ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 8. novembra 2011 (*)
„Plnenie rozpočtu – Vymáhanie – Započítanie pohľadávok – Retroaktívny účinok – Rozsudok Súdu prvého stupňa zaväzujúci Komisiu na náhradu škody spolu s úrokmi – Pohľadávka, ktorá je určitá, má stanovenú výšku a je splatná“
Vo veci T‑37/08,
Robert Walton, s bydliskom v Oxforde (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Beard, barrister,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 16. novembra 2007 o vymáhaní sumy 36 551,58 eura, ktorú jej dlhoval žalobca, formou započítania pohľadávok,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude (spravodajca),
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. marca 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Prejednávaná vec sa týka rozhodnutia Komisie zo 16. novembra 2007 vydaného na základe článku 73 nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74; ďalej len „rozpočtové nariadenie“), o vymáhaní sumy 36 551,58 eura, ktorú jej dlhoval žalobca Robert Walton formou započítania pohľadávok (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
1. O pohľadávke Spoločenstva voči žalobcovi
2 V októbri 1999 prijala Komisia Európskych spoločenstiev žalobcu do zamestnania ako dočasného zamestnanca na dobu päť rokov so šesťmesačnou skúšobnou lehotou.
3 Listom z 3. októbra 2000 Komisia žalobcu informovala, že jeho zmluva zanikne výpoveďou k 16. októbru 2000. Listom z 22. novembra 2000 mu Komisia oznámila, že Európskemu spoločenstvu dlhuje sumu 13 104,14 eura, keďže neoprávnene prijal odmenu za mesiace, počas ktorých nepracoval. V tomto zmysle mu bolo 24. januára 2001 zaslané oznámenie o dlhu.
4 Žalobca spochybnil svoje prepustenie podaním žaloby na Súd prvého stupňa. Rozsudkom z 9. apríla 2003, Walton/Komisia (T‑155/01, Zb. VS s. I‑A‑121, II‑595), Súd prvého stupňa žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že pracovnú zmluvu vypovedal samotný žalobca svojím správaním v čase od konca júna do 9. augusta 2000.
5 Z tohto dôvodu Komisia usúdila, že nie je povinná vyplatiť žalobcovi odstupné v súvislosti s jeho prepustením. Listom z 23. októbra 2003 ho preto požiadala o vrátenie odstupného v súvislosti s prepustením, konkrétne vo výške 13 815,16 eura, spolu s úrokmi za obdobie od 11. januára 2004, ktoré mu vyplatila pri vypovedaní jeho pracovnej zmluvy. Oznámenie o dlhu, v ktorom bol žalobca požiadaný o vrátenie tejto sumy, bolo vydané 27. novembra 2003.
6 Dňa 27. mája 2005 prijala Komisia na základe článku 72 rozpočtového nariadenia rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v zmysle článku 256 ES, na sumu 26 919,30 eura (čo zodpovedá súčtu 13 104,14 eura a 13 815,16 eura) spolu so sumou 4 813,26 eura ako úroky za obdobie do 31. marca 2005 (ktorá sa po tomto dni bude ďalej zvyšovať o 5,06 eura denne) (ďalej len „rozhodnutie o nútenom výkone“).
7 Žalobca nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu o nútenom výkone.
2. O pohľadávke žalobcu voči Spoločenstvu
8 Žalobca bol súčasťou skupiny osôb, ktoré boli predtým, ako ich Komisia v októbri 1999 zamestnala ako dočasných zamestnancov, zamestnancami podniku tretej osoby, zmluvného partnera spoločného podniku Joint European Torus (JET), ktorého úlohou bola realizácia programu „Jadrová syntéza“ predpokladajúceho zostrojenie, prevádzkovanie a využívanie veľkého torického prístroja typu tokamak a jeho prídavných zariadení (ďalej len „projekt JET“). Súd prvého stupňa na základe žaloby o náhradu škody podanej touto skupinou rozhodol, že Komisia sa tým, že týmto osobám v rozpore so štatútom JET neponúkla zmluvy na dočasné zamestnanie na výkon úloh v rámci JET, dopustila pochybenia, ktoré má za následok vznik zodpovednosti na strane Európskeho spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, ďalej len „medzitýmny rozsudok Eagle“).
