NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 1. februára 2017 ( 1 )
Vec C‑26/16
Santogal M‑Comércio e Reparação de Automóveis Lda
proti
Autoridade Tributária e Aduaneira
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Daň z pridanej hodnoty (DPH) — Oslobodenia — Plnenia v rámci Spoločenstva — Dodávka nových dopravných prostriedkov — Podmienky priznania oslobodenia predávajúcemu — Bydlisko kupujúceho v členskom štáte určenia — Dočasná evidencia v členskom štáte určenia — Riziko daňového podvodu — Dobrá viera — Povinnosť náležitej starostlivosti predávajúceho“
I – Úvod
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný na Súdny dvor, sa týka výkladu článku 138 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ( 2 ).
2.
Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Rozhodcovský súd v daňových veciach – Rozhodcovské centrum pre správne právo, Portugalsko) by chcel zistiť, či v kontexte dodávky nového vozidla v rámci Spoločenstva je členský štát oprávnený v prvom rade podriadiť oslobodenie dane z pridanej hodnoty (DPH), stanovené v článku 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH, podmienke, aby kupujúci bol usadený alebo mal bydlisko v členskom štáte určenia uvedeného vozidla, v druhom rade odmietnuť oslobodenie od DPH, keď vozidlu bolo v členskom štáte určenia pridelené turistické evidenčné číslo, ktoré má dočasný charakter, a v treťom rade požadovať zaplatenie DPH predávajúcemu vozidla za okolností, ktoré by mohli znamenať, že kupujúci sa mohol dopustiť podvodu na DPH, bez toho, aby však bolo preukázané, že predávajúci spolupracoval s kupujúcim s cieľom vyhnúť sa plateniu DPH.
3.
Tieto otázky vznikli v kontexte sporu medzi spoločnosťou Santogal M‑Comércio e Reparação de Automóveis (ďalej len „Santogal“), usadenou v Portugalsku, a Autoridade Tributária e Aduaneira (Daňový a colný úrad, Portugalsko), týkajúceho sa toho, že tento úrad odmietol priznať spoločnosti Santogal oslobodenie od DPH, upravené portugalským právom preberajúcim článok 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH, a to v prípade dodávky uskutočnenej spoločnosťou Santogal, ktorej predmetom bol nový automobil, ktorý bol nadobúdateľom prepravený do Španielska.
4.
Presnejšie z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Santogal predala angolskému štátnemu príslušníkovi na faktúru z 26. januára 2010 nové vozidlo za 447665 eur, ktoré predtým nadobudla od spoločnosti Mercedes‑Benz Portugal a ktorého vstup na územie Portugalska sa konštatoval v colnom vyhlásení týkajúcom sa vozidiel z 25. júna 2009 (ďalej len „colné vyhlásenie“) ( 3 ).
5.
Pri predaji nadobúdateľ informoval spoločnosť Santogal o svojom zámere používať uvedené vozidlo na osobné účely v Španielsku, kde už bol usadený, vyviezť ho tam, pričom sám zabezpečil prepravu, prejsť tam s ním technickou kontrolou a zapísať ho tam do evidencie. Spoločnosti Santogal predložil svoje identifikačné číslo cudzinca (NIE) v Španielsku, ďalej dokument, ktorý vydalo 2. mája 2008 Ministério del Interior, Dirección General de la Policia y de la Guardia Civil – Comunidad Tui‑Valencia (Ministerstvo vnútra, generálne riaditeľstvo pre políciu a civilnú gardu – obec Tui‑Valencia, Španielsko) a ktorý potvrdzoval jeho zápis do centrálneho registra cudzincov pod uvedeným NIE, ako aj kópiu jeho angolského pasu. Adresa nadobúdateľa, ktorú sám uviedol pri predaji, sa však nezhodovala s tou, ktorá bola uvedená na dokumente vydanom 2. mája 2008.
6.
Vzhľadom na tieto dokumenty Santogal dospela k záveru, že predaj vozidla bol oslobodený od DPH na základe článku 14 písm. b) Regime do IVA nas Transações Intracomunitárias (RITI) (systém DPH týkajúci sa plnení v rámci Spoločenstva), ktorého cieľom bolo prebrať do portugalského práva článok 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH.
