ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
z 12. novembra 2008 ( *1 )
„Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Limoncello della Costiera Amalfitana shaker — Skoršia národná slovná ochranná známka LIMONCHELO — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 — Odvolanie — Postúpenie Súdnym dvorom“
Vo veci T-7/04,
Shaker di L. Laudato & C. Sas, so sídlom vo Vietri sul Mare (Taliansko), v zastúpení: F. Sciaudone, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: O. Montalto a P. Bullock, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Limiñana y Botella, SL, so sídlom v Monforte del Cid (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 24. októbra 2003 (vec R 933/2002-2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Limiñana y Botella, SL a Shaker di L. Laudato & C. Sas,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tiili (spravodajkyňa), sudcovia F. Dehousse a I. Wiszniewska-Białecka,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. júna 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1
Žalobkyňa, Shaker di L. Laudato & C. Sas, podala 20. októbra 1999 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2
Prihláška ochrannej známky sa týkala tohto obrazového označenia, ktoré je podľa opisu uvedeného v prihláške modrej, azúrovej, žltej, červenej a bielej farby:
3
Výrobky uvedené v prihláške patria v nadväznosti na zásah ÚHVT z 23. novembra 1999 a po vyňatí jednej triedy do tried 29 a 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a zodpovedajú pre každú z týchto tried po vykonanom vyňatí tomuto opisu:
—
trieda 29: „Želé, marmelády, džemy“,
—
trieda 33: „Citrónový likér pochádzajúci z amalfijského pobrežia“.
4
Uvedená prihláška bola zverejnená 17. apríla 2000 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 30/2000.
5
Dňa 1. júna 2000 namietateľ, Limiñana y Botella, SL, podal námietku na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky. Námietka bola založená na španielskom zápise slovnej ochrannej známky LIMONCHELO č. 2 020 372, prihlásenom 27. marca 1996, ktorý označuje výrobky patriace do triedy 33 („Vína, liehy a likéry“).
6
Námietka sa týkala časti výrobkov označených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva, a to výrobkov patriacich do triedy 33. Založená bola na všetkých výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka.
7
Na podporu námietky bol uvedený dôvod upravený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
8
Rozhodnutím z 9. septembra 2002 námietkové oddelenie vyhovelo námietke. Zastávalo názor, že vzhľadom na zhodnosť predmetných výrobkov a vizuálnu i fonetickú podobnosť kolidujúcich ochranných známok existovala pravdepodobnosť zámeny na španielskom území.
9
Dňa 7. novembra 2002 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT v súlade s článkami 57 až 62 nariadenia č. 40/94.
10
Rozhodnutím z 24. októbra 2003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát odvolanie zamietol. Zastával názor, že vzhľadom na podobnosť kolidujúcich ochranných známok a na zhodnosť predmetných výrobkov existovala pravdepodobnosť, že španielski spotrebitelia si budú zamieňať alebo spájať ich obchodný pôvod.
Konanie pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom
11
Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. januára 2004 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia na základe po prvé porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, po druhé zneužitia právomoci a po tretie porušenia povinnosti odôvodnenia.
12
Rozsudkom z 15. júna 2005, Shaker/ÚHVT — Limiñana y Botella (Limoncello della Costiera Amalfitana shaker) (T-7/04, Zb. s. II-2305, ďalej len „rozsudok Súdu prvého stupňa“), Súd prvého stupňa vyhovel žalobe žalobkyne a napadnuté rozhodnutie zrušil.
13
V tomto rozsudku Súd prvého stupňa najskôr konštatoval zhodnosť výrobkov a potom porovnal predmetné ochranné známky. Zistil, že dominantnou zložkou prihlasovanej ochrannej známky je okrúhly podnos zdobený citrónmi (bod 59 rozsudku Súdu prvého stupňa). Zastával názor, že slovné prvky tejto ochrannej známky nie sú z vizuálneho hľadiska dominantné, a preto nie je potrebné analyzovať ich fonetické ani koncepčné vlastnosti (body 60 až 64 rozsudku Súdu prvého stupňa).
14
Podľa Súdu prvého stupňa prevaha obrazového zobrazenia okrúhleho podnosu zdobeného citrónmi vzhľadom na ďalšie prvky prihlasovanej ochrannej známky bránila akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny založenej na existencii vizuálnych, fonetických alebo koncepčných podobností pojmov „limonchelo“ a „limoncello“ uvedených v predmetných ochranných známkach (bod 66 rozsudku Súdu prvého stupňa). Konštatoval tiež, že prevaha obrazovej zložky tvorenej okrúhlym podnosom zdobeným citrónmi v prihlasovanej ochrannej známke v danom prípade spôsobila, že posudzovanie rozlišovacích prvkov skoršej ochrannej známky nemá nijaký vplyv na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže táto prevaha okrúhleho podnosu zdobeného citrónmi bránila akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny so skoršou ochrannou známkou (bod 68 rozsudku Súdu prvého stupňa).
15
Súd prvého stupňa teda zastával názor, že napriek zhodnosti predmetných výrobkov stupeň podobnosti kolidujúcich ochranných známok nebol dostatočne vysoký na to, aby existovala pravdepodobnosť zámeny (bod 69 rozsudku Súdu prvého stupňa). Preto Súd prvého stupňa vyhovel prvému žalobnému dôvodu, rozhodol, že nie je potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody, a napadnuté rozhodnutie zrušil.
