UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 10. mája 2007 ( *1 )
Vo veci C-492/04,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Finanzgericht Baden-Württemberg (Nemecko) zo 14. októbra 2004 a doručený Súdnemu dvoru 1. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním:
Lasertec Gesellschaft für Stanzformen mbH
proti
Finanzamt Emmendingen,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia E. Juhász, R. Silva de Lapuerta, J. Malenovský a T. von Danwitz,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na to, že Súdny dvor má v súlade s článkom 104 ods. 3 prvým pododsekom svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením,
po vypočutí generálneho advokáta,
vydal toto
Uznesenie
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 56 ES až 58 ES.
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu založeného rozhodnutím, ktorým Finanzamt Emmendingen (ďalej len „Finanzamt“) prekvalifikoval na účely stanovenia dane dlžnej spoločnosťou Lasertec Gesellschaft für Stanzformen mbH (ďalej len „žalobca“), založenou podľa nemeckého práva, úroky, ktoré žalobca zaplatil svojmu švajčiarskemu akcionárovi, spoločnosti Lasertec AG (ďalej len „Lasertec“), na skrytú výplatu podielov na zisku.
Vnútroštátna právna úprava
3
§ 8a zákona o dani z príjmov právnických osôb (Körperschaftsteuergesetz, ďalej len „KStG“), s nadpisom „Kapitál požičaný od akcionárov,“ bol zavedený zákonom o opatreniach v boji proti premiestňovaniu podnikov (Standortsicherungsgesetz) z 13. septembra 1993 (BGBl. 1993 I, s. 1569). Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento zákon nadobudol účinnosť 14. septembra toho istého roka.
4
V znení platnom v čase, keď nastali skutkové okolnosti, § 8a KStG obsahoval nasledujúce ustanovenia:
„(1) Odmeny za cudzí kapitál, ktoré kapitálová spoločnosť s neobmedzenou daňovou povinnosťou získala od akcionára, ktorému nebola poskytnutá daňová úľava a ktorý má počas príslušného zdaňovacieho obdobia významný obchodný podiel v spoločnosti, musia byť posudzované ako skrytá výplata podielov na zisku,
…
2.
v prípade, keď je dohodnutá odmena vypočítaná percentom z vkladu a kde cudzí vklad presahuje v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia hodnotu trojnásobku podielu vlastneného akcionárom, ak kapitálová spoločnosť nemala možnosť získať tento cudzí vklad za totožných podmienok od tretích osôb alebo ak cudzí vklad predstavuje úver určený na financovanie bežných bankových operácií. …
(2) Podiel akcionára na vlastnom imaní pozostáva z časti vlastného imania akciovej spoločnosti ku koncu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ktorá zodpovedá podielu akcionára na upísanom základnom imaní. Vlastné imanie je definované ako upísané základné imanie, znížené o zatiaľ nesplatené vklady…
(3) Keď akcionár má priamo, alebo prostredníctvom osobnej spoločnosti, podiel väčší než štvrtina pôvodného alebo nominálneho základného imania spoločnosti, ide o významný podiel. O významný podiel ide aj vtedy, keď spoločník má podiel väčší než štvrtina základného imania spolu s ďalšími akcionármi, s ktorými tvorí združenie, ktorí ho ovládajú, ktorých ovláda, alebo ktorí sú ovládaní spolu s ním. Akcionár, ktorý nemá významný podiel, sa považuje za akcionára, ktorý má významný podiel, ak vykonáva samostatne alebo spolu s ďalšími akcionármi rozhodujúci vplyv na kapitálovú spoločnosť.“
5
Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že právo na priznanie daňovej úľavy vo všeobecnosti nemajú predovšetkým akcionári nerezidenti.
6
Podľa znenia § 54 ods. 6a KStG sa § 8 tohto zákona uplatňoval od zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po 31. decembri 1993.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
7
Žalobca je spoločnosť založená podľa nemeckého práva listinou z 12. septembra 1994. V Nemecku je osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
8
V čase, keď nastali skutkové okolnosti, mali na základnom imaní žalobcu vo výške 300000 DEM podiel pán Papke vo výške 100000 DEM a Lasertec vo výške 200000 DEM.
9
Podľa jedného z ustanovení zakladateľskej listiny žalobcu musia byť vklady do základného imania splatené ihneď vo výške štvrtiny upísaného základného imania, zatiaľ čo ich zvyšok musí byť splatený na základe žiadosti vedenia spoločnosti.
