UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 9. novembra 2016 ( 1 )
„Žaloba o neplatnosť — Prípravky na ochranu rastlín — Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2069 — Schválenie základnej látky hydrogénuhličitanu sodného — Neexistencia priamej dotknutosti — Neprípustnosť“
Vo veci T‑746/15,
Biofa AG, so sídlom v Münsingene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne C. Stallberg a S. Knoblich, neskôr Stallberg, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: P. Ondrůšek, G. von Rintelen a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je žaloba založená na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2069 zo 17. novembra 2015, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje základná látka hydrogénuhličitan sodný a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 301, 2015, s. 42),
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
na poradách v zložení: S. Gervasoni, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia L. Madise a Z. Csehi (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1
Žalobkyňa, Biofa AG, je spoločnosť, ktorá vyrába a uvádza na trh prípravky na ochranu rastlín a ktorá je držiteľom povolenia na uvedenie na trh fungicídneho prípravku na báze hydrogénuhličitanu draselného, VitiSan.
2
Hydrogénuhličitan draselný je „účinná látka“ zaradená v prílohe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1).
3
Na žiadosť dánskej Agentúry pre ochranu životného prostredia prijala Európska komisia 17. novembra 2015 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2069, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje základná látka hydrogénuhličitan sodný a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 301, 2015 s 42, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
4
Komisia po tom, ako jej bola doručená technická správa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o predmetnej látke, schválila napadnutým nariadením hydrogénuhličitan sodný ako „základnú látku“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).
5
Hydrogénuhličitan sodný sa na trhu nachádza ako prídavná látka v potravinách v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 1130/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách schválené na používanie v prídavných látkach v potravinách, potravinárskych enzýmoch, potravinárskych arómach a živinách (Ú. v. EÚ L 295, 2011, s. 178). Schválenie tejto látky ako „základnej látky“ tak umožňuje, aby sa tento prípravok, ktorý sa bežne používa na rozličné účely, mohol používať aj na účel ochrany rastlín.
Konanie a návrhy účastníkov konania
6
Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. decembra 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
7
Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Všeobecného súdu z 18. januára 2016, pričom o trovách konania sa malo rozhodnúť neskôr.
8
Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. februára 2016 podala Komisia námietku neprípustnosti podľa článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobkyňa podala svoje pripomienky k tejto námietke 31. marca 2016.
9
Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. apríla 2016 podalo Dánske kráľovstvo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie.
10
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté nariadenie,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
11
Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za neprípustnú,
—
zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
12
Žalobkyňa v pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za prípustnú,
—
subsidiárne spojil rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci samej.
Právny stav
O prípustnosti žaloby
13
Podľa článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku ak o to žalovaný požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, a rozhodol, že vydá rozhodnutie bez ďalšieho konania a bez toho, aby bolo potrebné spojiť námietku neprípustnosti s konaním o veci samej.
14
Komisia vznáša dve námietky neprípustnosti, z ktorých prvá je založená na neexistencii priamej dotknutosti žalobkyne a druhá na neexistencii záujmu žalobkyne na konaní.
15
V prvom rade treba preskúmať prvú námietku neprípustnosti namietanú Komisiou.
16
Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku tohto článku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
17
V prejednávanej veci je nesporné, že napadnuté rozhodnutie nebolo určené žalobkyni, ktorá teda nie je adresátom tohto aktu. Žalobkyňa preto môže podať žalobu o neplatnosť proti uvedenému nariadeniu iba pod podmienkou, že sa jej toto nariadenie týka jednak priamo a jednak sa jej týka osobne v zmysle druhého prípadu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, alebo v prípade, že napadnutý akt predstavuje regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle tretieho prípadu tohto ustanovenia.
18
Žalobkyňa tvrdí, že je priamo dotknutá napadnutým nariadením, a to na základe dvoch tvrdení, z ktorých prvé je založené na článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 a druhé na ekonomických dôsledkoch napadnutého nariadenia na jej postavenie na trhu.