16
Odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 9. septembra 2005 ÚHVT navrhol zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa. Na podporu svojho odvolania ÚHVT uviedol dva odvolacie dôvody, pričom v priebehu konania pred Súdnym dvorom zobral späť druhý odvolací dôvod v nadväznosti na opravu, ktorú vykonal Súd prvého stupňa uznesením z 12. januára 2006. Dôvod, ktorý ÚHVT uviedol na podporu svojho odvolania, bol založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
17
Rozsudkom z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker (C-334/05 P, Zb. s. I-4529, ďalej len „rozsudok Súdneho dvora“ alebo „rozsudok ÚHVT/Shaker“), Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa, vrátil mu vec na ďalšie konanie a ponechal rozhodnutie o trovách konania na konanie vo veci samej.
18
Vo svojom rozsudku Súdny dvor najmä zdôraznil:
„37
V predmetnom prípade Súd prvého stupňa v bode 49 napadnutého rozsudku poukázal na judikatúru…, podľa ktorej sa má celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny zakladať na celkovom dojme, ktorý vyvolávajú predmetné označenia.
38
V bode 54 napadnutého rozsudku však upresnil, že ak je prihlasovaná ochranná známka kombinovanou ochrannou známkou vizuálnej povahy, posúdenie celkového dojmu z tejto ochrannej známky, ako aj určenie jej prípadného dominantného prvku musia byť vykonané na základe vizuálnej analýzy. Ďalej dodal, že za tohto predpokladu, len ak by prípadný dominantný prvok obsahoval nevizuálne významové aspekty, bolo by prípadne potrebné porovnať tento prvok so skoršou ochrannou známkou, berúc do úvahy aj tieto ďalšie významové aspekty, ako napríklad fonetické hľadiská alebo relevantné abstraktné pojmy.
39
Na základe týchto úvah dospel Súd prvého stupňa v rámci analýzy sporných označení najprv k záveru, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje dominantný prvok tvorený okrúhlym podnosom zdobeným citrónmi. Vzápätí z toho v bodoch 62 až 64 napadnutého rozsudku vyvodil, že nie je potrebné analyzovať fonetické alebo koncepčné vlastnosti iných prvkov tejto ochrannej známky. Napokon v bode 66 toho istého rozsudku dospel k záveru, že prevaha obrazového vyobrazenia okrúhleho podnosu zdobeného citrónmi vo vzťahu k ďalším prvkom uvedenej ochrannej známky bránila akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny založenej na existencii vizuálnych, fonetických a koncepčných podobností pojmov ‚limonchelo‘ a ‚limoncello‘ uvedených v predmetných ochranných známkach.
40
Takýmto postupom však Súd prvého stupňa nevykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predmetných ochranných známok.
41
Je totiž potrebné zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa v rámci skúmania existencie pravdepodobnosti zámeny posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek…
42
… posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné.
43
Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
44
Za týchto okolností ÚHVT dôvodne tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie.“
Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie
19
Listom z 19. júna 2007 kancelária Súdu prvého stupňa vyzvala účastníkov konania, aby v lehote dvoch mesiacov odvtedy, ako im bol doručený rozsudok Súdneho dvora, podali písomné pripomienky v súlade s článkom 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý sa týka postupu po vrátení veci na ďalšie konanie.
20
Žalobkyňa a ÚHVT podali do kancelárie Súdu prvého stupňa svoje pripomienky v stanovenej lehote, to znamená 3. a 31. júla 2007. Namietateľ nepodal pripomienky v stanovenej lehote.
21
Vo svojich pripomienkach žalobkyňa navrhla, aby Súd prvého stupňa:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie a zmenil ho tak, že zamietne námietku,
—
zaviazal ÚHVT na náhradu všetkých trov, ktoré vznikli v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred Súdnym dvorom.
22
Vo svojich pripomienkach ÚHVT navrhol, aby Súd prvého stupňa:
—
zamietol žalobu a zaviazal žalobkyňu na náhradu všetkých trov, ktoré vznikli v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred Súdnym dvorom,
—
subsidiárne, pokiaľ by ÚHVT mal byť neúspešný, pokiaľ ide o vec samu, a so zreteľom na skutočnosť, že jeho odvolaniu Súdny dvor vyhovel, rozdeliť trovy konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Právny stav
23
Žalobkyňa uviedla tri žalobné dôvody. Prvý je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, druhý na zneužití právomoci a tretí na porušení povinnosti odôvodnenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
24
Žalobkyňa tvrdí, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, pretože podobnosti medzi nimi nie sú dostatočné. Navyše skoršia ochranná známka má len slabú rozlišovaciu spôsobilosť, keďže je jednoduchým prekladom pojmu „limoncello“ do španielčiny, ktorý opisuje všeobecným spôsobom likér pripravovaný z citrónovej kôry a z alkoholu. Podľa žalobkyne odvolací senát nepreskúmal kolidujúce ochranné známky celkovo, keďže sa nesprávne domnieval, že pojem „limoncello“ bol dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky.
