Spojené veci C‑585/08 a C‑144/09

Peter Pammer

proti

Reederei Karl Schlüter GmbH & Co. KG

a

Hotel Alpenhof GesmbH

proti

Oliverovi Hellerovi

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Oberster Gerichtshof)

„Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 15 ods. 1 písm. c) a článok 15 ods. 3 – Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv – Zmluva o ceste nákladnou loďou – Pojem ‚balík cestovných služieb‘ – Zmluva o ubytovaní v hoteli – Prezentácia cesty a hotela na internetovej stránke – Pojem činnosť ‚smerovaná do‘ členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko – Kritériá – Dostupnosť internetovej stránky“

Abstrakt rozsudku

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 15 ods. 3; smernica Rady 90/314, článok 2 bod 1)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv – Pojem činnosť smerovaná do členského štátu spotrebiteľovho bydliska v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia

[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 15 ods. 1 písm. c)]

1.        Zmluva, ktorej predmetom je cesta nákladnou loďou, môže v zmysle článku 15 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach predstavovať zmluvu o preprave, ktorá v jednej cene kombinuje dopravu s ubytovaním.

Tak je to v prípade, ak za jednu cenu zahŕňa uvedená cesta nákladnou loďou okrem dopravy aj ubytovanie a že táto cesta trvá viac ako 24 hodín. Takáto služba tak spĺňa podmienky vyžadované na to, aby predstavovala balík služieb v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 90/314 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb a v kontexte s týmto článkom 2 ods. 1 zodpovedá definícii prepravnej zmluvy za jednu cenu uvedenej v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 44/2001.

(pozri body 45, 46, bod 1 výroku)

2.        Na určenie, či podnikateľa, ktorého činnosť sa prezentuje na jeho internetovej stránke alebo na internetovej stránke sprostredkovateľa, možno v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) smernice č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach považovať za podnikateľa „smerujúceho“ svoju činnosť do členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko, treba preskúmať, či pred prípadným uzavretím zmluvy so spotrebiteľom z týchto internetových stránok a celkovej činnosti podnikateľa vyplýva, že zamýšľal obchodovať so spotrebiteľmi s bydliskom v jednom alebo viacerých členských štátoch vrátane toho, v ktorom má bydlisko tento spotrebiteľ, v tom zmysle, že bol pripravený uzatvárať s nimi zmluvy.

Nasledujúce skutočnosti, ktorých výpočet nie je vyčerpávajúci, sú spôsobilé vystupovať ako okolnosti umožňujúce usudzovať, že činnosť podnikateľa je smerovaná do členského štátu bydliska spotrebiteľa: medzinárodná povaha činnosti, uvedenie trasy cesty z ostatných členských štátov do miesta, kde má podnikateľ sídlo, používanie iného jazyka alebo inej meny, ako je jazyk alebo mena zvyčajne používaná v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo, s možnosťou vykonať a potvrdiť rezerváciu v tomto inom jazyku, uvedenie telefonických kontaktných údajov s medzinárodnou predvoľbou, vynaloženie výdavkov na odkazové služby na internete, aby sa spotrebiteľom s bydliskom v ostatných členských štátoch uľahčil prístup na stránku podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa, používanie doménového mena prvej úrovne, ktorá je iná ako prvá úroveň členského štátu, v ktorom má podnikateľ sídlo, a zmienka o medzinárodnej klientele tvorenej klientmi s bydliskom v rôznych členských štátoch. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či takéto okolnosti existujú.

Samotná dostupnosť internetovej stránky podnikateľa alebo jeho sprostredkovateľa v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, naopak nepostačuje. To isté platí aj pre uvedenie adresy elektronickej pošty a ostatných kontaktných údajov alebo používanie jazyka alebo meny, ktoré sa bežne používajú v členskom štáte, v ktorom má podnikateľ sídlo.

(pozri body 92 – 94, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 7. decembra 2010 (*)

„Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 15 ods. 1 písm. c) a článok 15 ods. 3 – Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv – Zmluva o ceste nákladnou loďou – Pojem ‚balík cestovných služieb‘ – Zmluva o ubytovaní v hoteli – Prezentácia cesty a hotela na internetovej stránke – Pojem činnosť ‚smerovaná do‘ členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko – Kritériá – Dostupnosť internetovej stránky“

V spojených veciach C‑585/08 a C‑144/09,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článkov 68 ES a 234 ES, podané rozhodnutiami Oberster Gerichtshof (Rakúsko) zo 6. novembra 2008 a 26. marca 2009 a doručené Súdnemu dvoru 24. decembra 2008 a 24. apríla 2009, ktoré súvisia s konaniami:

Peter Pammer

proti

Reederei Karl Schlüter GmbH & Co. KG (C‑585/08)

a

Hotel Alpenhof GesmbH

proti

Oliverovi Hellerovi (C‑144/09),

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot, K. Schiemann a J.‑J. Kasel, sudcovia A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, P. Lindh (spravodajkyňa) a M. Safjan,

generálna advokátka: V. Trstenjak,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. marca 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        P. Pammer, v zastúpení: C. Neuhuber, Rechtsanwalt,

–        Hotel Alpenhof GesmbH, v zastúpení: M. Buchmüller, Rechtsanwalt,

–        O. Heller, v zastúpení: H. Hegen, Rechtsanwalt,

–        rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl a G. Kunnert, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

–        talianska vláda (C‑585/08), v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci L. Ventrella, avvocato dello Stato,

–        luxemburská vláda, v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca,

–        holandská vláda (C‑144/09), v zastúpení: C. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia,

–        poľská vláda (C‑585/08), v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: H. Walker, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Stratford, barrister,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët, S. Grünheid a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 18. mája 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 15 ods. 1 písm. c) a článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2        Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, jednak medzi P. Pammerom a spoločnosťou Reederei Karl Schlüter GmbH & Co. KG (ďalej len „Reederei Karl Schlüter“) vo veci odmietnutia uvedenej spoločnosti vrátiť P. Pammerovi v celom rozsahu cenu zaplatenú za cestu nákladnou loďou, ktorej sa nezúčastnil a ktorej opis bol uvedený na internete (vec C‑585/08), a jednak medzi spoločnosťou Hotel Alpenhof GesmbH (ďalej len „Hotel Alpenhof“) a O. Hellerom vo veci odmietnutia O. Hellera zaplatiť svoj hotelový účet za pobyt rezervovaný cez internet (vec C‑144/09).

 Právny rámec

 Nariadenie č. 44/2001

3        Odôvodnenie č. 13 nariadenia č. 44/2001 uvádza, že v oblasti spotrebiteľských zmlúv by slabší účastník mal byť chránený normami právomoci, ktoré chránia jeho záujmy lepšie než všeobecné normy právomoci.

4        Článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý je súčasťou oddielu 1 kapitoly II nazvaného „Všeobecné ustanovenia“, uvádza:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5        Článok 5 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia stanovuje nasledujúcu osobitnú normu právomoci:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

a)      v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.“

6        Článok 15 ods. 1 a 3 a článok 16 ods. 1 a 2 nariadenia č. 44/2001, ktoré sú súčasťou oddielu 4 kapitoly II toho istého nariadenia nazvaného „Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv“, stanovujú:

„Článok 15

1.      Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide

a)      o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b)      o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo

c)      vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

…

3.      Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.

Článok 16

1.      Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

2.      Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“

7        Ako vyplýva z jeho odôvodnení, nariadenie č. 44/2001 nadväzuje na Dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený a doplnený Dohovorom z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska, a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Ú. v. ES L 304, s. 1, a – zmenené a doplnené znenie – s. 77), Dohovorom z 25. októbra 1982 o pristúpení Helénskej republiky (Ú. v. ES L 388, s. 1), Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky (Ú. v. ES L 285, s. 1) a Dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES C 15, 1997, s. 1, ďalej len „Bruselský dohovor“). Nadobudnutím jeho účinnosti 1. marca 2002 toto nariadenie nahradilo Bruselský dohovor vo vzťahoch medzi členskými štátmi s výnimkou Dánskeho kráľovstva.

8        V odôvodnení č. 19 nariadenia č. 44/2001 Rada Európskej únie zdôraznila potrebu zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom a týmto nariadením vrátane výkladu ekvivalentných ustanovení tohto dohovoru Súdnym dvorom.

 Bruselský dohovor

9        Článok 13 prvý odsek Bruselského dohovoru stanovuje:

„Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej osobou na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jej podnikania alebo povolania, ďalej len ‚spotrebiteľom‘, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide:

1.      o zmluvu o predaji tovaru na splátky;

2.      o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru;

3.      o inú zmluvu o dodávke tovaru alebo služieb, a:

a)      v štáte bydliska spotrebiteľa predchádzala uzavretiu zmluvy jemu určená osobitná ponuka alebo reklama

a

b)      spotrebiteľ vykonal v tomto štáte úkony potrebné na uzavretie zmluvy.“ [neoficiálny preklad]

 Nariadenie (ES) č. 593/2008

10      Odôvodnenie č. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, s. 6) uvádza, že vecná pôsobnosť a ustanovenia tohto nariadenia by mali byť v súlade s vecnou pôsobnosťou a ustanoveniami nariadenia č. 44/2001.

