UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
zo 6. októbra 2015 ( * )
„Odvolanie — Článok 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora — Poľnohospodárstvo — Nariadenie (ES) č. 510/2006 — Register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení — Zápis označenia ‚Edam Holland’ — Výrobcovia, ktorí používajú názov ‚edam‘ — Nedostatok záujmu na konaní“
Vo veci C‑517/14 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. novembra 2014,
Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse e.V., so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: M. Loschelder a V. Schoene, Rechtsanwälte,
odvolateľ,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: B. Schima, J. Guillem Carrau a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: B. Koopman a M. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,
Nederlandse Zuivelorganisatie, so sídlom v Zoetermeer (Holandsko), v zastúpení: P. van Ginneken a G. Béquet, advocaten,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça a C. Lycourgos (spravodajca),
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Svojím odvolaním Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse e.V. navrhuje zrušiť uznesenie Všeobecného súdu vo veci Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse/Komisia (T‑112/11, EU:T:2014:752, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu smerujúcu k zrušeniu nariadenia Komisie (EÚ) č. 1121/2010 z 2. decembra 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Edam Holland (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 317, s. 14, ďalej len „sporné nariadenie“).
Právny rámec
Nariadenie (ES) č. 510/2006
2
Odôvodnenie 14 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, s. 12, ďalej len „základné nariadenie“), ktoré bolo platné v čase, keď nastali sporné skutkové okolnosti, stanovuje:
„Registračné konanie by malo umožniť každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má oprávnený záujem, v členskom štáte alebo tretej krajine, aby uplatnila svoje práva oznámením námietky.“
3
Článok 7 ods. 1 a 2 základného nariadenia stanovoval:
„1. Do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie ustanovenom v prvom pododseku článku 6 ods. 2, môže ktorýkoľvek členský štát alebo tretia krajina vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra zaslaním riadne odôvodneného vyhlásenia [Európskej] komisii.
2. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte ako v tom, ktorý požiadal o zápis do registra, alebo v tretej krajine, môže tiež vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra podaním riadne odôvodneného vyhlásenia.
V prípade fyzických alebo právnických osôb so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte sa takéto vyhlásenie podáva tomuto členskému štátu v lehote, ktorá umožní vzniesť námietku v súlade s odsekom 1.
…“
4
Článok 13 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia stanovoval:
„Ak názov zapísaný v registri obsahuje názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu na vhodný poľnohospodársky výrobok alebo potravinu sa nepovažuje za rozporné s písm. a) alebo b) prvého pododseku.“
Sporné nariadenie
5
Podľa odôvodnenia 8 sporného nariadenia:
„Zdá sa, že namietajúci nemali pri svojom tvrdení, že zápis do registra by ohrozil existenciu názvov, ochranných známok alebo výrobkov a že názov navrhovaný na zápis do registra je druhový, na mysli celý názov ‚Edam Holland’, ale iba jeho jednu časť, a to ‚Edam‘. Chránený je však celý výraz ‚Edam Holland’. V súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 sa môže výraz ‚Edam‘ používať aj naďalej za predpokladu, že sa budú dodržiavať platné zásady a pravidlá právneho poriadku Únie. V záujme objasnenia sa špecifikácia a zhrnutie zmenili zodpovedajúcim spôsobom.“
6
Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Označenie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu za zapisuje do registra.
Na území Únie sa môže názov „Edam“ bez ohľadu na prvý odsek používať aj naďalej za predpokladu, že sa budú dodržiavať zásady a pravidlá jej právneho poriadku.“
7
Príloha II tohto nariadenia obsahuje nasledujúce označenia:
„…
4. Špecifikácia
…
4.1. Názov
‚Edam Holland’
4.2. Opis
Edam Holland je prirodzene vyzretý polotvrdý syr. Vyrába sa v Holandsku z kravského mlieka získavaného od holandských výrobcov mlieka a v špeciálnych holandských komorách dozrieva na výrobok vhodný pre konečného spotrebiteľa.
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
8
Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 7 napadnutého uznesenia takto:
„1
Dňa 1. marca 2008 Komisia… uverejnila žiadosť o zápis do registra v zmysle článku 6 ods. 2 [základného] nariadenia. Táto žiadosť o zápis do registra, ktorú podala Nederlandse Zuivelorganisatie (ďalej len ‚NZO‘) a Komisii predložilo Holandské kráľovstvo, sa týkala zápisu chráneného zemepisného označenia… ‚edam holland’ (ďalej len ‚dotknuté CHZO‘).