25
ÚHVT tvrdí, že odvolací senát správne posúdil existenciu pravdepodobnosti zámeny.
26
Na úvod treba pripomenúť, že platnosť národnej ochrannej známky, v tomto prípade ochrannej známky namietateľa, nemožno spochybniť v rámci konania o zápise ochrannej známky Spoločenstva, ale iba v rámci konania o neplatnosť začatom v dotknutom členskom štáte [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT — Hukla Germany (MATRATZEN), T-6/01, Zb. s. II-4335, bod 55, a z 13. decembra 2007, Xentral/ÚHVT — Pages jaunes (PAGESJAUNES.COM), T-134/06, Zb. s. II-5213, bod 36]. Ochranná známka LIMONCHELO sa pritom na účely tohto konania musí považovať za ochrannú známku platnú v Španielsku.
27
Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky nezapíše ochranná známka, ak vzhľadom na jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a vzhľadom na zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, ktoré obidve známky označujú, existuje pravdepodobnosť zámeny vo vedomí verejnosti územia, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou. Ďalej na základe článku 8 ods. 2 písm. a) ii) nariadenia č. 40/94 sa za skoršie ochranné známky považujú ochranné známky zapísané v členskom štáte, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
28
Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené.
29
Podľa tejto judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT — Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T-162/01, Zb. s. II-2821, body 30 až 33 a tam citovanú judikatúru].
30
Na účely tohto celkového posúdenia sa má priemerný spotrebiteľ považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Je však potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa líši v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb a že priemerný spotrebiteľ má len zriedkakedy možnosť priamo porovnávať rôzne ochranné známky a musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti [rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 26, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT — Diesel (DIESELIT), T-186/02, Zb. s. II-1887, bod 38].
31
V prejednávanej veci ochranná známka, na ktorej bola založená námietka, je národná ochranná známka zapísaná v Španielsku. Preto relevantným územím na účely analýzy pravdepodobnosti zámeny je španielske územie.
32
Keďže predmetné výrobky sú výrobky určené na bežnú spotrebu, príslušnú skupinu verejnosti tvoria priemerní španielski spotrebitelia, ktorí sú riadne informovaní a primerane obozretní a pozorní.
33
Je nepochybné, že výrobky patriace do triedy 33, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, sú zhodné. Námietkové oddelenie a odvolací senát totiž zastávali názor, že likéry označené skoršími ochrannými známkami sa vzťahovali aj na citrónové likéry pochádzajúce z amalfijského pobrežia. Netreba teda ďalej skúmať podobnosť predmetných výrobkov.
O porovnaní kolidujúcich označení
34
Z judikatúry vyplýva, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips-Van Heusen/ÚHVT — Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T-292/01, Zb. s. II-4335, bod 47 a tam citovanú judikatúru].
35
Žalobkyňa sa domnieva, že kolidujúce označenia nie sú podobné, zatiaľ čo ÚHVT dospel k záveru o ich podobnosti.
36
Kolidujúce označenia sú tieto:
Skoršia ochranná známka
Prihlasovaná ochranná známka
LIMONCHELO
37
Skoršiu ochrannú známku tvorí jeden prvok, a to slovný prvok LIMONCHELO. Keďže je jediným prvkom tejto ochrannej známky, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa toto slovo stalo bežným v španielskom jazyku, nie je na účely porovnania kolidujúcich označení dôležité.
38
Prihlasovaná ochranná známka je obrazovou ochrannou známkou zloženou z pojmu „limoncello“, napísaného bielou farbou, z výrazu „della costiera amalfitana“, napísaného žltou farbou, a z pojmu „shaker“, napísaného modrou farbou v obdĺžniku, ktorého obsah je bielej farby a písmeno „k“ reprezentuje pohár, a z obrazového vyjadrenia okrúhleho podnosu, ktorého stred je biely a okraj zdobený na jednej strane obrázkami predstavujúcimi žlté citróny v tmavom tieni a na strane druhej nesúvislou tyrkysovou a bielou obrubou. Súbor týchto zložiek prihlasovanej ochrannej známky je umiestnený na tmavomodrom podklade.
39
Odvolací senát zastával názor, že dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky bol pojem „limoncello“, a preto boli kolidujúce označenia vizuálne a foneticky takmer zhodné, zatiaľ čo žalobkyňa v podstate tvrdí, že keďže slovo „limoncello“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť, lebo označuje likéry vyrobené z citrónov, nemôže tvoriť dominantný prvok tejto ochrannej známky na účely porovnania kolidujúcich označení.
40
Treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a na jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním predmetných ochranných známok, každej ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek. Posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné. Tak to môže byť najmä v prípade, keď táto zložka môže sama osebe dominovať zobrazeniu tejto ochrannej známky, ktoré má príslušná skupina verejnosti v pamäti, a to tak, že všetky ostatné zložky ochrannej známky sú v rámci celkového dojmu vyvolaného ochrannou známkou zanedbateľné (rozsudok ÚHVT/Shaker, už citovaný, body 41 a 42, a rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C-193/06 P, body 42 a 43).