7.
Vozidlo bolo prepravené do Španielska v úplne uzatvorenom prívese.
8.
Po tom, ako vozidlo absolvovalo technickú kontrolu v Španielsku, zaslal nadobúdateľ spoločnosti Santogal na jej vlastnú žiadosť dva dokumenty s cieľom dokončiť proces kúpy. Išlo jednak o osvedčenie o technickej kontrole vozidiel vydané 11. februára 2010 a jednak o osvedčenie o evidencii v Španielsku vydané 18. februára 2010. Toto posledné uvedené osvedčenie, na ktorom bola uvedená adresa nadobúdateľa, ktorá sa nezhodovala ani s adresou uvedenou nadobúdateľom v čase predaja, ani s tou, ktorá bola uvedená v dokumente z 2. mája 2008, sa týkalo dočasného „turistického“ evidenčného čísla, ktorého platnosť skončila 17. februára 2011.
9.
Podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom je pridelenie turistického evidenčného čísla v Španielsku upravené v Real decreto 1571/1993 por el que se adapta la Reglamentación de la matrícula turística a las consecuencias de la armonización fiscal del mercado interior (kráľovský dekrét č. 1571/1993, ktorým sa právna úprava turistických evidenčných čísel v Španielsku prispôsobuje dôsledkom daňovej harmonizácie s pravidlami Únie) z 10. septembra 1993 ( 4 ) a v Real decreto 2822/1998 por el que se aprueba el Reglamento General de Vehículos (kráľovský dekrét č. 2822/1998, ktorým sa schvaľuje všeobecné nariadenie o vozidlách) z 23. decembra 1998 ( 5 ). Pridelenie turistického evidenčného čísla je dočasné, pričom obvyklá dĺžka jeho používania je šesť mesiacov v rámci obdobia dvanástich mesiacov a orgány môžu toto používanie predĺžiť. Takéto číslo môžu využívať len osoby, ktoré nemajú obvyklý pobyt v Španielsku.
10.
V nadväznosti na informácie, ktoré poskytla Santogal vo februári 2011, Mercedes‑Benz Portugal predložila dodatočné colné vyhlásenie týkajúce sa vozidla (ďalej len „dodatočné vyhlásenie“) s cieľom dosiahnuť zrušenie colného vyhlásenia z 25. júna 2009 z dôvodu vývozu vozidla do Španielska. Colné vyhlásenie príslušné orgány zrušili 3. marca 2011.
11.
Direção de Serviços Antifraude Aduaneira (Riaditeľstvo útvarov pre boj proti colným podvodom, Portugalsko) odporučilo v liste z 24. októbra 2013, ktorý bol doručený Direção de Finanças de Lisboa (Finančné riaditeľstvo v Lisabone, Portugalsko), aby bol vydaný platobný výmer na DPH splatnú za predaj predmetného vozidla. Toto riaditeľstvo najmä zistilo, že nadobúdateľ mal bydlisko v Portugalsku, bol tam zaregistrovaný ako konateľ spoločnosti a mal pridelené už viac ako desať rokov daňové identifikačné číslo. Okrem toho v odpovedi na žiadosť o informácie španielske orgány uviedli, že sa nezdá, že by mal nadobúdateľ v Španielsku v roku 2010 bydlisko, a ďalej, že tam nikdy nepodal daňové priznanie týkajúce sa príjmov ani nebol zdaniteľnou osobou na účely DPH.
12.
Santogal bola následne predmetom čiastočnej internej kontroly týkajúcej sa DPH za január 2010. V tomto rámci daňový a colný orgán vydal správu, v ktorej dospel k záveru, že na predaj vozidla sa nevzťahovali oslobodenia stanovené v článku 14 RITI z dôvodu, že pokiaľ ide o oslobodenie uvedené v tomto ustanovení pod písmenom b), nadobúdateľ nemal bydlisko v Španielsku a nevykonával tam ani žiadnu činnosť. Okrem toho uviedol, že podľa jeho databázy bolo nadobúdateľovi pridelené pred rokom 2001 portugalské daňové identifikačné číslo a krajinou jeho bydliska bolo Portugalsko.
