ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
zo 17. decembra 2003 (*)
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Právomoc Komisie – Diskriminácia medzi leteckými spoločnosťami – Relevantný sektorový a geografický trh – Súvislosť medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi – Spochybnený právny základ rozhodnutia – Existencia dominantného postavenia – Zneužitie dominantného postavenia – Primeranosť výšky pokuty“
Vo veci T‑219/99,
British Airways plc, so sídlom vo Waterside (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: W. Allan a O. Black, solicitors, W. Wood a H. Davies, barristers, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Erhart, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Barav, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Virgin Atlantic Airways Ltd, so sídlom v Crawley (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: P. Binetter, solicitor, N. Green a C. West, barristers,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES (IV/D‑2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1) na základe článku 230 ES,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predseda komory B. Vesterdorf, sudcovia, M. Jaeger a H. Legal,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. februára 2003,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Podľa odôvodnenia č. 2 rozhodnutia 2000/74/ES Komisie zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podľa článku 82 Zmluvy ES (IV/D-2/34.780 Virgin/British Airways) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) sú British Airways plc (ďalej len „BA“) najväčšou britskou leteckou spoločnosťou. Spoločnosť BA prevádzkuje hviezdicovú sieť s centrom na letiskách v londýnskom regióne. Počas relevantného obdobia obsluhovala sieť pravidelných liniek do 15 destinácií v Spojenom kráľovstve a 155 medzinárodných destilácií v 72 štátoch. V roku 1997 zastávala BA prvé miesto v svetovom rebríčku v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi na kilometre a deviate miesto v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútroštátnymi letmi na kilometre.
2 Počas obchodného roka uzatvoreného 31. marca 1998 dosiahla BA konsolidovaný obrat vo výške 8,642 miliardy libier šterlingov (GBP), z ktorých odviedla čistý zisk vo výške 460 miliónov GBP. Počas toho istého obchodného roka zamestnávala BA v priemere 60 675 osôb.
3 Virgin Atlantic Airways Ltd (ďalej len „Virgin“) je súkromný podnik, spoločnosť založená podľa anglického práva, ktorá prevádzkuje pravidelné služby prepravy osôb na určitom počte medzinárodných liniek. V roku 1997 zastávala dvadsiate prvé miesto v svetovom rebríčku v počte cestujúcich prepravovaných pravidelnými medzinárodnými letmi a vnútroštátnymi letmi na kilometre. Počas obchodného roka uzatvoreného 30. apríla 1998 dosiahla Virgin obrat približne 942 miliónov GBP. Ku koncu roka 1997 zamestnávala okolo 4 522 osôb.
4 Spoločnosť BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve uznanými International Air Transport Association (IATA) zmluvy, ktorými sa zakladá nárok na základnú štandardnú províziu za predaj leteniek spoločnosti BA vykonávaný týmito cestovnými kanceláriami. Táto provízia predstavovala v období od roku 1976 do roku 1997 9 % z predaja medzinárodných leteniek a 7,5 % z predaja leteniek na vnútroštátne lety.
5 Okrem tohto systému základných provízií uzatvorila spoločnosť BA s cestovnými kanceláriami uznanými IATA zmluvy, ktoré zahŕňali tri rozličné systémy finančných stimulov: „marketingové zmluvy“, „globálne zmluvy“ a nakoniec „systém prémií za výsledok“.
Marketingové zmluvy a globálne zmluvy
6 Prvý systém stimulov zavedený spoločnosťou BA pozostával z „marketingových zmlúv“, ktoré dali určitým cestovným kanceláriám uznaným IATA so sídlom v Spojenom kráľovstve možnosť k základnej provízii získať dodatočne platby, a to:
– prémiu za výsledok, ku ktorej boli poskytnuté aj určité osobitné prémie v súvislosti s rozsahom leteckých segmentov spoločnosti BA,
– peňažné sumy z fondu, ktoré museli cestovné kancelárie použiť na školenie svojho personálu,
– peňažné sumy z fondu na podporu podnikov, ktorý zriadila spoločnosť BA, aby zvýšila svoje príjmy, a z ktorého prostriedky museli cestovné kancelárie použiť na financovanie reklamných akcií pre spoločnosť BA.
7 Marketingové zmluvy zaväzovali cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve aj k tomu, aby v prípade oznamovania letových časov a cien letov, ako aj produktov a brožúr nezaobchádzali so spoločnosťou BA menej výhodne než s akoukoľvek inou leteckou spoločnosťou.
8 Tieto marketingové zmluvy uzatvorené na dobu jedného roka boli v zásade vyhradené pre cestovné kancelárie uznané IATA so sídlom v Spojenom kráľovstve s ročným obratom z predaja leteniek spoločnosti BA (ďalej len „tržba za letenky“) vyším než 500 000 GPB. Cestovné kancelárie s tržbou za letenky nad 500 000 GBP, ale pod 10 miliónov GBP ročne, mohli uzatvoriť štandardnú marketingovú zmluvu. Cestovné kancelárie, ktorých ročná tržba za letenky presahovala 10 miliónov GBP, uzatvárali individuálne dojednané marketingové zmluvy s BA.
9 Prémia za výsledok bola vypočítaná pohyblivo podľa objemu, o aký cestovná kancelária zvýšila tržby za letenky BA. Dodatočne k všeobecnej prémii za výsledok vznikol v súvislosti s určitými leteckými trasami nárok na osobitnú prémiu za výsledok.
10 Vyplácanie prémie za výsledok alebo osobitnej prémie bolo podmienené každoročným zvyšovaním predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami. Vo všeobecnosti síce nebola uskutočnená žiadna z týchto dvoch dodatočných platieb za segmenty, ktoré boli nalietané na vnútroštátnych leteckých trasách v Spojenom kráľovstve, tieto segmenty však boli započítané na účely dosiahnutia cieľových prahových hodnôt, keďže tie sa počítali ako globálne tržby za letenky, ktoré zahrnujú diaľkové, krátke a vnútroštátne lety.
11 Okrem marketingových zmlúv uzatvorila spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami uznanými IATA druhý typ stimulačných zmlúv (ďalej len „globálne zmluvy“). Na zimnú sezónu 1992/1993 dohodla spoločnosť BA s troma cestovnými kanceláriami globálne podporné programy, na základe ktorých týmto kanceláriám vznikol nárok na získanie dodatočných provízií, ktorých výška bola vypočítaná podľa nárastu podielu spoločnosti BA na ich celosvetových predajoch.
12 Dňa 9. júla 1993 podala Virgin na Komisiu Európskych spoločenstiev sťažnosť týkajúcu sa najmä týchto marketingových zmlúv.