41
Najskôr treba zdôrazniť, že obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky spočívajúci v obraze okrúhleho podnosu zdobeného citrónmi má z vizuálneho hľadiska rovnako dôležité postavenie v prihlasovanej ochrannej známke ako slovo „limoncello“. Ďalej treba zdôrazniť, že slová „della“, „costiera“ a „amalfitana“ sa nachádzajú pod slovom „limoncello“ a sú napísané omnoho menším písmom žltou farbou, a preto sú v porovnaní so slovom „limoncello“ nepochybne druhoradé. Pokiaľ ide o slovo „shaker“, sotva ho vidno v rámci ochrannej známky ako celku, pretože sa nachádza v spodnej časti ochrannej známky a je napísané malými písmenami modrej farby v obdĺžniku, ktorého obsah je bielej farby. Obraz pohára v písmene „k“ je takmer prehliadnuteľný. Prvok „shaker“ je takto v celkovom dojme, ktorý vytvára prihlasovaná ochranná známka, zanedbateľný.
42
Okrem toho treba pripomenúť, že spotrebitelia predmetných výrobkov sú naopak zvyknutí na ich označovanie a rozpoznávanie v závislosti od slovného prvku, ktorý slúži na ich identifikáciu [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. júla 2005, Murúa Entrena/ÚHVT — Bodegas Murúa (Julián Murúa Entrena), T-40/03, Zb. s. II-2831, bod 56, a z 12. marca 2008, Sebirán/ÚHVT — El Coto de Rioja (Coto d’Arcis), T-332/04, bod 38]. Pokiaľ obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky spočíva výlučne na okrúhlom podnose zdobenom citrónmi, potom tento prvok nezaujme pozornosť priemerných spotrebiteľov dotknutých výrobkov, ktorí sú pravidelne konfrontovaní s obrazmi citrónov umiestnenými na citrónových likéroch. Naopak, pokiaľ ide o slovo „limoncello“, vzhľadom na jeho vystupujúce postavenie a na jeho postavenie voči ďalším prvkom, keďže je napísané veľkými písmenami bielou farbou na modrom podklade, v dôsledku čoho vyniká na tomto podklade, a vzhľadom na jeho veľkosť oproti všetkým ostatným slovným prvkom tejto zloženej ochrannej známky, je to práve toto slovo, ktoré si príslušná skupina verejnosti uchová v pamäti. Takto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že okrúhly podnos zdobený citrónmi, hoci ide o ozdobný prvok, je schopný rozlíšiť označené výrobky a upútať pozornosť dotknutého spotrebiteľa omnoho viac ako slovný prvok.
43
Za týchto okolností sa treba domnievať, že slovo „limoncello“ môže prevládať v celkovom dojme, ktorý vyvoláva vo vedomí príslušnej skupiny verejnosti prihlasovaná ochranná známka.
44
Uvedený záver nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne, podľa ktorého slovo „limoncello“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pretože je opisné. Bez toho, aby sa skúmala otázka, či slovo „limoncello“ je pre príslušnú skupinu verejnosti opisné, treba pripomenúť, že v každom prípade prípadná nízka rozlišovacia spôsobilosť jedného prvku kombinovanej ochrannej známky nevyhnutne neznamená, že tento prvok nemôže byť dominantným prvkom, keďže predovšetkým z dôvodu jeho umiestnenia v označení alebo jeho veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať ako dominantný a uchovať si ho v pamäti [rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2006, Inex/ÚHVT — Wiseman (Zobrazenie kravskej kože), T-153/03, Zb. s. II-1677, bod 32, a rozsudok PAGESJAUNES.COM, už citovaný, bod 54; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2004, AVEX/ÚHVT — Ahlers (a), T-115/02, Zb. s. II-2907, bod 20].
45
V tomto štádiu preskúmania sa preto netreba vyjadriť k prípadnej nízkej rozlišovacej spôsobilosti slova „limoncello“, lebo vzhľadom na úvahy uvedené v bode 41 a 43 vyššie je zrejmé, že toto slovo môže príslušná skupina verejnosti vnímať ako dominantné a uchovať si ho v pamäti (pozri v tomto zmysle rozsudok PAGESJAUNES.COM, už citovaný, bod 55).
46
Pokiaľ ide o vizuálne porovnanie kolidujúcich označení, skúmané každé z nich ako celok, je teda potrebné zdôrazniť, že medzi nimi existuje určitá podobnosť. Slová „limoncello“ a „limonchelo“ sú totiž vizuálne takmer zhodné, a preto treba konštatovať, že skoršia ochranná známka je zahrnutá v prihlasovanej ochrannej známke. Treba zdôrazniť, že rozdiely súvisiace s dodatkom okrúhleho podnosu zdobeného citrónmi, ako aj s ďalšími slovnými alebo obrazovými prvkami, ktoré sú zanedbateľné alebo prinajmenšom druhoradé, ako sa konštatovalo v bode 41 vyššie, nie sú dostatočne dôležité na to, aby sa zamietla táto podobnosť, ktorú vytvára slovo „limoncello“, tvoriace prvé slovo prihlasovanej ochrannej známky a tiež viac priťahujúce pozornosť priemerného spotrebiteľa.