13.
Dňa 14. októbra 2014 daňový a colný orgán vydal dodatočný daňový výmer na DPH na sumu 89533 eur, ako aj výmer na úroky z omeškania za obdobie od 12. marca 2010 do 20. augusta 2014 na sumu 15914,80 eura. Santogal zaplatila tieto sumy v decembri 2014.
14.
Santogal sa obrátila na vnútroštátny súd s návrhom na zrušenie týchto výmerov, ako aj s návrhom na náhradu škody. Na tomto súde poukázala najmä na rozpor výkladu článku 14 písm. b) RITI, ktorý prijal daňový a colný orgán, s článkom 138 ods. 2 smernice o DPH, ktorý má priamy účinok. Tvrdila takisto, že nemožno voči nej uplatňovať zodpovednosť za prípadný podvod v rámci systému DPH, ktorého sa dopustil nadobúdateľ.
15.
Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prvom rade vyjadruje pochybnosti týkajúce sa miesta bydliska nadobúdateľa v čase predaja vozidla. Tento súd najmä uvádza, že nadobúdateľ nemal v Španielsku obvyklý pobyt. Nepreukázalo sa však, že by mal v čase uvedeného predaja bydlisko v Portugalsku. Okrem toho spis, ktorý mu bol predložený, neobsahuje ani informácie o zaplatení DPH za vozidlo v Španielsku, ani informácie o tom, čo sa stalo s vozidlom po pridelení turistického evidenčného čísla. Nepreukázalo sa ani to, či využívanie režimu turistického evidenčného čísla zaniklo spôsobom upraveným španielskym právom.
16.
Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že sa nepreukázalo, že by Santogal spolupracovala s nadobúdateľom s cieľom vyhnúť sa zaplateniu DPH z predaja vozidla. Naopak sa domnieva, že z dôkazov, ktoré mu boli predložené, vyplýva, že Santogal dbala na dodržanie podmienok oslobodenia od DPH. Dodáva, že ani colní zástupcovia, ani colné orgány nevyjadrili pochybnosti, pokiaľ ide o to, že dokumenty sú dostatočné na účely zrušenia colného vyhlásenia a že list riaditeľstva útvarov pre boj proti colným podvodom bol založený na dodatočných informáciách, ku ktorým Santogal nemala prístup.
17.
Nakoniec vnútroštátny súd uvádza, že judikatúra Súdneho dvora, najmä rozsudok zo 7. decembra 2010, R. (C‑285/09, EU:C:2010:742, body 40 až 46), neodpovedá na otázky, ktoré vznikli v spore, ktorý prejednáva.
18.
Za týchto okolností vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Bráni článok 138 ods. 2 písm. b) [smernice o DPH] tomu, aby [také] vnútroštátne ustanovenia [, aké sa nachádzajú v] článku 1 písm. e) a článku 14 písm. b) [RITI] vyžadovali, aby na účely oslobodenia od DPH v prípade odplatného dodania nových dopravných prostriedkov, ktoré boli prepravené nadobúdateľom z tuzemska do iného členského štátu, mal nadobúdateľ sídlo alebo bydlisko v tomto členskom štáte?
2.
Bráni článok 138 ods. 2 písm. b) [smernice o DPH] tomu, aby sa v členskom štáte začatia prepravy nepriznalo oslobodenie od dane v situácii, keď bol nadobudnutý dopravný prostriedok prepravený do Španielska, kde mu bolo pridelené turistické evidenčné číslo, ktoré má dočasný charakter a na ktoré sa vzťahuje španielsky daňový režim…?
3.
Bráni článok 138 ods. 2 písm. b) [smernice o DPH] tomu, aby sa od predávajúceho nového dopravného prostriedku vyžadovalo zaplatenie DPH v situácii, keď sa neurčilo, či došlo alebo nedošlo ku skončeniu využívania režimu turistického evidenčného čísla niektorým zo spôsobov [stanovených španielskym právom], ani či pri skončení využívania tohto režimu bola alebo bude zaplatená DPH?