13 Komisia rozhodla o začatí konania týkajúceho sa marketingových zmlúv uzatvorených medzi BA a cestovnými kanceláriami a 20. decembra 1996 prijala proti BA oznámenie o výhradách. Ústne pripomienky BA boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. novembra 1997.
Nový systém prémií za výsledok
14 Dňa 17. novembra 1997 zaslala spoločnosť BA všetkým cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve list, v ktorom ich informovala o podrobnostiach súvisiacich s tretím typom stimulačných zmlúv, ktorý pozostával z nového systému prémií za výsledok platného od 1. januára 1998 (ďalej len „nový systém prémií za výsledok“).
15 Okrem novej jednotnej provízie vo výške 7 % za všetky predané letenky v Spojenom kráľovstve mohla každá cestovná kancelária získať dodatočnú províziu až do výšky 3 % za medzinárodné letenky a až do výšky 1 % za vnútroštátne letenky. Výška variabilného dodatočného prvku za vnútroštátne a zahraničné letenky závisela od výsledkov, ktoré cestovná kancelária dosiahla v predaji leteniek spoločnosti BA. Výsledky cestovných kancelárií sa hodnotili porovnaním celkovej tržby za letenky spoločnosti BA, ktoré vystavila cestovná kancelária v jednom kalendárnom mesiaci, s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka.
16 Na základe nového systému prémií za výsledok sa za každý percentuálny bod prekračujúci referenčnú sadzbu vo výške 95 % udeľoval cestovnej kancelárii dodatočný variabilný prvok vo výške 0,1 %, ktorý sa skladal z dodatočnej provízie z predaja medzinárodných leteniek a pridával sa k základnej provízii vo výške 7 %. Pri predajoch vnútroštátnych leteniek predstavoval variabilný prvok 0,1 % za zvýšenie predaja o 3 % nad referenčnú sadzbu vo výške 95 %. Najvyšší variabilný prvok, aký mohla cestovná kancelária v rámci nového systému prémií za výsledok získať, predstavoval 3 % za medzinárodné letenky a 1 % za vnútroštátne letenky, pokiaľ bol výsledok tržby v obidvoch prípadoch najmenej vo výške 125 %.
17 Pokiaľ napríklad cestovná kancelária dosiahla v určitom mesiaci výsledok vo výške 112 %, predstavoval variabilný prvok za medzinárodné letenky 1,7 % [(112 – 95) x 0,1 %] z medzinárodnej tržby zohľadenej na výpočet prémie za tento mesiac. Naopak variabilný prvok za vnútroštátne letenky bol pri tomto výsledku 0,5 % [(112 – 95) ÷ 3 x 0,1 %] z vnútroštátnej tržby zohľadnenej na výpočet prémie za tento kalendárny mesiac. Variabilné prvky nového systému prémií za výsledok sa vyplácali v mesačných intervaloch.
18 Nový systém prémií za výsledok mal pôvodne platiť až do 31. marca 1999. Na december 1997 plánovala spoločnosť BA prechodné obdobie, v ktorom mal platiť nový systém prémií za výsledok popri už existujúcich štandardných províziách vo výške 9 % a 7,5 % za medzinárodné a vnútroštátne letenky. Dňa 8. februára 1999 zverejnila spoločnosť BA informáciu, že túto úpravu na obdobie rokov 1999 – 2000 neobnoví.
19 Dňa 9. januára 1998 podala Virgin doplňujúcu sťažnosť týkajúcu sa tohto nového systému prémií za výsledok dosiahnutý BA. Dňa 12. marca 1998 prijala Komisia dodatočné oznámenie o výhradách týkajúce sa tohto nového systému.
Rozhodnutie Komisie
20 Dňa 14. júla 1999 Komisia na základe nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204), prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovuje, že každá z leteckých liniek obsluhovaných spoločnosťou BA s odletmi a príletmi na letiskách v Spojenom kráľovstve potenciálne predstavuje samostatný trh služieb leteckej dopravy (odôvodnenie č. 80) a že relevantný geografický trh pre leteckú dopravu je britský trh (odôvodnenie č. 83).
21 Podľa odôvodnenia č. 31 napadnutého rozhodnutia poskytujú cestovné kancelárie leteckým spoločnostiam služby spočívajúce v propagovaní služieb leteckej dopravy poskytovaných leteckými spoločnosťami, v pomoci cestujúcim pri výbere vhodných dopravných služieb a v plnení administratívnych úloh, akými sú vystavovanie leteniek, prijatie platby od cestujúceho a jej prevod na leteckú spoločnosť. Za tieto služby platia letecké spoločnosti cestovným kanceláriám provízie, ktoré závisia od predaja leteniek vykonávaného prostredníctvom týchto cestovných kancelárií.
22 Komisia sa ďalej domnieva, že BA je nákupca v dominantnom postavení na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predovšetkým v dôsledku percentuálneho podielu, ktorý predstave predaj leteniek BA na celkovom predaji leteniek uskutočnenom na území Spojeného kráľovstva v rámci systému úpravy IATA pre cestovné kancelárie (odôvodnenia č. 90 a 91).
23 V odôvodneniach č. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia Komisia spresňuje podmienky marketingových zmlúv a nového systému prémií za výsledok takto:
„29. Systémy provízií pre cestovné kancelárie opísané vyššie majú jednu spoločnú charakteristickú črtu. V každom prípade vedie dosiahnutie požiadaviek na zvýšenie predaja k nárastu vyplatenej provízie za všetky letenky predané cestovnou kanceláriou a nie len za tie, ktoré predala po dosiahnutí týchto požiadaviek. V rámci marketingových zmlúv tak dochádza k zvýšeniu peňažnej prémie, ktorá sa vypláca cestovnej kancelárii za každú predanú letenku. Pri systéme prémií za výsledok rastie vyplácaná podielová provízia za všetky letenky predané cestovnou kanceláriou. Pokiaľ sa teda cestovná kancelária nachádza tesne pred dosiahnutím prahovej hodnoty na zvýšenie sadzby provízie, môže mať predaj niekoľkých leteniek spoločnosti BA rozhodujúci vplyv na jej príjem z provízií. Naopak konkurent spoločnosti BA, ktorý chce cestovnú kanceláriu motivovať k tomu, aby niektoré rezervácie previedla zo spoločnosti BA na konkurenčnú leteckú spoločnosť, musí zaplatiť za všetky predané letenky podstatne vyšší percentuálny podiel provízie než spoločnosť BA, aby sa tento účinok zrušil.