47
Pokiaľ ide o fonetické porovnanie, je potrebné zdôrazniť, že slová „limoncello“ a „limonchelo“ sú z fonetického hľadiska podobné. Prvé dve slabiky „li“ a „mon“ sa vyslovujú zhodným spôsobom a dve slabiky „cello“ a „chelo“, hoci sú napísané odlišne, sa v Španielsku vyslovujú podobne. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, sa totiž zdá, že španielska verejnosť vyslovuje slovo „limoncello“ podľa pravidiel talianskej výslovnosti, to znamená rovnako ako slovo „limonchelo“ v španielčine. Hoci kolidujúce ochranné známky sa odlišujú, pokiaľ ide o počet slov, existuje medzi nimi fonetická podobnosť, pretože skoršia ochranná známka je v celom rozsahu zahrnutá v prihlasovanej ochrannej známke.
48
Navyše spoločný prvok oboch predmetných ochranných známok je prvé slovo prihlasovanej ochrannej známky a to sa vyslovuje ako prvé. Ani dodatok, akým je výraz „della costiera amalfitana“, ani dodatok, akým je slovo „shaker“, nespochybňuje túto podobnosť, lebo nemožno vôbec vylúčiť, že pri ústnej objednávke dotknutý spotrebiteľ vysloví výlučne toto prvé slovo. Je všeobecne známe, že likér na citrónovom základe sa často konzumuje po ústnej objednávke ako digestívum po jedle. Z tohto hľadiska nie je úspešné tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého si v reštaurácii klient objedná druhový výrobok („un limoncello“) bez toho, aby tak mohol urobiť na základe osobitnej ochrannej známky, a že relevantným nákupom je teda nákup, ktorý uskutočnilo predtým reštauračné zariadenie, ktoré má skutočne možnosť vybrať výrobok na základe ochrannej známky. Reštauračné zariadenie totiž môže mať k dispozícii viacero ochranných známok, čiže konečný spotrebiteľ môže ešte uskutočniť výber počas svojej objednávky. Slovo „limoncello“ tvorí teda z fonetického hľadiska dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky. Preto existuje významná fonetická podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami.
49
Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie kolidujúcich označení, nie je vylúčené, že slová „limoncello“ alebo „limonchelo“ môžu naznačovať likér na citrónovom základe. Pokiaľ ide o výraz „della costiera amalfitana“, pravdepodobne sa chápe ako označenie toho, že predmetný výrobok pochádza z určitého pobrežia. Preto koncepčný význam prihlasovanej ochrannej známky pre španielsku verejnosť je „likér vyrobený z citróna, pochádzajúci z určitého pobrežia“. Preto jediný koncepčný rozdiel oproti skoršej ochrannej známke spočíva v upresnení toho, že tento likér pochádza z určitého pobrežia. Nič však nebráni tomu, aby výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, pochádzali z toho istého pobrežia, hoci slovo, ktoré tvorí túto ochrannú známku, je napísané podľa pravidiel španielskeho pravopisu. Navyše treba pripomenúť, že nemožno vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny iba z toho dôvodu, že miesta výroby predmetných nápojov sú rozdielne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, body 29 a 30, a uznesenie Súdneho dvora z 24. apríla 2007, Castellblanch/ÚHVT, C-131/06 P, bod 46). Preto existuje aj koncepčná podobnosť kolidujúcich označení.
50
Za týchto okolností treba vyvodiť záver, že existuje určitá podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami. Preto sa netreba stotožniť s konštatovaním odvolacieho senátu v bode 21 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú ochranné známky vizuálne a foneticky takmer zhodné. Tento omyl však sám osebe nie je dostatočný na to, aby viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ak odvolací senát správne dospel k záveru, že existovala pravdepodobnosť zámeny.
51
Preto je potrebné ešte celkovo posúdiť, či existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
O pravdepodobnosti zámeny
52
Treba pripomenúť, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami a najmä podobnosť ochranných známok a podobnosť označených tovarov a služieb. Takto je možné nahradiť nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi a službami vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne (rozsudok Canon, už citovaný, bod 17).
53
Stanovisko odvolacieho senátu, pokiaľ ide o existenciu pravdepodobnosti zámeny, je vysvetlené v bode 22 napadnutého rozhodnutia takto:
„Vzhľadom na podobnosť ochranných známok a na zhodnosť výrobkov, ktoré označujú a ktoré sú obsiahnuté v triede 33, existuje pravdepodobnosť, že španielski spotrebitelia si budú zamieňať alebo spájať ich obchodný pôvod.“
54
Žalobkyňa tvrdí, že vizuálne, fonetické a koncepčné rozdiely medzi kolidujúcimi označeniami kompenzujú zhodnosť predmetných výrobkov, a preto neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, čo podporuje aj nízka rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky LIMONCHELO, ktorej možno poskytnúť len zníženú ochranu.
