Vec T‑151/03
Nuova Agricast Srl
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Žaloba o neplatnosť – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Bezpredmetná žaloba“
Uznesenie Súdu prvého stupňa (piata komora) z 8. júna 2005
Abstrakt uznesenia
Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zamieta prístup k dokumentu pochádzajúcemu od členského štátu – Dokument pripojený k žalobe, ktorý však údajne nebol poskytnutý žalobcovi jeho advokátom – Bezpredmetná žaloba vzhľadom na pojem zastupovanie na súde – Neexistencia vplyvu vnútroštátnych deontologických pravidiel
(Článok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)
Žaloba podaná žalobcom, smerujúca k zrušeniu rozhodnutia Komisie, ktorým sa žalobcovi zamieta prístup k dokumentu pochádzajúcemu od členského štátu, je bezpredmetná, pokiaľ sa uvedený dokument nachádza medzi prílohami pripojenými k žalobe.
Súd prvého stupňa nemôže pripustiť vyhlásenia advokáta žalobcu, podľa ktorých tento advokát v súlade so svojimi povinnosťami týkajúcimi sa zásad výkonu povolania poskytol za seba samého a bez vedomia žalobcu dokument, o ktorého poskytnutie sa žiada na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.
Zastupovanie na súde, povinné pred Súdom prvého stupňa, totiž pre osobu znamená, že koná na súde v mene a na účet inej osoby, pričom právne účinky súdneho konania vznikajú výlučne v prospech alebo na ťarchu tejto inej osoby. Zástupca, v tomto prípade advokát, zohráva len úlohu sprostredkovateľa v prospech zastupovanej osoby, ktorá je z pohľadu sudcu samotná účastníkom konania.
Súdu prvého stupňa okrem toho neprináleží skúmať, či tento advokát dodržiava vnútroštátne deontologické pravidlá, ktorým podlieha.
(pozri body 26, 28 – 32, 34)
UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
z 8. júna 2005 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Bezpredmetná žaloba“
Vo veci T‑151/03,
Nuova Agricast Srl, so sídlom v Cerignole (Taliansko), v zastúpení: M. Calabrese, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Abate, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne K. Manji, neskôr C. Jackson, splnomocní zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa žalobcovi zamieta prístup k dokumentu pochádzajúcemu od členského štátu,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),
v zložení : predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Šváby,
tajomník : H. Jung,
vydal toto
Uznesenie
Skutkové okolnosti
1 Žalobca listom zo 17. marca 2003, ktorý Komisia zapísala do registra 20. marca 2003, požiadal na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup k listu, ktorým talianske orgány vyjadrili svoje odmietnutie zverejnenia korešpondencie adresovanej Komisii predtým, ako Komisia 12. júla 2000 prijala rozhodnutie, ktorým po predchádzajúcom skúmaní posúdila schému štátnej pomoci ako zlučiteľnú so spoločným trhom [štátna pomoc N 715/99 − Taliansko (SG 2000 D/105754)] (ďalej len „rozhodnutie z 12. júla 2000“), pričom uvedená korešpondencia bola sama osebe predmetom prvej žiadosti o prístup, ktorej zamietnutie žalobca napadol v rámci veci T‑139/03.
2 Komisia listom z 27. marca 2003 vyzvala talianske orgány, aby sa vyjadrili k prípadnému poskytnutiu dokumentu, ktorý bol predmetom vyššie uvedenej žiadosti o prístup, žalobcovi.
3 Dňa 28. marca 2003 Komisia napísala žalobcovi, aby ho informovala o porade s talianskymi orgánmi na základe článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 týkajúcej sa prípadného zverejnenia požadovaného dokumentu. Tento list, zaslaný ako bežná poštová zásielka, bol žalobcovi údajne doručený 14. apríla 2003.
4 Listom zo 16. apríla 2003 Komisia napísala žalobcovi, aby ho informovala o tom, že talianske orgány nesúhlasili s poskytnutím požadovaného dokumentu, v dôsledku čoho nemôže vyhovieť jeho žiadosti o prístup. Tento list bol žalobcovi údajne doručený 2. mája 2003 ako bežná poštová zásielka.
