UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 29. septembra 2004
Vec T‑394/02
Arnaldo Lucaccioni
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Dôchodok – Konanie o zrážkach zo mzdy – Výkon rozsudku vnútroštátneho súdu“
Úplné znenie vo francúzštine II - 0000
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o vykonaní zrážok z dôchodku žalobcu na základe rozsudku talianskeho súdu ukladajúceho žalobcovi uhradiť odmenu lekárovi, ktorého si určil, aby ho zastupoval pred posudkovou komisiou rozhodujúcou o invalidite a pred lekárskym konzíliom, jednak návrhy na úhradu niektorých výdavkov a odmien a na zaplatenie náhrady škody.
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník znáša svoje trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci ─ Žaloba ─ Lehoty ─ Späťvzatie po zmierlivom vyriešení sporu ─ Následné podanie novej žaloby, ktorá má v podstate taký istý predmet a zakladá sa na tých istých skutočnostiach a dôvodoch ─ Preklúzia ─ Výnimka – Vyskytnutie sa novej okolnosti ─ Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Výsady a imunity Európskych spoločenstiev ─ Úradníci a zamestnanci Spoločenstiev – Podliehanie súkromných právnych vzťahov vnútroštátnemu právu ─ Zrážka z dôchodku úradníka nariadená vnútroštátnym súdom ─ Potreba súhlasu Súdneho dvora iba v prípade námietok dotknutej inštitúcie
(Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, článok 1; Služobný poriadok úradníkov, článok 23 prvý odsek)
1. V prípade, že žalobca, ktorý podal žalobu proti zamietnutiu žiadosti o zaplatenie, ktorú predložil správnemu orgánu, vezme svoju žalobu späť po zmierlivom vyriešení sporu v súlade s článkom 98 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, v ktorom sa vzdá časti svojich požiadaviek, rozhodnutie o zamietnutí jeho sťažnosti sa stalo konečným v zostávajúcej časti a je prekážkou začatia nového konania, v ktorom sa odkazuje na tie isté skutkové okolnosti a ten istý dôvod, s cieľom získať vyššiu čiastku, ako je tá, ktorá bola dohodnutá v rámci zmierlivého vyriešenia sporu.
Nová a podstatná okolnosť by mohla istotne odôvodniť žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným, ale žalobca sa nemôže takto odvolávať na skutočnosť, že tretia osoba, ktorej finančnej požiadavky voči nemu boli predmetom žiadosti o zaplatenie, ktorú sám predložil inštitúcii, odmieta obmedziť uvedené požiadavky na čiastku schválenú v transakcii, v ktorej táto tretia osoba nebola účastníkom, pretože okolnosť takéhoto zamietnutia nemôže nebyť zohľadnená žalobcom pri rokovaní so správnym orgánom.
(pozri body 65, 66 a 70)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Trenti/HSV, 153/85, Zb. s. 2427, body 11 až 16; rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. februára 2000, Gómez de la Cruz Talegón/Komisia, T‑165/97, Zb. VS s. I‑A‑19 a II‑79, body 46 a nasl.; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, Zb. s. II‑557, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2002, Jung/Komisia, T‑68/98, Zb. VS s. I‑A‑55 a II‑251, body 38, 39, 41 a 43; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2002, Van Dyck/Komisia, T‑112/02, Zb. VS s. I‑A‑317 a II‑1527, body 60, 62 a 64
2. Pokiaľ ide o súkromné vzťahy s inými fyzickými osobami, na úradníkov Spoločenstva sa v súlade s článkom 23 prvým odsekom služobného poriadku vzťahuje príslušné vnútroštátne právo, nezávisle od existencie určitých výsad a imunít podľa protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na ochranné ciele sledované protokolom, iba v prípade, že inštitúcia Spoločenstva, prostredníctvom ktorej chce tretia osoba vykonať zrážku z penzie bývalého úradníka, uvádza námietky založené na tvrdení podľa ktorého plánovaná zrážka môže spôsobiť prekážky fungovaniu a nezávislosti Spoločenstiev, musí dotknutý veriteľ podať na Súdny dvor žiadosť o súhlas s vykonávaním zrážky, v súlade s článkom 1 uvedeného protokolu.
(pozri body 73 a 75)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1971, 1/71 SA, Zb. s. 363, bod 7; rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1987, Universe Tankship/Komisia, 1/87 SA, Zb. s. 2807, bod 5; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. marca 1995, Hogan/Súdny dvor, T‑497/93, Zb. s. II‑703, body 38, 49 a 60
Top