ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 15. júna 2017 ( *1 )
„Odvolanie — Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) — Boj proti terorizmu — Špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al‑Káida a Talibanom — Nariadenie (ES) č. 881/2002 — Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov fyzických a právnických osôb zaradených do zoznamu zostaveného Sankčným výborom Organizácie Spojených národov — Opätovný zápis mien týchto osôb na zoznam uvedený v prílohe I nariadenia č. 881/2002 po zrušení pôvodného zápisu — Zánik právnickej osoby v priebehu konania — Procesná spôsobilosť“
Vo veci C‑19/16 P
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 7. januára 2016,
Al‑Bashir Mohammed Al‑Faqih, bydliskom v Al Sharkasa, Misrata (Lýbia),
Ghunia Abdrabbah, bydliskom v Birminghame (Spojené kráľovstvo),
Taher Nasuf, bydliskom v Manchestri (Spojené kráľovstvo),
Sanabel Relief Agency Ltd, so sídlom v Birminghame,
v zastúpení: N. Garcia‑Lora, solicitor, a E. Grieves, barrister,
odvolatelia,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek, D. Gauci a J. Norris‑Usher, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Rada Európskej únie, v zastúpení: G. Étienne, J.‑P. Hix a H. Marcos Fraile, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia J. Malenovský a D. Šváby,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou sa páni Al‑Bashir Mohammed Al‑Faqih, Ghunia Abdrabbah a Taher Nasuf, ako aj subjekt Sanabel Relief Agency Ltd domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 28. októbra 2015, Al‑Faqih a i. (T‑134/11, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:812), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o zrušenie jednak nariadenia Komisie (EÚ) č. 1138/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa stoštyridsiatykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al‑Káida a Talibanom (Ú. v. EÚ L 322, 2010, s. 4), a jednak nariadenia Komisie (EÚ) č. 1139/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa stoštyridsiaty prvýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al‑Káida a Talibanom (Ú. v. EÚ L 322, 2010, s. 6) (ďalej len „sporné akty“), a to v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľov.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2
Okolnosti predchádzajúce sporu, ako ich Všeobecný súd opísal v bodoch 4 až 20 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.
3
V rámci vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1390 (2002) boli voči odvolateľom prijaté reštriktívne opatrenia vo forme zmrazenia ich finančných prostriedkov a ďalších finančných aktív podľa nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al‑Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (Ú. v. ES L 139, 2002, s. 9; Mim. vyd. 18/01, s. 294). Toto nariadenie bolo prijaté na základe článku 3 spoločnej pozície Rady 2002/402/SZBP z 27. mája 2002 o obmedzujúcich opatreniach vo vzťahu k Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie Al‑Káida, ako aj Talibanu a iným spojeným fyzickým osobám, skupinám, podnikom alebo právnickým osobám a o zrušení spoločných pozícií 96/746/SZBP, 1999/727/SZBP, 2001/154/SZBP a 2001/771/SZBP (Ú. v. ES L 139, 2002, s. 4; Mim. vyd. 18/001, s. 292).
4
Na zoznam osôb, skupín a subjektov, ktorých sa týka zmrazenie prostriedkov podľa článku 2 nariadenia č. 881/2002, ktorý je uvedený v prílohe I tohto nariadenia (ďalej len „sporný zoznam“), boli odvolatelia po prvýkrát zapísaní nariadením Komisie (ES) č. 246/2006 z 10. februára 2006, ktorým sa šesťdesiaty tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 40, 2006, s. 13). Posledné uvedené nariadenie bolo prijaté v nadväznosti na rozhodnutie Sankčného výboru Organizácie Spojených národov (ďalej len „Sankčný výbor“) zo 7. februára 2006, ktorým sa mení zoznam osôb, skupín a subjektov, voči ktorým sa má uplatniť zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov podľa rezolúcie 1390 (2002), a to najmä pokiaľ ide o zápis odvolateľov na tento zoznam.