11      Odôvodnenie č. 24 nariadenia č. 593/2008 uvádza:

„Pokiaľ ide osobitne o spotrebiteľské zmluvy,… súlad s nariadením (ES) č. 44/2001 vyžaduje jednak, aby sa použil pojem ‚smerovaná činnosť‘ ako podmienka na uplatnenie normy ochrany spotrebiteľa a aby sa tento pojem vykladal rovnako v nariadení (ES) č. 44/2001 a v tomto nariadení, keďže v spoločnom vyhlásení Rady a Komisie týkajúcom sa článku 15 nariadenia (ES) č. 44/2001… sa upresňuje, že ‚na to, aby sa mohol uplatniť článok 15 ods. 1 písm. c) nestačí, aby spoločnosť smerovala svoje činnosti do členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, alebo do viacerých členských štátov, medzi ktorými je tento členský štát. Je takisto potrebné, aby táto zmluva spadala do rozsahu týchto činností‘. V tomto vyhlásení sa takisto pripomína, že ‚len skutočnosť, že internetová stránka je dostupná, nie je dostatočná na uplatnenie článku 15. Na jeho uplatnenie sa vyžaduje, aby stránka navyše podnecovala na uzatváranie zmlúv na diaľku a aby k uzatvoreniu takejto zmluvy na diaľku skutočne aj došlo. V tomto smere skutočnosť, v akom jazyku je táto stránka, alebo v akej peňažnej mene uvádza údaje, nie je relevantná.‘“

12      Článok 6 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 593/2008 stanovuje, že pravidlá o rozhodnom práve spotrebiteľských zmlúv uvedené v odsekoch 1 a 2 toho istého článku sa neuplatňujú na:

„zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb“.

 Smernica 90/314/EHS

13      Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13/010, s. 132) definuje vo svojom článku 2 ods. 1 pojem balík služieb nasledujúcim spôsobom:

„Pre účely tejto smernice:

1.      pojem ‚balík služieb‘ označuje vopred zorganizovanú kombináciu najmenej dvoch po sebe nasledujúcich služieb [najmenej dvoch z nasledujúcich služieb – neoficiálny preklad], ak sa predávajú alebo sú ponúkané na predaj ako súčasť ceny, a ak služba pokrýva časový úsek dlhší než dvadsaťštyri hodín alebo obsahuje ubytovanie cez noc:

a)      doprav[a];

b)      ubytovanie;

c)      iné turistické služby, ktoré nie sú v podriadenom vzťahu k doprave alebo ubytovaniu a považujú sa za významnú časť balíka služieb;

Oddelené účtovanie jednotlivých položiek toho istého balíka služieb nezbavuje organizátora alebo maloobchodníka záväzkov daných touto smernicou.“

 Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

 Vec C‑585/08

14      P. Pammer, bydliskom v Rakúsku, vystupuje proti spoločnosti Reederei Karl Schlüter so sídlom v Nemecku, vo veci cesty nákladnou loďou z Terstu (Taliansko) na Ďaleký východ organizovanej touto spoločnosťou, ktorá bola dôvodom zmluvy uzavretej medzi touto spoločnosťou a P. Pammerom (ďalej len „zmluva o ceste“).

15      P. Pammer si cestu rezervoval prostredníctvom spoločnosti Internationale Frachtschiffreisen Pfeiffer GmbH so sídlom v Nemecku (ďalej len „sprostredkovateľská spoločnosť“).

16      Táto sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá vykonáva svoje činnosti najmä prostredníctvom internetu, opísala cestu na svojej stránke a uviedla, že na lodi sa nachádza telocvičňa, vonkajší bazén, salón, prístup k videu a televízii. Rovnako uviedla tri dvojkabíny so sprchou a WC, oddelenú obývačku vybavenú kreslami, písacím stolom, kobercom a chladničkou, ako aj zastávky umožňujúce prehliadky miest.

17      P. Pammer odmietol nastúpiť na loď a žiadal vrátenie ceny, ktorú za túto cestu zaplatil, pretože tento popis podľa neho nezodpovedal podmienkam ponúkaným na lodi. Keďže spoločnosť Reederei Karl Schlüter vrátila len časť tejto ceny, konkrétne približne 3 500 eur, P. Pammer sa na rakúskom prvostupňovom súde Bezirksgericht Krems an der Donau domáhal zaplatenia zvyšku aj s úrokmi, teda približne 5 000 eur.

18      Spoločnosť Reederei Karl Schlüter uviedla, že v Rakúsku nevykonáva žiadnu obchodnú ani podnikateľskú činnosť, a vzniesla námietku nedostatku právomoci uvedeného súdu.

19      V prvostupňovom konaní bola táto námietka rozsudkom Bezirksgericht Krems an der Donau z 3. januára 2008 zamietnutá, keďže tento súd usúdil, že má právomoc konať, lebo pri zmluve o ceste išlo o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne o balík cestovných služieb, a že sprostredkovateľská spoločnosť vyvíjala reklamnú činnosť v Rakúsku prostredníctvom internetu a na účet spoločnosti Reederei Karl Schlüter.

