ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 16. mája 2013 ( *1 )

„Článok 45 ZFEÚ — Nariadenie (EHS) č. 1408/71 — Článok 10 — Dávky v starobe — Zvyčajné bydlisko v dvoch rôznych členských štátoch — Priznanie pozostalostného dôchodku v jednom z týchto štátov a priznanie starobného dôchodku v druhom štáte — Zrušenie jednej z týchto dávok — Vrátenie údajne neoprávnene poberaných dávok“

Vo veci C-589/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Apelacyjny – Sąd Pracy i Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku (Poľsko) z 2. decembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 14. decembra 2010, ktorý súvisí s konaním:

Janina Wencel

proti

Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Ilešič, J.-J. Kasel (spravodajca), M. Safjan a M. Berger,

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. marca 2012,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

—

Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku, v zastúpení: K. M. Kalinowska, U. Kulisiewicz a A. Szybkie, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, J. Faldyga a A. Siwek, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Owsiany-Hornung, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. mája 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 2 ZFEÚ a článku 21 ZFEÚ, ako aj niektorých ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 177, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi J. Wencelovou a Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku (úrad sociálneho zabezpečenia, pobočka Białystok, ďalej len „ZUS“) vo veci jej nároku na starobný dôchodok.

Právny rámec

Právna úprava Únie

3

Článok 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71 definuje „bydlisko“ ako miesto zvyčajného bydliska.

4

Podľa článku 6 písm. b) nariadenia č. 1408/71 nahrádza toto nariadenie, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa týka, ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného najmenej pre dva členské štáty.

5

Podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1408/71 s názvom „Medzinárodné ustanovenia, na ktoré nemá toto nariadenie vplyv“ sa naďalej budú uplatňovať „určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia, za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok, alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III“.

6

K medzinárodným dohovorom o sociálnom zabezpečení, ktoré sa naďalej uplatňujú podľa prílohy III nariadenia č. 1408/71, patrí predovšetkým dohovor uzatvorený medzi Poľskou ľudovou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení v prípade pracovných úrazov a invalidných, starobných a pozostalostných dôchodkov (umowa między Polską Rzeczpospolitą Ludową a Republiką Federalną Niemiec o zaopatrzeniu emerytalnym i wypadkowym) z 9. októbra 1975 (Dz. U. z roku 1976, č. 16, položka 101) v znení zmien a doplnení (ďalej len „dohovor z 9. októbra 1975“) za podmienok a podľa pravidiel stanovených v článku 27 ods. 2 až 4 nemecko-poľského dohovoru o sociálnom zabezpečení (umowa polsko-niemiecka o zabezpieczeniu społecznym) z 8. decembra 1990 (Dz. U. z roku 1991, č. 108, položka 468).

7

Článok 10 nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Upustenie od podmienok bydliska – účinok povinného poistenia na úhradu príspevkov“ v odseku 1 stanovuje:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky v invalidite, v starobe alebo pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania a podpora pri úmrtí, nadobudnuté podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov, nepodliehajú žiadnemu znižovaniu, upravovaniu, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu z dôvodu, že príjemca má bydlisko na území iného členského štátu, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za vyplácanie.

…“

8

Podľa článku 12 nariadenia č. 1408/71:

„1.   Toto nariadenie nemôže ani priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia…

2.   Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, ustanovenia právnych predpisov členského štátu upravujúce [zníženie], pozastavenie alebo odňatie dávok v prípadoch súbehu s inými dávkami sociálneho zabezpečenia alebo každou inou formou príjmu, sa môžu použiť aj v prípade, ak takéto dávky boli získané podľa právnych predpisov iného členského štátu alebo keď takýto príjem bol získaný na území iného členského štátu.“

9

Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 „osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami… hlavy [II]“.

10

Podľa článku 13 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1408/71:

„Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak:

…

f)

na osobu, ktorá prestane podliehať právnym predpisom členského štátu, bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy iného členského štátu…, sa budú vzťahovať právne predpisy členského štátu, na území ktorého má bydlisko, a budú sa na ňu vzťahovať iba tieto predpisy.“

11

Podľa článku 46a nariadenia č. 1408/71:

„1.   Na účely tejto kapitoly ‚súbeh dávok rovnakého druhu‘ znamená súbeh dávok v súvislosti s invaliditou, starobou alebo pozostalými, vypočítané alebo poskytované na základe dôb poistenia a/alebo bydliska dosiahnutými jednou a tou istou osobou.

2.   Na účely tejto kapitoly ‚súbeh dávok rôznych druhov‘ znamená súbeh dávok, ktoré nemožno považovať za dávky rovnakého druhu v zmysle odseku 1.