4.
Bránia článok 138 ods. 2 písm. b) [smernice o DPH] a zásady právnej istoty, proporcionality a ochrany [legitímnej] dôvery tomu, aby sa od predávajúceho nového dopravného prostriedku odoslaného do iného členského štátu vyžadovalo zaplatenie DPH v situácii, keď:
—
nadobúdateľ pred odoslaním oznámil predávajúcemu, že má bydlisko v členskom štáte určenia, a predložil mu dokument, ktorý potvrdzoval, že mu v tomto členskom štáte bolo pridelené daňové identifikačné číslo cudzinca, a v ktorom bolo uvedené bydlisko v tomto štáte odlišné od bydliska, o ktorom nadobúdateľ tvrdil, že je jeho bydliskom,
—
nadobúdateľ následne predložil predávajúcemu dokumenty, ktoré potvrdzovali, že nadobudnutý dopravný prostriedok bol v členskom štáte určenia podrobený technickej kontrole a že mu v tomto štáte bolo pridelené turistické evidenčné číslo,
—
nebolo preukázané, že predávajúci spolupracoval s nadobúdateľom pri vyhýbaní sa zaplateniu DPH,
—
colné orgány nevzniesli nijakú námietku voči zrušeniu colného vyhlásenia týkajúceho sa vozidla na základe dokumentov, ktoré mal predávajúci k dispozícii?“
19.
K týmto otázkam podali písomné pripomienky Santogal, portugalská vláda, ako aj Európska komisia. Keďže Súdny dvor sa na základe podaných pripomienok považoval za dostatočne informovaný, bolo podľa článku 76 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodnuté, že nebude nariadené ústne pojednávanie.
II – Analýza
A – O prípustnosti
20.
Hoci niet pochybností, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na otázky, ktoré predložil Tribunal Arbitral Tributário, pričom Súdny dvor už spresnil, že tento orgán napriek svojmu názvu má všetky prvky potrebné na to, aby bol považovaný za „súdny orgán členského štátu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ ( 6 ), portugalská vláda vzniesla námietku neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania z troch dôvodov, ktoré podľa mňa musia byť všetky zamietnuté z dôvodov uvedených nižšie.
21.
Po prvé by podľa mňa bolo nadmerne formalistické a v rozpore s duchom spolupráce, ktorý je typický pre postup zavedený článkom 267 ZFEÚ, ktorého cieľom je poskytnúť užitočnú odpoveď vnútroštátnym súdom, aby mohli rozhodnúť v sporoch, ktoré prejednávajú, vyhovieť námietke portugalskej vlády, podľa ktorej je rozhodnutie vnútroštátneho súdu neprípustné, pretože neodkazuje na článok 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH, ale na to isté ustanovenie, lenže písmeno b). Je totiž zjavné, že vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj na znenie položených otázok, ktoré uvádzajú len dodávku nového dopravného prostriedku v rámci Spoločenstva, ktorá je konkrétne upravená článkom 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH, odkaz na článok 138 ods. 2 písm. b) smernice o DPH predstavuje jednoducho formálnu chybu, ktorá nemá dosah na pochopenie a predmet otázok výkladu práva Únie, ktoré položil vnútroštátny súd. Táto chyba bola navyše opravená v emaile jedného z rozhodcov vnútroštátneho súdu, ktorý bol pripojený k rozhodnutiu vnútroštátneho súdu a ktorý je teda súčasťou spisu vo veci samej, o čom boli upovedomení všetci účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru pripomienky. Skutočnosť, že takáto neformálna oprava by mohla byť prípadne v rozpore s vnútroštátnymi pravidlami občianskeho súdneho konania, ako to tvrdí portugalská vláda, nemôže viesť k neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor už v tejto súvislosti rozhodol, že mu neprináleží v zásade overovať, či takéto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s vnútroštátnymi organizačnými a procesnými pravidlami. ( 7 ) Vzhľadom na tieto okolnosti nič nebráni Súdnemu dvoru, aby preformuloval položené otázky v tom zmysle, že sa týkajú výkladu článku 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH. ( 8 )
22.