2
Dňa 26. júna 2008 podal žalobca… na nemeckých úradoch vyhlásenie o námietke proti zápisu dotknutého CHZO v súlade s článkom 7 ods. 2 [základného] nariadenia.
3
Žalobca v tomto vyhlásení o námietke uviedol, že je profesijným združením výrobcov a distribútorov eidamu, ktorého členské podniky uviedli v roku 2007 na trh 141385 ton eidamu (94361 ton pochádzalo z ich vlastnej výroby). Žalobca na podporu svojej námietky uviedol najmä, že zápis názvu ‚edam holland’ bez výslovného spresnenia ohrozí používanie druhového názvu ‚edam‘.
4
Dňa 18. júla 2008 podala Spolková republika Nemecko Komisii vyhlásenie o námietke proti zápisu predmetného CHZO. Námietka žalobcu z 26. júna 2008 (bod 2 vyššie) bola pripojená k vyhláseniu o námietke Spolkovej republiky Nemecko.
5
Dňa 21. októbra 2008 Komisia informovala Holandské kráľovstvo, že považuje námietku podanú Spolkovou republikou Nemecko za prípustnú. Komisia zároveň vyzvala Holandské kráľovstvo a Spolkovú republiku Nemecko, aby zahájili príslušné konzultácie s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle článku 7 ods. 5 [základného] nariadenia.
6
Dňa 29. mája 2009 Holandské kráľovstvo oznámilo Komisii, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu, a to najmä so Spolkovou republikou Nemecko.
7
Dňa 2. decembra 2010 Komisia prijala [sporné] nariadenie. Špecifikácia dotknutého CHZO stanovuje najmä, že syr ‚edam holland’ sa vyrába v Holandsku z kravského mlieka získavaného od holandských výrobcov mlieka (bod 4.2 špecifikácie).“
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnuté uznesenie
9
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. februára 2011 sa žalobca domáhal zrušenia sporného nariadenia.
10
Holandskému kráľovstvu a NZO bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Komisie, ktorá navrhla zamietnutie žaloby.
11
Keďže sa Všeobecný súd domnieval, že písomnosti v spise mu poskytujú dostatok informácií, rozhodol podľa článku 113 rokovacieho poriadku bez ďalšieho konania a žalobu zamietol ako neprípustnú.
Návrhy účastníkov konania
12
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
v prvom rade zrušil napadnuté uznesenie a sporné nariadenie,
—
subsidiárne zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na rozhodovanie Všeobecnému súdu a
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.
13
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zamietol odvolanie a
—
zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.
14
Holandské kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie.
15
NZO navrhuje, aby Súdny dvor:
—
v prvom rade zamietol odvolanie,
—
subsidiárne, ak bude odvolanie prijaté, aby vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, a
—
ešte subsidiárnejšie, ak bude odvolanie prijaté a Súdny dvor rozhodne, že sám bude vo veci rozhodovať, aby ponechal sporné nariadenie v platnosti.
O odvolaní
16
Podľa článku 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť.
17
V rámci tohto odvolania je potrebné uplatniť uvedené ustanovenie.
18
Na podporu svojho odvolania uplatňuje odvolateľ štyri odvolacie dôvody.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia odvolateľa
19
V prvom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuznal jeho právny záujem na konaní vyplývajúci zo skutočnosti, že sporné nariadenie bližšie neuvádza, že pojem „edam“ je druhovej povahy v zmysle článku 13 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia, a že z tohto dôvodu ho možno naďalej používať pri uvádzaní syrov na trh. Toto nespresnenie vážne narúša právne postavenie odvolateľa, pretože z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že existuje domnienka, podľa ktorej sa každej časti zloženého označenia poskytuje samostatná ochrana. Právny záujem odvolateľa na konaní je teda preukázaný, a Všeobecný súd neprávom zamietol jeho žalobu ako neprípustnú.
20
Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.