55
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací senát vôbec neskúmal rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky LIMONCHELO alebo talianskeho slova „limoncello“. Aj keď však odvolací senát nesprávne nepriznal týmto slovám slabú rozlišovaciu spôsobilosť, takýto omyl nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
56
Treba totiž zdôrazniť, že priznanie nízkej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známke nebráni konštatovaniu existencie pravdepodobnosti zámeny v prejednávanej veci. Hoci je totiž pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny nutné zohľadniť rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok Canon, už citovaný, bod 24), pri takom posudzovaní ide len o jeden z viacerých intervenujúcich prvkov. Dokonca aj v prípade, keď má skoršia ochranná známka nízku rozlišovaciu spôsobilosť, môže existovať pravdepodobnosť zámeny predovšetkým z dôvodu podobnosti dotknutých označení a podobnosti dotknutých tovarov alebo služieb [rozsudok PAGESJAUNES.COM, už citovaný, bod 70; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. marca 2005, L’Oréal/ÚHVT — Revlon (FLEXI AIR), T-112/03, Zb. s. II-949, bod 61].
57
Okrem iného téza obhajovaná žalobkyňou v tejto súvislosti by mala za účinok potlačenie okolnosti založenej na podobnosti ochranných známok v prospech okolnosti založenej na rozlišovacej spôsobilosti skoršej národnej ochrannej známky, ktorej by bol pripísaný neprimeraný význam. Z uvedeného by vyplývalo, že ak by skoršia národná ochranná známka mala iba nízku rozlišovaciu spôsobilosť, pravdepodobnosť zámeny by existovala len v prípade jej úplnej reprodukcie ochrannou známkou, ktorej zápis sa požaduje, a to bez ohľadu na stupeň podobnosti dotknutých označení (uznesenie Súdneho dvora z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C-235/05 P, bod 45). Takýto výsledok by však nebol v súlade so samotnou podstatou celkového posúdenia, ktoré sú príslušné orgány povinné vykonať na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/Devinlec a ÚHVT, C-171/06 P, bod 41, a rozsudok PAGESJAUNES.COM, už citovaný, bod 71).
58
Z predchádzajúceho a obzvlášť zo skutočnosti, že príslušná skupina verejnosti si uchováva v pamäti len nedokonalý obraz predmetných ochranných známok, takže ich spoločný prvok, slovo „limoncello“ alebo „limonchelo“, vytvára určitú podobnosť medzi nimi, a zo vzájomnej závislosti medzi zohľadňovanými skutočnosťami, keďže dotknuté výrobky sú zhodné, vyplýva, že v prejednávanej veci existuje pravdepodobnosť zámeny.
59
Preto treba konštatovať, že odvolací senát správne dospel k záveru, že existuje pravdepodobnosť zámeny. Preto sa musí prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom dôvode založenom na zneužití právomoci
60
Žalobkyňa sa domnieva, že ÚHVT sa dopustil zneužitia právomoci, keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie.
61
Podľa žalobkyne zjavná povaha nesprávneho posúdenia ÚHVT vyplýva na jednej strane zo zohľadnenia iba pojmu „limoncello“ prihlasovanej ochrannej známky počas posúdenia pravdepodobnosti zámeny so skoršou ochrannou známkou, čo je v rozpore s celkovým posúdením rôznych okolností, ktoré môžu spôsobiť pravdepodobnosť zámeny.
62
Na druhej strane žalobkyňa vidí zjavné nesprávne posúdenie v stanoviskách, ktoré zaujalo ÚHVT v priebehu konania, a to preto, lebo sú úplne protirečivé. V tejto súvislosti konfrontuje list ÚHVT z 23. novembra 1999 a napadnuté rozhodnutie.
63
ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
64
Je potrebné pripomenúť, že pojem zneužitie právomoci má presný význam v práve Spoločenstva a že sa vzťahuje na situáciu, keď správny orgán používa svoje právomoci na iný účel, ako je účel, na ktorý mu boli zverené. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa ukazovateľov zdá, že bolo prijaté preto, aby sa dosiahli iné ciele ako uvádzané ciele [rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. apríla 1996, Industrias Pesqueras Campos a i./Komisia, T-551/93 a T-231/94 až T-234/94, Zb. s. II-247, bod 168; z 12. januára 2000, DKV/ÚHVT (COMPANYLINE), T-19/99, Zb. s. II-1, bod 33; z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Biela a červená okrúhla tableta), T-337/99, Zb. s. II-2597, bod 66, a z 12. decembra 2002, eCopy/ÚHVT (ECOPY), T-247/01, Zb. s. II-5301, bod 22].
65
Treba zdôrazniť, že žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že prijatie napadnutého rozhodnutia malo iný cieľ, ako overiť, či sa zápis prihlasovanej ochrannej známky na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 mal, alebo nemal odmietnuť.
66
Pokiaľ ide o údajné zohľadnenie iba pojmu „limoncello“, stačí pripomenúť, ako bolo konštatované vyššie, že odvolací senát správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Preto údajné nedostatky, ktorých sa mohol odvolací senát dopustiť tým, že dospel k tomuto záveru, nestačia na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
67
Pokiaľ ide o údajné protirečivé stanovisko ÚHVT, žalobkyňa uvádza, že tým, že vo svojom liste z 23. novembra 1999 tvrdí, že je nevyhnutné ohraničiť prihlášku na osobitnú triedu výrobkov, ktorú tvoria citrónové likéry pochádzajúce z amalfijského pobrežia, z dôvodu osobitosti pôvodu pri určení výberu spotrebiteľa, ÚHVT sa chcel vyhnúť pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ ide o pôvod likéru. ÚHVT takto potvrdil vnútornú spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky identifikovať citrónový likér vyrobený na amalfijskom pobreží. Naopak, v napadnutom rozhodnutí sa odvolací senát podľa žalobkyne protirečivým spôsobom domnieval, že ten istý výraz mohol vytvárať pravdepodobnosť zámeny vo vedomí priemerného španielskeho spotrebiteľa.