5 Žalobca 23. apríla 2003 zaslal generálnemu tajomníkovi Komisie opakovanú žiadosť o prístup v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Táto žiadosť bola zapísaná do registra Komisie 24. apríla 2003.
6 Komisia žalobcu faxom z 24. apríla 2003, ktorý mu bol adresovaný, informovala, že vzhľadom na odpoveď poskytnutú príslušným oddelením všeobecného riaditeľstva hospodárskej súťaže 16. apríla 2003 považuje opakovanú žiadosť za bezpredmetnú. K tomuto faxu bola pripojená kópia listu Komisie zo 16. apríla 2003.
Konanie a návrhy účastníkov konania
7 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 6. mája 2003 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Samostatným podaním z toho istého dňa žalobca na základe článku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa podal žiadosť o skrátené súdne konanie, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím z 12. júna 2003.
8 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. júna 2003 žalovaná vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 rokovacieho poriadku.
9 Žalobca podal svoje pripomienky k tejto námietke 16. júla 2003 a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal žalobca Súd prvého stupňa, aby „odobral“ prílohu A.9 žaloby zodpovedajúcu listu, ktorým talianske orgány vyjadrili svoje zamietnutie zverejnenia korešpondencie adresovanej Komisii pred prijatím rozhodnutia z 12. júla 2000 a ktorý bol predmetom žiadosti o prístup zo 17. marca 2003, alebo „subsidiárne určil dôverný charakter“ uvedenej prílohy „vo vzťahu k navrhovateľovi ((Nuova Agricast srl), hoci k predloženiu dokumentu došlo vďaka jeho obhajcovi“.
10 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. augusta 2003 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov žalovanej.
11 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. septembra 2003 žalobca podal žiadosť o dôvernosť vo vzťahu k určitým prílohám žaloby.
12 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Súd prvého stupňa listom z 19. novembra 2003 vyzval Komisiu, aby na účely preverenia priebehu správneho konania spresnila dátumy doručenia a zapísania určitých zásielok do registra. Komisia tejto žiadosti vyhovela listom z 3. decembra 2003.
13 Uznesením z 5. marca 2004 predseda štvrtej komory Súdu prvého stupňa spojil konanie o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej, vyhovel návrhu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na vstup vedľajšieho účastníka do konania a v súlade so žiadosťou žalobcu nariadil poskytnutie nedôvernej verzie procesných dokumentov vedľajšiemu účastníkovi konania. Vedľajší účastník konania sa listom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 6. decembra 2004 vzdal možnosti predložiť vyjadrenie.
14 Žalobca vo svojej žalobe navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil list Komisie z 27. marca 2003,
– zrušil fax Komisie zo 16. apríla 2003,
– zrušil fax Komisie z 24. apríla 2003, ktorý zodpovedá tomu, že „inštitúcii sa nepodarilo odpovedať“ na opakovanú žiadosť o prístup, čo možno postaviť na roveň zamietnutiu prístupu,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
15 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– subsidiárne zamietol návrh na začatie konania, keďže zjavne nemá žiadne opodstatnenie,
– subsidiárne zamietol žalobu ako takú, keďže nemá opodstatnenie,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
16 Žalobca sa vo svojej replike vzdal svojej žaloby v časti, v ktorej sa týka zrušenia listu Komisie zo 16. apríla 2003. Naproti tomu vzhľadom na list Komisie z 3. decembra 2003 naďalej trval na svojich návrhoch na zrušenie listu Komisie z 27. marca 2003 a implicitného zamietnutia opakovanej žiadosti o prístup, ku ktorému údajne došlo 19. mája 2003 a ktoré Komisia v svojom vyjadrení k žalobe odôvodnila pretrvávajúcim odmietaním talianskych orgánov zverejniť požadované dokumenty. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania sa žalobca vzdal svojej žiadosti o odobratie prílohy A.9 alebo o dôverné zaobchádzanie s ňou a navrhol spojenie vecí T‑151/03, T‑287/03, T‑295/03, T‑297/03, T‑298/03 a T‑299/03.