3.   Nasledujúce pravidlá sa uplatnia pri uplatňovaní ustanovení o znížení, pozastavení alebo odňatí dávok stanovených podľa právnych predpisov členského štátu v prípade súbehu dávok v súvislosti s invaliditou, starobou alebo pozostalými s dávkou rovnakého druhu alebo rôzneho druhu alebo s iným príjmom:

…

d)

ak sa ustanovenia o znížení, pozastavení alebo odňatí dávky uplatňujú podľa právnych predpisov iba jedného členského štátu na základe skutočnosti, že dotknutá osoba poberá dávky podobného alebo rôzneho druhu podľa právnych predpisov iného členského štátu alebo iný príjem získaný na území iného členského štátu, dávky, ktoré sa budú vyplácať podľa právnych predpisov prvého štátu môžu byť znížené iba o obmedzenú časť čiastky dávky, ktorá sa vypláca podľa právnych predpisov iného členského štátu, alebo čiastky príjmu, ktorý bol získaný na území iného členského štátu.“

Nemecko-poľské dohovory

12

Článok 4 dohovoru z 9. októbra 1975 stanovuje:

„1.   Dôchodky z dôchodkového poistenia prizná inštitúcia sociálneho zabezpečenia štátu, na ktorého území má oprávnená osoba bydlisko, v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa na túto inštitúciu vzťahujú.

2.   Pri priznaní dôchodku inštitúcia uvedená v odseku 1 podľa pre ňu záväzných právnych predpisov zohľadní doby poistenia, doby zamestnania a iné podobné doby splnené v druhom štáte takým spôsobom, ako keby boli splnené na území prvého štátu.

3.   Nárok na dôchodky uvedené v odseku 2 prináleží len za obdobie, počas ktorého má dotknutá osoba bydlisko na území štátu, ktorého inštitúcia sociálneho zabezpečenia dôchodok priznala. Počas tohto obdobia osoba poberajúca dôchodok nebude mať v poisťovni v druhom štáte žiaden nárok z titulu dôb poistenia, dôb zamestnania a iných podobných dôb splnených v tomto druhom štáte…“

13

Podľa článku 27 ods. 2 nemecko-poľského dohovoru o sociálnom zabezpečení z 8. decembra 1990 práva a výsady nadobudnuté do 1. januára 1991 v jednom zo zmluvných štátov na základe dohovoru z 9. októbra 1975 zostanú neporušené dovtedy, dokiaľ oprávnené osoby bývajú na území tohto štátu.

Poľská právna úprava

14

V Poľsku starobné dôchodky a iné dôchodky upravuje zákon o starobných dôchodkoch a iných dôchodkoch vyplácaných z fondu sociálneho zabezpečenia (ustawa o emeryturach i rentach z Funduszu Ubezpieczeń Społecznych) zo 17. decembra 1998 v úplnom znení (Dz. U. z roku 2009, č. 153, položka 1227, ďalej len „zákon o starobných dôchodkoch“).

15

Podľa článku 114 ods. 1 tohto zákona nárok na dávky, resp. ich výška podlieha novému určeniu na základe návrhu dotknutej osoby alebo z úradnej moci, ak sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dávkach predložia nové dôkazy alebo ak sa objavili nové skutočnosti existujúce už pred vydaním rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú nárok na dávky, resp. ich výšku.

16

Podľa článku 138 ods. 1 a 2 tohto zákona osoba, ktorá neoprávnene poberala dávky, je povinná ich vrátiť. Za neoprávnene poberané dávky sa považujú dávky, ktoré sú vyplácané napriek okolnostiam, ktoré odôvodňujú zánik nároku na dávku alebo sú dôvodom prerušenia vyplácania dávok, resp. zastavenia vyplácania dávok, a to úplne alebo čiastočne, pokiaľ bol príjemca dávok poučený o tom, že nie je oprávnený prijímať dávky.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17

J. Wencelová, poľská štátna príslušníčka, narodená 25. februára 1930, je od roku 1954 prihlásená na pobyt v meste Białystok (Poľsko). Jej manžel, ktorý bol tiež poľským štátnym príslušníkom, sa po zosobášení v roku 1975 usadil vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), kde bol prihlásený na pobyt a zamestnaný v pracovnom pomere zahŕňajúcom platenie príspevkov na sociálne zabezpečenie. Od roku 1984 poberal v Nemecku invalidný dôchodok. J. Wencelová často cestovala za svojím manželom do tohto členského štátu a manžel trávil v Poľsku všetky dovolenky a sviatky.

18

Podľa potvrdenia o prihlásení na pobyt vydaného mestom Frankfurt nad Mohanom J. Wencelová trvalo bývala v Nemecku od roku 1984. Tam dostala povolenie na pobyt, ale nikdy tam nepracovala. V rokoch 1984 až 1990 však pracovala ako opatrovateľka detí u svojej nevesty v Poľsku. Rozhodnutím ZUS z 24. októbra 1990 nadobudla na základe dôb dosiahnutých v Poľsku nárok na poľský starobný dôchodok. Od smrti jej manžela v roku 2008 jej nemecká inštitúcia sociálneho zabezpečenia vypláca pozostalostný dôchodok okrem iného z dôvodu jej pobytu v Nemecku. V súčasnosti býva v Poľsku so synom, nevestou a vnúčatami.