9 V medzitýmnom rozsudku Eagle, už citovanom v bode 8 vyššie, Súd prvého stupňa okrem toho uviedol, že v dôsledku pochybenia Komisie stratili dotknuté osoby významnú možnosť byť zamestnaní ako dočasní zamestnanci a vznikla im materiálna ujma vyplývajúca z rozdielu medzi jednak odmenami a výhodami, ktoré by boli dotknuté osoby dostali alebo získali, ak by pracovali na projekte JET ako dočasní zamestnanci, a na druhej strane odmenami a výhodami, ktoré v skutočnosti dostali alebo získali ako zamestnanci podnikov tretích osôb.
10 Súd prvého stupňa v bode 171 medzitýmneho rozsudku Eagle, už citovaného v bode 8 vyššie, spresnil, že obdobie, za ktoré sa má vyplatiť náhrada škody, sa začína dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá bola uzavretá ako prvá alebo ktorej účinnosť bola predĺžená ako prvej v rámci obdobia piatich rokov pred podaním žaloby o náhradu škody, a končí sa buď v deň, keď dotknutá osoba prestala pracovať na projekte JET, ak tento deň nastal skôr ako 31. decembra 1999, keď sa projekt skončil, alebo v tento posledný deň, ak dotknutá osoba pracovala na projekte JET až do jeho skončenia.
11 V medzitýmnom rozsudku Eagle, už citovanom v bode 8 vyššie, Súd prvého stupňa zaviazal Komisiu, aby nahradila majetkovú ujmu, ktorú utrpel každý zo žalobcov vo veci, ktorá viedla k vydaniu uvedeného rozsudku, vrátane žalobcu v tomto konaní, v dôsledku skutočnosti, že ich Komisia nezamestnala ako dočasných zamestnancov na výkon úloh v rámci projektu JET. Súd prvého stupňa navyše rozhodol, že účastníci konania sú povinní predložiť mu sumu náhrady škody, ku ktorej dospeli vzájomnou dohodou a ktorá je dlžná ako náhrada tejto ujmy. Ak by sa nedohodli, boli povinní predložiť Súdu prvého stupňa svoje návrhy s vyčíslením škody.
12 Keďže účastníci konania sa nedohodli, 28. októbra 2005 predložili Súdu prvého stupňa svoje návrhy s vyčíslením škody. Rozsudkom z 12. júla 2007, Eagle a i./Komisia (T‑144/02, Zb. s. II‑2721), Súd prvého stupňa zaviazal Komisiu zaplatiť každému zo žalobcov náhradu škody zodpovedajúcu sume uvedenej pre každého z nich v prílohe 3 tohto rozsudku. Tiež rozhodol, že k tejto sume sa pripočítajú úroky vo výške 5,25 % od 31. decembra 1999 až do skutočného zaplatenia.
13 Príloha 3 rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovaného v bode 12 vyššie, stanovuje, že náhrada škody, ktorá sa mala k 31. decembru 1999 zaplatiť žalobcovi, bola vo výške 208 021 libier šterlingov (GBP).
3. O započítaní pohľadávok
14 Otázku prípadného započítania náhrady škody, ktorú mohla Komisia dlhovať žalobcovi na základe rozsudku, ktorý sa mal vydať, oproti pohľadávke, ktorú mala voči žalobcovi, uviedla Komisia po prvýkrát v prílohe k svojim návrhom s vyčíslením škody z 28. októbra 2005, predloženým v konaní o vyčíslenie škody vo veci, ktorá viedla k rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovanému v bode 12 vyššie. Žalobca e‑mailom z 21. decembra 2005 požiadal Komisiu, aby mu poskytla vysvetlenie k tomuto prípadnému započítaniu. Komisia na túto žiadosť odpovedala listom z 22. decembra 2005.