5
V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461), prijala Rada Európskej únie nariadenie (EÚ) č. 1286/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 346, 2009, s. 42), s cieľom ustanoviť postup pre zápis na sporný zoznam, ktorý by zabezpečoval dodržiavanie základného práva na obranu dotknutých osôb, a najmä ich práva byť vypočutý.
6
Rozsudkom z 29. septembra 2010, Al‑Faqih a i./Rada (T‑135/06 až T‑138/06, neuverejnený, EU:T:2010:412), Všeobecný súd zrušil článok 2 nariadenia č. 881/2002 v rozsahu, v akom sa týkal odvolateľov.
7
Nariadením č. 1138/2010 Európska komisia opätovne zapísala subjekt Sanabel Relief Agency na sporný zoznam. Odôvodnenie 3 tohto nariadenia uvádza, že Komisia postúpila v auguste 2009 subjektu Sanabel Relief Agency odôvodnenie Sankčného výboru, a že neskôr, v júli 2010, mu oznámila „súvisiace odôvodnenie“, pričom Sanabel Relief Agency k obom týmto odôvodneniam predložil svoje pripomienky.
8
Nariadením č. 1139/2010 Komisia opätovne zapísala pánov Al‑Faqiha, Abdrabbaha a Nasufa na sporný zoznam. Odôvodnenie 3 tohto nariadenia uvádza, že Komisia im zaslala odôvodnenie, a to 22. septembra 2009, 7. augusta 2009, respektíve 11. augusta 2009, teda potom, ako bola podaná žaloba vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. septembra 2010, Al‑Faqih a i./Rada (T‑135/06 až T‑138/06, neuverejnený, EU:T:2010:412).
9
V nadväznosti na rozhodnutie Sankčného výboru z 22. júna 2011 Komisia neskôr svojím vykonávacím nariadením (EÚ) č. 640/2011 z 30. júna 2011, ktorým sa stopäťdesiaty druhýkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 173, 2011, s. 1) vymazala mená pánov Al‑Faqiha, Abdrabbaha a Nasufa zo sporného zoznamu.
10
V nadväznosti na rozhodnutie Sankčného výboru z 8. októbra 2013 Komisia svojím vykonávacím nariadením (EÚ) č. 996/2013 zo 17. októbra 2013, ktorým sa dvestopiatykrát mení nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 277, 2013, s. 1), vymazala aj názov subjektu Sanabel Relief Agency zo sporného zoznamu.
Napadnutý rozsudok
11
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. marca 2011 páni Al‑Faqih, Abdrabbah a Nasuf, ako aj Sanabel Relief Agency podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia nariadení č. 1138/2010 a 1139/2010 v rozsahu, v akom sa ich týkajú.
12
Na podporu svojej žaloby uviedli štyri žalobné dôvody, a to jeden týkajúci sa opätovného preskúmania zo strany Komisie vo vzťahu k subjektu Sanabel Relief Agency a ostatné tri vo vzťahu k pánom Al‑Faqihovi, Abdrabbahovi a Nasufovi.
13
Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku rozhodol, že je potrebné zastaviť konanie o žalobe v rozsahu, v akom smerovala k neplatnosti nariadenia č. 1138/2010, ktorým bol subjekt Sanabel Relief Agency opätovne zapísaný na sporný zoznam, keďže podľa listu úradov Spojeného kráľovstva z 26. septembra 2016 tento subjekt už nemá právnu existenciu a z tohto dôvodu nemá ani procesnú spôsobilosť.
14
Naopak, Všeobecný súd vyhlásil žalobu za prípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti nariadeniu č. 1139/2010, ktorým boli zvyšní traja odvolatelia, páni Al‑Faqih, Abdrabbah a Nasuf opätovne zapísaní na sporný zoznam. V bodoch 47 až 51 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tieto osoby majú aj naďalej záujem na konaní, pokiaľ ide o neplatnosť uvedeného nariadenia, bez ohľadu na neskorší výmaz ich mien z uvedeného zoznamu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia č. 640/2011. Napriek tomu zamietol tri žalobné dôvody, ktoré sa ich týkali, založené na protiprávnosti konania Komisie o opätovnom preskúmaní, porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, ako aj porušení práva vlastniť majetok a práva na ochranu súkromia.