68
Tejto argumentácie nemožno vyhovieť. Tým, že ÚHVT žiadal o ohraničenie kategórie výrobkov, pre ktoré sa môže prihlasovaná ochranná známka zapísať, totiž overil, či sa na prihlasovanú ochrannú známku vzťahovali absolútne dôvody zamietnutia a najmä článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 40/94 v tom zmysle, že bez tohto ohraničenia mohla existovať pravdepodobnosť uvedenia spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o geografický pôvod výrobku, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka. ÚHVT v žiadnom prípade neuviedol, že zemepisné označenie vylúči akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny v prípade prípadnej námietky vznesenej v rámci článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.
69
Preto treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom dôvode založenom na povinnosti odôvodnenia
70
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné odôvodnenie, lebo z neho nevyplýva jasným a nepochybným spôsobom odôvodnenie odvolacieho senátu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyznačuje početnými opomenutiami, ktorých sa dopustil odvolací senát pri porovnaní označení a pri posúdení pravdepodobnosti zámeny.
71
ÚHVT nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne.
72
V rozsahu, v akom tvrdenia žalobkyne patria do dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení, boli tieto tvrdenia už skúmané v rámci prvého dôvodu.
73
Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba najskôr pripomenúť, že podľa článku 73 prvej vety nariadenia č. 40/94 musia byť rozhodnutia ÚHVT odôvodnené. Okrem iného pravidlo 50 ods. 2 písm. h) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), stanovuje, že rozhodnutie odvolacieho senátu musí obsahovať odôvodnenie. Takto určená povinnosť odôvodnenia má rovnaký rozsah ako povinnosť vyplývajúca z článku 253 ES. Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie, ktoré vyžaduje článok 253 ES, musí poukazovať jasným a nepochybným spôsobom na úvahu autora aktu. Táto povinnosť má dvojaký cieľ — na jednej strane umožniť dotknutým osobám poznať odôvodnenie prijatého opatrenia s cieľom obrany svojich práv a na druhej strane umožniť súdu Spoločenstva vykonávať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia spĺňa tieto podmienky, musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na všetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblasť [rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2004, Sunrider/ÚHVT — Vitakraft-Werke Wührmann a Friesland Brands (VITATASTE a METABALANCE 44), T-124/02 a T-156/02, Zb. s. II-1149, body 72 a 73, a z 21. novembra 2007, Wesergold Getränkeindustrie/ÚHVT — Lidl Stiftung (VITAL FIT), T-111/06, bod 62].
74
Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že tvrdil, že obe ochranné známky sú vizuálne a foneticky veľmi blízke jedna druhej, bez akéhokoľvek rozboru.
75
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací senát po tom, ako pripomenul obsah a výklad judikatúry článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, v odôvodnení č. 18 napadnutého rozhodnutia uviedol, že súhlasí s námietkovým oddelením, pokiaľ ide o skutočnosť, že kolidujúce ochranné známky vzhľadom na výrobky, na ktoré sa vzťahujú, patriace do triedy 33, boli v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 zavádzajúco podobné.
76
Spresnil, že citrónový likér pochádzajúci z amalfijského pobrežia uvádzaný v súvislosti s prihlasovanou ochrannou známkou bol jasne zahrnutý do kategórie „likérov“, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Ďalej spresnil, že dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky bolo slovo „limoncello“, pretože toto slovo, a nie zdobená a farebná etiketa, na ktorej bolo umiestnené, je pre dotknutého spotrebiteľa hlavným rozlišovacím prvkom. Uviedol, že so zreteľom na väčšiu veľkosť písmen slova„limoncello“ a na jeho vystupujúce postavenie bolo pravdepodobné, že doplňujúce slová menšej veľkosti, ktoré sa nachádzajú pod uvedeným slovom, zostanú spotrebiteľmi z väčšej časti prehliadnuté.
77
Odvolací senát uviedol, že skoršiu ochrannú známku tvoril znak LIMONCHELO, že kolidujúce ochranné známky sú vizuálne a foneticky veľmi blízke jedna druhej a že bolo zbytočné, vzhľadom na celkovú podobnosť okamžite vnímateľnú medzi kolidujúcimi označeniami, venovať sa rozkladaniu písmena po písmene, slabiky po slabike preto, aby sa preukázala ich podobnosť. Odvolací senát zastával názor, že ochranné známky boli z fonetického hľadiska a z vizuálneho hľadiska takmer zhodné.
78
Vyvodil teda záver, že vzhľadom na podobnosť kolidujúcich ochranných známok a na zhodnosť výrobkov, ktoré označujú, existuje pravdepodobnosť, že španielski spotrebitelia si budú zamieňať alebo spájať ich obchodný pôvod.
