Vec T‑252/03
Fédération nationale de l’industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV)
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Trh s hovädzím a teľacím mäsom – Žaloba o neplatnosť – Neobmedzená právomoc – Lehota na podanie žaloby – Oneskorené podanie – Neprípustnosť“
Uznesenie Súdu prvého stupňa (piata komora) z 9. novembra 2004
Abstrakt uznesenia
Súdny dvor – Súd prvého stupňa – Neobmedzená právomoc – Výkon v rámci žaloby o neplatnosť – Neexistencia samostatnej žaloby v rámci neobmedzenej právomoci
(Článok 229 ES, článok 230 piaty odsek ES a článok 231 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)
Zmluva neustanovuje „žalobu v rámci neobmedzenej právomoci“ ako samostatný druh žaloby. Článok 229 ES len určuje, že nariadenia prijaté podľa ustanovení Zmluvy môžu súdom Spoločenstva priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.
Na základe článku 229 ES rôzne nariadenia preniesli na súdy Spoločenstva neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií. Najmä článok 17 nariadenia č. 17 stanovuje, že „Súdny dvor bude mať neobmedzenú právomoc v zmysle článku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu…“. Súd prvého stupňa je v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva článok 229 ES a článok 17 nariadenia č. 17, oprávnený posúdiť primeranosť výšky pokút. V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiž môže súd Spoločenstva napadnuté rozhodnutie nielen zrušiť, ako to stanovuje článok 231 ES, ale môže aj zmeniť sankciu uloženú týmto rozhodnutím.
Túto neobmedzenú právomoc môžu súdy Spoločenstva vykonávať len v rámci preskúmania aktov inštitúcií Spoločenstva, najmä v rámci žaloby o neplatnosť. Článok 229 ES totiž iba rozširuje rozsah právomocí súdov Spoločenstva v rámci žaloby upravenej v článku 230 ES. Na základe toho žaloba smerujúca k tomu, aby súd Spoločenstva vykonával svoju neobmedzenú právomoc voči rozhodnutiu o uložení sankcie, teda nutne zahŕňa alebo obsahuje návrh na úplné alebo čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia. V dôsledku uvedeného musí byť pri podaní takejto žaloby dodržaná lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES.
(pozri body 22 – 25)
UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
z 9. novembra 2004 (*)
„Hospodárska súťaž – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Trh s hovädzím a teľacím mäsom – Žaloba o neplatnosť – Neobmedzená právomoc – Lehota na podanie žaloby – Oneskorené podanie – Neprípustnosť“
Vo veci T‑252/03
Fédération nationale de l’industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: P. Abegg a E. Prigent, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
ktorého v konaní podporuje:
Francúzska republika, v zastúpení: R. Abraham, G. de Bergues a F. Million, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. Oliver a F. Lelièvre, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie pokuty uloženej žalobcovi v článku 3 rozhodnutia Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003, ktoré sa týkalo konania podľa článku 81 Zmluvy o ES (vec COMP/C.38.279/F3 – francúzske hovädzie mäso) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 209, s. 12), a subsidiárne návrh na zrušenie uvedenej pokuty,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora)
v zložení: predsedníčka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke,
tajomník: H. Jung,
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
1 V súlade s článkom 225 ods. 1 ES a článkom 230 ES Súd prvého stupňa preskúmava zákonnosť, okrem iných, aj rozhodnutí Komisie a na tento účel je príslušný pre žaloby z dôvodov nepríslušnosti, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy o ES alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa jej uplatňovania alebo na základe zneužitia právomoci, ktoré podávajú najmä fyzické a právnické osoby, ktorým sú určené.
2 Na základe článku 230 piateho odseku ES žalobu o neplatnosť treba podať do dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sa lehota pre podanie žaloby proti aktu inštitúcie paušálne predlžuje o 10 dní na zohľadnenie vzdialenosti.