Posúdenie Súdnym dvorom
21
Odôvodnenie 8 sporného nariadenia výslovným odkazom na článok 13 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia stanovuje, že „sa môže výraz ‚Edam‘ používať aj naďalej“. Toto ustanovenie základného nariadenia totiž stanovovalo, že ak je názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý je obsiahnutý v názve zapísanom do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení, druhový, obchodné používanie tohto názvu neporušuje ochranu uvedeného zapísaného názvu. Práve z tohto dôvodu Komisia v článku 1 sporného nariadenia rozhodla, že vzhľadom na druhovú povahu sa názov „edam“ napriek zápisu dotknutého CHZO môže naďalej používať na území Únie, za predpokladu, že sa budú dodržiavať zásady a pravidlá právneho poriadku Únie.
22
Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 29 a 30 napadnutého uznesenia rozhodol, že z prípadného zrušenia sporného nariadenia by členom odvolateľa nevyplynul žiadny prospech, pretože toto nariadenie stanovuje, že označenie „edam“ sa môže používať aj naďalej, najmä pri uvádzaní syrov na trh, pod podmienkou dodržiavania platných zásad a pravidiel právneho poriadku Európskej únie.
23
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom odvolacom dôvode
Tvrdenia odvolateľa
24
V druhom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu skreslenie skutkových okolností, na ktorých založil svoje tvrdenie, podľa ktorého sporné nariadenie narúša hospodársku činnosť jeho členov, ktorá spočíva v dodávkach mlieka do Holandska, ktoré možno v tomto štáte spracovať na syr edam. Na podporu druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ poukazuje na skutkový stav a dôkazy, ktoré mali preukázať reálnosť týchto dodávok, zdôrazňuje, že žiadny iný účastník konania jeho tvrdenia nespochybnil, a dospieva k záveru, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, keď rozhodol, že toto tvrdenie odvolateľa nie je skutkovo podložené. Odvolateľ okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd z niekoľkých hľadísk skreslil skutkové okolnosti, z ktorých vychádza v bode 41 napadnutého uznesenia.
25
Komisia tvrdenia odvolateľa na podporu tohto odvolacieho dôvodu spochybňuje.
Posúdenie Súdnym dvorom
26
Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov s výnimkou prípadu ich skreslenia teda nezakladá právnu otázku podliehajúcu ako takú preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudok ICF/Komisia, C‑467/13 P, EU:C:2014:2274, bod 26 a citovaná judikatúra).
27
V prejednávanej veci pritom na podporu druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ odkazuje len na skutkový stav a dôkazné prostriedky predložené Všeobecnému súdu, týkajúce sa množstva mlieka dodaného niektorými z jeho členov do Holandska, pričom vyvodzuje záver, že hospodársku činnosť jeho členov fakticky narúša sporné nariadenie, pretože už nemôžu predávať mlieko vyrobené v Nemecku na výrobu syrov chránených dotknutým CHZO v Holandsku. Odvolateľ teda žiada Súdny dvor, aby vykonal zistenie a posúdenie skutkového stavu, pričom neuvádza, akým spôsobom bol skreslený, čo nespadá do jeho právomoci.
28
Pokiaľ ide ďalej o tvrdenia týkajúce sa bodu 41 napadnutého uznesenia, v ktorom Všeobecný súd vyvodzuje záver, že žalobca nemôže vstúpiť do konania pred Všeobecným súdom na účely zastupovania záujmov niektorých svojich členov, ktorí sú výrobcami mlieka, stačí skonštatovať, že ako odvolateľ v bode 32 svojho návrhu sám uznáva, tieto tvrdenia sa týkajú posúdenia vykonaného Všeobecným súdom len pre úplnosť. Tieto tvrdenia musia byť teda zamietnuté ako neúčinné, pretože v žiadnom prípade nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia.
29
Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako zjavne neprípustný.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia odvolateľa
30
V treťom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuznal jeho právny záujem na konaní vyplývajúci z práva vzniesť námietku, ktoré mu vyplýva zo základného nariadenia.
31
Komisia spochybňuje tvrdenia predložené odvolateľom na podporu tohto odvolacieho dôvodu.
Posúdenie Súdnym dvorom
32
Článok 7 ods. 2 prvý pododsek základného nariadenia stanovoval, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte ako v tom, ktorý požiadal o zápis do registra, alebo v tretej krajine, môže tiež vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra podaním riadne odôvodneného vyhlásenia.
33
Druhý pododsek tohto odseku však ukladá osobám so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte povinnosť podať takéto vyhlásenie tomuto členskému štátu, aby mu umožnili využiť právo vzniesť námietku, ktoré mu priznáva odsek 1 uvedeného článku.