10
Zmluvou z 5. januára 1995 Lasertec poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 700000 DEM. Zmluva bola pôvodne uzavretá na dva roky. Istina pôžičky a úroky z nej mali byť splácané po častiach vo výške 34000 DEM každé tri mesiace. Úverové náklady tejto pôžičky boli v roku 1995 vo výške 48132,64 DEM.
11
V rámci kontroly vykonanej v auguste 1997 a týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia za rok 1995 daňový kontrolór usúdil, že upísané základné imanie bolo splatené až 10. januára 1995. Podľa neho bolo preto potrebné odpočítať od sumy upísaného základného imania (teda 300000 DEM) sumu vkladu nesplateného k 31. decembru 1994 (teda 225000 DEM). Daňový kontrolór sa domnieval, že podiel na vlastnom imaní žalobcu, patriaci spoločnosti Lasertec, dosahoval k tomuto dátumu výšku 50000 DEM. Pôžička poskytnutá žalobcovi spoločnosťou Lasertec musí byť posudzovaná ako „cudzí kapitál“ a podľa § 8a KStG musí byť zo sumy tejto pôžičky (700000 DEM) odpočítaný trojnásobok podielu Lasertec na vlastnom imaní žalobcu (150000 DEM). Časť úverových nákladov z roku 1995, zodpovedajúca sume 550000 DEM, teda 37818 DEM, bola na účely uloženia dane žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobie posudzovaná ako „skryté rozdelenie zisku“.
12
Finanzamt rozhodol daňovým výmerom z 15. júna 1998, že podľa § 8a KStG musia byť v tomto prípade úverové náklady prekvalifikované na skryté rozdelenie zisku a takto zdanené. Následne vyrubil žalobcovi daňový nedoplatok za zdaňovacie obdobie za rok 1995 vo výške 16207 DEM.
13
Dňa 2. júla 1998 podal žalobca voči tomuto daňovému výmeru sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Finanzamt z 22. februára 1999. Žalobca napadol toto rozhodnutie žalobou podanou 22. mája 1999 na Finanzgericht Baden-Württemberg.
14
Za týchto okolností Finanzgericht Baden-Württemberg rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto dve prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 57 ods. 1 ES vykladať tak, že pri obmedzeniach voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré ‚platia‘ k 31. decembru 1993, ide o také obmedzenia, v súvislosti s ktorými bol zákonodarný proces vnútroštátneho zákonodarcu k tomuto rozhodnému dňu už ukončený, alebo o také, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov k tomuto rozhodnému dňu už uplatňujú na existujúce skutkové okolnosti?
2.
Má sa článok 56 ods. 1 ES v spojení s článkom 58 ES vykladať tak, že sa zakazuje čiastočné zdaňovanie výplaty úrokov kapitálovej spoločnosti usadenej v členskom štáte veriteľovi usadenému v tretej krajine, ktorý je zároveň spoločníkom tejto kapitálovej spoločnosti, ako výplaty podielov na zisku, keďže pritom ide o svojvoľnú diskrimináciu alebo o skryté obmedzenie voľného pohybu kapitálu medzi členským štátom a treťou krajinou?“
O prejudiciálnych otázkach
15
Podľa článku 104 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku Súdny dvor môže rozhodnúť odôvodneným uznesením, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku môže byť jednoznačne vyvodená z judikatúry.
16
Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami v podstate pýta, či vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sú úroky z úveru vyplatené kapitálovou spoločnosťou rezidentom akcionárovi usadenému v tretej krajine, ktorý má významný podiel na imaní tejto spoločnosti, považované za určitých podmienok za skrytú výplatu podielov na zisku a zdanené spoločnosťou rezidentom v postavení dlžníka, je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy ES týkajúcimi sa voľného pohybu kapitálu.
17
Francúzska vláda a Komisia Európskych spoločenstiev tvrdia, že vnútroštátne opatrenie, o aké ide vo veci samej, môže byť skúmané iba z pohľadu slobody usadiť sa, a nie z pohľadu voľného pohybu kapitálu. V podstate tvrdia, že toto opatrenie sa týka len nadobúdania významných podielov, ktoré sú zdrojom významného vplyvu na spoločnosť, v ktorej sa získava podiel, a preto patrí výlučne do vecnej pôsobnosti slobody usadiť sa.
18
Za týchto okolností je potrebné, aby Súdny dvor preskúmal, z pohľadu ktorej slobody je potrebné analyzovať toto ustanovenie.
19
V tejto súvislosti z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, že na určenie, či vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti niektorej zo slobôd pohybu, je potrebné vziať do úvahy predmet právnej úpravy, o akú ide (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, C-196/04, Zb. s. I-7995, body 31 až 33; z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C-452/04, Zb. s. I-9521, body 34 a 44 až 49; z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, body 37 a 38, ako aj Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 36, a z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107, body 26 až 34).