15 Žalobcovia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie, vo svojich návrhoch s vyčíslením škody z 19. februára 2007 spochybnili možnosť Komisie započítať pohľadávky Spoločenstva voči žalobcovi oproti sumám, ktoré mu boli dlhované.
16 Komisia po týchto nových návrhoch s vyčíslením škody vyhlásila, že netrvá na svojom návrhu, aby sa v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie, rozhodlo o prípadnom započítaní pohľadávok. Súd prvého stupňa vzal toto vyhlásenie na vedomie v bode 19 rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovanom v bode 12 vyššie.
17 Po vydaní rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovaného v bode 12 vyššie, sa žalobca 19. júla 2007 obrátil na Komisiu so žiadosťou, aby mu potvrdila presnosť jeho výpočtov súm, ktoré dlhovala žalobcom. Komisia odpovedala e‑mailom z 31. júla 2007, že s týmito výpočtami súhlasí, pričom si však vyhradila možnosť vrátiť sa k výpočtu denných úrokov.
18 Komisia v liste z 24. septembra 2007 uviedla, že má v úmysle pristúpiť k započítaniu sumy dlžnej žalobcovi. Žalobca na to odpovedal listom z 25. októbra 2007, v ktorom uviedol, že Komisia nie je oprávnená pristúpiť k takémuto započítaniu. Komisia v liste z 25. októbra 2007 odpovedala, že so stanoviskom žalobcu nesúhlasí.
19 Listom z 9. novembra 2007, ktorý žalobca dostal 13. novembra 2007, Komisia oznámila, že započítala pohľadávky a že sumu 36 551,58 eura, ktorú žalobca dlhoval Spoločenstvu, odpočítala od sumy 421 749,73 eura, ktorú mu dlhovalo Spoločenstvo. Suma 36 551,58 eura sa skladala zo sumy 13 104,14 eura uvedenej v jej oznámení o dlhu z 24. januára 2001 a sumy 13 815,16 eura uvedenej v jej oznámení o dlhu z 27. novembra 2003, ako aj z úrokov z týchto súm vo výške 9 632,28 eura. Z prílohy listu z 9. novembra 2007 vyplýva, že tieto úroky sa vzťahujú na obdobie od splatnosti každého z týchto oznámení o dlhu do 8. novembra 2007. Suma 421 749,73 eura zodpovedala náhrade škody vo výške 208 021 GBP zvýšenej o úroky.
20 Dňa 16. novembra 2007 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie a zaplatila žalobcovi sumu v celkovej výške 385 198,15 eura (t. j. sumu 421 749,73 eura zníženú o sumu 36 551,58 eura).
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. januára 2008 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
22 Žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
23 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
1. O prípustnosti
24 Komisia tvrdí, že v prejednávanej veci chýba napadnuteľný akt. Započítanie je podľa nej len jednoduchým dôsledkom toho, že skorší rozsudok a skoršie rozhodnutie nadobudli právoplatnosť. Započítanie teda podľa nej nie je napadnuteľným aktom, a preto je žaloba neprípustná.
25 Treba pripomenúť, že akt, ktorým Komisia uskutočňuje mimosúdne započítanie dlhov voči pohľadávkam, ktoré vychádzajú z rozličných právnych vzťahov s tou istou osobou, predstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003, Komisia/CCRE, C‑87/01 P, Zb. s. I‑7617, bod 45) a že v rámci takejto žaloby prislúcha Všeobecnému súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia o započítaní vzhľadom na jeho účinky týkajúce sa toho, že sporné sumy žalobcovi v skutočnosti neboli vyplatené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Helkon Media/Komisia, T‑122/06, neuverejnený v Zbierke, bod 46, a z 8. júla 2009, Komisia/Atlantic Energy, T‑182/08, neuverejnený v Zbierke, bod 70).