19

V roku 2009 sa ZUS dozvedel, že J. Wencelová bola prihlásená na pobyt aj v Poľsku, aj v Nemecku. Opierajúc sa o vyhlásenie z 24. novembra 2009, v ktorom J. Wencelová tvrdí, že býva v Nemecku a všetky dovolenky a sviatky trávi v Poľsku, ZUS prijal dve rozhodnutia založené na článkoch 114 a 138 zákona o starobných dôchodkoch.

20

Prvým rozhodnutím z 26. novembra 2009 ZUS zrušil rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku z 24. októbra 1990 a zastavil jeho vyplácanie. Podľa ZUS na základe článku 4 dohovoru z 9. októbra 1975 o žiadosti o starobný dôchodok môže rozhodnúť výlučne inštitúcia sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska žiadateľa. Vzhľadom na to, že J. Wencelová od roku 1975 trvale bývala v Nemecku, nemohlo jej prislúchať právo na starobný dôchodok z poľského systému sociálneho zabezpečenia. Druhým rozhodnutím z 23. decembra 2009 ZUS požadoval od J. Wencelovej vrátenie súm neoprávnene poberaných počas troch predchádzajúcich rokov.

21

Dňa 4. januára 2010 J. Wencelová tieto dve rozhodnutia napadla na Sąd Okręgowy – Sąd Pracy i Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku (Okresný súd – súd pre pracovné a sociálne veci v Białymstoku), namietajúc porušenie ustanovení práva Únie o voľnom pohybe a pobyte. Skutočnosť, že má dve miesta zvyčajného bydliska, podľa nej nesmie viesť k odňatiu práva na starobný dôchodok v Poľsku. Okrem toho uvádza, že vyhlásenie z 24. novembra 2009 bolo urobené v časovej tiesni a pod nátlakom zo strany pracovníkov ZUS a z tohto dôvodu nezodpovedá skutočnosti.

22

Tento súd rozsudkom z 15. septembra 2010 zamietol žalobu J. Wencelovej s odôvodnením, že aj keď osoba môže byť prihlásená na pobyt v dvoch rôznych členských štátoch, článok 4 dohovoru z 9. októbra 1975 vylučuje, aby táto osoba mohla mať dve rôzne centrá záujmov. V dôsledku prenesenia centra záujmov J. Wencelovej do Nemecka sa stala príslušnou nemecká inštitúcia sociálneho zabezpečenia. Navyše napriek poučeniu uvedenému v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku J. Wencelová opomenula informovať ZUS o svojom rozhodnutí opustiť Poľsko.

23

J. Wencelová podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Sąd Apelacyjny – Sąd Pracy i Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku.

24

Podľa tohto súdu z článku 10 nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že osoba, ktorá býva na území členského štátu, nemôže byť zbavená nárokov na dávky, ktoré boli nadobudnuté na základe právnej úpravy iného členského štátu. Hoci situácia osoby, ktorá má naraz dve zvyčajné bydliská, nie je v nariadení upravená, bolo by potrebné uznať, že aj táto osoba spadá pod uvedený článok 10. Po predstavení všetkých skutkových okolností svedčiacich v prospech toho, že J. Wencelová mala naraz dve miesta zvyčajného bydliska a že od roku 1975 až do roku 2008 trávila polovicu času v Poľsku a druhú polovicu v Nemecku, vnútroštátny súd dospel k záveru, že situácia J. Wencelovej je atypická a že neohlásenie prenosu centra svojich záujmov vysvetľuje skutočnosť, že J. Wencelová sa domnievala, že v skutočnosti má dve rovnocenné miesta bydliska v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 1408/71.

25

Odvolací súd teda pochybuje o tom, či J. Wencelová môže byť zbavená svojich nárokov na dávky len na základe skutočnosti, že má dve miesta zvyčajného bydliska. Podľa tohto súdu rozhodnutia ZUS sú zrejme v rozpore so zásadou voľného pohybu v Európskej únii.

26

Keďže po pristúpení Poľskej republiky k Únii v roku 2004 ustanovenia dohovoru z 9. októbra 1975 sa v zmysle článku 7 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 uplatnia len v prípade, že nie sú nevýhodnejšie než ustanovenia tohto nariadenia, nesmú byť podľa článkov 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ, ako aj článku 10 uvedeného nariadenia, nároky J. Wencelovej na dávky znížené z dôvodu, že viac ako 30 rokov mala dve rovnocenné miesta bydliska.

27

Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či priznanie starobného dôchodku môže byť retroaktívne odňaté v prípade, ak dotknutá osoba nebola poučená o povinnosti oznámiť, že nastala akákoľvek okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodovanie inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ktorá preskúmava žiadosti o starobný dôchodok.

28

Za týchto okolností Sąd Apelacyjny – Sąd Pracy i Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 10