3 Článok 229 ES znie: „Nariadenia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou podľa ustanovení tejto zmluvy môžu Súdnemu dvoru priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.“
4 Podľa článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) „Súdny dvor bude mať neobmedzenú právomoc v zmysle článku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu; môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu“.
Skutkové okolnosti
5 Rozhodnutím Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003, ktoré sa týkalo konania podľa článku 81 Zmluvy o ES (vec COMP/C.38.279/F3 – francúzske hovädzie mäso) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 209, s. 12, ďalej len „sporné rozhodnutie“), Komisia konštatovala, že žalobca, združenie prevádzkovateľov bitúnkov pre hovädzí dobytok vo Francúzsku, porušil článok 81 ods. 1 ES tým, že uzavrel s inými organizáciami v sektore hovädzieho mäsa dohody, ktorých predmetom bolo prerušiť dovoz hovädzieho mäsa do Francúzska a stanoviť minimálnu cenu pre určité kategórie hovädzieho mäsa (článok 1 sporného rozhodnutia). Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 720 000 eur (článok 3 sporného rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
6 Žalobca návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. júla 2003 podal túto žalobu.
7 Osobitným podaním, doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň, podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal odkladu výkonu sporného rozhodnutia na jednej strane a na druhej strane odkladu povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienku pre nezaplatenie uloženej pokuty.
8 Dňa 17. júla 2003 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
9 Dňa 18. júla 2003 žalobca predložil svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.
10 Dňa 7. októbra 2003 Francúzska republika podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobcu. Uznesením z 20. novembra 2003 predsedníčka piatej komory Súdu prvého stupňa povolila Francúzskej republike vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Dňa 23. decembra 2003 Francúzska republika predložila ako vedľajší účastník konania svoje vyjadrenie.
11 Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 21. januára 2004 bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
12 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol námietku neprípustnosti,
– zrušil pokutu stanovenú v spornom rozhodnutí,
– subsidiárne podstatne znížil uvedenú pokutu,
– zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.
13 Francúzska republika ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobcu navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil sporné rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.
14 Komisia navrhuje žalobu zamietnuť ako zjavne neprípustnú.
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
15 Komisia uplatňuje, že žaloba je zjavne neprípustná, pretože bola podaná po uplynutí lehoty dvoch mesiacov a desiatich dní pre podanie žaloby stanovenej v článku 230 piatom odseku ES v spojení s článkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku.
16 Žalobca tvrdí, že žaloba, ktorú podal proti spornému rozhodnutiu, je žalobou v rámci „neobmedzenej právomoci“ v zmysle článku 229 ES. Svojou žalobou totiž v skutočnosti nepopiera, že došlo k protiprávnemu konaniu a v zásade ani sankciu. Obmedzuje sa na namietanie uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimeranú a príliš vysokú. Z tohto hľadiska tvrdí, že pre „žaloby v rámci neobmedzenej právomoci“ neplatia žiadne lehoty.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
17 Podľa článku 114 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa na žiadosť niektorého účastníka konania rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej za podmienok stanovených v odsekoch 3 a 4 tohto článku. V tomto prípade Súd prvého stupňa považoval údaje obsiahnuté v spise za dostatočné a uzniesol sa vydať rozhodnutie bez začatia ústnej časti konania a pred prejednaním veci samej.
18 Žalobca v podstate uplatňuje, že základom jeho žaloby je článok 229 ES. Preto sa na ňu nevzťahuje prekluzívna lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES, lebo táto platí len pre žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES.
19 Toto tvrdenie nemôže byť prijaté.
20 Na základe článku 220 ES Súdny dvor a Súd prvého stupňa zaručujú dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy v rámci svojich právomocí.