30. Tento účinok systémov provízií spoločnosti BA treba znázorniť na príklade. Vychádzajme z predpokladu, že cestovná kancelária predala počas jedného mesiaca referenčného roka medzinárodné letenky za celkovo 100 000 GBP mesačne. Ak predá cestovná kancelária mesačne medzinárodné letenky spoločnosti BA v hodnote 100 000 GBP, získa základnú províziu vo výške 7 % a ‚prémiu za výsledok‘ vo výške 0,5 % [(100 – 95) x 0,1 %], čo znamená celkové príjmy z provízií za predané medzinárodné letenky vo výške 7 500 GBP [100 000 x (7 % + 0,5 %)]. Ak by tá istá cestovná kancelária vynaložila 1 % zo svojho predaja medzinárodných leteniek v prospech konkurenta spoločnosti BA, klesla by jej ‚prémia za výsledok‘ na 0,4 % [(99 – 95) x 0,1 %] a táto znížená sadzba by sa použila na všetky predaje leteniek spoločnosti BA. Jej príjmy získané vo forme provízií z predaja medzinárodných leteniek spoločnosti BA by tak klesli na 7 326 GBP [99 000 x (7 % + 0,4 %)]. Zníženie o 1 000 GBP pri predajoch medzinárodných leteniek spoločnosti BA znamená pokles príjmov získaných vo forme provízií o 174 GBP. ‚Hraničnú‘ sadzbu provízie predstavuje výška 17,4 %. V praxi to znamená, že konkurent spoločnosti BA schopný ponúknuť lety, ktoré by cestovnej kancelárii nahradili 1 000 GBP z predajov leteniek spoločnosti BA, by musel ponúknuť províziu 17,4 % za tieto letenky, aby odškodnil cestovnú kanceláriu za stratu príjmu spočívajúcu v neuhradených províziách spoločnosti BA. Aj spoločnosť BA síce musí ponúknuť túto vysokú hraničnú prémiovú sadzbu na to, aby zvýšila predaj svojich leteniek, ale konkurent je na rozdiel od tejto spoločnosti znevýhodnený tým, že túto vysokú prémiovú sadzbu musí platiť za všetky svoje predaje...
Tento účinok sa ešte zosilňuje, pokiaľ počet dotknutých leteniek predstavuje menší podiel na smerodajných hodnotách predajov leteniek spoločnosti BA cestovnou kanceláriou. Tento účinok sa zosilní, aj keď dotknutá cestovná kancelária okrem dodatočných provízií udelených v rámci systému prémií za výsledok dostane aj prémie z marketingovej zmluvy.“ [neoficiálny preklad]
24 V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatuje, že spoločnosť BA zneužila svoje dominantné postavenie na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu tým, že uplatnila marketingové zmluvy a nový systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie sprostredkujúce leteckú dopravu so sídlom v Spojenom kráľovstve (odôvodnenie č. 96).
25 Uplatnenie systémov prémií za výsledok spoločnosťou BA na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve predstavuje zneužitie dominantného postavenia v tom, že uplatnenie týchto systémov na jednej strane cestovné kancelárie motivuje skôr k zachovaniu alebo zvýšeniu predaja leteniek BA ako k predaju svojich služieb konkurentom spoločnosti BA, pričom tieto finančné stimuly nie sú závislé od objemu predajov leteniek BA, ktoré tieto cestovné kancelárie uskutočnili, v absolútnych číslach (odôvodnenie č. 102) a na druhej strane dotknutým cestovným kanceláriám stanovuje rozdielne podmienky za rovnocenné služby (odôvodnenie č. 109).
26 Komisia sa napokon domnieva, že zneužívajúce správanie spoločnosti BA na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu spôsobuje skreslenie hospodárskej súťaže medzi BA a inými leteckými spoločnosťami na britskom trhu služieb leteckej dopravy (odôvodnenia č. 103 a 111).
27 V dôsledku toho výrok napadnutého rozhodnutia znie:
„Článok 1
[BA] porušila článok 82 [ES] tým, že na cestovné kancelárie, od ktorých nakupuje v Spojenom kráľovstve služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, uplatnila systémy provízií a iné stimuly, pričom cieľom a účinkom týchto systémov a týchto stimulov je prostredníctvom odmeňovania vernosti cestovných kancelárií a uplatňovania diskriminácie medzi nimi vytláčanie konkurentov spoločnosti BA z britského trhu leteckej dopravy.
Článok 2
Za porušenia uvedené v článku 1 sa spoločnosti [BA] ukladá peňažná pokuta vo výške 6,8 milióna eur.
...“ [neoficiálny preklad]
Konanie
28 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. októbra 1999 podala BA žalobu smerujúcu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené 27. júla 1999.
29 Podaním doručeným 10. apríla 2000 požiadala Virgin o povolenie vstúpiť do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.
30 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. apríla 2000 spoločnosť Air France takisto požiadala o povolenie vstúpiť do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov BA na zrušenie napadnutého rozhodnutia, tvrdiac, že riešenie tohto sporu bude mať vplyv na stanovisko, ktoré bude Komisia musieť prijať v rámci konania vedeného proti systémom obchodných stimulov uplatňovaných spoločnosťou Air France na cestovné kancelárie.
31 Uznesením z 9. februára 2001 sa vyhovelo návrhu spoločnosti Virgin na vstup vedľajšieho účastníka do konania a žiadosti BA o dôverné zaobchádzanie s určitými dokumentmi voči spoločnosti Virgin.
32 Naproti tomu návrh spoločnosti Air France na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol zamietnutý z dôvodu nedostatku záujmu na výsledku tohto sporu, pretože predmet tohto konania nezahŕňa prípadný dosah rozsudku, ktorý má byť vydaný v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, na stanovisko, ktoré môže Komisia prijať proti Air France.
33 Rozhodnutím Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval BA a Komisiu, aby odpovedali na určité otázky. BA a Komisia týmto požiadavkám vyhoveli v stanovených lehotách.
35 Ústne prednesy a odpovede účastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 26. februára 2003.
Návrhy účastníkov konania
36 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
37 Komisia, podporovaná Virgin, navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
38 Na podporu svojej žaloby uviedla BA osem žalobných dôvodov založených na nedostatku právomoci Komisie, na porušení zásady zákazu diskriminácie, na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu, na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi, na prijatí napadnutého rozhodnutia na nesprávnom právnom základe, na neexistencii dominantného postavenia, na neexistencii zneužitia dominantného postavenia a nakoniec na neprimeranosti výšky pokuty.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie
Tvrdenia účastníkov konania
39 Spoločnosť BA tvrdí, že Komisia prekročila svoju právomoc tým, že 14. júla 1999 prijala napadnuté rozhodnutie, hoci všetci jej členovia, ktorí k 16. marcu 1999 podali demisiu s cieľom predísť vysloveniu nedôvery zo strany Parlamentu, boli oprávnení spravovať iba bežné záležitosti v zmysle článku 201 ES, ktorý je uplatniteľný analogicky až do vymenovania členov novej Komisie 15. septembra 1999.