17 Komisia vo svojej duplike navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– určil, že žalobca sa vzdal napadnutia listu Komisie zo 16. apríla 2003, čo spôsobilo obsolétnosť žaloby,
– v prípade potreby zamietol žalobu proti zamietnutiu, ku ktorému údajne došlo mlčky 19. mája 2003, ako neprípustnú a/alebo nedôvodnú,
– „potvrdil“ návrhy uvedené vo vyjadrení k žalobe.
18 Komisia okrem iného navrhuje, aby Súd prvého stupňa nariadil vypustenie „znevažujúcich vyjadrení“, obsiahnutých v dvoch poznámkach pod čiarou repliky, zo spisu a pripája sa k návrhu na spojenie vecí T‑151/03, T‑287/03, T‑295/03, T‑297/03, T‑298/03 a T‑299/03.
19 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. januára 2005 a 4. februára 2005 v tomto poradí žalobca a Komisia odpovedali na otázku, ktorou ich Súd prvého stupňa vyzval na predloženie ich pripomienok k záverom, ktoré pre pokračovanie konania v tejto veci treba vyvodiť z rozsudku Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2004, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds/Komisia (T‑168/02, Zb. s. II‑4135, ďalej len „rozsudok IFAW“).
20 Žalobca uvádza, že v nadväznosti na rozsudok IFAW Súd prvého stupňa „posúdi“:
– žalobu ako zjavne neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k napadnutiu aktu, prostredníctvom ktorého sa Komisia poradila s talianskymi orgánmi,
– žalobu ako zjavne nedôvodnú v rozsahu, v akom smeruje k napadnutiu zamietnutia prístupu k predmetnému dokumentu a opiera sa o porušenie článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001.
21 Žalobca dodáva, že „je výrazne pravdepodobné, že rovnako bude posúdená žaloba v rozsahu, v akom smeruje k napadnutiu zamietnutia prístupu k predmetnému dokumentu a opiera sa o porušenie práv na obranu“. Žalobca žiada o uplatnenie článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku.
22 Komisia usudzuje, že vzhľadom na riešenie, ku ktorému sa Súd prvého stupňa priklonil v rozsudku IFAW, a na to, že v tejto veci vyjadrili talianske orgány nesúhlas so zverejnením požadovaných dokumentov, je potvrdené, že žaloba nie je dôvodná. Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu uznesením ako zjavne neprípustnú alebo v každom prípade ako zjavne nedôvodnú.
Právny stav
23 Podľa článku 113 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa v súlade s článkom 114 ods. 3 a 4 toho istého rokovacieho poriadku kedykoľvek aj bez návrhu skúmať prekážky konania z dôvodu verejného záujmu.
24 Súd prvého stupňa usudzuje, že sa s touto vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu bez otvorenia ústnej časti konania.
25 V tejto súvislosti Súd prvého stupňa konštatuje, že list zo 17. februára 2003, ktorým talianske orgány vyjadrili svoj nesúhlas so zverejnením korešpondencie adresovanej Komisii v rámci skúmania schémy pomoci N 715/99 a ktorý je predmetom žiadosti o prístup spísanej žalobcom 17. marca 2003, je obsiahnutý v prílohe A. 9 žaloby.
26 Advokát žalobcu v žalobe uvádza, že v rámci konania týkajúceho sa veci T‑76/02, ktorá viedla k rozsudku Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2003, Messina/Komisia (Zb. s. II‑3203), dosiahol poskytnutie predmetného dokumentu. Tvrdí, že v súlade so svojimi povinnosťami týkajúcimi sa zásad výkonu povolania ho neposkytol žalobcovi a že na základe tých istých povinností, definovaných článkom 9 deontologického kódexu vzťahujúceho sa na talianskych advokátov, nemôže predmetný dokument použiť v tomto konaní.