26 Keďže v prejednávanej veci Komisia vykonala mimosúdne započítanie, žaloba podaná proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná. Preto treba zamietnuť námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia.
2. O veci samej
27 Na podporu svojich návrhov uvádza žalobca štyri žalobné dôvody. Prvý je založený na zneužití konania. Druhý je založený na porušení zásady legitímnej dôvery. Tretí sa zakladá na pochybeniach, ktoré ovplyvnili základ započítania. Štvrtý je založený na pochybeniach pri vyčíslení započítania, vyplývajúcich zo zohľadnenia úrokov z omeškania.
O prvom žalobnom dôvode, založenom na zneužití konania
28 Žalobca tvrdí, že je nesprávne a nespravodlivé, že Komisia vykonala mimosúdne započítanie, keďže otázku započítania mohla vzniesť pred súdmi Spoločenstva. Započítanie je podľa neho otázka, ktorá sa mala vzniesť a prejednať v skoršom štádiu konania. Podľa neho by sa nemalo pripustiť, aby sa Komisia vyhla kontradiktórnej rozprave a súdnemu preskúmaniu tým, že po vyhlásení rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovaného v bode 12 vyššie, bude konať oneskorene a jednostranne.
29 Žalobca sa domnieva, že prinajmenšom podľa anglického práva predstavuje otázka započítania v konaniach týkajúcich sa nárokov na náhradu škody prostriedok obrany, ktorý musí byť riadne vznesený pred príslušným súdom. V opačnom prípade by mohli byť nárokované a súdom prípadne priznané sumy znížené až zrušené.
30 Najprv treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o vymáhaní dlhu započítaním pohľadávok, ktoré je prijaté na základe článku 73 rozpočtového nariadenia a článku 83 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, v znení zmien a doplnení nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1248/2006 zo 7. augusta 2006 (Ú. v. EÚ L 227, s. 3, ďalej len „vykonávacie pravidlá“).
31 Následne treba konštatovať, že konanie stanovené rozpočtovým nariadením, ktoré vedie k prijatiu rozhodnutia o vymáhaní pohľadávky započítaním, nestanovuje, že Komisia je najprv povinná oznámiť pred súdom svoj úmysel uskutočniť započítanie.
32 Článok 73 ods. 1 rozpočtového nariadenia totiž stanovuje, že účtovník vymáha sumy tak, že ich započíta vo vzťahu k rovnocenným pohľadávkam, ktoré majú Spoločenstvá voči každému dlžníkovi, ktorý má sám voči Spoločenstvám pohľadávku, ktorá je určitá, má stanovenú výšku a je splatná.
33 Článok 71 rozpočtového nariadenia navyše stanovuje, že príslušný úradník musí najprv konštatovať pohľadávku, t. j. overiť existenciu dlhu dlžníka, zistiť alebo overiť skutočnosť a výšku dlhu a overiť podmienky splatnosti dlhu. Článok 79 vykonávacích pravidiel vyžaduje, aby sa úradník ubezpečil predovšetkým o tom, že pohľadávka je „určitá“ a nepodlieha podmienke. Rovnako je povinný uistiť sa, že pohľadávka „má stanovenú výšku“, vyjadrenú presne a v peniazoch, ako aj že je „splatná“, t. j. nie je predmetom žiadnej lehoty na zaplatenie. Článok 80 vykonávacích pravidiel navyše stanovuje, že každé konštatovanie pohľadávky vychádza z podporných dokumentov, ktoré osvedčujú práva Spoločenstiev.
34 V zmysle článku 71 ods. 2 rozpočtového nariadenia musí byť každá pohľadávka, o ktorej sa zistí, že je „určitá, má stanovenú výšku a je splatná“, uvedená v povolení na vymáhanie pohľadávok predloženom účtovníkovi a vypracovanom zodpovedným povoľujúcim úradníkom. Navyše podľa článku 78 ods. 2 vykonávacích pravidiel je príkaz na vymáhanie operácia, ktorou dá zodpovedný povoľujúci úradník účtovníkovi pokyn na vymáhanie zistenej pohľadávky.