40 Dôvody odôvodňujúce obmedzenie činností Komisie stanovené v článku 201 ES, ktorého podstata spočíva v udelení ústavnej právomoci Parlamentu odňať Komisii jej politický mandát, sú prinajmenšom rovnako platné v prípade, keď je odstúpenie Komisie ako orgánu dobrovoľné, ako v prejednávanej veci, ako keď odstúpenie nasleduje po vyslovení nedôvery zo strany Parlamentu.
41 Na rozdiel od zotrvania členov Komisie vo funkcii až do ich nahradenia stanoveného v článku 215 štvrtom odseku ES, ktorý pri uvoľnení miest v rámci Komisie predpokladá, že bude pokračovať vo výkone mandátu, ktorým bola poverená, pojem „bežné záležitosti“, ktoré členovia Komisie naďalej spravujú na základe článku 201 druhého odseku ES, zahŕňa iba každodenné činnosti Komisie. Sú z nich vylúčené nové politické iniciatívy, akou je napadnuté rozhodnutie, ktorému Komisia jasne zamýšľala priznať význam precedensu uplatniteľného na letecké spoločnosti zastávajúce na trhu rovnaké postavenie ako BA.
42 Aj za predpokladu, že by sa článok 215 ES mohol uplatniť, neoprávňoval by Komisiu prijať napadnuté rozhodnutie. Vo svojom prvom odseku toto ustanovenie stanovuje, že funkcia člena Komisie sa končí jeho odstúpením. Pojem „funkcia“ zahŕňa rozhodnutie týkajúce sa, ako je to v prejednávanej veci, uplatnenia článku 82 ES, ako zdôrazňuje znenie článku 213 ods. 2 ES, podľa ktorého členovia Komisie vykonávajú svoje funkcie úplne nezávisle.
43 Komisia tvrdí, že v prípade absencie vyslovenia nedôvery zo strany Parlamentu sa článok 201 ES neuplatňuje ani analogicky na dobrovoľné odstúpenie, hoci by bolo simultánne, všetkých členov Komisie; takáto možnosť vyplýva z článku 215 ES.
44 Keďže toto druhé ustanovenie neukladá žiadne obmedzenie právomocí členov Komisie, sú z právneho hľadiska oprávnení a povinní vykonávať právomoci, ktoré im zveruje Zmluva, až do vymenovania ich nástupcov.
45 Napadnuté rozhodnutie v každom prípade nepredstavuje novú politickú iniciatívu a patrí medzi bežné záležitosti spravované Komisiou.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
46 Článok 201 ES znie:
„Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Európsky parlament hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.
Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu členov Európskeho parlamentu, členovia Komisie odstúpia kolektívne [sú povinní kolektívne odstúpiť – neoficiálny preklad]. V správe bežných záležitostí pokračujú dovtedy, kým ich [ne]nahradia noví členovia podľa článku 214.
V takom prípade sa funkčné obdobie novovymenovaných členov, ktorí majú nahradiť pôvodných členov Komisie, skončí dňom, ktorým by sa skončilo funkčné obdobie odstupujúcich členov Komisie.“
47 Navyše článok 215 ES stanovuje:
„Funkcia člena Komisie končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením alebo odvolaním.
Miesto uvoľnené odstúpením, odvolaním alebo smrťou obsadí na zvyšný čas funkčného obdobia člen, ktorého Rada vymenuje kvalifikovanou väčšinou. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnené miesto sa neobsadí.
V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti predsedu sa na zvyšný čas do konca funkčného obdobia vymenuje náhradník. Pri nahrádzaní predsedu sa uplatňuje postup ustanovený v článku 214 ods. 2.
S výnimkou odvolania podľa článku 216 zostávajú členovia Komisie vo funkcii, až kým nie sú nahradení, alebo kým Rada nerozhodne, že uvoľnené miesto sa neobsadí, ako je uvedené v druhom odseku tohto článku.“
48 Listom zo 16. marca 1999 informoval predseda Komisie Jacques Santer predsedu konferencie zástupcov vlád členských štátov o rozhodnutí členov Komisie kolektívne odstúpiť a odovzdať svoj mandát do rúk vlád členských štátov. V tomto liste predseda Komisie a jej členovia vyhlásili, že najmä na základe článku 215 štvrtého odseku ES zaistia výkon svojich funkcií, až kým nebudú nahradení na základe postupov stanovených v Zmluve.
49 Vyhlásením z 22. marca 1999 Rada, ktorá považovala za nevyhnutné vymenovať novú Komisiu v čo najkratšom čase, vyjadrila želanie, aby členovia Komisie pokračovali v zabezpečovaní výkonu svojich funkcií v súlade so Zmluvami.
50 Z článku 201 ES vyplýva, že členov Komisie možno považovať za „povinných kolektívne odstúpiť“ v zmysle druhého odseku poslednej vety tohto článku iba vtedy, ak Parlament predtým schválil návrh na vyslovenie nedôvery za podmienok definovaných tým istým článkom.
51 V prípade absencie vyslovenia nedôvery, ako je to v prejednávanom prípade, predstavujú individuálne odstúpenia všetkých členov Komisie, hoci sú simultánne, situáciu, na ktorú sa nevzťahujú podmienky článku 201 ES.
52 Okolnosť, že členovia Komisie mohli kolektívnym odstúpením uznať svoju politickú zodpovednosť, nemá z právneho hľadiska v tejto súvislosti nijaký význam. V rámci systému právomocí Komisie nemôže voľba právneho základu aktu závisieť iba od presvedčenia inštitúcie, ale musí byť založená na objektívnych skutočnostiach, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 11).
53 Treba preto zastávať názor, že funkcie dotknutých členov Komisie sa skončili ich dobrovoľným individuálnym odstúpením v zmysle článku 215 prvého odseku ES, pričom simultánnosť týchto individuálnych odstúpení nemôže spochybniť dobrovoľnú povahu každého takého odstúpenia.
54 Okrem toho, ako vyplýva z právnych východísk rozhodnutia zástupcov vlád členských štátov európskych spoločenstiev 1999/627/ES, ESUO, Euratom z 15. septembra 1999 o vymenovaní predsedov a členov Komisie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 30), toto rozhodnutie je založené predovšetkým na článku 215 ES.
55 Autori Zmluvy tým, že v článku 215 prvom odseku ES spresnili, že funkcia člena Komisie sa končí jeho odstúpením, prejavili iba úmysel definovať právne dôvody skončenia funkcií členov Komisie v priebehu ich funkčného obdobia bez toho, aby chceli zakázať výkon obvyklých právomocí odstupujúcich členov do nadobudnutia účinnosti ich dobrovoľného odstúpenia k dátumu ich skutočného nahradenia.