Návrhy účastníkov konania
15
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
zrušil sporné akty a
—
uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
16
Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zamietol žalobu a
—
uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.
17
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zamietol žalobu a
—
uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.
O odvolaní
18
Odvolatelia na podporu svojho odvolania uvádzajú štyri odvolacie dôvody.
19
Svojimi prvými tromi odvolacími dôvodmi spochybňujú výklad Všeobecného súdu, pokiaľ ide o jeden zo žalobných dôvodov, ktoré uviedli v prvostupňovom konaní, ako aj jeho preskúmanie týkajúce sa jednak zákonnosti ich opätovného zápisu na sporný zoznam, a konkrétnejšie, posúdenie skutočností odôvodňujúcich tento opätovný zápis vo vzťahu k zásadám, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518), a jednak odôvodnenia sporných aktov.
20
Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolatelia v zásade spochybňujú konštatovanie Všeobecného súdu, že Sanabel Relief Agency nemá procesnú spôsobilosť. V tejto súvislosti v zásade tvrdia, že keďže Sanabel Relief Agency bol zapísaný na sporný zoznam, je potrebné priznať mu právo podať žalobu na napadnutie tohto zápisu, aj keď neskôr bol z tohto zoznamu vymazaný.
21
V prvom rade je potrebné preskúmať štvrtý odvolací dôvod.
O štvrtom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
22
Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že konanie je potrebné zastaviť vo vzťahu k subjektu Sanabel Relief Agency, keďže tento subjekt už v zmysle článku 78 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v znení účinnom k dátumu rozhodnutia podľa práva neexistuje, a tým stratil procesnú spôsobilosť.
23
Domnievajú sa totiž, že Všeobecný súd v tejto súvislosti nemohol vychádzať z článku 78 svojho rokovacieho poriadku a z listu Ministerstva zahraničných vecí a záležitostí Commonwealthu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 26. septembra 2013, ktorý potvrdzuje, že Sanabel Relief Agency už viac nemá právnu existenciu, keďže od roku 2007 už nie je zapísaný v obchodnom registri Spojeného kráľovstva (Companies House Register), a že 28. januára 2012 ho Výbor Spojeného kráľovstva pre charitu vymazal zo svojho registra (Charity Commission Register).
24
Článok 78 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu by totiž jednak stratil svoje opodstatnenie, keďže toto ustanovenie sa obmedzuje len na postup predkladania návrhov, ktorými sa začína konanie vo veci.
25
Okrem toho a v zásade, právna subjektivita subjektu nevzniká a ani sa nestráca jej zápisom alebo výmazom z obchodného registra alebo z registra Výboru Spojeného kráľovstva pre charitu. V takom prípade by Sanabel Relief Agency nemal právnu subjektivitu, aby mohol požiadať o svoje vyčiarknutie zo sporného zoznamu od roku 2007. Tvrdia, že v každom prípade z rozhodnutia o výmaze z 28. januára 2012 nevyplývajú ani skutočnosti, ktoré viedli Výbor Spojeného kráľovstva pre charitu k rozhodnutiu vymazať subjekt Sanabel Relief Agency z registra, a ani dôvody tohto výmazu.
26
Ďalej zdôrazňujú, že systém Organizácie Spojených národov, na základe ktorého sa názov osôb, skupín a subjektov, voči ktorým sa malo uplatniť zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov zapisuje na zoznam vypracovaný podľa rezolúcie 1390 (2002), vychádza z vlastných kritérií, ktoré sú nezávislé od klasifikácií podľa vnútroštátneho práva, a že na základe tohto dôvodu Súdny dvor vo svojom rozsudku z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada (C‑229/05 P, EU:C:2007:32), rozhodol, že formálny prístup nie je vhodný, pričom entita zapísaná na zoznam môže požadovať, aby z neho bola vyčiarknutá.