35 Komisia preto správne uviedla, že nebola povinná uviesť započítanie ako prostriedok obrany v rámci konania týkajúceho sa veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie.
36 Navyše treba poznamenať, že Komisia tým, že pristúpila k vymáhaniu dlhu započítaním pohľadávok na základe článku 73 rozpočtového nariadenia, nijako nezasiahla do procesných práv žalobcu. Žalobca totiž mohol uplatniť svoje procesné práva tromi spôsobmi. Po prvé mal žalobca možnosť podať odvolanie proti rozsudku Walton/Komisia, už citovanému v bode 4 vyššie, aby napadol konštatovanie, že jeho správanie znamenalo vypovedanie jeho pracovnej zmluvy. Po druhé mal možnosť napadnúť rozhodnutie o nútenom výkone. Po tretie mohol podať návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 16. novembra 2007 o vymáhaní sumy 36 551,58 eura započítaním pohľadávky voči žalobcovi (pozri bod 25 vyššie), čo urobil v prejednávanej veci.
37 V dôsledku toho nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že Komisia zabránila akémukoľvek súdnemu preskúmaniu zákonnosti započítania pohľadávok.
38 Vzhľadom na to, čo je uvedené vyššie, sa Komisia nedopustila „zneužitia konania“. Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode, založenom na porušení zásady legitímnej dôvery
39 Žalobca tvrdí, že Komisia v ňom vyvolala legitímne očakávania, že mu v plnej výške vyplatí sumy uvedené v tabuľke zaslanej e‑mailom z 31. júla 2007 (pozri bod 17 vyššie).
40 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci nachádzajúcu sa v situácii, v ktorej u nej inštitúcia Spoločenstva vyvolala dôvodné nádeje. V zásade nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ mu správny orgán neposkytol presné uistenia (rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C‑506/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 147; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑346/99 až T‑348/99, Zb. s. II‑4259, bod 93).
41 V prejednávanej veci Komisia nikdy neposkytla presné uistenia, že nevykoná započítanie pohľadávok. Jej e‑mail z 31. júla 2007, na ktorý za žalobca odvoláva, totiž neobsahuje nijaký sľub ani uistenie v tomto zmysle. Uvedený e‑mail sa týka len presnosti výpočtov, ktoré sa vzťahujú na všetkých žalobcov v konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie. Tento e‑mail sa totiž nevzťahoval osobitne na prípad sporu medzi Komisiou a žalobcom a neobsahoval nijaké zmienky o spôsoboch vymáhania pohľadávok Komisie. Sporný e‑mail preto nemohol vyvolať u žalobcu legitímne očakávanie, že Komisia nevykoná započítanie.
42 To isté platí pre vyhlásenie Komisie nasledujúce po jej nových návrhoch s vyčíslením škody predložené v konaní týkajúcom sa veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie. V tomto vyhlásení, ktoré Súd prvého stupňa vzal na vedomie v bode 19 uvedeného rozsudku, Komisia spresnila, že sa nezaoberá otázkou započítania, ktorú vzniesla v rámci tohto konania, a že Súd prvého stupňa preto o tejto otázke nemá rozhodovať. Takéto vyhlásenie však neznamená, že Komisia sa vzdala svojho práva uskutočniť vymáhanie započítaním pohľadávky Spoločenstva voči žalobcovi mimo tohto konania.
