ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 10. decembra 2015 ( * )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 864/2007 — Článok 4 ods. 1 — Pojmy ‚krajina, na území ktorej vznikla škoda‘, ‚škoda‘ a ‚nepriame následky civilného deliktu‘ — Škoda, ktorú osobne utrpeli rodinní príslušníci obete smrteľnej dopravnej nehody — Rozhodné právo“
Vo veci C‑350/14,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale di Trieste (Súd v Terste, Taliansko) z 10. júla 2014 a doručený Súdnemu dvoru 21. júla 2014, ktorý súvisí s konaním:
Florin Lazar
proti
Allianz SpA,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, sudcovia J. Malenovský, M. Safjan (spravodajca), A. Prechal a K. Jürimäe,
generálny advokát: N. Wahl,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
—
L. Lazar a G. Chiturlas, v zastúpení: M. Bonito, avvocato,
—
rakúska vláda, v zastúpení: G. Eberhard, splnomocnený zástupca,
—
portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a A. Fonseca Santos, splnomocnení zástupcovia,
—
Európska komisia, v zastúpení: L. Cappelletti a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. septembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, s. 40, ďalej len „nariadenie Rím II“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Lazar, s trvalým pobytom v Rumunsku, a talianska poisťovacia spoločnosť Allianz SpA, ktorý sa týkal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú pán Lazar údajne utrpel v dôsledku úmrtia svojej dcéry pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo v Taliansku.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie Rím II
3
Podľa odôvodnenie 7 nariadenia Rím II:
„Vecná pôsobnosť a ustanovenia tohto nariadenia by mali byť zlučiteľné s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES 2001, L 12, s. 1, ďalej len ‚nariadenie Brusel I‘)] a nástrojmi, ktoré sa zaoberajú rozhodným právom pre zmluvné záväzky.“
4
Odôvodnenia 16 a 17 tohto nariadenia znejú takto:
„(16)
Jednotné pravidlá by mali zvýšiť predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a záujmami poškodenej osoby. Väzba s krajinou, na území ktorej vznikla priama škoda (‚lex loci damni‘), vytvára spravodlivú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a poškodenej osoby a tiež zohľadňuje moderný prístup k občianskoprávnej zodpovednosti a vývoj systémov objektívnej zodpovednosti.
(17)
Rozhodné právo by sa malo určiť na základe miesta, kde vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky. V dôsledku toho by teda krajinou, na území ktorej vznikla škoda, mala byť v prípade ujmy na zdraví krajina, kde došlo k tejto ujme, a v prípade škody na majetku krajina, kde sa poškodil majetok.“
5
Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Mimozmluvné záväzky“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).“
6
V kapitole II nariadenia Rím II, ktorá sa týka civilných deliktov, sa uvádza jeho článok 4 s názvom „Všeobecné pravidlo“. Tento článok znie takto:
„1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
2. Ak však osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, ako aj poškodená osoba majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase vzniku škody, civilný delikt sa spravuje právnym poriadkom tejto krajiny.
3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. Zjavne užšia väzba s inou krajinou sa môže zakladať najmä na už existujúcom vzťahu medzi stranami, ako napríklad zmluva, ktorý je úzko spojený s predmetným civilným deliktom.“
7
Podľa písmena c) článku 15 nariadenia Rím II sa rozhodným právo pre mimozmluvné záväzky v zmysle tohto nariadenia spravujú najmä „existencia, povaha a stanovenie výšky škody alebo požadovaného odškodnenia“ a podľa písmena f) „okruh osôb, ktoré majú právo na náhradu škody, ktorú utrpeli osobne“.
Nariadenie Brusel I a nariadenie (EÚ) č. 1215/2012
8
Kapitola II nariadenia Brusel I, ktorá uvádza pravidlá týkajúce sa určenia príslušného súdu, obsahuje oddiel 2 upravujúci „osobitnú právomoc“. V tomto oddiele sa uvádza článok 5, ktorý vo svojom odseku 3 stanovuje:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:
…
3.
vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“.
9
Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 10. januára 2015 nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 20. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, s. 21), ktoré obsahuje článok 7 ods. 2 s rovnakým znením ako článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I.
Talianske právo
10
Ako to uvádza vnútroštátny súd, Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) vyložil články 2043 a 2059 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že rodinným príslušníkom zosnulého možno nezávisle od dedičského konania priznať majetkovú a nemajetkovú ujmu. Konkrétne, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, možno priznať tieto d