19
Prvým tvrdením žalobkyňa tvrdí, že v technickej správe, ktorú EFSA poskytla Komisii v rámci schválenia hydrogénuhličitanu sodného ako základnej látky, uvedený orgán bez jej súhlasu použil výsledky štúdií, ktoré predložila žalobkyňa na schválenie hydrogénuhličitanu draselného ako aktívnej látky. EFSA konkrétne v predmetnej technickej správe vylúčila, že by hydrogénuhličitan sodný mohol mať negatívne účinky na medonosné včely vzhľadom na skutočnosť, že tieto účinky boli vylúčené pri hydrogénuhličitane draselnom v kontexte autorizácie týkajúcej sa prípravku VitiSan, ako aj jedného ďalšieho prípravku.
20
V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že článok 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 stanovuje okrem iného, že na protokoly z testov a správy zo štúdií týkajúce sa aktívnej látky zaregistrovanej v súlade s uvedeným nariadením sa ochrana údajov vzťahuje za určitých podmienok, ktoré sú v prejednávanej veci splnené. Žalobkyňa konkrétne pripomína, že v tomto ustanovení sa spresňuje, že ak je protokol chránený, členský štát, ktorému sa doručil, ho nesmie použiť v prospech iných žiadateľov o autorizáciu prípravkov na ochranu rastlín s výnimkou určitých situácií, ktoré sa uvádzajú v predmetnom nariadení a ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné.
21
Po prvé podľa žalobkyne jej toto ustanovenie priznáva subjektívne právo, pričom zo strany Komisie došlo k zásahu do tohto práva, keďže v kontexte schvaľovania hydrogénuhličitanu sodného ako základnej látky Komisia použila údaje žalobkyne týkajúce sa schvaľovania hydrogénuhličitanu draselného ako aktívnej látky, bez jej súhlasu a pred uplynutí desaťročnej lehoty na ochranu, ktorá sa na tieto údaje vzťahuje.
22
Po druhé podľa žalobkyne skutočnosť, že znenie článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 nestanovuje ochranu údajov v rámci zjednodušeného postupu na schválenie základnej látky, nebráni týmto záverom, pretože tak ako rozhodnutie o autorizácii aktívnej látky, aj rozhodnutie o schválení látky ako základnej látky umožňuje tretej osobe uvádzať na trh prípravok na ochranu rastlín, ktorý konkuruje prípravku žalobkyne. Podľa jej názoru je to tým zjavnejšie, že schválenie základnej látky má významnejšie dôsledky na súťaž, keďže umožňuje neobmedzenému počtu osôb uvádzať túto základnú látku na trh na území Európskej únie ako prípravok na ochranu rastlín po neobmedzenú dobu.
23
Po tretie záver žalobkyne podľa jej názoru potvrdzuje skutočnosť, že v článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009, ktorý stanovuje výnimky z určitých článkov uvedeného nariadenia, sa článok 59 ods. 1 tohto nariadenia neuvádza.
24
Po štvrté žalobkyňa namieta porušenie zásady subsidiarity. Podľa článku 23 nariadenia č. 1107/2009 sa osobitný režim uplatňovaný na základné látky môže uplatniť len vtedy, ak potreba používať predmetné látky nie je pokrytá už existujúcimi prípravkami na ochranu rastlín, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby mali iné subjekty na trhu vo vzťahu k držiteľom autorizácií konkurenčnú výhodu na základe toho, že by uviedli na trh prípravky na ochranu rastlín, ktoré nepotrebujú autorizáciu.
25
V tejto súvislosti je hydrogénuhličitan sodný Komisiou považovaný za účinnú látku prípravkov na ochranu rastlín a neexistuje obchodný záujem na získaní autorizácie tejto účinnej látky, keďže v niektorých členských štátoch je už povolené používať ho na účely ochrany rastlín na základe vnútroštátnych predpisov.