43 Žalobca teda neuviedol nijaké presné uistenie ani sľub, ktoré by uňho mohli vyvolať legitímnu dôveru, že Komisia nevykoná vymáhanie dlhu započítaním pohľadávok. Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode, založenom na pochybeniach, ktoré ovplyvnili základ započítania
44 Žalobca spochybňuje započítanie pohľadávok, ktoré vykonala Komisia. Pokiaľ ide o oznámenie Komisie o dlhu z 24. januára 2001, tvrdí, že toto oznámenie bolo vydané skôr ako rozsudok Walton/Komisia, už citovaný v bode 4 vyššie, a vychádza z predpokladu, že bol prepustený. Navyše tvrdí, že vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa rozhodol, že rozhodnutie o vypovedaní jeho pracovnej zmluvy je neúčinné, toto rozhodnutie nemohlo byť základom na vydanie oznámenia o dlhu. Z toho vyvodzuje, že oznámenie Komisie o dlhu z 24. januára 2001 je neplatné a neúčinné.
45 Subsidiárne žalobca poznamenáva, že oznámeniu Komisie o dlhu z 24. januára 2001 nepredchádzalo rozhodnutie o konštatovaní pohľadávky v zmysle článku 71 rozpočtového nariadenia, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na započítanie v zmysle článku 73 toho istého nariadenia.
46 Pokiaľ ide o oznámenie Komisie o dlhu z 27. novembra 2003, žalobca tvrdí, že toto oznámenie nemôže slúžiť ako základ na započítanie, keďže nemal prístup k dvom dokumentom zo spisu, na ktoré sa toto oznámenie odvoláva. Odmietnutie Komisie poskytnúť mu tieto dokumenty zo spisu predstavuje tiež porušenie ustanovení článku 60 ods. 4 rozpočtového nariadenia a článkov 48, 49 a 80 vykonávacích pravidiel vykladaných spoločne. Toto nesprávne právne posúdenie podľa neho v konečnom dôsledku spôsobuje zrušenie pohľadávky v súlade s článkom 88 vykonávacích pravidiel.
47 Žalobca tak v podstate spochybňuje existenciu pohľadávok, ktoré Komisia použila na započítanie.
48 V tejto súvislosti treba konštatovať, že sporné sumy sú uvedené tak v oznámeniach Komisie o dlhu z 24. januára 2001 a 27. novembra 2003, ako aj v rozhodnutí o nútenom výkone.
49 Bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či oznámenia Komisie o dlhu z 24. januára 2001 a 27. novembra 2003 alebo rozhodnutie o nútenom výkone predstavujú napadnuteľný akt v zmysle 230 ES, treba konštatovať, že žalobca v každom prípade nepodal nijaký návrh na zrušenie týchto aktov v lehote dvoch mesiacov stanovenej v tomto článku.
50 Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobca v rámci žaloby, na základe ktorej sa začalo toto konanie, nemôže spochybňovať pohľadávky, ktoré vychádzajú z oznámení Komisie o dlhu z 24. januára 2001 a 27. novembra 2003 a z rozhodnutia o nútenom výkone.
51 Tretí žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý ako neprípustný.
O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na pochybeniach pri vyčíslení započítania, pokiaľ ide o úroky z omeškania
52 Žalobca spochybňuje spôsob započítania uplatnený Komisiou, pokiaľ ide o výpočet úrokov z omeškania. Podľa neho by sa pri takomto započítaní malo vychádzať z dní, keď sa sumy, ktoré údajne dlhoval Komisii, stali splatné, bez toho, aby sa zohľadňovali úroky z omeškania.
53 Žalobca poznamenáva, že podľa rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovaného v bode 12 vyššie, mala byť istina, ktorú mu Komisia dlhovala, zaplatená najneskôr 31. decembra 1999. Po tomto dni mal nárok na úroky z omeškania so sadzbou 5,25 %. Pohľadávky Spoločenstva voči jeho osobe vznikli neskôr, v dňoch splatnosti uvedených dvoch oznámení o dlhu, t. j. 31. marca 2001 a 11. januára 2004. Komisia teda mala podľa neho vykonať započítanie na dvakrát. Domnieva sa, že Komisia mala najprv vykonať započítanie sumy 13 104,14 eura, ktorú dlhoval Spoločenstvu, oproti sume, ktorú mu Spoločenstvo dlhovalo k 31. marcu 2001, a potom započítanie sumy 13 815,16 eura, ktorú dlhoval Spoločenstvu, oproti sumám, ktoré mu Spoločenstvo bolo ešte dlžné k 11. januáru 2004.