56 Z toho vyplýva, že dotknuté osoby zostali „vo funkcii, až kým [neboli] nahradení“ 15. septembra 1999, ako stanovuje článok 215 štvrtý odsek ES. Až do tohto dátumu si teda zachovali svoje právomoci v celom rozsahu.
57 Komisia teda prijala napadnuté rozhodnutie 14. júla 1999 bez toho, aby prekročila svoju právomoc.
58 Preto je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
Tvrdenia účastníkov konania
59 Spoločnosť BA vytýka Komisii, že porušila zásadu zákazu diskriminácie a uviedla ju do veľmi nevýhodnej súťažnej pozície tým, že jej v napadnutom rozhodnutí zakázala uplatňovať systém prémií za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve bez toho, aby rovnaké rozhodnutie prijala voči iným leteckým spoločnostiam, ktoré zastávajú prinajmenšom rovnako silnú pozíciu, ako je pozícia, ktorú spoločnosti BA priznala Komisia, a uplatňujú rovnaké systémy finančných stimulov.
60 Priorita sťažnosti Virgin neodôvodňuje prijatie rozhodnutia začať konanie o porušení iba proti BA. Voľná úvaha Komisie spočívajúca v prideľovaní svojich zdrojov veciam v konaní nemôže umožňovať diskrimináciu, najmä ak má sama osebe protisúťažné účinky na úkor podniku, proti ktorému sa konanie vedie.
61 Komisia nepovažuje prijatie napadnutého rozhodnutia šesť rokov po predložení sťažnosti Virgin za diskriminačné. Domnieva sa, že disponuje voľnou úvahou na priradenie rôznych stupňov prednosti veciam, ktoré sú jej predložené, v závislosti od záujmu Spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T‑24/90, Zb. s. II‑2223, bod 77).
62 Podľa tlačového vyhlásenia týkajúceho sa „zásad upravujúcich provízie cestovných kancelárií“ zverejneného v deň prijatia napadnutého rozhodnutia predstavuje toto napadnuté rozhodnutie prvú etapu riešenia provízií, ktoré letecké spoločnosti vyplácajú cestovným kanceláriám. Zásady stanovené v tomto vyhlásení dávajú takisto jasné indikácie pre akúkoľvek inú leteckú spoločnosť nachádzajúcu sa v rovnakej situácii ako BA a Komisia prijme všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad leteckými spoločnosťami nachádzajúcimi sa v rovnocenných situáciách.
63 Napadnuté rozhodnutie nevyvoláva nepriaznivé účinky voči spoločnosti BA na iných geografických trhoch, než je britský trh. Keďže na týchto iných trhoch nemá BA dominantné postavenie, môže používať režimy finančných stimulov, aby tak kontrovala režimom používaným konkurenčným podnikom.
64 Navyše ponuka pochádzajúca od iných leteckých spoločností, ktoré na území Spojeného kráľovstva uplatňujú na cestovné kancelárie rôzne systémy prémií, nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie sa týka spoločnosti BA ako podniku nachádzajúceho sa v dominantnom postavení na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu v dôsledku osobitnej zodpovednosti, ktorá jej na základe tohto postavenia prináleží.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
65 Aby sa mohla Komisii vytýkať diskriminácia, musela by posúdiť rovnaké skutkové okolnosti rozdielne, čím by niektoré hospodárske subjekty boli voči iným znevýhodnené, bez toho, aby bolo takéto nerovné zaobchádzanie odôvodnené existenciou závažných objektívnych rozdielov (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T‑106/96, Zb. s. II‑2155, bod 103).
66 Okolnosť, že voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa nachádzal v podobnom postavení ako žalobca, Komisia nekonštatovala nijaké porušenie, v žiadnom prípade neumožňuje vylúčiť porušenie zistené voči tomuto žalobcovi, ak bolo správne preukázané (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, Zb. s. I‑1307, bod 146).
67 Okrem toho je žalobný dôvod založený na jednoduchom tvrdení o nezákonnosti systémov finančných stimulov uplatňovaných leteckými spoločnosti konkurujúcimi BA na cestovné kancelárie z hľadiska článkov 81 ES a 82 ES, ktoré nebolo vôbec preukázané.
68 Navyše, bez ohľadu na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na sťažnosť podanú spoločnosťou Virgin proti BA v roku 1993, Komisia má na účely účinného dohľadu nad uplatňovaním pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže právo priradiť, ako v prejednávanej veci, rôzne stupne prednosti sťažnostiam, ktoré jej boli predložené (rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C‑119/97 P, Zb. s. I‑1341, bod 88), v závislosti od záujmu Spoločenstva posudzovaného z hľadiska okolností každého prípadu, a najmä skutkových a právnych okolností, ktoré sú jej predložené (rozsudok Automec/Komisia, už citovaný v bode 61 vyššie, bod 86).
69 V tejto súvislosti je Komisia povinná v každom prípade posúdiť závažnosť namietaných obmedzení hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1999, SGA/Komisia, T‑189/95, T‑39/96 a T‑123/96, Zb. s. II‑3587, bod 53), ako aj prednosť sťažnosti, ako v prejednávanom prípade, ktorá jej bola predložená. Komisii teda prináleží viesť svoje vyšetrovania v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, Zb. s. II‑1739, body 55 a 56).
70 Ak je Komisia konfrontovaná s množstvom okolností, ktoré umožňujú, ako je to v prejednávanej veci, podozrenie z konania viacerých veľkých podnikov patriacich do toho istého hospodárskeho odvetvia v rozpore s právom hospodárskej súťaže, je oprávnená sústrediť svoje úsilie na jeden z dotknutých podnikov a vyzvať hospodárske subjekty údajne poškodené prípadným protiprávnym konaním iných podnikov, aby sa obrátili na vnútroštátne orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok SGA/Komisia, už citovaný v bode 69 vyššie, bod 59).
71 Napokon Komisia bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená spoločnosťou BA, na pojednávaní potvrdila, že začala vyšetrovanie proti ôsmim leteckým spoločnostiam v nadväznosti na sťažnosti podané spoločnosťou BA v júni a septembri 1998 a listom zo 6. februára 2003 informovala spoločnosť BA o svojom úmysle ukončiť tieto vyšetrovania.
72 Pokiaľ sa teda spoločnosť BA domnieva, že je to dôvodné, v tejto súvislosti jej prináleží predložiť Komisii svoje pripomienky a spochybniť prípadné rozhodnutie Komisie nevyhovieť jej sťažnostiam.
