ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 17. septembra 2015 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Letecká doprava — Práva cestujúcich v prípade meškania alebo zrušenia letu — Nariadenie (ES) č. 261/2004 — Článok 5 ods. 3 — Odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie letu — Veľké meškanie letu — Náhrady a pomoc cestujúcim — Mimoriadne okolnosti“

Vo veci C‑257/14,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank Amsterdam (Holandsko) z 29. apríla 2014 a doručený Súdnemu dvoru 28. mája 2014, ktorý súvisí s konaním:

Corina van der Lans

proti

Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory K. Jürimäe, sudcovia J. Malenovský (spravodajca) a M. Safjan,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. mája 2015,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

—

Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV, v zastúpení: P. Eijsvoogel, P. Huizing, R. Pessers a M. Lustenhouwer, advocaten,

—

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a M. Noort, splnomocnené zástupkyne,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas, R. Coesme a M. Hours, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. Colelli, avvocato dello Stato,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: L. Christie, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Holmes, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: F. Wilman a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pani van der Lans a letecká spoločnosť Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV (ďalej len „KLM“) a ktorý sa týka odmietnutia spoločnosti KLM odškodniť žalobkyňu vo veci samej, ktorej let mal meškanie.

Právny rámec

3

Nariadenie č. 261/2004 obsahuje najmä tieto odôvodnenia:

„(1)

konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;

(2)

odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;

…

(14)

tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

(15)

za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.“

4

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Pôsobnosť“, stanovuje vo svojom odseku 1 písm. b):

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje:

…

b)

pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúci letecký dopravca je dopravcom spoločenstva [dopravca Spoločenstva – neoficiálny preklad].“

5

Článok 5 uvedeného nariadenia uvádza:

„1.   V prípade zrušenia letu…:

…

c)

príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7…

…

3.   Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

6

Článok 7 toho istého nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu“, stanovuje:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)

250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b)

400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

2.   Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:

a)

o dve hodiny v súvislosti so všetkými letmi na vzdialenosť 1500 km alebo menej; alebo

b)

o tri hodiny alebo viac v súvislosti so všetkými letmi v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkými ostatnými letmi od 1500 km do 3500 km; alebo

c)

o štyri hodiny v súvislosti s letmi, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

prevádzkujúci letecký dopravca môže cestujúcim znížiť náhradu podľa odseku 1 o 50 %.

3.   Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.

4.   Vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy.“

7

Článok 13 nariadenia č. 261/2004 stanovuje:

„V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom [platným vnútroštátnym právom – neoficiálny preklad]. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

8

Pani van der Lans mala rezervovanú letenku na let, ktorý prevádzkovala KLM. Tento let s príletom do Amsterdamu (Holandsko) mal odletieť z Quita (Ekvádor) 13. augusta 2009 o 9.15 hod. miestneho času. Odlet sa však uskutočnil až v nasledujúci deň o 19.30 hod. miestneho času. Lietadlo použité na tento let prišlo do Amsterdamu s meškaním 29 hodín.

9

Toto meškanie bolo podľa KLM spôsobené skutočnosťou, že na letisku Guayaquil (Ekvádor), z ktorého malo toto lietadlo odletieť do Amsterdamu s medzipristátiami v Quite a Bonaire (Holandské Antily), sa počas procedúry „push back“, ktorá predstavuje tlačenie lietadla na zemi dozadu pomocou vozidla, zistilo, že jeden z motorov uvedeného lietadla sa nedal naštartovať z dôvodu poruchy na palivovom vedení.

10

Podľa KLM z „aircraft technical log“ vyplýva, že došlo ku kombinácii porúch. Pokazené boli dve súčiastky, a to palivové čerpadlo a hydromechanická jednotka. Tieto súčiastky, ktoré neboli v Guayaquile k dispozícii, museli byť letecky zaslané z Amsterdamu, aby boli následne namontované do predmetného lietadla, ktoré odletelo z Quita s meškaním uvedeným v bode 8 tohto rozsudku.

11

Uvedené súčiastky neboli podrobnejšie skúmané s cieľom zistiť príčinu poruchy, keďže také skúmanie môže vykonať len ich výrobca.

12

Pani van der Lans sa obrátila na Rechtbank Amsterdam so žalobou o priznanie náhrady vo výške 600 eur z dôvodu tohto meškania.

13

KLM namieta voči tejto žalobe a dovoláva sa výnimky uvedenej v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v prípade „mimoriadnych okolností, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia“.

14

Podľa KLM pokazené súčiastky neprekročili svoju priemernú životnosť. Okrem toho ich výrobca osobitne neoznámil, že by sa v prípade, keď tieto súčiastky určitú životnosť dosiahnu, mohli vyskytnúť poruchy. KLM okrem toho uvádza, že uvedené súčiastky neboli pred štartom kontrolované v rámci procedúry všeobecného „preflight check“, ale boli kontrolované v rámci procedúry posledného „check A“, vykonanej približne mesiac pred letom, ktorého sa týka konanie vo veci samej.

15

Podľa názoru pani van der Lans sa KLM v danom prípade nemôže dovolávať vzniku mimoriadnych okolností. Meškanie letu totiž bolo spôsobené technickou poruchou. Súdny dvor už v rozsudku Wallentin‑Hermann (C‑549/07, EU:C:2008:771) rozhodol, že odstraňovanie technických porúch je inherentné činnosti leteckého dopravcu a nemožno ho kvalifikovať ako mimoriadne okolnosti.

16

Konanie vo veci samej sa týka otázky, či sa výnimky stanovenej v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 môže KLM dovolávať za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej.

17

V tejto súvislosti vnútroštátny súd chce, aby bol objasnený výklad, ktorý treba dať výrazom „mimoriadne okolnosti“ a „všetky primerané opatrenia“, uvedeným v tomto ustanovení, najmä ak sa v tejto súvislosti zohľadní odôvodnenie 14 nariadenia č. 261/2004 a relevantná judikatúra Súdneho dvora, predovšetkým rozsudok Wallentin‑Hermann (C‑549/07, EU:C:2008:771).

18

Za týchto podmienok sa Rechtbank Amsterdam rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Ako sa má vykladať pojem ‚udalosť‘ v odôvodnení 14 nariadenia č. 261/2004?

2.

Mimoriadne okolnosti v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia 14 sa vzhľadom na bod 22 rozsudku Wallentin‑Hermann (C‑549/07, EU:C:2008:771) nezhodujú s demonštratívne uvedenými prípadmi vymenovanými v druhej vete odôvodnenia 14, na ktoré sa Súdny dvor v bode 22 spomínaného rozsudku odvoláva ako na ‚udalosti‘. Je pravda, že udalosti v zmysle vyššie uvedeného bodu