20
Vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú vlastníctva podielu umožňujúceho vykonávať istý vplyv na rozhodnutia dotknutej spoločnosti a takto určovať jej činnosť, patria do vecnej pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, bod 22; Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný, bod 31, a Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, bod 27).
21
Vo veci samej sa pritom vnútroštátne opatrenie uplatňuje v situáciách, v ktorých spoločnosť nerezident v postavení veriteľa má významný podiel na základnom imaní spoločnosti rezidenta v postavení dlžníka, a to podiel viac ako 25 %.
22
Totožnosť dôsledkov vlastníctva takého podielu a vlastníctva menšieho podielu, ktorý napriek tomu poskytuje významný vplyv na dotknutú spoločnosť, ukazuje, ako zdôraznila Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že podľa úmyslu nemeckého zákonodarcu sa má vnútroštátne opatrenie, o aké ide vo veci samej, uplatňovať, nezávisle od presnej hranice, na podiel umožňujúci vykonávať určitý vplyv na rozhodnutia dotknutej spoločnosti a určovanie jej činností v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 20 tohto uznesenia (pozri analogicky rozsudok Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, bod 28).
23
Ďalej z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Lasertec, spoločnosť veriteľ, mala podiel vo výške dvoch tretín základného imania žalobcu, spoločnosti dlžníka. Takáto účasť nepochybne poskytuje spoločnosti Lasertec rozhodujúci vplyv na rozhodnutia a činnosť žalobcu (pozri analogicky rozsudok Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, bod 32).
24
Z toho vyplýva, že táto vec patrí iba do vecnej pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa.
25
Aj za predpokladu, že vnútroštátne opatrenie, o aké ide vo veci samej, by malo, ako tvrdí žalobca, obmedzujúce účinky na voľný pohyb kapitálu, také účinky by boli nevyhnutným dôsledkom prekážky slobody usadiť sa, ako Súdny dvor uviedol v rozsudku z 12. decembra 2002, Lankhorst-Hohorst (C-324/00, Zb. s. I-11779), a neodôvodňujú skúmanie uvedeného opatrenia vzhľadom na články 56 ES až 58 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, už citovaný, bod 33; Fidium Finanz, už citovaný, body 48 a 49, ako aj Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný, bod 34).
26
Z tohto dôvodu nie je namieste odpovedať na položené otázky z pohľadu ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu kapitálu.
27
Čo sa týka kapitoly Zmluvy upravujúcej slobodu usadiť sa, tá neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by rozširovalo pôsobnosť jej ustanovení na situácie zahŕňajúce štátnych príslušníkov tretích štátov usadených mimo Európskej únie. Ako Súdny dvor konštatoval vo svojom stanovisku 1/94 z 15. novembra 1994 (Zb. s. I-5267, bod 81), cieľom tejto kapitoly je zabezpečiť slobodu usadiť sa v prospech príslušníkov členských štátov. Preto sa článkov 43 ES a nasledujúcich nemožno dovolávať v situácii, keď spoločnosť z tretieho štátu má podiel, ktorý jej poskytuje rozhodujúci vplyv na rozhodnutia a činnosť spoločnosti z členského štátu (pozri analogicky, pokiaľ ide o slobodné poskytovanie služieb, rozsudok Fidium Finanz, už citovaný, bod 25).
28
Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, treba odpovedať na položené otázky tak, že vnútroštátne opatrenie, podľa ktorého sú úroky z úveru vyplatené kapitálovou spoločnosťou rezidentom akcionárovi nerezidentovi, ktorý má významný podiel na imaní tejto spoločnosti, považované za určitých podmienok za skrytú výplatu podielov na zisku a zdanené spoločnosťou dlžníkom, ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom výkon slobody usadiť sa v zmysle článkov 43 ES a nasledujúcich. Týchto ustanovení sa nemožno dovolávať v situácii týkajúcej sa spoločnosti z tretej krajiny.
O trovách
29
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Vnútroštátne opatrenie, podľa ktorého sú úroky z úveru vyplatené kapitálovou spoločnosťou rezidentom akcionárovi nerezidentovi, ktorý má významný podiel na imaní tejto spoločnosti, považované za určitých podmienok za skrytú výplatu podielov na zisku a zdanené spoločnosťou dlžníkom, ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom výkon slobody usadiť sa v zmysle článkov 43 ES a nasledujúcich. Týchto ustanovení sa nemožno dovolávať v situácii týkajúcej sa spoločnosti z tretej krajiny.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.
Top