21 Článok 225 ods. 1 ES v znení zmluvy z Nice vymenováva žaloby, ktoré patria do pôsobnosti Súdu prvého stupňa. Toto ustanovenie neobsahuje žiadny odkaz na článok 229 ES, výslovne ale uvádza článok 230 ES (žaloba o neplatnosť), 232 ES (žaloba na nečinnosť), 235 ES (žaloba o náhradu škody), 236 ES (žaloba v oblasti verejnej služby) a 238 ES (žaloba podaná na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Spoločenstvom alebo v mene Spoločenstva). Článok 229 ES nie je teda uvedený medzi druhmi žalôb, ktoré patria do pôsobnosti Súdu prvého stupňa.
22 Zmluva na rozdiel od tvrdenia žalobcu neustanovuje „žalobu v rámci neobmedzenej právomoci“ ako samostatný druh žaloby. Článok 229 ES len určuje, že nariadenia prijaté podľa ustanovení tejto zmluvy môžu súdom Spoločenstva priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.
23 Na základe článku 229 ES rôzne nariadenia preniesli na súdy Spoločenstva neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií. Najmä článok 17 nariadenia č. 17 stanovuje, že „Súdny dvor bude mať neobmedzenú právomoc v zmysle článku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu…“.
24 Súd prvého stupňa je v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva článok 229 ES a článok 17 nariadenia č. 17, oprávnený posúdiť primeranosť výšky pokút (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C‑248/98 P, Zb. s. I‑9641, bod 40; Cascades/Komisia, C‑279/98 P, Zb. s. I‑9693, bod 42, a Weig/Komisia, C‑280/98 P, Zb. s. I‑9757, bod 41). V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiž môže súd Spoločenstva napadnuté rozhodnutie nielen zrušiť, ako to stanovuje článok 231 ES, ale môže aj zmeniť sankciu uloženú týmto rozhodnutím.
25 Túto neobmedzenú právomoc môžu súdy Spoločenstva vykonávať len v rámci preskúmania aktov inštitúcií Spoločenstva, najmä v rámci žaloby o neplatnosť. Článok 229 ES totiž iba rozširuje rozsah právomocí súdov Spoločenstva v rámci žaloby upravenej v článku 230 ES. Na základe toho žaloba smerujúca k tomu, aby súd Spoločenstva vykonával svoju neobmedzenú právomoc voči rozhodnutiu o uložení sankcie, teda nutne zahŕňa alebo obsahuje návrh na úplné alebo čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia. V dôsledku uvedeného musí byť pri podaní takejto žaloby dodržaná lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES.
26 Keďže táto žaloba bola podaná po uplynutí lehoty stanovenej v článku 230 piatom odseku ES, predĺženej o lehotu stanovenú v článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku so zreteľom na vzdialenosť, musí byť zamietnutá ako oneskorená. Pretože sporné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 10. apríla 2003, lehota dvoch mesiacov a desiatich dní už uplynula, keď návrh bol doručený do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. júla 2003.
27 V dôsledku uvedeného žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná.
O trovách
28 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nepodala žiadne návrhy o trovách konania vo veci samej, žalobca aj Komisia znášajú vlastné trovy konania.
29 O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bolo rozhodnuté v zamietavom uznesení predsedu Súdu prvého stupňa z 21. januára 2004. Keďže žalobca nemal vo veci úspech a Komisia navrhla zaviazať druhého účastníka konania na náhradu trov konania o nariadení predbežného opatrenia, je opodstatnené zaviazať žalobcu na náhradu jeho trov konania a trov Komisie v konaní o nariadení predbežného opatrenia.
30 Na základe článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Francúzska republika ako vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
rozhodol:
1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2. Žalobca a Komisia znášajú každý svoje vlastné trovy konania týkajúce sa konania vo veci samej.
3. Žalobca znáša svoje trovy konania týkajúce sa konania o nariadení predbežného opatrenia, ako aj trovy konania Komisie týkajúce sa tohto konania.
4. Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 9. novembra 2004
Tajomník
Predsedníčka komory
H. Jung
P. Lindh
* Jazyk konania: francúzština.
Top