Po druhé, hoci je pravda, ako to tvrdí portugalská vláda, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu nie je práve príkladom jednoznačnosti, pokiaľ ide o vykreslenie skutkových okolností vo veci samej, a obsahuje dokonca určité nepresnosti alebo nezrovnalosti, tieto chyby nie sú dostatočné na to, aby vyvrátili prezumpciu relevantnosti prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu práva Únie a zabránili Súdnemu dvoru na ne odpovedať. ( 9 ) Súdny dvor má totiž k dispozícii podľa mňa skutkové a právne informácie potrebné na to, aby dal užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu v tejto veci položené. Nakoniec účastníci konania, keďže predložili písomné pripomienky, vrátane, subsidiárne, portugalskej vlády, boli schopní zaujať stanovisko k obsahu položených otázok vzhľadom na právny a skutkový rámec vyjadrený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu.
23.
Napokon po tretie nemožno podľa mňa vyhovieť ani námietke neprípustnosti vznesenej portugalskou vládou, podľa ktorej bol Súdny dvor požiadaný, aby odpovedal na otázky hypotetickej povahy z dôvodu, že vnútroštátny súd už v návrhu na začatie prejudiciálneho konania konštatoval chybu v odôvodnení rozhodnutia daňového a colného orgánu vyžadujúceho zaplatenie DPH, ktorá by mala viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia, bez ohľadu na odpoveď, ktorú poskytne Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
24.
Je pravda, že Súdny dvor v súlade s úlohou, ktorá mu je pridelená v rámci spolupráce zriadenej článkom 267 ZFEÚ, a to prispieť k riadnemu výkonu spravodlivosti v členských štátoch, odmieta vydávať poradné stanoviská k hypotetickým otázkam. ( 10 ) V takýchto prípadoch totiž žiadosť o výklad práva Únie predložená vnútroštátnym súdom nezodpovedá objektívnej potrebe, že má prijať rozhodnutie a rozhodnúť v spore, ktorý prejednáva. Na základe tejto judikatúry Súdny dvor teda vyhlásil za neprípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný prvostupňovým vnútroštátnym súdom, týkajúci sa výkladu colného práva Únie v situácii, v ktorej rozhodnutie o vymáhaní colného dlhu, ktoré bolo napadnuté na tomto súde, nevyhnutne záviselo od predchádzajúceho rozhodnutia o konštatovaní uvedeného dlhu, o ktorého zrušení rozhodol vnútroštátny súd predmetného členského štátu rozhodujúci na poslednom stupni. ( 11 ) Keďže mal totiž vnútroštátny súd len vyvodiť dôsledky zo zrušenia rozhodnutia o vymáhaní na to, aby rozhodol v spore, ktorý prejednával, už nebol na účely rozhodnutia v danom spore v postavení, že musí prijať rozhodnutie, ktoré by mohlo zohľadniť odpovede Súdneho dvora na otázky, ktoré mu položil. Súdny dvor mal teda poskytnúť poradné stanovisko k otázkam hypotetického charakteru.
25.
V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.
26.
Na jednej strane z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vôbec nevyplýva, že chyba v odôvodnení konštatovaná vnútroštátnym súdom musí viesť k úplnému zrušeniu rozhodnutia daňového a colného orgánu, nezávisle od odpovede, ktorú by poskytol Súdny dvor na otázky, ktoré mu boli položené. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu skôr zodpovedá opaku. Po tom, ako totiž vnútroštátny súd konštatoval túto chybu v odôvodnení, venoval značný priestor rozboru právu Únie a skúmal a zamietol iné výhrady uvádzané spoločnosťou Santogal, takisto kritizujúce odôvodnenie rozhodnutia daňového a colného orgánu, pričom uviedol dôvody zamietnutia niektorých dôkazov predložených spoločnosťou Santogal, ktoré mali preukázať, že nadobúdateľ nového vozidla spĺňal podmienku bydliska v členskom štáte určenia uvedeného vozidla, vyžadovanú ustanoveniami RITI. Tieto úvahy by boli zbytočné, keby chyba v odôvodnení, konštatovaná predtým vnútroštátnym súdom, mohla sama osebe spôsobiť úplné zrušenie rozhodnutia daňového a colného orgánu.