54 Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia nepostupovala týmto spôsobom, keďže započítala celkové sumy vrátane úrokov z omeškania. Tvrdí, že Komisia tým spôsobila, že na pohľadávky, ktoré malo Spoločenstvo voči jeho osobe, sa uplatnila vyššia úroková sadzba ako na pohľadávky, ktoré mal on voči Spoločenstvu, keďže úroky z omeškania uplatňované Komisiou boli vyššie ako úroky z omeškania stanovené v rozsudku Eagle a i./Komisia, už citovanom v bode 12 vyššie. Komisia mala teda finančný záujem na tom, aby vykonávacie konanie trvalo dlhšie.
55 Týmto žalobným dôvodom žalobca v podstate tvrdí, že jeho pohľadávka voči Spoločenstvu vznikla skôr ako pohľadávka Spoločenstva voči jeho osobe a že započítanie sa musí uskutočniť so spätnou účinnosťou. Dôsledkom započítania je podľa neho zánik pohľadávok od okamihu, keď boli splnené podmienky na vykonanie započítania.
56 Komisia sa domnieva, že pohľadávky Spoločenstva voči žalobcovi boli určité a mali stanovenú výšku skôr ako pohľadávka žalobcu. Sumy, ktoré žalobca dlhoval Spoločenstvu, boli známe od roku 2000. Komisia sa domnieva, že pohľadávky Spoločenstva voči žalobcovi sa stali určitými a mali stanovenú výšku najneskôr od augusta 2005, keď uplynula lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o nútenom výkone. Naopak suma, ktorú Komisia dlhovala žalobcovi, sa stala známou až v júli 2007. Skutočnosť, že suma priznaná žalobcovi obsahovala úroky z omeškania od 31. decembra 1999, podľa nej nie je relevantná, keďže celkovú sumu úrokov nemožno vyčísliť skôr, ako je známa suma istiny.
57 V prvom rade treba pripomenúť, že podmienky vymáhania dlhu započítaním pohľadávok a s tým spojený postup sa riadia rozpočtovým nariadením a vykonávacími pravidlami, ktoré sú uvedené vyššie (pozri body 30 až 34 vyššie).
58 Z článku 73 ods. 1 druhého pododseku rozpočtového nariadenia a článkov 79 a 83 vykonávacích pravidiel vyplýva, že na to, aby sa mohlo vykonať započítanie, musia byť vzájomné pohľadávky Európskej únie a druhej strany po prvé určité, čo znamená, že nepodliehajú podmienkam, po druhé musia mať stanovenú výšku, čo znamená, že ich výška musí byť určená v peniazoch a presným spôsobom, a po tretie musia byť splatné, čo znamená, že sa na ne nesmú vzťahovať nijaké lehoty na zaplatenie.
59 Treba preto určiť okamih, v ktorom boli v prejednávanej veci tieto podmienky splnené pri každej z dotknutých pohľadávok.
60 Pokiaľ ide o pohľadávku Spoločenstva voči žalobcovi, je nesporné, že Komisia zaslala prvé oznámenie o dlhu 24. januára 2001 a druhé oznámenie o dlhu 27. novembra 2003 a že žalobca požadované sumy nezaplatil v lehotách určených v týchto oznámeniach, ktoré uplynuli v prvom prípade 31. marca 2001 a v druhom prípade 11. januára 2004. Pohľadávka Spoločenstva teda bola v každom prípade určitá, mala stanovenú výšku a po uplynutí týchto lehôt bola splatná.