27 Okrem toho medzi navrhovateľom a jeho advokátom údajne neexistuje stotožnenie zhodné so stotožnením existujúcim medzi zástupcom a zastúpeným.
28 V prvom rade je vhodné pripomenúť, že podľa článku 19 Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 53 uvedeného štatútu uplatňuje na konanie pred Súdom prvého stupňa, musia byť účastníci konania, iní ako členské štáty, inštitúcie, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, zastúpení advokátom.
29 Zastupovanie na súde pre osobu znamená, že koná na súde v mene a na účet inej osoby, pričom právne účinky súdneho konania vznikajú výlučne v prospech alebo na ťarchu tejto inej osoby. Zástupca, v tomto prípade advokát, zohráva len úlohu sprostredkovateľa v prospech zastupovanej osoby, ktorá je z pohľadu sudcu samotná účastníkom konania.
30 Za týchto okolností Súd prvého stupňa nemôže pripustiť vyhlásenia advokáta žalobcu, podľa ktorých v podstate predmetný dokument poskytol za seba samého a bez vedomia svojho mandanta.
31 Treba usúdiť, že na Súd prvého stupňa bola v tejto veci riadne podaná žaloba s pripojenými prílohami, a to spoločnosťou Nuova Agricast platne zastúpenou jej advokátom, a že uvedený žalobca na prejednávanie predložil rôzne dokumenty, medzi ktorými je obsiahnutý list talianskych orgánov zo 17. februára 2003, ktorý je predmetom žiadosti o prístup spísanej 17. marca 2003.
32 V druhom rade je vhodné zdôrazniť, že Súdu prvého stupňa v rámci tohto konania neprináleží skúmať dodržiavanie vnútroštátnych deontologických pravidiel advokátom žalobcu vo vzťahu k vloženiu predmetného dokumentu medzi prílohy žaloby.
33 Treba teda konštatovať, že žalobca prostredníctvom tohto konania skúša získať prístup k dokumentu, ktorý už má v držbe.
34 V dôsledku toho sa ukazuje, že žaloba podaná spoločnosťou Nuova Agricast je bezpredmetná, keďže sa vypozorovalo, že žiadosť o prístup bola podľa žalobcu odôvodnená potrebou dôkazu o existencii nesúhlasu talianskych orgánov so zverejnením korešpondencie, ktorú adresovali Komisii pred prijatím rozhodnutia z 12. júla 2000 a ktorá bola predmetom prvej žiadosti žalobcu o prístup.
35 Ďalej za týchto podmienok nie je potrebné vyhovieť návrhom na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podaným tak žalobcom, ako aj Komisiou, keďže v tomto štádiu uvedené návrhy nemajú vplyv na vyriešenie sporu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 2002, British American Tobacco (Investments)/Komisia, T‑311/00, Zb. s. II‑2781, bod 50] alebo sa stali bezpredmetnými.
O trovách
36 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Z výnimočných dôvodov však Súd prvého stupňa môže na základe odseku 3 toho istého článku rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
37 Žalobca vo svojom liste z 31. januára 2005 žiada Súd prvého stupňa, aby v tejto veci uplatnil článok 87 ods. 3 rokovacieho poriadku, poukazujúc na osobitnú povahu uplatniteľnej právnej úpravy, ktorá je spôsobilá výkladových omylov, ako to údajne osvedčila Komisia a potvrdilo rozhodnutie Európskeho ombudsmana.
38 Stačí však konštatovať, že zamietnutie tejto žaloby sa nezakladá na výklade osobitného ustanovenia uplatniteľnej právnej úpravy, ale na samotnom zistení absencie predmetu uvedenej žaloby, a je teda potrebné rozhodnúť, že žalobca znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy, ktoré vznikli Komisii v rámci tohto konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
V Luxemburgu 8. júna 2005
Tajomník
Predseda komory
H. Jung
M. Vilaras
* Jazyk konania: taliančina.
Top