79
Aj za predpokladu, že toto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je stručné a neuvádza dostatočne dôvody, pre ktoré odvolací senát dospel k takémuto záveru, treba zohľadniť podrobnejšie odôvodnenie na tomto základe uvedené v rozhodnutí námietkového oddelenia. Odvolací senát totiž v odôvodnení č. 18 tohto napadnutého rozhodnutia uviedol, že súhlasí s námietkovým oddelením, pokiaľ ide o skutočnosť, že ochranné známky vzhľadom na výrobky, na ktoré sa vzťahujú, patriace do triedy 33, boli v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 zavádzajúco podobné. So zreteľom na funkčnú kontinuitu medzi námietkovými oddeleniami a odvolacími senátmi, čo potvrdzuje článok 62 ods. 1 nariadenia č. 40/94 [rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P, Zb. s. I-2213, bod 30; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 2006, La Baronia de Turis/ÚHVT — Baron Philippe de Rothschild (LA BARONNIE), T-323/03, Zb. s. II-2085, body 57 a 58], toto rozhodnutie, ako aj jeho odôvodnenie sú súčasťou kontextu, v rámci ktorého napadnuté rozhodnutie bolo prijaté, kontextu, ktorý je žalobkyni známy a ktorý dovoľuje súdu plne vykonávať jeho preskúmanie zákonnosti v súvislosti s dôvodnosťou posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Treba zdôrazniť, že námietkové oddelenie vo svojom rozhodnutí uviedlo, v čom boli kolidujúce ochranné známky vizuálne a foneticky podobné, a dôvody, pre ktoré existovala pravdepodobnosť zámeny v prejednávanej veci.
80
Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nespresňuje, prečo ňou uvedené a navrhnuté dôvody a dôkazy neumožňujú vyvodiť záver o neexistencii zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vedomí relevantných spotrebiteľov.
81
V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že inštitúcie nie sú povinné pri odôvodnení rozhodnutí, ktoré majú prijať, zaujať stanovisko k všetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby uvádzajú v konaní pred nimi. Stačí, keď vysvetlia skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v štruktúre rozhodnutia [uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 2008, Altana Pharma/ÚHVT — Avensa (PNEUMO UPDATE), T-327/06, bod 18; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Haladjian Frères/Komisia, T-204/03, Zb. s. II-3779, bod 199].
82
Treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci odvolací senát v napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré ho viedli k prijatiu tohto rozhodnutia, ako to vyplýva z opisu napadnutého rozhodnutia v bodoch 75 až 78 vyššie. Nemožno mu preto vyčítať, že neodpovedal na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pojem„limoncello“ má čisto opisnú povahu a stal sa všeobecne používaným pri druhových opisoch druhu likéru, alebo na tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sám ÚHVT navrhol zúžiť výrobky, na ktoré sa vzťahuje zápis prihlasovanej ochrannej známky, na citrónové likéry pochádzajúce z amalfijského pobrežia, a to z toho dôvodu, že ochranná známka by bola zavádzajúca, pokiaľ by predmetný likér mal odlišný pôvod.
83
Preto treba tretí dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia zamietnuť.
84
Z predchádzajúceho vyplýva, že treba zamietnuť žalobu ako celok.
O trovách
85
Žalobkyňa navrhuje, aby bol ÚHVT zaviazaný na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli tak v konaní pred Súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod uvedený ÚHVT v konaní pred Súdnym dvorom, ktorým sa namietala zjavná protirečivosť a nelogickosť zrušeného rozsudku, ÚHVT by mal byť v každom prípade zaviazaný na náhradu trov konania súvisiacich s týmto dôvodom, a to nezávisle od otázky, či Súd prvého stupňa vyhovie návrhom o pravdepodobnosti zámeny. Žalobkyňa pripomína, že ÚHVT vzal späť tento dôvod v nadväznosti na už citované uznesenie Súdu prvého stupňa 12. januára 2006, ktorým sa mu v tomto bode vyhovelo.
86
ÚHVT navrhuje, aby žalobkyňa bola zaviazaná na náhradu všetkých trov, ktoré vznikli v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred Súdnym dvorom.
87
V rozsudku Súdu prvého stupňa bol ÚHVT zaviazaný na náhradu trov konania. V rozsudku Súdneho dvora tento súd ponechal rozhodnutie o trovách konania na konanie vo veci samej. Je teda povinnosťou Súdu prvého stupňa rozhodnúť v tomto rozsudku o všetkých trovách konania, ktoré vznikli v rôznych konaniach, v súlade s článkom 121 rokovacieho poriadku.
88
Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nebola úspešná vo všetkých bodoch svojich návrhov, netreba rozdeliť trovy konania, pokiaľ neexistujú výnimočné dôvody v prejednávanej veci. Preto treba žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania, ktoré vznikli ÚHVT v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred Súdnym dvorom v súlade s jeho návrhmi.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
Shaker di L. Laudato & C. Sas je povinný nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli v konaní pred Súdom prvého stupňa a v konaní pred Súdnym dvorom.
Tiili
Dehousse
Wiszniewska-Białecka
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. novembra 2008.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: taliančina.
Top