73 Druhému žalobnému dôvodu teda nemožno vyhovieť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom definovaní relevantného sektorového a geografického trhu
74 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri bod 22 vyššie), Komisia sa domnievala, že relevantný trh na účely stanovenia dominantného postavenia BA je britský trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.
Tvrdenia účastníkov konania
75 Spoločnosť BA spochybňuje túto analýzu Komisie a tvrdí, že aj za predpokladu, že trh služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spoločnostiam existuje, za okolností prejednávaného prípadu nemôže predstavovať relevantný sektorový trh.
76 Komisia pripísala obmedzenia hospodárskej súťaže vyvodené zo sporných systémov prémií za výsledok postaveniu, ktoré má BA ako nákupca služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve. Komisia sa tým odchýlila jednak od svojej obvyklej metódy vymedzenia relevantného trhu, čím prejudikovala zistenie dominantného postavenia a v konečnom dôsledku zneužitie, a jednak od svojho oznámenia o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155).
77 Cestovné kancelárie predstavujú distribučný kanál, ktorý umožňuje leteckým spoločnostiam predávať miestenky na svoje lety a zabezpečuje funkciu maloobchodu. Na trhoch značkových výrobkov sa totiž povaha hospodárskej súťaže posudzuje tak, že sa za relevantné zvolia trhy dotknutých výrobkov a nie trhy nákupu maloobchodných služieb poskytovaných nákupnými centrami, ktoré výrobcovia používajú na predávanie svojich výrobkov.
78 Postavenie BA vo vzťahu k cestovným kanceláriám neposkytuje správny prístup na posúdenie jej trhovej sily. Na účely definovania relevantného sektorového trhu s cieľom posúdiť účinky finančných výhod poskytnutých cestovným kanceláriám na hospodársku súťaž sa malo určiť, či jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môže účinne zvýšiť svoje ceny.
79 Ako to pripustila Komisia v odôvodneniach č. 80 a 81 napadnutého rozhodnutia, odpoveď bude závisieť od miery, v akej sa cestujúci želajúci si využiť vymedzenú linku domnievajú, že ostatné linky sú účinnými náhradami. Komisia uplatnila tento prístup pri preskúmaní osobnej leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom kráľovstve, ale nesprávne vyvodila záver, že existuje odlišný trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu.
80 Spoločnosť BA tvrdí, že podľa prístupu Komisie, ak by sa trh služieb distribúcie leteniek zabezpečovaný cestovnými kanceláriami zmenšil do takej miery, že by sa stal bezvýznamný, stále by zostával relevantným trhom. Podľa BA však iné formy distribúcie neumožňujú vyvodiť záver, že existuje trhová sila leteckej spoločnosti na tomto trhu, hoci má prevládajúci podiel na distribúcii leteniek cestovnými kanceláriami.
81 Okrem toho, ak by existovali štyri série destinácií (Spojené štáty, Európa, Afrika a Ďaleký východ) a iba jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy pre každú destináciu, každá letecká spoločnosť by mala podstatný vplyv nad svojimi vlastnými linkami bez toho, aby podliehala tlaku iných leteckých spoločností. Podľa analýzy Komisie by však žiadna z týchto spoločností nemala nevyhnutne dominantné postavenie na nákup služieb cestovných kancelárií, keďže každá z nich by predstavovala iba 25 % z nákupu týchto služieb.
82 Napokon letecká spoločnosť, ktorá nemá dominantné postavenie na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ale sama prevádzkuje vymedzenú linku alebo malé množstvo liniek, by mohla konať spôsobom úplne nezávislým od svojich konkurentov a cestovných kancelárií na týchto istých linkách. Podľa analýzy Komisie však táto situácia nespadá pod článok 82 ES.
83 Spoločnosť BA dodáva, že ak by aj služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavovali relevantný sektorový trh, geografický trh by bol rozsiahlejší ako územie Spojeného kráľovstva. Veľký počet významných cestovných kancelárií pôsobí vo viacerých štátoch. Okrem toho cestovné kancelárie čoraz väčšmi obchodujú s leteckými spoločnosťami na medzinárodnej úrovni, ako to preukazujú globálne zmluvy uzatvorené spoločnosťou BA s niektorými cestovnými kanceláriami.
84 Komisia pripomína, že podľa odôvodnenia č. 31 napadnutého rozhodnutia konajú cestovné kancelárie na účet leteckých spoločností ako nezávislí sprostredkovatelia vykonávajúci činnosť spočívajúcu v nezávislom poskytovaní služieb (rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, VVR, 311/85, Zb. s. 3801, bod 20).
85 Služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu odmeňované leteckými spoločnosťami vo forme provízie, ktorá bola založená na vystavovaní ich leteniek, spočívali v reklamnej činnosti v prospech partnerských leteckých spoločností, v pomoci cestujúcim vybrať si vhodné letecké spoločnosti a lety, vo vystavovaní leteniek, v prijatí platby od cestujúcich a jej prevode na letecké spoločnosti.
86 Nič nebránilo zisteniu zneužitia dominantného postavenia dominantným nákupcom, ktorý nie je vylúčený z pôsobnosti práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.
87 Komisia pripomína, že kvalifikovala samostatný trh služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu [rozhodnutie Komisie 91/480/EHS z 30. júla 1991 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (vec č. IV/32.659 – IATA Passenger Agency Programme) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 18)], ako aj iné trhy spojené s leteckými cestami, ako sú počítačové rezervačné systémy leteckých ciest [rozhodnutie Komisie 88/589/EHS zo 4. novembra 1988 týkajúce sa konania podľa článku [82 ES] (IV/32.318, London European – Sabena) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 317, s. 47)].
88 Napokon obmedzenie relevantného geografického trhu na Spojené kráľovstvo odôvodňujú viaceré faktory, ktoré lokalizujú dotknuté činnosti na britské územie. Zákazníci si predovšetkým rezervujú letenky v štáte svojho bydliska a vzťahy medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spoločnosťami sa zakladajú v jednotlivých štátoch.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
89 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala názor, že sektorový trh, ktorý sa má zohľadniť na účely určenia dominantného postavenia BA, zahŕňa služby, ktoré letecké spoločnosti kupujú od cestovných kancelárií na účely predaja a distribúcie svojich leteniek (odôvodnenie č. 72). Podľa názoru Komisie je následkom takéhoto postupu leteckých spoločností vytvorenie trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, ktorý sa odlišuje od trhov leteckej dopravy.
90 Komisia sa okrem toho domnieva, že relevantný geografický trh je v prejednávanom prípade územie Spojeného kráľovstva v dôsledku vnútroštátneho rozmeru, ktorý má obchodná činnosť cestovných kancelárií.