27
Uvádzajú tiež, že sa zdá, že Všeobecný súd založil svoje rozhodnutie o tom, že Sanabel Relief Agency nemá procesnú spôsobilosť na úplne odlišnom právnom základe, keď v bode 45 napadnutého rozsudku uviedol, že na subjekt Sanabel Relief Agency sa od 17. októbra 2013 nevzťahujú reštriktívne opatrenia. Všeobecný súd teda dospel k záveru, že judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada (C‑229/05 P, EU:C:2007:32), podľa ktorej je organizácii priznaná právna existencia, ak sa na ňu vzťahujú reštriktívne opatrenia, sa nevzťahuje na charitatívnu organizáciu akou je Sanabel Relief Agency, keďže na tento subjekt sa od 17. októbra 2013 nevzťahujú reštriktívne opatrenia. Domnievajú sa tiež, že Všeobecný súd mal povinnosť požiadať subjekt Sanabel Relief Agency, aby preukázal svoj záujem na konaní, keď rovnakú požiadavku vzniesol k tým odvolateľom, ktorí sú fyzickými osobami.
28
Odvolatelia napokon Všeobecnému súdu vytýkajú, že nezohľadnil ich vyjadrenia k vyjadreniu Rady ako vedľajšieho účastníka konania, v ktorých uviedli, že v prejednávanej veci je potrebné uplatniť aj riešenie vyplývajúce z rozsudku z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
29
Rada a Komisia tvrdia, že Všeobecný súd správne konštatoval, že Sanabel Relief Agency už nemá právnu existenciu a stratil svoju procesnú spôsobilosť, a že preto správne rozhodol o tom, že konanie je vo vzťahu k nemu potrebné zastaviť. Domnievajú sa teda, že Sanabel Relief Agency sa nemôže odvolávať na rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada (C‑229/05 P, EU:C:2007:32), keďže nepredstavuje nezákonnú organizáciu, a preto sa nachádza v úplne odlišnej situácii ako Kurdská strana pracujúcich (PKK).
Posúdenie Súdnym dvorom
30
Všeobecný súd v bodoch 42 až 46 napadnutého rozsudku rozhodol, že konanie sa vo vzťahu k organizácii Sanabel Relief Agency zastavuje, keďže tento subjekt už nemá právnu existenciu v zmysle článku 78 ods. 3 jeho rokovacieho poriadku v znení účinnom k dátumu rozhodnutia, a že preto už nemá ani procesnú spôsobilosť konať pred Všeobecným súdom.
31
Na tento účel v bode 41 napadnutého rozsudku konštatoval, že z listu Ministerstva zahraničných vecí a záležitostí Commonwealthu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 26. septembra 2013 vyplýva, že Sanabel Relief Agency sa od roku 2007 nenachádza v obchodnom registri Spojeného kráľovstva, a že z registra Výboru Spojeného kráľovstva pre charitu bol vymazaný v priebehu roka 2012.
32
V tejto súvislosti možno pripomenúť, že podľa článku 78 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v znení účinnom k dátumu jeho rozhodnutia majú právnické osoby podľa súkromného práva preukázať svoju právnu existenciu tým, že k svojej žalobe priložia dôkaz o tejto existencii, ako je výpis z obchodného registra, výpis z registra združení alebo akýkoľvek iný úradný doklad. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktoré predkladajú žalobu o neplatnosť proti aktu Únie, ktorým voči nim boli uložené reštriktívne opatrenia.
33
V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že aj keď Sanabel Relief Agency na výzvu Všeobecného súdu preukázal svoju právnu existenciu tým, že predložil dokument pochádzajúci z registra Výboru Spojeného kráľovstva pre charitu, tento dôkaz bol počas konania vyvrátený listom Ministerstva zahraničných vecí a záležitostí Co