26
Navyše schválenie hydrogénuhličitanu sodného ako základnej látky na účely ochrany rastlín nie je podľa žalobkyne potrebné vzhľadom na existenciu chemicky porovnateľnej alebo identickej aktívnej látky, predovšetkým pokiaľ ide o pravidlá klasifikácie a označovania, ich výrobné postupy, ich používanie a ich spôsob účinku ako fungicídu, tak ako to potvrdzuje technická správa EFSA, ako aj medzinárodné dokumenty a publikácie.
27
Po piate podľa žalobkyne na základe „zásady priority“ schválenie účinnej látky blokuje každú podanú žiadosť o schválenie tej istej látky ako základnej látky. Preto vzhľadom na to, že žalobkyňa požiadala o schválenie hydrogénuhličitanu sodného ako účinnej látky, schválenie tejto látky ako základnej látky by malo byť zrušené.
28
Druhým tvrdením žalobkyňa tvrdí, že prijatie napadnutého nariadenia má priame ekonomické dôsledky na jej postavenie na trhu, pretože hydrogénuhličitan sodný, schválený Komisiou ako základná látka, je náhradou za prípravky na ochranu rastlín na báze hydrogénuhličitanu draselného, a teda konkuruje jej prípravku VitiSan.
29
Hneď na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa priama dotknutosť jednotlivca zakladá na dvoch kumulatívnych podmienkach. Vyžaduje, aby po prvé napadnutý akt Únie priamo ovplyvňoval právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby nebol ponechaný žiadny priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je tento akt určený a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení [uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10, EU:T:2011:419, bod 71, a rozsudok z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia, T‑262/10, EU:T:2011:623, bod 27].
30
V prejednávanej veci treba uviesť, že prvým tvrdením, uvádzaným žalobkyňou, založeným na článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 nemožno preukázať, že je žalobkyňa napadnutým nariadením priamo dotknutá.
31
EFSA totiž v technickej správe, ktorú poskytla Komisii v rámci schvaľovania hydrogénuhličitanu sodného ako základnej látky, veľmi všeobecne uviedla výsledky štúdií predložených žalobkyňou na schválenie hydrogénuhličitanu draselného ako účinnej látky. V uvedenej technickej správe EFSA vylúčila, že by hydrogénuhličitan sodný mohol mať negatívne účinky na medonosné včely vzhľadom na skutočnosť, že tieto účinky boli vylúčené pri hydrogénuhličitane draselnom, v kontexte autorizácie týkajúcej sa prípravku VitiSan, ako aj jedného ďalšieho prípravku.
32
Článok 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 pritom stanovuje, že ochrana údajov, ktorá sa vzťahuje na toho žiadateľa o autorizáciu uvádzania na trh alebo používania prípravku na ochranu rastlín obsahujúceho účinnú látku, ktorý predložil protokoly z testov alebo správy zo štúdií týkajúce sa tejto látky, zakazuje členskému štátu, ktorému boli tento protokol alebo správa doručené, aby ich použil v záujme iných žiadateľov o autorizáciu, s výnimkou prípadov stanovených uvedeným nariadením.
33
Ako vyplýva z odôvodnenia 39 nariadenia č. 1107/2009, cieľom uvedeného ustanovenia je chrániť veľké investície, ktoré mohol uskutočniť žiadateľ o autorizáciu, ktorý predmetný protokol alebo správu predložil, proti tomu, aby ju prípadne použil iný konkurenčný žiadateľ.
34
Uvedené ustanovenie sa tak nemôže vykladať tak, že chráni tohto žiadateľa o autorizáciu proti uvedeniu odkazov na predmetnú správu zo strany EFSA v rámci schvaľovania základnej látky Komisiou. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 18 nariadenia č. 1107/2009, „látky, ktoré sa prevažne nepoužívajú ako prípravky na ochranu rastlín, môžu byť hodnotné z hľadiska ochrany rastlín, [hoci] hospodársky záujem žiadania o ich schválenie môže byť obmedzený“. Schvaľovanie určitej látky ako základnej látky sa tak neuskutočňuje v záujme jednotlivých žiadateľov, ale v záujme všetkých používateľov, a teda sa na neho nevzťahuje ochrana podľa článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009. Okrem toho treba tiež uviesť, že tak ako vyplýva z článku 28 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia, schválenie určitej látky ako základnej látky umožňuje iba „používanie“ tejto látky na účely ochrany rastlín, a nie uvádzanie tejto látky na trh ako prípravku na ochranu rastlín, čo potvrdzuje neexistenciu ekonomického záujmu na takomto schválení u jednotlivého žiadateľa.