91 Je opodstatnené pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T‑65/96, Zb. s. II‑1885, bod 62, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 18. októbra 2001, Kish Glass/Komisia, C‑241/00 P, Zb. s. I‑7759) na účely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom sektorovom trhu treba možnosti hospodárskej súťaže posudzovať v rámci trhu zahrnujúceho všetky výrobky a služby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môžu osobitne uspokojiť stále potreby a sú málo zameniteľné s inými výrobkami alebo službami. Okrem toho vzhľadom na to, že vymedzenie relevantného trhu slúži na posúdenie, či má predmetný podnik možnosť brániť zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže a správať sa v značnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovateľov služieb, v tejto súvislosti sa nemožno obmedzovať iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných služieb, ale takisto treba zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže a štruktúry dopytu a ponuky na trhu.
92 Z písomných podaní spoločnosti BA vyplýva, že sama pripúšťa existenciu autonómneho trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, pretože v bode 11.34 svojej žaloby potvrdzuje, že cestovné kancelárie samy osebe sú činné na konkurenčnom trhu a vzájomne si konkurujú, aby svojim zákazníkom poskytli čo najlepšie služby.
93 Hoci v tejto súvislosti cestovné kancelárie konajú na účet leteckých spoločností, ktoré nesú všetky riziká a výhody spojené so samotnou dopravnou službou a ktoré uzatvárajú zmluvy o preprave priamo s cestujúcimi, napriek tomu predstavujú nezávislých sprostredkovateľov vykonávajúcich činnosť spočívajúcu v nezávislom poskytovaní služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok VVR, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 20).
94 Ako zdôrazňuje Komisia v odôvodnení č. 31 napadnutého rozhodnutia, táto osobitná činnosť cestovných kancelárií spočíva jednak v poskytovaní poradenstva potenciálnym cestujúcim, rezervovaní a vo vystavovaní leteniek, v prijatí ceny za dopravu a jej prevode na letecké spoločnosti a jednak v zabezpečovaní reklamných a obchodno-propagačných služieb v prospech týchto leteckých spoločností.
95 V tejto súvislosti BA sama tvrdí, že cestovné kancelárie sú a prinajmenšom krátkodobo zostanú pre letecké spoločnosti dôležitým distribučným kanálom, ktorý im umožňuje účinne predávať miestenky na lety, ktoré ponúkajú, a že existuje vzájomná závislosť medzi cestovnými kanceláriami a leteckými spoločnosťami, ktoré samotné nemôžu efektívne predávať svoje služby leteckej dopravy.
96 Ako BA ďalej pripomína, cestovné kancelárie ponúkajú väčšiu škálu leteckých liniek, časov príletov a odletov, ako by mohla ponúknuť ktorákoľvek letecká spoločnosť. Cestovné kancelárie filtrujú informácie týkajúce sa jednotlivých letov v prospech cestujúcich, ktorí sú vystavení vzrastajúcemu množstvu rôznych tarifových štruktúr leteckej dopravy uplatňovaných leteckými spoločnosťami, ktoré vychádzajú zo systémov spoplatňovania skutočného času.
97 Spoločnosť BA okrem toho uznala, že rola, ktorú cestovné kancelárie zohrávajú v distribúcii leteniek, vysvetľuje, prečo sa im letecké spoločnosti snažia poskytnúť výhody tak, aby predávali miestenky na ich lety. Nenahraditeľnú povahu služieb, ktoré cestovné kancelárie poskytujú leteckým spoločnostiam, pritom potvrdzujú všetky odmeny, ktoré im spoločnosti poskytujú.
98 Napokon BA sama zdôraznila, že významné cestovné kancelárie rokujú o zmluvách o distribúcii leteniek individuálne, a teda môžu medzi leteckými spoločnosťami vytvoriť konkurenčné prostredie.
99 Takúto osobitosť služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami leteckým spoločnostiam, bez toho, žeby mali letecké spoločnosti reálnu možnosť zvažovať nahradenie cestovných kancelárií, aby samy vykonávali rovnaké služby, posilňuje skutočnosť, že v čase vytýkaných skutkových okolností bolo 85 % leteniek predaných na území Spojeného kráľovstva predaných prostredníctvom cestovných kancelárií.
100 Treba preto prijať názor, že služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu predstavujú hospodársku činnosť, ktorú v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemohli letecké spoločnosti nahradiť inou formou distribúcie svojich leteniek, a že v dôsledku toho predstavujú trh služieb odlišný od trhu leteckej dopravy.
101 Pokiaľ ide o okolnosť, podľa ktorej obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré Komisia pripisuje systémom prémií za výsledok spoločnosti BA, vyplývajú z postavenia, ktoré BA zastáva nie ako dodávateľ, ale ako nákupca služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, táto okolnosť nie je relevantná z hľadiska definovania relevantného trhu. Článok 82 ES sa totiž uplatňuje tak na podniky, pri ktorých sa zistilo prípadné dominantné postavenie vo vzťahu k ich dodávateľom, ako je to v prejednávanom prípade, ako aj na podniky, ktoré môžu byť voči svojim zákazníkom v rovnakom postavení.
102 Navyše BA na pojednávaní sama pripustila, že je možné, aby tak predávajúci, ako aj kupujúci mali dominantné postavenie v zmysle článku 82 ES.
103 Z uvedeného vyplýva, že BA nemôže oprávnene tvrdiť, že na účely definovania relevantného sektorového trhu s cieľom posúdiť účinky finančných výhod, ktoré poskytuje cestovným kanceláriám v Spojenom kráľovstve, na hospodársku súťaž, sa malo určiť, či jediný dodávateľ služieb leteckej dopravy na vymedzenej linke môže účinne zvýšiť svoje ceny.
104 Takýto parameter, ktorý je prípadne relevantný z hľadiska každej leteckej linky, nemôže umožniť zmeranie hospodárskej sily, ktorou BA disponuje nie v postavení dodávateľa služieb leteckej dopravy, ale v postavení nákupcu služieb cestovných kancelárií, na všetkých linkách s príletmi a odletmi na britských letiskách vo vzťahu ku všetkým ostatným leteckým spoločnostiam, o ktorých sa predpokladá, že majú rovnaké postavenie nákupcov služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu na jednej strane a voči cestovným kanceláriám so sídlom v Spojenom kráľovstve na strane druhej.
105 Námietky formulované BA voči relevantnosti sektorového trhu zvoleného Komisiou, založené na prípadnej marginalizácii distribúcie leteniek prostredníctvom cestovných kancelárií, na výlučnej špecializácii leteckých spoločností podľa geografických destinácií a na nezávislosti správania prípadnej leteckej spoločnosti v situácii monopolu na niektorých linkách, preto nie sú dôvodné.