34
Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 42 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú oprávnený záujem a ktoré sú usadené alebo majú bydlisko v členskom štáte, nemajú možnosť podať námietky priamo Komisii.
35
Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť tretí odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.
O štvrtom odvolacom dôvode
Argumentácia odvolateľa
36
V štvrtom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že jeho členovia sú v konkurenčnom vzťahu s holandskými výrobcami syrov chránenými dotknutým CHZO. Podľa neho veľké množstvo výrobkov uvádzaných na trh s názvom „edam“ a nebezpečenstvo zámeny, ktorému je z tohto dôvodu vystavený spotrebiteľ, preukazujú, že všetky výrobky „edam“ si na trhu konkurujú.
37
Odvolateľ okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd porušil jeho právo byť vypočutý. Všeobecný súd mal totiž účastníkom konania umožniť, aby doplnili ich argumentáciu vo vzťahu k existencii konkurencie medzi výrobkami predávanými členmi odvolateľa pod názvom „edam“ a tými, ktoré sú predávané pod dotknutým CHZO, pokiaľ sa Všeobecný súd domnieval, že odvolateľ tento konkurenčný vzťah nepreukázal, napriek tomu, že Komisia prijala námietku podanú uvedeným odvolateľom proti zápisu dotknutého CHZO, a teda uznala, že odvolateľ má na podaní takejto námietky „oprávnený záujem“ vyžadovaný článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.
38
Odvolateľ spochybňuje aj úvahy Všeobecného súdu uvedené v bodoch 44 až 46 napadnutého uznesenia, v ktorých Všeobecný súd uvádza, že cieľom základného nariadenia bolo vytvoriť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre výrobky s označením pôvodu, že sporné nariadenie nesmeruje k odňatiu práva, ktoré prináleží členom odvolateľa, a že tvrdenia odvolateľa nemôžu v žiadnom prípade preukázať, že jeho členovia sú uvedeným nariadením priamo dotknutí.
39
Komisia spochybňuje tvrdenia predložené odvolateľom na podporu tohto odvolacieho dôvodu.
Posúdenie Súdnym dvorom
40
Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie týkajúce sa možného konkurenčného vzťahu medzi holandskými výrobcami syrov chránených dotknutým CHZO a členmi odvolateľa, stačí konštatovať, že odvolateľ, ktorý sa obmedzuje na prevzatie niektorých častí svojej žaloby na prvom stupni, tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazné prostriedky a skutkový stav, ktoré mu predložil, avšak neuviedol, v čom spočíva toto skreslenie. Takáto argumentácia musí byť preto odmietnutá ako zjavne neprípustná.
41
Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého Všeobecný súd porušil jeho právo byť vypočutý, stačí uviesť – pričom nie je potrebné preskúmať, či Komisia skutočne uznala, že odvolateľ má „oprávnený záujem“ v zmysle článku 7 ods. 2 základného nariadenia –, že Všeobecný súd 15. novembra 2013 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niekoľko otázok týkajúcich sa najmä záujmu odvolateľa na konaní. Z toho vyplýva, že tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého Všeobecný súd porušil jeho právo byť vypočutý, je zjavne nedôvodné.
42
Pokiaľ ide nakoniec o tvrdenia odvolateľa týkajúce sa bodov 44 až 46 napadnutého uznesenia, treba konštatovať, ako odvolateľ sám uznal v bodoch 58, 61 a 63 svojho odvolania, že sa týkajú posúdenia, ktoré Všeobecný súd vykonal len pre úplnosť, a preto tieto tvrdenia musia byť vyhlásené za neúčinné.
43
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod musí byť čiastočne zamietnutý ako zjavne neprípustný a čiastočne zamietnutý ako zjavne nedôvodný.
44
Za týchto okolností je potrebné odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
45
Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
46
Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľa na náhradu trov konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania tejto inštitúcie.
47
V súlade s článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
48
V súlade s článkom 184 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku je opodstatnené rozhodnúť, že NZO znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) nariadil:
1.
Odvolanie sa zamieta.
2.
Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse e.V. je povinný nahradiť trovy konania.
3.
Holandské kráľovstvo a Nederlandse Zuivelorganisatie znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
( * ) Jazyk konania: nemčina.
Top