20      Odvolací súd Landesgericht Krems an der Donau naopak rozsudkom z 13. júna 2008 rozhodol, že rakúske súdy nemajú právomoc konať, keď usúdil, že zmluva o ceste, ktorú posudzoval, je zmluvou o preprave, na ktorú sa nevzťahuje oddiel 4 kapitoly II nariadenia č. 44/2001. Skutočnosť, že navrhovaná cesta, t. j. zdĺhavý prechod z Európy na Ďaleký východ, je spojený s určitým komfortom, neznamená zmenu zmluvy o ceste na spotrebiteľskú zmluvu.

21      P. Pammer podal proti tomuto rozsudku dovolanie.

22      Oberster Gerichtshof vyslovuje pochybnosti o kritériách definovania pojmu „balík cestovných služieb“ a zdôrazňuje, že v danom prípade je nastolená otázka, či sú navrhované služby porovnateľné s okružnou plavbou, čo by umožňovalo vyvodiť záver o existencii „balíka služieb“ a následne o existencii zmluvy o preprave, na ktorú sa vzťahuje uvedený oddiel 4.

23      Ak by išlo o takúto zmluvu, uplatňoval by sa článok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001, a bolo by preto užitočné poznať kritériá, ktoré musí spĺňať internetová stránka, aby sa mohli činnosti vykonávané podnikateľom považovať za činnosti „smerované do“ členského štátu spotrebiteľa v zmysle uvedeného ustanovenia. Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že v danom prípade prvostupňový ani odvolací súd nevykonali podrobné zistenia o spôsobe uzavretia zmluvy o ceste, úlohe internetu a nakoniec ani o vzťahoch medzi spoločnosťou Reederei Karl Schlüter a sprostredkovateľskou spoločnosťou.

24      Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Predstavuje ‚cesta nákladnou loďou‘ cestu za jednu cenu v zmysle článku 15 ods. 3 [nariadenia č. 44/2001]?

2.      Pri kladnej odpovedi na prvú otázku, postačuje pre ‚smerovanie‘ činnosti (do členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko) v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) [nariadenia č. 44/2001], aby bola na internete dostupná webová stránka sprostredkovateľa?“

 Vec C‑144/09

25      Hotel Alpenhof, spoločnosť, ktorá prevádzkuje hotel rovnakého mena nachádzajúci sa v Nemecku, vystupuje proti spotrebiteľovi, O. Hellerovi, bydliskom v Nemecku.

26      Po oboznámení sa s týmto hotelom prostredníctvom prezretia si jeho internetovej stránky si O. Heller rezervoval viacero izieb na obdobie jedného týždňa okolo 1. januára 2008. Jeho rezervácia a jej potvrdenie sa uskutočnili elektronickou poštou, internetová stránka hotela uvádzala adresu v tejto súvislosti.

27      O. Heller spochybnil služby hotela a opustil ho bez zaplatenia faktúry, napriek zľave ponúknutej spoločnosťou Hotel Alpenhof. Táto spoločnosť preto podala na rakúsky súd Bezirksgericht Sankt Johann im Pongau žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy približne 5 000 eur.

28      O. Heller vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu, na ktorý bola podaná žaloba. Uviedol, že ako spotrebiteľ môže byť podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 44/2001 žalovaný iba na súde členského štátu, na ktorého území má bydlisko, t. j. na nemeckom súde.

29      Bezirksgericht Sankt Johann im Pongau rozsudkom zo 14. júla 2008 a Landesgericht Salzburg, ktorý rozhodoval o odvolaní, rozsudkom z 27. novembra 2008 zamietli podanú žalobu, keď usúdili, že rakúske súdy nemajú právomoc vo veci konať. Usúdili, že pojem činnosť „smerovaná do“ členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, zahŕňa aj využívanie interaktívnej internetovej stránky, ktorá umožňuje uzavrieť zmluvu s týmto spotrebiteľom on-line, t. j. elektronicky, tak na stránke podnikateľa, ako aj na internetovej stránke, ktorá takúto možnosť neposkytuje a uvádza len reklamu. Podľa týchto súdov je vzhľadom na skutočnosť, že reklama na internete prekračuje hranice, aj v poslednom uvedenom prípade činnosť smerovaná k spotrebiteľom v ostatných členských štátoch. Toto „smerovanie do zahraničia“ môže byť vylúčené len prostredníctvom výslovného vyhlásenia týkajúceho sa obchodných vzťahov podnikateľa so spotrebiteľmi s bydliskom v jednom alebo viacerých ostatných určených členských štátoch. Činnosť by bola smerovaná do členského štátu spotrebiteľa aj v tom príp