106 Tieto tvrdenia sú založené na situáciách, ktoré sú hypotetické alebo cudzie podmienkam hospodárskej súťaže uplatňovaným na sektorovom relevantnom trhu vytvorenom leteckými službami cestovných kancelárií tak medzi cestovnými kanceláriami poskytujúcimi služby, ako aj medzi leteckými spoločnosťami, ktoré tieto služby využívajú.
107 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď ako relevantný trh kvalifikovala sektorový trh služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami v prospech leteckých spoločností s cieľom určiť, či má BA na tomto trhu dominantné postavenie ako objednávateľ uvedených plnení.
108 Pokiaľ ide o geografický trh, ktorý treba zobrať do úvahy, z ustálenej judikatúry vyplýva, že môže byť definovaný ako územie, na ktorom sa všetky hospodárske subjekty nachádzajú v rovnakých alebo dostatočne rovnorodých podmienkach hospodárskej súťaže, pokiaľ ide najmä o dotknuté výrobky alebo služby, pričom vôbec nie je nevyhnutné, aby tieto podmienky boli úplne rovnorodé (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T‑83/91, Zb. s. II‑755, bod 91, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C‑333/94 P, Zb. s. I‑5951).
109 Nemožno totiž spochybniť, že v prevažnej väčšine si cestujúci rezervujú letenky v štáte svojho bydliska. Hoci BA tvrdila, že nie všetky letenky boli cestovnými kanceláriami v Spojenom kráľovstve predané nevyhnutne obyvateľom tohto štátu, uznala, že transakcie vykonané mimo územia Spojeného kráľovstva nemožno kvantifikovať.
110 Okrem toho, ako to uviedla Komisia v odôvodnení č. 83 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to BA spochybnila, pravidlá IATA o poradí použitia kupónov leteniek bránia tomu, aby sa letenky predané mimo územia Spojeného kráľovstva použili na lety s odletmi z britských letísk.
111 Keďže sa distribúcia lístkov na leteckú dopravu uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni, vyplýva z toho, že letecké spoločnosti obvykle kupujú služby spočívajúce v distribúcii týchto lístkov na vnútroštátnom základe, ako to potvrdzujú zmluvy uzatvorené na tento účel medzi BA a cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve.
112 Nebolo spochybnené ani to, že letecké spoločnosti štrukturujú svoje obchodné služby na vnútroštátnej úrovni, že správa leteniek cestovnými kanceláriami sa uskutočňuje v rámci vnútroštátnych plánov bankovej úhrady IATA a v prejednávanom prípade prostredníctvom plánu bankovej úhrady pre Spojené kráľovstvo (Billing and Settlement Plan for the United Kingdom, ďalej len „BSPUK“).
113 Navyše BA nespochybnila tvrdenie Komisie, podľa ktorého BA uplatňuje svoje systémy prémie za výsledok na cestovné kancelárie so sídlom v Spojenom kráľovstve jednotným spôsobom na celom území tohto členského štátu.
114 Spoločnosť BA nespochybnila ani to, že sporné finančné stimuly sa uplatňujú iba na predaj leteniek BA uskutočnený v Spojenom kráľovstve, hoci sú tieto stimuly uvedené v zmluvách uzatvorených s cestovnými kanceláriami, ktorých činnosť presahuje jeden členský štát.
115 Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti BA uzatvorenie globálnych zmlúv medzi ňou a niektorými cestovnými kanceláriami nie je spôsobilé preukázať, že tieto cestovné kancelárie čoraz väčšmi obchodujú s leteckými spoločnosťami na medzinárodnej úrovni. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 20 napadnutého rozhodnutia, ktoré BA nespochybnila, tieto globálne zmluvy sa uzatvorili iba s tromi cestovnými kanceláriami a iba na zimnú sezónu 1992/1993. Tieto zmluvy sa okrem toho iba priložili k lokálnym zmluvám uzatvoreným v dotknutých štátoch.
116 Nezdá sa teda, že Komisia nesprávne určila, že relevantným geografickým trhom je trh Spojeného kráľovstva s cieľom preukázať, že BA na ňom má dominantné postavenie ako nákupca služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve.
117 Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na nesprávnej definícii relevantného sektorového a geografického trhu nemožno prijať.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi
118 V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala existenciu účinkov sporných postupov na viacero trhov. Ako vyplýva najmä z odôvodnení č. 111 a 112 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že systémy prémií za výsledok uplatňované BA zakladajú na britskom trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami so sídlom v Spojenom kráľovstve a vedú jednak k zníženiu kvality služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu poskytovaných iným leteckým spoločnostiam jednak k uplatňovaniu menej priaznivých podmienok na poskytovanie týchto služieb. Toto zneužívajúce správanie BA na trhu služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu vytváralo okrem iného závažné protisúťažné účinky na britských trhoch leteckej dopravy v neprospech leteckých spoločností konkurujúcich BA (odôvodnenia č. 103 a 113).
Tvrdenia účastníkov konania
119 Spoločnosť BA tvrdí, že neexistuje dostatočne úzka súvislosť požadovaná článkom 82 ES medzi na jednej strane britským trhom služieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu, na ktorom má údajne BA dominantné postavenie, a na druhej strane britskými trhmi leteckej dopravy, na ktorých BA dominantné postavenie nemá.
120 Analýza Komisie je „kruhová“ v tom, že sa domnieva, že úspech spoločnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy zakladá dominantné postavenie BA na britskom trhu služieb cestových kancelárií, ktorého zneužívanie má škodlivé následky na prvé uvedené trhy.
121 Okrem toho podiely spoločnosti BA na britských trhoch leteckej dopravy sú príliš malé na vyvolanie obáv a jej postavenie nákupcu služieb cestovných kancelárií v Spojenom kráľovstve jej neumožňuje kontrolovať poskytovanie týchto služieb.
122 Komisia sa domnieva, že identifikovala trh, ktorý tvoria služby cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu so sídlom v Spojenom kráľovstve, na ktorom má BA dominantné postavenie, ktoré zneužila z dôvodu nezákonnej diskriminácie medzi týmito hospodárskymi subjektmi a z dôvodu účinku vylúčenia, ktorý jej správanie na tomto trhu vyvolalo. Zohľadnili sa aj účinky vylúčenia, ktoré toto zneužitie dominantného postavenia vyvolalo voči konkurenčným leteckým spoločnostiam na sektorových trhoch leteckej dopravy s príletmi a odletmi v Spojenom kráľovstve.
123 Súd prvého stupňa zdôraznil, že článok 82 ES neobsahuje žiadnu výslovnú zmienku o požiadavkách týkajúcich sa lokalizácie zneužitia na trhu výrobkov alebo služieb (rozsudok zo 6. októbra 1994, Te
