ide o zjavné hospodárske využívanie známej ochrannej známky alebo parazitovanie na tejto ochrannej známke, alebo o pokus využívať jej dobré meno. Inak povedané, ide o nebezpečenstvo, že obraz známej ochrannej známky alebo vlastnosti ňou vytvorené budú prenesené na tovary označené prihlasovanou ochrannou známkou tak, že ich obchodovanie by bolo uľahčené touto asociáciou so skoršou známou ochrannou známkou (pozri rozsudok VIPS, už citovaný, bod 40 a tam citovanú judikatúru).

112. Ako navyše uvádza žalobkyňa (pozri bod 100 rozsudku), treba rozlišovať medzi pravdepodobnosťou zámeny, o ktorú ide v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 40/94, a súvislosťou medzi predmetnými označeniami podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94.

113. Aj keď je totiž pravdepodobnosť zámeny vymedzená ako pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že tovary alebo služby označené prihlasovanou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého podniku ako tovary a služby označené skoršou ochrannou známkou alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, v prípadoch uvedených v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 si dotknutá verejnosť naopak vytvorí medzi týmito dvoma známkami určitú súvislosť, t. j. bude kolidujúce ochranné známky navzájom spájať, ale nie zamieňať. Existencia pravdepodobnosti zámeny teda nie je podmienkou uplatnenia tohto ustanovenia (pozri rozsudok VIPS, už citovaný, bod 41 a tam citovanú judikatúru).

114. Nebezpečenstvo, že používanie prihlasovanej ochrannej známky môže v rozpore s dobrými mravmi neoprávnene využívať dobré meno skoršej ochrannej známky alebo narúšať jej rozlišovaciu spôsobilosť, teda pretrváva, keď je spotrebiteľ bez toho, aby si nutne zamieňal obchodný pôvod predmetného tovaru alebo služby, zaujatý samotnou prihlasovanou ochrannou známkou a kúpi tovar alebo službu, na ktorú sa vzťahuje, pretože nesie túto ochrannú známku, ktorá je zhodná alebo podobná so skoršou známou ochrannou známkou (rozsudok VIPS, už citovaný, bod 42).

115. Nakoniec treba pripomenúť, že cieľom článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 je najmä umožniť majiteľovi známej skoršej národnej ochrannej známky brániť sa proti zápisu ochrannej známky, ktorá môže v rozpore s dobrými mravmi narušovať alebo využívať dobré meno skoršej ochrannej známky alebo jej rozlišovaciu spôsobilosť. Pritom treba poukázať na to, že majiteľ skoršej ochrannej známky nie je povinný preukázať existenciu skutočných a súčasných zásahov do svojej ochrannej známky. Musí však uviesť skutočnosti, na základe ktorých možno jednoznačne predpokladať nebezpečenstvo (nie iba hypotetické) budúceho nečestného využívania alebo narúšania (pozri rozsudok VIPS, už citovaný, bod 46 a tam citovanú judikatúru).

116. V prejednávanej veci žalobkyňa uvádza, že toto nebezpečenstvo vyplýva zo skutočnosti, že by mohla byť u spotrebiteľov vyvolaná domnienka, že prihlasovaná ochranná známka je ďalšou ochrannou známkou z rodiny ochranných známok PEPE.

117. Ako bolo rozhodnuté v bodoch 93 a 94 vyššie, nemožno s ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci dospieť k záveru, že existuje rodina ochranných známok PEPE. Dobré meno skorších ochranných známok PEPE však bolo riadne preukázané v oblasti odevov a ďalších odevných doplnkov.

118. Spotrebiteľ teda kúpi výrobok nesúci ochrannú známku PEPEQUILLO nielen preto, lebo si chce zaobstarať džínsy alebo tašku, ale aj preto, lebo nesú túto ochrannú známku, ktorá sa podobá skorším ochranným známkam PEPE s dobrým menom.

119. Tovary, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, si pritom sú podobné. V dôsledku toho a vzhľadom na podobnosť predmetných označení si môžu španielski spotrebitelia vytvoriť spojitosť medzi skoršími ochrannými známkami PEPE a prihlasovanou ochrannou známkou.

120. Existuje teda nebezpečenstvo, že ochranná známka PEPEQUILLO bude neoprávnene ťažiť z dobrého mena skorších ochranných známok tým, že priláka spotrebiteľov, ktorí si chcú kúpiť výrobky nesúce ochrannú známku, ktorá je podobná skorším ochranným známkam PEPE s dobrým menom.

121. Preto je potrebné tomuto žalobnému dôvodu vyhovieť.

122. V dôsledku toho treba vyhovieť druhej časti žalobného návrhu smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia vo veci samej.

O trovách

123. Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak viacerí účastníci konania nemali vo veci úspech, Všeobecný súd rozhodne o rozdelení náhrady trov konania. Za okolností prejednávanej veci, keď ÚHVT a vedľajší účastník konania nemali úspech v podstatnej časti svojich návrhov, treba rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť, každý z nich z jednej polovice, trovy konania vynaložené žalobkyňou.

124. Žalobkyňa navrhla zaviazať ÚHVT na náhradu trov správneho konania, ktoré sa uskutočnilo na ÚHVT. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred námietkovým oddelením. Z toho vyplýva, že návrhu žalobkyne smerujúcemu k tomu, aby bol ÚHVT, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, zaviazaný na náhradu trov správneho konania pred ÚHVT, možno vyhovieť, iba pokiaľ ide o nevyhnutné náklady vynaložené žalobkyňou v konaní pred odvolacím senátom [rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. februára 2010, O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone), T‑344/07, Zb. s. II‑153, bod 84].

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. septembra 2008 (vec R 722/2007‑1) sa zrušuje.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov vynaložených spoločnosťou PJ Hungary Szolgáltató kft (PJ Hungary kft), ako aj nevyhnutné trovy vynaložené spoločnosťou PJ Hungary kft na účely konania pred prvým odvolacím senátom ÚHVT.

4. Pepekillo, SL, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov vynaložených spoločnosťou PJ Hungary kft.

Top

Full & Egal Universal Law Academy