61 Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu voči Spoločenstvu, najprv treba poznamenať, že túto pohľadávku tvorí náhrada škody, ktorú je Komisia povinná žalobcovi zaplatiť na základe medzitýmneho rozsudku Eagle, už citovaného v bode 8 vyššie, v ktorom Súd prvého stupňa konštatoval, že podmienky vzniku zodpovednosti Spoločenstva voči žalobcovi boli splnené. Následne treba pripomenúť, že Súd prvého stupňa nebol pri vyhlasovaní tohto medzitýmneho rozsudku schopný určiť výšku náhrady škody, ktorá bola dlžná žalobcovi, a že na to, aby bolo možné určiť jej presnú sumu, sa muselo pokračovať v konaní. Táto suma bola napokon známa až vtedy, keď sa vyhlásil rozsudok Eagle a i./Komisia, už citovaný v bode 12 vyššie, čiže 12. júla 2007. Z toho vyplýva, že výška pohľadávky žalobcu voči Spoločenstvu bola stanovená až v tento deň.
62 Hoci výrok rozsudku za týchto podmienok nestanovuje sumu, ktorú Spoločenstvo dlhuje k tomuto dňu, keďže úroky necháva plynúť až do skutočného zaplatenia náhrady škody, jednako platí, že pohľadávka žalobcu voči Spoločenstvu sa stala určitou, získala stanovenú výšku a stala sa splatnou 12. júla 2007.
63 Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, že jeho pohľadávka vznikla skôr ako pohľadávky, ktoré malo Spoločenstvo voči jeho osobe.
64 V druhom rade napriek chýbajúcej výslovnej úprave v tomto zmysle treba usudzovať, že započítanie stanovené rozpočtovým nariadením sa uplatňuje so spätnou účinnosťou, ako to tvrdí žalobca, v dôsledku čoho sa vzťahuje na dotknuté pohľadávky od okamihu, keď boli splnené podmienky na započítanie.
65 V režime zavedenom článkom 73 rozpočtového nariadenia a článkom 83 vykonávacích pravidiel totiž musí účtovník vykonať započítanie po tom, ako o ňom informuje dlžníka, ak si dlžník nesplnil dlh dobrovoľne.
66 Započítanie so spätnou účinnosťou ku dňu, keď došlo k zhmotneniu povinnosti účtovníka, teda v súlade s režimami započítania, ktoré poznajú právne poriadky väčšiny členských štátov, umožňuje predísť tomu, aby dlžník znášal prípadné škodlivé dôsledky, predovšetkým pokiaľ ide o úroky z omeškania vzniknuté vzhľadom na lehotu, ktorá uplynie od okamihu, keď boli splnené podmienky na započítanie, do okamihu, keď sa započítanie skutočne vykoná.
67 V prejednávanej veci Komisia nevykonala započítanie s účinnosťou k 12. júlu 2007, keď boli splnené podmienky na započítanie stanovené v článku 73 rozpočtového nariadenia, ale k 8. novembru 2007 ako ku dňu predchádzajúcemu zaslaniu listu z 9. novembra 2007. Z prílohy k tomuto listu totiž vyplýva, že započítané sumy zahŕňali úroky prirastené po 12. júli 2007.
68 Komisia v dôsledku toho porušila článok 73 rozpočtového nariadenia, ako je vyložený v bodoch 64 a 65 vyššie. Preto treba čiastočne vyhovieť štvrtému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom do súm, na ktoré sa vzťahuje započítanie, zahrnulo sumy zodpovedajúce úrokom prirasteným po 12. júli 2007.
O trovách
69 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.
70 Keďže žalobe sa čiastočne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností veci bude rozhodnutie, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie zo 16. novembra 2007 sa zrušuje v rozsahu, v akom do sumy zohľadnenej pri započítaní pohľadávok zahŕňa úroky prirastené po 12. júli 2007.
2. Každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania.
Pelikánová
Jürimäe
van der Woude
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. novembra 2011.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.
Top