35
V každom prípade žalobkyňa nepredkladá dôkaz svedčiaci o tom, že by napadnuté nariadenie, ktorého cieľom je umožniť iba používanie – a nie uvádzanie na trh – hydrogénuhličitanu sodného na účely ochrany rastlín, mohlo priamo ovplyvňovať jej postavenie tak, že by porušovalo prípadné právo na obchodnú ochranu údajov obsiahnutých v protokoloch z testov alebo správach zo štúdií predložených žalobkyňou, ktoré žalobkyňa vyvodzuje z ustanovení článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009.
36
Pokiaľ ide o druhé o tvrdenie žalobkyne založené na ekonomických dôsledkoch napadnutého nariadenia na jej postavenie na trhu, treba uviesť, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach iba veľmi všeobecne uvádza možnosť straty spôsobenej používaním hydrogénuhličitanu sodného namiesto jej prípravku VitiSan, pričom neuvádza skutočnosti, ktorými by sa dalo preukázať, že je jej právne postavenie napadnutým rozhodnutím priamo ovplyvnené.
37
Aj keď nemožno vylúčiť, že, ako uznáva samotná Komisia vo svojich písomných podaniach, napadnuté nariadenie môže mať dôsledky na možnosti predaja prípravku žalobkyne, takéto ekonomické dôsledky vyplývajúce z tohto nariadenia sa netýkajú právneho postavenia žalobkyne, ale iba jej faktického postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, bod 37, a uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, T‑18/10, EU:T:2011:419, bod 75).
38
V tejto súvislosti platí, že len samotná skutočnosť, že akt môže mať vplyv na faktické postavenie žalobcu, nepostačuje na to, aby sa tento akt mohol považovať za akt, ktorý sa žalobcu priamo týka (uznesenia z 18. februára 1998, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, T‑189/97, EU:T:1998:38, bod 48, a z 21. septembra 2011, Etimine a Etiproducts/ECHA, T‑343/10, EU:T:2011:509, bod 41; pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, EU:C:1969:66, bod 7).
39
Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté nariadenie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkyne, keďže uvedené nariadenie sa obmedzuje iba na to, že na účely ochrany rastlín umožňuje používanie prípravku, ktorý je odlišný od prípravku predávaného žalobkyňou. Vzhľadom na to, že prvá podmienka priamej dotknutosti nie je splnená, treba dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie sa žalobkyne priamo netýka, a žalobkyňa tak vo vzťahu k nemu nemá aktívnu legitimáciu, pričom nie je potrebné vyjadriť sa k prípadnej osobnej dotknutosti žalobkyne v zmysle druhého prípadu článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a nie je potrebné sa vyjadriť k otázke, či napadnuté rozhodnutie predstavuje regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, v zmysle tretieho prípadu tohto ustanovenia.
40
V dôsledku uvedeného treba vyhovieť prvej námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, a žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú, pričom nie je potrebné preskúmať druhú námietku neprípustnosti.
O návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
41
Podľa článku 144 ods. 3 rokovacieho poriadku ak žalovaný podá námietku neprípustnosti alebo nepríslušnosti podľa článku 130 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa rozhodne až po zamietnutí námietky alebo po rozhodnutí o spojení tejto žiadosti a veci samej na spoločné konanie.
42
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
O trovách
43
Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhom Komisie.
44
Okrem toho Dánske kráľovstvo podľa článku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
nariadil:
1.
Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2.
Konanie o návrhu Dánskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa zastavuje.
3.
Biofa AG je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
4.
Dánske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
V Luxemburgu 9. novembra 2016
Tajomník
E. Coulon
Predseda
S. Gervasoni
( 1 ) * Jazyk konania: nemčina.
Top