27.
Na druhej strane a tu už ide viac o samotnú podstatu veci, sa prejudiciálne otázky týkajú priamo a nepriamo toho, či je s právom Únie zlučiteľná požiadavka stanovená ustanoveniami RITI, podľa ktorej priznanie oslobodenia od DPH podlieha podmienke, aby nadobúdateľ nového vozidla mal bydlisko v členskom štáte určenia uvedeného vozidla. Je zjavné, že odpoveď na tieto otázky je relevantná na vyriešenie sporu vo veci samej. Závisí od nej totiž zákonnosť tak povinnosti dodávateľa predložiť dôkaz o splnení požiadavky bydliska stanovenej RITI, ako aj povinnosti daňového a colného orgánu preveriť tieto dôkazy a správne odôvodniť rozhodnutia, ktoré prípadne vylučujú relevantnosť alebo dostatočnosť dôkazov, ktoré mu boli predložené.
28.
Na základe všetkých týchto dôvodov sa domnievam, že by mal Súdny dvor vyhlásiť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.
B – O veci samej
29.
Ako som už uviedol v mojich úvahách na začiatku a v súlade s preformulovaním prejudiciálnych otázok, ktoré som navrhol v bode 21 týchto návrhov, vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či v kontexte dodávky nového vozidla v rámci Spoločenstva môže členský štát: a) podriadiť oslobodenie od DPH, stanovené v článku 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH podmienke, aby mal kupujúci bydlisko v členskom štáte určenia uvedeného vozidla (prvá otázka); b) odmietnuť priznať oslobodenie od DPH, keď bolo vozidlu pridelené len turistické, a teda dočasné evidenčné číslo v členskom štáte určenia (druhá otázka), a c) vyžadovať zaplatenie DPH od predávajúceho vozidla za okolností, ktoré môžu znamenať, že kupujúci sa mohol dopustiť podvodu na DPH, ale bez toho, aby sa preukázalo, že predávajúci spolupracoval s kupujúcim na účely vyhnutia sa zaplateniu DPH (tretia a štvrtá otázka).
30.
Postupne sa budem venovať týmto trom aspektom otázok predložených vnútroštátnym súdom.
1. O práve podriadiť oslobodenie od DPH v prípade dodávky v rámci Spoločenstva, ktorej predmetom je nový dopravný prostriedok, podmienke, aby nadobúdateľ mal bydlisko v členskom štáte určenia (prvá otázka)
31.
Ako už Súdny dvor viackrát zdôraznil, systém zavedený od 1. januára 1993, ktorého cieľom je zrušenie daňových hraníc v rámci Spoločenstva, je založený na zriadení novej zdaniteľnej udalosti na účely DPH, a to nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, ktorá umožňuje presunúť príjem dane na členský štát, v ktorom došlo ku konečnej spotrebe dodaného tovaru. ( 12 )
32.
Takto teda je podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bodu ii) smernice o DPH nadobudnutie nového dopravného prostriedku v rámci Spoločenstva osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH, zdaniteľné na území členského štátu určenia, kým podľa článku 138 ods. 2 písm. a) smernice o DPH je dodávka toho istého nového dopravného prostriedku v rámci Spoločenstva oslobodená v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začali.
33.
Zriadený mechanizmus spočíva v tom, že daňový príjem je prenesený na členský štát, v ktorom došlo ku konečnej spotrebe dodaného tovaru, a zabezpečuje jasné rozdelenie daňových právomocí.
34.
Oslobodenie dodávky v rámci Spoločenstva týkajúce sa nadobudnutia v rámci Spoločenstva umožňuje tak vyhnúť sa dvojitému zdaneniu, a teda porušeniu zásady d
